Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 19, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 18C/117/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215160
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Hlistová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1105215160.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava 1 v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Hlistovou v právnej veci navrhovateľov

v 1. rade: F. B., Q. X, XXX XX Bratislava, v 2.rade: I..R. B., Q. X, XXX XX Bratislava, zastúpení: T. B.,
Q. T. J. XX, XXX XX Bratislava proti odporcovi : Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1,
814 99 Bratislava o zaplatenie 2.133,17 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Účastníkom súd nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 18.04.2005 sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali určenia,
že právo na odkúpenie bytu č.XX, X.poschodie, Q. Č.. X F. Q., trvá a vyslovenia povinnosti odporcovi

vrátiť uhradené nájomné za obdobie od apríla 2002. Podaním zo dňa 29.03.2011 doplnili svoj návrh
a žiadali, aby súd určil odporcovi povinnosť previesť byt do osobného vlastníctva navrhovateľov a
súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom sumu 3.667,29 Eur s príslušenstvom titulom
vrátenia uhradeného nájomného za obdobie od roku 1999 do 19.06.2005.

Súd v predmetnej veci vydal dňa 25.09.2012 rozhodnutie č.k. 18C 117/2008-159, ktorým zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade 2.133,17 Eur so 6% úrokom z omeškania od 29.10.2005.

Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.2) O.s.p. tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v časti návrhu ohľadom určovacieho petitu navrhovatelia
nepreukázali naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p., nakoľko od 19.12.2005 sú
navrhovatelia vlastníkmi sporného bytu a teda sa nenachádzajú v stave právnej neistoty. Pokiaľ ide
o peňažný nárok, súd odporcu zaviazal k vráteniu uhradeného nájomného vo výške 2.133.17 Eur s

poukazom na včasné nesplnenie si povinnosti vyplývajúcej zo zákona § 29 a) 182/1993 Zb. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov, v dôsledku čoho navrhovatelia boli nútení hradiť nájomné za byt, pričom
pri riadnom a včasnom prevode bytu do vlastníctva by túto povinnosť nemali. Vo zvyšku peňažný nárok
zamietol s poukazom na jeho premlčanie.

Na základe odvolania, podaného odporcom dňa 19.10.2012, voči povinnosti navrhovateľom uhradiť
peňažný nárok v priznanej výške, Krajský súd v Bratislave v napadnutej časti rozsudok prvostupňového

súdu zrušil uznesením zo dňa 31.03.2015, č.k. 3Co 404/2013-173. V odôvodnení zrušujúceho
rozhodnutia poukázal na potrebu zohľadniť v rámci hodnotenia dôkazov existenciu nájomnej zmluvy
navrhovateľov k spornému bytu v súvislosti s nárokom navrhovateľov na vrátenie uhradeného nájmu a
konštatovaním, že navrhovatelia nemali povinnosť nájom za byt hradiť.Predovšetkým predmetom tohto konania bolo rozhodnúť o oprávnenosti nároku navrhovateľov na
vrátenie nájomného za nájom bytu č. XX, X.poschodie, Q. Č.. X v Bratislave za obdobie, vychádzajúc

z rozhodnutí súdov vydaných v tomto konaní, od roku 2002 do 19.06.2005, kedy bol byt prevedený do
vlastníctva navrhovateľov.

V predmetnej veci súd doplnil dokazovanie o listinný dôkaz - nájomná zmluva uzatvorená medzi
navrhovateľmi a odporcom dňa 20.06.2000 a v tejto súvislosti opätovne vyhodnotil už dôkazy vykonané

- zmluva o prevode vlastníctva bytu č. XX X XXXX XX, Všeobecné záväzné nariadenie hl. m. Slovenskej
republiky Bratislavy č. 6/1995 o prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov, Všeobecné záväzné
nariadenie hl. m. Slovenskej republiky Bratislavy č. 3/2000, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č.
6/1995, žiadosť o odkúpenie bytu podaná dňa 27.05.1997, oznámenie evidovaní žiadosti zo dňa
11.06.1997, výzva na úhradu nedoplatku na nájomnom a službách spojených s nájom bytu zo dňa
30.09.1998, písomné podania navrhovateľov č.l. 1, čl.41 a dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v 1.

a 2. rade nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Na základe žiadosti podanej dňa 27.05.1997 navrhovatelia žiadali odporcu o odkúpenie bytu do
vlastníctva.

Odporca listom zo dňa 11.06.1997 potvrdil doručenie ich žiadosti. Následne písomnou výzvou zo dňa
30.09.1998 vyzval navrhovateľov k úhrade dlhu na nájomnom vo výške 101.537,10 Sk s príslušenstvom
vyčísleného ku dňu 31.07.1998 s tým, že pokiaľ k jeho úhrade v lehote 10 dní nedôjde, odporca s
navrhovateľmi neuzavrie "Dohodu o prevode bytu do vlastníctva".

Podľa zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je obec povinná s nájomcom
bytu uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa keď nájomca požiadal o
prevod vlastníctva bytu ( § 29a) avšak súčasne ak v stanovenej lehote k prevodu nedôjde, zákon
nestanovuje žiadnu priamu sankciu za jej nedodržanie. Súčasne v § 18b zákona umožňuje obciam v
rámci všeobecných záväzných nariadení upraviť podmienky prevodu.

Z predložených Všeobecne záväzných nariadení hl. m. Slovenskej republiky Bratislavy (č. 6/ 1995 v
znení3/2000)súdzistil,žetietostanovujúpodmienkyapostup priprevodebytovanebytovýchpriestorov
vo vlastníctve hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Okrem iného z nich vyplýva, že v prípade
ak záujemca o získanie bytu do vlastníctva vykazuje dlh na nájomnom alebo iným spôsobom hrubo

porušujú povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, prenajímateľ nájom vypovie so súhlasom súdu (§3). Inými
slovami, dlh na nájomnom je prekážkou prevodu bytu do vlastníctva, naopak dáva právo prenajímateľovi
zmluvný vzťah ukončiť výpoveďou z dôvodu hrubého porušenia povinností k nájmu bytu.

Z návrhu navrhovateľov a z ich podania zo dňa 29.03.2011 ako i z vyjadrení odporcu zhodne vyplýva,

že navrhovatelia nedoplatok na nájomnom počas trvania nájomného vzťahu vykazovali a uhradili ho až
v novembri 2005. Po splnení právnej povinnosti navrhovateľov a teda odstránení právnej prekážky k
prevodu vlastníctva bytu na navrhovateľov, odporca s navrhovateľmi uzavrel dňa 14.12.2005 zmluvu o
prevode bytu do vlastníctva, na základe ktorej vklad vlastníctva bytu do katastra bol zrealizovaný ku dňu
19.12.2005. Pokiaľ odporca podmieňoval prevod bytu splatením pohľadávky na nájomnom, nekonal tak

v rozpore so zákonom, takýto postup bol právne legitímny vzhľadom k obsahu všeobecného záväzného
nariadenia schváleného mestským zastupiteľstvom ako "zákonodarným orgánom obce".

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.06.2000 medzi odporcom a navrhovateľmi súd zistil, že táto
bola vyhotovená na vlastnú žiadosť navrhovateľov a títo v nájme bytu, na základe novej nájomnej

zmluvy, pokračovali počnúc od 01.06.2000, pričom nájomný vzťah bol uzatvorený na dobu neurčitú.
V Čl. IV. nájomnej zmluvy je súčasne upravená povinnosť platiť po dobu trvania nájmu nájomné a
zálohy na poskytovanie služieb spojených s nájmom bytu. To znamená, že medzi účastníkmi konania
v danom čase existoval riadny zmluvný vzťah, ktorý jednoznačne vymedzil rozsah práv a povinností
oboch zmluvných strán. V súvislosti s touto skutočnosťou teda nemožno na strane odporcu hovoriť o

bezdôvodnom obohatení z dôvodu požadovania úhrad na nájomnom.Podľa § 685 ods. 1 veta prvá) Obč. zák. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú alebo bez určenia doby
užívania, nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že prenechanie bytu za odplatu je podstatná náležitosť
nájomnej zmluvy, v opačnom prípade by sa jednalo o iný druh právneho vzťahu (napr. výpožička), ktorý
má však iný právny obsah a účel. Pokiaľ by navrhovatelia užívali predmetný byt bez toho, aby hradili
nájom a poplatky za služby s tým spojené, porušili by tým právnu povinnosť upravenú v § 685 ods. 1 Obč.

zák., následkom čoho by došlo k vzniku škody na strane odporcu a k vzniku zodpovednosti za škodu
na strane navrhovateľov (§ 420 Obč. zák. všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti).

S poukazom na vyššie uvedené považoval súd za potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., keďže odporca si náhradu trov konania
neuplatnil a navrhovatelia boli v konaní neúspešný súd o trovách konania rozhodol tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom
súde Bratislava 1.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.