Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418204634
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418204634.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martina Vančovou v právnej veci žalobcu: C..

O. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zast.: JUDr. Marián Rojko, advokát, so sídlom Železničná 12,
Považská Bystrica, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Bratislavská 1/a,
Bratislava, IČO: 31 444 873, zast.: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 35 906 464, o uverejnenie opravy a ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.10.2018, upravenou podaním doručeným súdu dňa

04.09.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odvysielať opravu vo vysielaní televízie
Markíza, na začiatku relácie Reflex, a to v nasledovnom znení: Dňa 30.08.2018 boli v relácii Reflex
v reportáži redaktorky W. T. „Osudný tretí pôrod" odvysielané nepravdivé údaje o tom, že lekár O. Ď.
spôsobil kómu dvom rodičkám, že rodičku C. Ž. nechal neúspešne tlačiť asi tri hodiny a že C. mal
po sekcii rozrezané ľavé rameno. Správne malo byť uvedené, že doteraz nie je preukázaná súvislosť
medzi oboma prípadmi ani zodpovednosť C.. O. Ď. za ne. Správne malo byť uvedené, že o sekcii bolo
rozhodnuté po 25 minútach neúspešného tlačenia a že C. mal na ľavom ramene oderok po vykonanej

sekcii. Tiež žiadal o odvysielanie ospravedlnenia vo vysielaní televízie Markíza, na začiatku relácie
Reflex v znení: Dňa 30.08.2018 odvysielala televízia Markíza v relácii Reflex reportáž „Osudný tretí
pôrod", v ktorom bolo neoprávnene zverejnené meno C.. O. Ď.. Touto reportážou došlo k nezákonnému
zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti, najmä ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena. Za tento
neoprávnený zásah sa televízia Markíza C.. O. Ď. ospravedlňuje a ospravedlnenie vo vysielaní televízie
Markíza, na začiatku relácie Televízne noviny, v znení: Dňa 13.09.2018 odvysielala televízia Markíza v
relácii Televízne noviny reportáž „Smrť po pôrode", v ktorom bolo neoprávnene zverejnené meno C.. O.

Ď.. Touto reportážou došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti, najmä ľudskej
dôstojnosti, súkromia a mena. Za tento neoprávnený zásah sa televízia Markíza C.. O. Ď. ospravedlňuje.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako vysielateľ dňa 30.08.2018 cca o 17,30 hod. na
programovej službe TV MARKÍZA v programe Reflex odvysielal reportáž „Osudný tretí pôrod" redaktorky
W. T. o pôrode p. C. Ž. v NsP G. J.. V reportáži je popisovaný priebeh pôrodu, jeho komplikácie, kóma
rodičky a jej prevoz do nemocnice v C.. Z reportáže vyplýva záver, že lekári nechali rodičku tlačiť dlhé

hodiny, až kým neupadla do kómy, pričom zodpovedný za uvedený stav má byť žalobca, ktorý je v
reportáži označený menom a priezviskom. Žalobca je v reportáži označený za vinníka aj iného staršieho
prípadu, kedy rodička upadla do kómy. V reportáži boli uvedené o.i. aj nasledovné tvrdenia: „..pri tom
istom lekárovi skončila v kóme aj ďalšia rodička.", „Asi po troch hodinách neúspešného tlačenia prestalaC. komunikovať...“ „Počas sekcie mu kúsok od krku rozrezali ľavé rameno." „Prečo nechali lekári celé
hodiny rodiť útlu ženu takmer 5 kilogramové dieťa a ihneď nepristúpili k cisárskemu rezu?“ ten istý lekár
O. Ď., rok po roku. Obidvom manželom vraj povedal to isté, že je to 1 z tisícov pôrodov, ak žena skončí

v kóme.“ Tvrdenia uvedené v reportáži sa nezakladajú na pravde, sú skresľujúce, vytvárajú nepravdivý
obraz o žalobcovi, poškodzujú jeho dobré meno a dotýkajú sa jeho cti. Z obsahu príspevku vyznieva, že
žalobca „bežne spôsobuje kómu rodičkám", bez toho, že by to redaktorka mala akokoľvek preukázané.
V reportáži došlo k neoprávnenému zverejneniu mena žalobcu, došlo k porušeniu prezumpcie neviny,
do t.č. žiadny príslušný orgán nekonštatoval žiadne porušenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

zo strany žalobcu, t.j. nie je prípustné zverejniť meno, pokiaľ príslušný orgán vo veci nerozhodol. Vo
všeobecnosti,druhejdobepôrodnejpredchádzaprvádobapôrodná,počastejtodobysakrčokmaternice
skracuje a otvára. K tomuto dochádza za pomoci pravidelných kontrakcií. Táto fáza môže trvať rôzne
dlho, v závislosti od veku ženy, od počtu pôrodov a iných faktorov. U prvorodičiek býva spravidla dlhšia
a trvá 6-12 hodín, u žien, ktoré už majú nejaký pôrod za sebou, to býva cca 3-7 hodín. V tejto prvej
dobe pôrodnej rodička však netlačí, preto tvrdenie uvedené v reportáži, že neúspešné tlačenie malo

trvať asi tri hodiny, nie je pravdivé, pretože doba, počas ktorej rodička tlačila trvala 25 minút. Redaktorka
v reportáži tiež neuviedla pravdu, pokiaľ tvrdila, že „počas sekcie mu kúsok od krku rozrezali ľavé
rameno". Dieťa nemalo rozrezané rameno, ale malo na ľavom ramene malý oderok, čo sa však pri
akútne indikovanom cisárskom reze, v snahe zachrániť dieťa, stať môže. Tvrdením, že dieťa malo
rozrezanéramenokúsokodkrkusaredaktorkasnažilanavodiťdojem,žežalobcanepostupovalsprávne,

že ohrozil dieťa a z celkového kontextu reportáže má tak vyplývať nesprávny postup žalobcu. Pokiaľ
sa redaktorka pýta: „Prečo nechali lekári celé hodiny rodiť útlu ženu takmer 5 kilogramové dieťa a
ihneď nepristúpili k cisárskemu rezu?" snaží sa tým neobjektívne navodiť dojem, že lekári zanedbali
riadnu zdravotnú starostlivosť. Je však preukázané, že žalobca cisársky rez indikoval po 13 minútach
odkedy bol k rodičke privolaný, t.j. po 25 minútach druhej doby pôrodnej. Neobjektívnosť tejto otázky

spočíva aj v tom, že nerešpektuje zásady indikácie cisárskeho rezu. Tento postup sa stanoví buď pred
samotným pôrodom, alebo podľa priebehu samotného priebehu. Ako bolo vyššie uvedené, cisársky
rez bol indikovaný po 25 minútach neúspešného tlačenia. Nenáležitosť otázky spočíva tiež v tom, že
súčasná medicínska veda vie určiť hmotnosť dieťaťa v čase pôrodu s odchýlkou cca 600 g - 700 g.
Dieťaťu p. Ž. bola pomocou ultrazvuku pred pôrodom určená hmotnosť 4120 g, napokon sa narodil s

hmotnosťou 4 650g, t.j. z hľadiska hmotnosti dieťaťa nebol dôvod na indikáciu cisárskeho rezu ešte
pred pôrodom. Výrok: „Tá istá považskobystrická pôrodnica, ten istý lekár O. Ď., rok po roku. Obidvom
manželom vraj povedal to isté, že je to 1 z tisícov pôrodov, ak žena skončí v kóme." je porušením zásady
prezumpcie neviny, je spájanie dvoch nespojiteľných vecí, ktoré nemajú žiadnu súvislosť a naviac v
čase vysielania reportáže redaktorka nemala k takémuto tvrdeniu žiadny podklad, žiadne rozhodnutie

o pochybení žalobcu, ktorým by mohla preukázať jeho pravdivosť, pričom zodpovednosť žalobcu bola
vylúčená protokolom č. 191/2018 Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou zo dňa 12.09.2018.
Z dôvodu povinnosti lekára zachovávať mlčanlivosti uloženú mu § 80 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z.,
žalobca nemohol redaktorke poskytnúť svoje stanovisko, to ju však neoprávňovalo uvádzať nepravdivé
alebo pravdu skresľujúce údaje v reportáži. Tvrdenia uvedené v príspevku: „...pri tom istom lekárovi

skončila v kóme aj ďalšia rodička ...", „...asi po troch hodinách neúspešného tlačenia..."', „...počas sekcie
mu kúsok od krku rozrezali ľavé rameno..." „Prečo nechali lekári celé hodiny rodiť útlu ženu takmer 5
kilogramové dieťa a ihneď nepristúpili k cisárskemu rezu?", „...ten istý lekár O. Ď., rok po roku.", sú
nepravdivé, preto sa žalobca domáha odvysielania opravy podľa § 21 zák. č. 308/2000 Z.z. Žalobca sa
zároveň domáha ochrany osobnosti podľa § 11 Obč. Zák. Dňa 30.08.2018 cca o 17,30 hod. žalovaný na

programovej službe TV MARKÍZA v programe Reflex odvysielal reportáž „Osudný tretí pôrod" redaktorky
W. T. o pôrode p. C. Ž. v NsP G. J.. Redaktorka v príspevku popisuje priebeh pôrodu, jeho komplikácie,
kómu rodičky a jej prevoz do nemocnice v C., pričom z príspevku vyplýva, že lekári nechali rodičku
tlačiť dlhé hodiny, až kým neupadla do kómy, pričom zodpovedný za uvedený stav má byť žalobca
označený menom a priezviskom, ktorý je zároveň označený za vinníka aj iného staršieho prípadu,

kedy rodička upadla do kómy. Dňa 13.09.2018 cca o 17,30 hod. žalovaný na programovej službe TV
MARKÍZA v programe Reflex odvysielal reportáž „Zostali bez mamy" redaktorky W. T. opäť o pôrode
p. C. Ž. v NsP G. J.. Redaktorka v príspevku opätovne popisuje priebeh pôrodu, jeho komplikácie,
kómu rodičky a jej prevoz do nemocnice v C. a jej úmrtie, pričom zodpovedný za uvedený stav má
byť žalobca označený menom a priezviskom, ktorý je opäť spájaný aj s iným, starším prípadom,

kedy rodička upadla do kómy. Dňa 13.09.2018 cca o 19.10 hod. žalovaný na programovej službe TV
MARKÍZA v programe Televízne noviny odvysielal reportáž „Smrť po pôrode" redaktorky W. T., ktorý
rovnakým spôsobom informuje o pôrode p. C. Ž. v NsP G. J., kde opäť menom a priezviskom označuje
žalobcu ako zodpovedného za komplikácie pri pôrode. Obsah reportáží poškodzuje žalobcu v jehoosobnom, rodinnom i pracovnom živote, na článok nepriaznivo reagovali jeho pacienti, veľmi citlivo sa
dotkol rodinných príslušníkov. Nepravdivé reportáže vyvolali vo verejnosti vlnu nenávisti a vyhrážania sa
žalobcovi. Reportáže postrádajú objektívne posúdenie celej veci, predčasne hodnotia skutočnosti, ktoré

hodnotenie môže vykonať iba príslušný úrad, príspevok je formulovaný jednostranne a v nepriaznivom
svetle vykresľuje žalobcu, hoci skutočnosť je iná. Pokiaľ išlo redaktorke o kritiku žalobcu, kritika,
ktorej obsahom je negatívny záver o osobe, musí vychádzať z pravdivých skutočností. Za pravdivé
skutočnosti však možno považovať len také ich opísanie, ktoré vychádza z objektívneho vyhodnotenia
týchto skutočností a ktoré umožní divákovi urobiť si vlastný úsudok, čo o uvedenom príspevku povedať

nemožno. Je preukázané, že v reportážach žalovaného došlo k uverejneniu nepravdivých informácií,
preto je zrejmé, že aj hodnotiaci úsudok redaktorky sa nezakladá na pravdivej informácii a takto verejne
podaným hodnotiacim úsudkom došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Zo strany žalovaného
došlo ku konaniu, ktorého následkom sa znížil mravný profil žalobcu a bolo preukázané, že tento
zásah bol objektívne spôsobilý takúto ujmu osobnosti žalobcu privodiť. Zo strany žalovaného nešlo s
poukazom na vyššie uvedené skutočnosti o primeranú formu. Vyjadrenia žalovaného prekročili medze

slobody prejavu a spornými výrokmi žalovaného došlo k neprimeranému zásahu do práva na ochranu
osobnosti žalobcu a tento zásah presiahol určitú prípustnú intenzitu, ktorú nemožno v spoločnosti
tolerovať a je potrebné za neprimeraný zásah priznať žalobcovi satisfakciu vo forme ospravedlnenia.
V kontexte reportáží žalovaný verejne poukazuje na zanedbanie poskytovanej zdravotnej starostlivosti,
aj keď v čase, kedy tak žalovaný urobil, neexistoval právoplatný rozsudok, ani iné rozhodnutie, ktorým

by bola zodpovednosť žalobcu preukázaná, naopak rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou bola zodpovednosť žalobcu v prvom prípade vylúčená. Zo strany žalovaného nešlo len o
neutrálne,ničnehodnotiaceskonštatovaniefaktovbeznegatívnehopodtónu,emócií,naopakvcelkovom
kontexte žalovaný vykreslil osobu žalobcu v negatívnom svetle. Žalobca tvrdí, že je preukázané, že
vyjadrenia žalovaného boli objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, preto má žalobca právo na

zadosťučinenie v podobe ospravedlnenia. Ospravedlnenie by malo byť realizované v takom rozsahu,
v akom došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti, a to preto, aby ospravedlnenie bolo prístupné
takému počtu osôb, k akému sa dostali aj pôvodné vyjadrenia žalovaného. Ak teda pôvodné reportáže
boli zverejnené s dosahom na celé územie Slovenskej republiky, a teda všetkým jej obyvateľom,
zverejnením ospravedlnenia žalovaným, bude aj ospravedlnenie sprístupnené rovnakej mase ľudí.

Vyššie citované výroky vedome vyvolali pochybnosti o odbornosti, dôveryhodnosti a profesionálnej
zdatnostižalobcuabolispôsobiléprivodiťžalobcoviujmunajehoosobnostnýchprávach.Reportážemali
negatívny dopad na viaceré osobnostné práva žalobcu (meno, osobnú česť, dôstojnosť, spoločenskú
vážnosť) a zasiahli do profesionálnej sféry žalobcu spôsobom tak, že česť a spoločenská vážnosť
žalobcu v očiach verejnosti boli dotknuté, sú preto splnené zákonné predpoklady na poskytnutie

ochrany priznaním satisfakcie vo forme ospravedlnenia. Neoprávneným zverejnením mena žalobcu
bolo porušené Ústavou SR zaručené právo na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním údajov o
osobe. Žalobca je bezúhonnou osobou a nepravdivými a skresľujúcimi údajmi bolo zasiahnuté do jeho
práv a bolo poškodené jeho meno a v širokom okruhu bola narušená jeho povesť. Programová služba
žalovaného TV Markíza je najsledovanejšou televíziou, preto je zásah do práv žalobcu o to intenzívnejší.

Na rozdiel od tohto prípadu, v reportážach napr. o páchateľoch trestnej činnosti je uvedený iba vek a
iniciály dotknutej osoby, nie celé meno a napr. v relácii Televízne noviny dňa 07.09.2018 v príspevku
o lekárovi - urológovi zo Žiliny, napriek jeho právoplatnému odsúdeniu za trestný čin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky, jeho meno ani iniciály uverejnené neboli.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný uviedol, že so žalobnými tvrdeniami
žalobcu nesúhlasí v plnom rozsahu, nakoľko vo všetkých troch reportážach boli odvysielané skutočnosti
založené na relevantne podložených skutkových tvrdeniach, ktoré vychádzali zo stavu celej veci v
čase prípravy a odvysielania reportáží. Obsah reportáží bol podložený riadnymi argumentmi, dôkaznými
prostriedkami a výpoveďami účastníkov. Reportéri žalovaného vykonali pri príprave reportáží dostatočný

prieskum, zaobstarali si relevantné podklady a oslovili všetky relevantné osoby, ktorých sa daná
záležitosť týkala. Výroky, o ktorých žalobca tvrdí, že odzneli v jednotlivých reportážach a z ktorých
odvodzuje svoje žalobné nároky, v týchto reportážach podľa vedomostí žalovaného neodzneli. V
reportážach naopak podľa vedomostí žalovaného odzneli overené a pravdivé fakty a síce, že v NsP
G. J. sa vyskytol aj ďalší prípad rodičky, ktorá upadla do kómy, pričom aj v tomto prípade bol pri

pôrode ako lekár prítomný žalobca. Jasne a pravdivo tiež bolo v reportážach uvedené, že oba prípady
„neúspešných" pôrodov boli v tom čase v štádiu prešetrovania Úradom pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Žalovaný poskytol v reportážach priestor na vyjadrenie aj žalobcovi, ten však toto
právo nevyužil. Podstatou ospravedlnenia uvedeného v druhej časti petitu k reportáži 3 je fakt, žežalovaný odvysielal meno žalobcu, čím malo dôjsť k zásahu do jeho práv na ochranu osobnosti, ľudskej
dôstojnosti, súkromia a mena. Zo znenia ospravedlnenia vyplýva, že žalobca nenamieta odvysielanie
žiadnych nepravdivých informácií o jeho osobe v reportáži 3. Vadí mu len púhy fakt, že v nej odznelo jeho

meno. Samotným zverejnením mena však nemôže byť spôsobený zásah do ľudskej dôstojnosti fyzickej
osoby. Na to je nevyhnutné, aby bola zverejnená informácia difamačná a spôsobilá znížiť dôstojnosť
a vážnosť danej osoby. Žalobca je zástupca primára v nemocnici, čo je riadiaca funkcia, s ktorou je
spojenáajzodpovednosťazníženiemieryochranyosobnostidanejosoby.Žalobcabolzároveňriadiacim
pracovníkom na oddelení, kde prebiehal pôrod rodičky Ž.. Žalobca sa tak nemôže domáhať ochrany ako

bežné fyzické osoby a žiadať, aby sa jeho meno či funkcia nezverejňovali. Informácie o žalobcovi sa
takisto vonkoncom netýkali jeho súkromného života, ale výlučne pracovnej, profesionálnej sféry. Preto
je aj námietka k zásahu do súkromia nedôvodná.

4. Žalobca v replike uviedol, že v žalobe preukázal nepravdivosť tvrdení uverejnených v reportážach,
napr.tvrdenie,žerodičkamalatrihodinyneúspešnetlačiť.Tvrdenie,žedieťamalorozrezanéramenonie

je pravdivé. V reportáži bol žalobca označený za osobu zodpovednú za kómu inej rodičky, napriek tomu,
že rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bola jeho zodpovednosť vylúčená a
naopak poskytnutá zdravotná starostlivosť bola označená za príkladnú. Z obsahu reportáží vyznieva,
že žalobca „bežne spôsobuje kómu rodičkám", bez toho, že by to žalovaný mal akokoľvek preukázané.
Tiež nie je pravdivé tvrdenie, že sa redaktorka žalobcu viackrát pokúsila skontaktovať mailom aj

telefonicky. Redaktorka žalobcu priamo nikdy nekontaktovala, pokiaľ kontaktovala riaditeľa nemocnice,
tento sa vyjadril, že nebudú podávať žiadne stanovisko, naviac, žalobca v žalobe vysvetlil, prečo ani
nemohol poskytnúť stanovisko, to však žalovaného neoprávňovalo uvádzať nepravdivé alebo pravdu
skresľujúce údaje vo svojich reportážach. V reportážach došlo k neoprávnenému zverejneniu mena
žalobcu, pretože žiadny príslušný orgán nekonštatoval žiadne porušenie pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti zo strany žalobcu. Žalobca preukázal opakovanosť týchto zásahov, pričom platí, že čím
hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Žalobca nesúhlasí
s vyjadrením žalovaného, že v reportážach odzneli overené a pravdivé fakty. Žalobca ani jeden z
pôrodov neviedol. Rodičku Ž. počas prvej doby pôrodnej ani nevyšetroval, ale k pôrodom bol privolaný
až počas druhej doby pôrodnej z pozície vedúceho lekára. Obsah príspevkov poškodzuje žalobcu v jeho

osobnom, rodinnom i pracovnom živote, o tomto žalobca predložil množstvo negatívnych komentárov
na internete. Reportáže vyvolali vo verejnosti vlnu nenávisti a vyhrážania sa žalobcovi. Reportáže
postrádajú objektívne posúdenie celej veci, predčasne hodnotia skutočnosti, ktoré hodnotenia môže
vykonať iba príslušný úrad, príspevky sú formulované jednostranne a v nepriaznivom svetle vykresľujú
žalobcu. Žalovaný je vysielateľom najsledovanejšej televízie, opakovaním príspevkov sa zásah do práv

žalobcu stal o to intenzívnejším. Reportáže boli odvysielané v rámci publicistickej a spravodajskej
relácie, ktorých účelom je informovať širokú verejnosť o aktuálnych udalostiach dôležitého významu
stručne, presne a najmä vecne. Vysielateľ je povinný rešpektovať zákonnú požiadavku vyplývajúcu o.i.
z § 19 zák. č. 308/2000 Z.z. Skutočnosť, že odvysielané reportáže mohli porušiť § 19 ods. 1 písm. a)
zák. č. 308/2000 Z.z. konštatovala aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, keď na základe uznesenia

č. 18-22/35.817 zo dňa 19.12.2018 začala správne konanie voči žalovanému v súvislosti s tým, že
žalovaný odvysielal reportáže, ktoré svojim obsahom a spôsobom spracovania mohli zasiahnuť do
ľudskej dôstojnosti v predmetných programoch identifikovanej osoby.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len „ZVR") kladie

na možnosť využitia inštitútu práva na opravu podmienku splnenia niekoľkých striktne formulovaných
základných podmienok. Návrh opravy predovšetkým musí obsahovať skutkové tvrdenia, ktoré sú podľa
osoby žiadajúcej uverejnenie opravy nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Žalobca však v jeho žiadosti
o uverejnenie opravy adresovanej žalovanému, ani v petite jeho žalobného návrhu takéto skutkové
tvrdenia neuvádza. Žalobca si naopak na základe skutkových tvrdení, ktoré reálne v reportážach

odzneli, vytvoril následne akýsi „súbor" ním samým subjektívne vymyslených tvrdení a žalobou sa
teraz domáha ich opravy. Keďže sa žalobca týmto domáha uverejnia opravy výrokov, ktoré ani jedna
z reportáží žalovaného neobsahovala, absentuje u žalobcu v tomto súdnom spore aktívna legitimácia.
Z návrhu znenia opravy musí byť zrejmé, že opravou sa má nepravdivé skutkové tvrdenie len uviesť
na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa nemá

hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie, ani jeho dopad na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na
verejnosť. Napriek uvedenému, celá žaloba žalobcu je argumentačne postavená na jeho svojvoľnej a
subjektívnej dezinterpretácii jednotlivých skutkových tvrdení z reportáží. Žalobca v jeho argumentácii
k žalobe navyše nerozporuje výroky, ktoré v reportážach aj reálne odzneli, ale namiesto toho sa zjeho vlastných subjektívnych a vymyslených tvrdení a záverov pokúša presvedčiť súd, že celkový
dojem z reportáží je vo vzťahu k jeho osobe silno difamačný, a že obsah reportáží je ako celok
údajne nepravdivý a skresľujúci. Žalobca naopak v jeho žalobe absolútne opomína skutočnosť, že

reportáže vychádzali v čase ich vytvorenia z relevantných dostupných zdrojov, informácií a výpovedí
svedkov, ktorí boli ochotní sa do reportáží žalovaného vyjadriť. Všetky skutočnosti a okolnosti pôrodu
nebohej rodičky Ž., ktoré sa žalobca teraz žalobou snaží rozporovať, mohol z jeho pohľadu interpretovať
prostredníctvom priestoru na vyjadrenie priamo v reportážach žalovaného. Žalovaný sa žalobcovi v
snahe dodržať čo najväčšiu nestrannosť a objektivitu reportáží pokúšal viackrát poskytnúť priestor na

vyjadrenie, avšak vždy neúspešne. Že neskôr správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
nepotvrdila akékoľvek pochybenie žalobcu je z hľadiska predmetu tejto žaloby irelevantné. Žalovaný v
reportážach jednak nikde nekládol výsledok pôrodu rodičky Ž. za vinu žalobcovi, a zároveň žalovaný v
reportážach opakovane prízvukoval, že sa na výsledok prešetrenia celého prípadu príslušným orgánom
dohľadu ešte len čaká. K jednotlivým tvrdeniam žalobcu, ktoré údajne mali v reportážach žalovaného
odznieť, a voči ktorým sa žalobca v petite jeho žalobného návrhu domáha opravy, resp. ospravedlnenia,

si žalovaný dovoľuje uviesť, že v reportážach sa nikde neuvádza, že žalobca spôsobil kómu dvom
rodičkám tak, ako to žalobca tvrdí v znení petitu jeho žaloby. Manžel nebohej rodičky Ž. sám poskytol
žalovanému pri natáčaní reportáže informáciu, že v Nemocnici s poliklinikou G. J. sa približne rok
pred prípadom jeho manželky vyskytol iný prípad, pri ktorom taktiež rodiaca žena skončila po pôrode
v kóme. Na tejto informácii nie je nič nepravdivé. Nerozporuje ju dokonca ani sám žalobca, ani NsP

G. J.. Rovnako tak nie je sporné, že pri oboch pôrodoch bol prítomný žalobca ako lekár a zástupca
primára. Uvedené informácie sú pravdivé a žalovaný ich odvysielal ako overené a pravdivé fakty.
Tvrdenie, že O. Ď. spôsobil kómu dvom rodičkám je čisto subjektívnym tvrdením žalobcu a neexistuje
zákonný dôvod, pre ktorý by malo takéto tvrdenie a subjektívny dojem žalobcu z reportáže byť vôbec
uverejnený. Žalovaný nemá dôvod, ani zákonnú povinnosť, uverejňovať opravu subjektívneho tvrdenia

žalobcu, ktoré reportáž žalovaného ani vôbec neobsahuje. Žalobca sa v podstate domáha opravy
jeho vlastného subjektívneho názoru. Subjektívne pocity a názory žalobcu však nepožívajú ochranu
inštitútu práva na opravu v zmysle ZVR.V reportážach žalovaného taktiež nikde neodznelo skutkové
tvrdenie, že by konkrétne žalobca nechal rodičku Ž. neúspešne tlačiť tri hodiny. Nie je sporné, že
rodička Ž. rodila prakticky celý deň. Jej manžel v reportážach uvádza, že žalobca sa k pôrodu dostavil

až po tom, čo nastali komplikácie, a že následne po necelej hodine došlo k rozhodnutiu o vykonaní
cisárskeho rezu. Na týchto informáciách nie je opäť nič nepravdivé. V tom čase už pôrod rodičky Ž.
trval dovedna niekoľko hodín, dieťa sa napriek tomu rodičke porodiť prirodzenou cestou nepodarilo.
Žalobca si opätovne aj v tomto prípade umelo a čisto subjektívne vyskladal z pravdivých skutkových
tvrdení v reportážach odvysielaných, jeho skreslený subjektívny úsudok a záver, ktorý nebol nikde

vyslovený a teraz sa žalobou domáha jeho opravy. Uvedené je podobne ako pri predchádzajúcom
výroku v príkrom rozpore s podmienkami príslušných ustanovení ZVR. Právo na opravu v zmysle RVR
nemožno používať ako inštitút na opravu skreslených predstáv a domnienok žiadateľa/žalobcu. Právo
na opravu v zmysle RVR je výrazom postulátu audiaturetaltera pars (pravidlo, aby bola vždy vypočutá
aj druhá strana), a to v prípade, že sa o niekom/niečom uvádzajú nepravdivé výroky. Jeho cieľom

ale nie je zabezpečiť žalobcovi otvorenie pomyselného „diskusného fóra" o tom, ako súbor pravdivých
skutkových tvrdení môže v konečnom dôsledku vplývať na televízneho diváka a aký dojem si televízny
divák môže následne teoreticky vytvoriť. Žalobca teda vo vzťahu k dvom vyššie uvedeným výrokom nie
je ani aktívne legitimovaný na podanie žaloby o uverejnenie opravy či ochranu osobnosti. Žalobca tiež v
návrhu znenia odpovede tvrdí, že žalovaný v reportážach nepravdivo uviedol, že novorodenec rodičky

Ž. mal po sekcii rozrezané ľavé rameno, pritom však podľa tvrdení žalobcu išlo len o oderok. Žalovaný
pri uverejnení predmetného skutkového tvrdenia opätovne vychádzal z výpovede manžela nebohej
rodičky. Výpoveďou tohto očitého svedka preukazuje žalovaný pravdivosť napádaného skutkového
tvrdenia. Žalobca si v tejto súvislosti nijakým spôsobom nesplnil povinnosť uniesť dôkazné bremeno
a nepreukázal, že predmetné skutkové tvrdenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný naďalej trvá na

pravdivosti predmetného skutkového tvrdenia. Dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažuje žalobcu.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že novorodenec nemal po pôrode rozrezané ľavé rameno, je jeho povinnosťou
predložiť o tom legálne získané dôkazy. Ako už bolo vyššie spomenuté, žalovaný sa viackrát pri
tvorbe samotných reportáží pokúšal skontaktovať žalobcu za účelom získania jeho vyjadrenia, avšak
vždy neúspešne. Žalovaný má záujem vytvárať názorovo objektívne a vyvážené spravodajstvo, pričom

aj reportáže ktoré sú predmetom tejto žaloby neobsahujú akékoľvek nepravdivé skutkové tvrdenia.
Naopak, sú objektívne a všestranné. Z dôvodu nezáujmu žalobcu o poskytnutie stanoviska žalovanému
k prípadu rodičky Ž., žalovaný v záujme zabezpečenia objektívnosti a vyváženosti kontaktoval so
žiadosťou o vyjadrenie aj riaditeľa NsP G. J.. Ten okrem iného v jeho vyjadrení potvrdil, že žalobca sanapriek telefonickej aj e-mailovej snahe žalovaného nemá záujem k reportážam vyjadrovať. Ďalej riaditeľ
NsP G. J. uviedol, že až do prešetrenia pôrodov dvoch rôznych rodičiek s následkami kómy, nemožno
tieto prípady akokoľvek spájať. Jeho vyjadrenie žalovaný v reportáži odvysielal. V danom čase a na

základe vtedy zistených skutočností a vyjadrení všetkých strán, ktoré boli ochotné vyjadrenie poskytnúť,
tak vznikli reportáže žalovaného. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že reportáže ani vo vzťahu
k výsledkom už medzičasom ukončeného prešetrovania pôrodu rodičky Ž. Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, neobsahujú akékoľvek nepravdivé skutkové tvrdenia tak, ako sa to snaží
tvrdiť žalobca v jeho žalobe. Žalovaný vedomý si skutočnosti, že prešetrenie celého prípadu nebolo

v čase výroby reportáží ešte ukončené, tento fakt opakovane v reportážach zdôrazňoval a reportáže
celkovo vyhotovil tak, aby dodržal objektivitu, nestrannosť a len priblížil divákovi stav, ktorý v čase tvorby
reportážívuvedenomprípadeplatil.DomnienkyomožnompochybenílekárovpripôroderodičkyŽ.boliv
tom čase absolútne relevantné, čomu okrem samotného úmrtia rodičky následkom pôrodu nasvedčovali
aj výpovede viacerých svedkov, a zároveň aj to, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zahájil prešetrenie celého prípadu z dôvodu možného pochybenia lekárskeho a ošetrujúceho personálu.

Žalobca v závere jeho žaloby uvádza, že v súvislosti s odvysielanými reportážami žalovaného podal aj
sťažnosťnaRaduprevysielaniearetransmisiu(ďalejlen„RVR").Vzáverevyjadreniazodňa07.01.2019
žalobca následne uvádza, že RVR začala správne konanie voči žalovanému pre možné porušenie § 19
ods. 1 písm. a) ZVR s tým, že žalovaný mohol odvysielaním reportáží zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti
v reportážach identifikovanej osoby. Žalobca sa zjavne snaží navodiť dojem, že RVR začala správne

konanie na základe jeho vlastného podnetu, ktorým žalobca namietal možné poškodenie dobrého mena
v reportážach spomínaného lekára Romana Ďurčeka zverejnením celého mena a priezviska. Uvedené
tvrdenia sú zavádzajúce a nepravdivé. Kancelária RVR po preskúmaní troch sťažností dospela okrem
iného k záveru, že žalovaný ich odvysielaním nepoškodil dobré meno v príspevkoch spomínaného C.. O.
Ď. a sťažnosť podanú v tejto súvislosti navrhla RVR posúdiť ako neopodstatnenú. Je zjavné, že sa jedná

práve o sťažnosť žalobcu, ktorá však v zmysle vyššie uvedeného nebola úspešná. Je zároveň pravdou,
že RVR iniciovala začatie správneho konania voči žalovanému ohľadom možného porušenia § 19 ods.
1 písm. a) ZVR, avšak len z dôvodu, že žalovaný v reportážach zobrazil fotografie a videozáznamy
rodičky Ž.. RVR tak zjavne začala správne konanie voči žalovanému na podklade inej sťažnosti než
bola sťažnosť žalobcu a z celkom odlišných dôvodov ako namieta žalobca. Uvedené správne konanie

pred RVR teda nemá nič spoločné s predmetom tejto žaloby a údajným zásahom do práv žalobcu, ktorý
danú ženu ako ošetrujúci lekár nezachránil. Sťažnosť, ktorá bola podľa všetkého podaná žalobcom,
a ktorú žalobca zrejme spomína aj v jeho vyjadrení zo dňa 07.01.2019, bola RVR vyhodnotená ako
neopodstatnená.

6. Žalobca sa vyjadril k duplike žalovaného, kde uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdeniami žalovaného,
že žalobca si sám subjektívne vymyslel tvrdenia, ktoré neodzneli a teraz sa domáha ich opravy. Žalovaný
nepravdivo uvádza, že výroky, ktorých opravy sa žalobca domáha, v reportážach neodzneli. Žalovaný
uvádza, že v reportážach sa neuvádza, že žalobca spôsobil kómu dvom rodičkám. Toto nie je pravdou,
pretoževreportážiReflexdňa30.08.2018odznelo:„vtejistejnemocnicipritomistomlekároviskončilav

kóme aj ďalšia rodička.", „Tá istá považskobystrická pôrodnica, ten istý lekár O. Ď., rok po roku. Obidvom
manželom vraj povedal to isté, že je to 1 z tisícov pôrodov, ak žena skončí v kóme." Z uvedených
výrokov jednoznačne vyplýva, že osobou, pri ktorej rodičky končia v kóme je žalobca. Žalovaný uvádza,
že výrok, že rodičku C. Ž. nechal neúspešne tlačiť asi tri hodiny v reportážach neodzneli: toto nie je
pravdivé, pretože v reportáži Reflex dňa 30.08.2018 odznelo: „Asi po troch hodinách neúspešného

tlačenia prestala C. komunikovať“,„zástupca primára O. Ď. vyšetroval C. aj 2 týždne pred pôrodom,
keď zastupoval jej gynekológa počas dovolenky. Deň pred pôrodom mamičku do nemocnice prijímal a
nakoniec to bolo on, ktorý C. aj rodil", v reportáži „Zostali bez mamy" odvysielaného v relácii Reflex dňa
13.09.2018 odznelo: „Asi po troch hodinách neúspešného tlačenia prestala p. Ž. komunikovať, zástupca
primára O. Ď. sa rozhodol pre akútny cisársky rez", v reportáži „Smrť po pôrode" odvysielaného v relácii

Televízne noviny dňa 13. 09. 2018 odznelo: „Zástupca primára O. Ď. sa po celom dni večer rozhodol
pre akútny cisársky rez." Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že C. mal po sekcii rozrezané ľavé
rameno, toto tvrdenie je vyvrátené prepúšťacou správou. Žalovaného neoprávňuje zverejniť akékoľvek
tvrdenie a následne sa brániť tým, že išlo o výpoveď manžela rodičky a týmto má byť preukázaná
pravdivosť takéhoto skutkového tvrdenia. Za obsah odvysielanej reportáže zodpovedá výlučne žalovaný

a odvolanie sa na výpoveď manžela rodičky nie je preukázaním pravdivosti takéhoto tvrdenia. Pri
skutkovom tvrdení - že C. mal po sekcii rozrezané ľavé rameno - je dôkazné bremeno na preukázanie
pravdivosti uverejneného skutkového tvrdenia na strane žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení
zjednodušuje obsah odvysielaných reportáží, poukazuje na použitie/nepoužitie konkrétnych slovíčok vreportážach. Kontext a obsah reportáží je zrejmý a tento je potrebné hodnotiť z pohľadu bežného diváka,
ktorý si svoj úsudok spraví podľa toho čo vidí a počuje v reportáži. Pokiaľ divák v reportážach opakovane
počuje, že „v tej istej nemocnici pri tom istom lekárovi skončila v kóme aj ďalšia rodička. ", „ Tá istá

považskobystrická pôrodnica, ten istý lekár O. Ď., rok po roku, „Asi po troch hodinách neúspešného
tlačenia..., „zástupca primára O. Ď.... C. aj rodil, C. mal po sekcii rozrezané ľavé rameno, tak je
jednoznačné, že reportáže zasahujú do osobnosti žalobcu, rozširujú nepravdivé a pravdu skresľujúce
skutočnosti. Obsah reportáží poškodil žalobcu v jeho osobnom, rodinnom i pracovnom živote, na
článok nepriaznivo reagovali jeho pacienti, veľmi citlivo sa dotkol rodinných príslušníkov. Nepravdivé

reportáže vyvolali vo verejnosti vlnu nenávisti a vyhrážania sa žalobcovi. Reportáže vyvolali veľkú
publicitu nielen vo verejnosti ale aj na internetových portáloch (sme.sk, čas.sk., teraz.sk). Reportáže
sú formulované jednostranne a v nepriaznivom svetle vykresľujú žalobcu a verejnosti podsúvajú záver,
že zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu postupu pri poskytovaní lekárskej starostlivosti. Zo strany
žalovaného nešlo len o neutrálne skonštatovanie faktov bez negatívneho podtónu, emócií, naopak v
celkovom kontexte žalovaný vykreslil osobu žalobcu v negatívnom svetle. Žalobca tvrdí, že skutkové

tvrdeniauvádzanéžalovanýmmajúznevažujúcupovahu,keďževcelkovomkontextepodávalinegatívny
obraz o žalobcovi a ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Dôkazné bremeno na preukázanie
otázky či v reportážach uverejnené tvrdenia žalovaného boli pravdivé, alebo či žalovaným uvedené
hodnotiace úsudky boli primerané z hľadiska formy a obsahu a či vyplývali z pravdivých premís zaťažuje
žalovaného, čo však žalovaný nepreukázal. Žalovaný vo vyjadrení opakovane uvádza, že reportáže

boli spracované na základe podnetu a podľa výpovedí, ktoré žalovanému poskytol manžel nebohej
rodičky p. Ž., pričom týmito výpoveďami žalovaný zároveň preukazuje pravdivosť svojich tvrdení. Toto
tvrdenie žalovaného je však vyvrátené stanoviskom manžela nebohej rodičky p. Ž., ktorý v liste zo dňa
21.03.2019, ktorý adresoval Rade pre vysielanie a retransmisiu v súvislosti s rozhodnutím o uložení
pokuty žalovanému vo výške 33.319,- eur za porušenie povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.

č. 308/2000 Z.z. odvysielaním reportáží. V tomto liste p. Ž. o.i. uvádza, že mnohé médiá nesprávne
uvádzali, že p. Ž. bola od začiatku v kóme, že toto nie je pravda, že kóma prišla až neskôr. Žalovaný
tento list v plnom znení na krátky čas zverejnil na svojej internetovej stránke, no následne tento „otvorený
list manžela nebohej" upravil tak, že z neho vymazal posledný odsek, v ktorom p. Ž. píše práve
o nepravdivých údajoch, ktoré boli uverejnené v médiách. Žalobca popiera tvrdenie žalovaného, že

sa ho pri tvorbe reportáží pokúšal skontaktovať za účelom získania jeho vyjadrenia. Žalovaný nikdy
nekontaktoval žalobcu so žiadosťou o poskytnutie stanoviska, pokiaľ žalovaný tvrdí opak, dôkazné
bremeno ohľadne preukázania pravdivosti tvrdenia, že sa žalovaný snažil získať vyjadrenie žalobcu pre
zachovanie objektívnosti spravodajstva, zaťažuje žalovaného. Pokiaľ žalovaný kontaktoval riaditeľstvo
NsP G. J., žalobca už v žalobe vysvetlil, prečo žiadne stanovisko ani prostredníctvom riaditeľstva NsP

G. J. poskytnúť nemohol, a to s poukazom na povinnosť lekára zachovávať mlčanlivosť uloženú mu
§ 80 ods. 3 zák. č. 578/2004 Z.z. Žalovaný zavádza, keď tvrdí, že žalobca sa napriek telefonickej
aj e-mailovej snahe nemá záujem vyjadrovať. Žalovaný nikdy žalobcu priamo nekontaktoval. Žalobca
preto ani nemohol žalovanému poskytnúť žiadne stanovisko o tom, ako pôrod prebiehal, pretože by
tým jednak porušil svoju povinnosť mlčanlivosti a zároveň by porušil právo rodičky na zachovanie

súkromia. Žalobca trvá na tom, že neoprávneným, opakovaným zverejnením mena žalobcu bolo
porušené zaručené právo na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním údajov o osobe. Žalobca
je bezúhonnou osobou a nepravdivými a skresľujúcimi údajmi bolo zasiahnuté do jeho práv a bolo
poškodené jeho meno a v širokom okruhu bola narušená jeho povesť. Pokiaľ žalovaný zverejnenie
mena žalobcu „odobruje" tým, že meno žalobcu je dohľadateľné na internetových stránkach NsP G. J.,

takýto argument je neprijateľný. Vo všeobecnosti platí, že čím hromadenejšie sa informácia distribuuje,
tým vyššia je ochrana osobnostných práv. Keďže šíreniu vyjadrení žalovaného došlo na celoštátnej
úrovni, jednak televíznym vysielaním ako aj prostredníctvom internetu, tieto vyjadrenia sa stali prístupné
širokej verejnosti po celom Slovensku. V tejto súvislosti potom rozhodne nemožno porovnávať rozsah
zásahu do osobnostných práv zverejnením funkcie žalobcu oproti zverejneniu mena žalobcu, naopak

vzniká tu otázka, prečo žalovaný v reportážach nepoužil iba funkciu žalobcu. Žalobca na žiadnom
mieste neuviedol, že RVR začala správne konanie proti žalovanému na základe jeho vlastného podnetu.
Žalobca uviedol, že Rada pre vysielanie a retransmisiu začala na základe uznesenia č. 18-22/35.817 zo
dňa 19.12.2018 správne konanie voči žalovanému v súvislosti s tým, že žalovaný odvysielal reportáže,
ktoré svojim obsahom a spôsobom spracovania mohli zasiahnuť do ľudskej dôstojnosti v predmetných

programoch identifikovanej osoby. Uvedené uznesenie žalobca k vyjadreniu pripojil, pričom z tohto
uznesenia zároveň vyplýva tiež to, že sťažnosť žalobcu podľa § 14a zák. č. 308/2000 Z.z. považovala
Rada za neopodstatnenú. Pokiaľ Rada sťažnosť žalobcu podľa § 14a zák. č. 308/2000 Z.z. považovala
za neopodstatnenú, nemožno z toho automaticky vyvodiť záver, že nedošlo k odvysielaniu nepravdivýchalebo pravdu skresľujúcich údajov. Konanie o sťažnosti podľa § 14a zák. č. 308/2000 Z.z. je iným
konaním a nenahrádza konanie podľa § 21 zák. č. 308/2000 Z.z. Naopak je potrebné prihliadnuť na
konštatovania Rady v správnom konaní proti žalovanému, v ktorom Rada za odvysielané reportáže

udelila žalovanému pokutu 33.319,- eur. Rada konštatuje, že „z predmetných reportáží však nie je
zrejmá žiadna snaha naplniť iný dôležitý verejný záujem ako je poskytovanie bežných spravodajských
informácií. Zaradenie predmetných záberov teda žiadnym spôsobom nezvýšilo spravodajskú hodnotu
reportáží a ani im nepridalo žiadny iný relevantný rozmer." Rada ďalej uvádza, že zo strany žalovaného
išlo o samoúčelné konanie so snahou zdramatizovať reportáže a využiť ľudskú tragédiu pre účely

výroby šokujúcej, či senzáciu vyvolávajúcej reportáže. Pokiaľ Rada konštatuje, že k použitiu záberov
rodičky C. Ž. počas pôrodu došlo za účelom výroby šokujúcej a senzáciu vyvolávajúcej reportáže, ktoré
podmieňujú sledovanosť, zásah do osobnostných práv žalobcu je o to väčší. Reportáže spôsobom
svojhošokujúcehospracovania(akotokonštatujeajRada)vyvolaliveľkúpublicituakeďževreportážach
bol menom označený žalobca, vlna nenávisti a vyhrážok smerovala výlučne voči žalobcovi. Žalobca
preto namieta vyjadrenie žalovaného, že toto správne konanie vedené Radou nemá nič spoločné s týmto

konaním. Práve naopak, konštatovanie Rady o využití ľudskej tragédie pre účely výroby šokujúcej, a
senzáciu vyvolávajúcej reportáže len potvrdzuje zvýšený zásah do osobnostných práv žalobcu.

7. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

7.1. Zo záznamov z vysielania od Rady pre vysielanie a retransmisiu (č.l. 140 spisu), konkr. záznamov
z vysielania programu Reflex zo dňa 30.08.2018 a 13.09.2018 a tiež programu Televízne noviny zo
dňa 13.09.2018 súd zistil, že ich obsah sa zhoduje s prepisom nahrávok predložených žalobcom v
konaní (č.l. 10-12, 26-31 spisu). V komentároch na č.l. 32-38 spisu, (z nejasného zdroja) ľudia reagujú
na situáciu, a vyjadrujú sa hanlivo aj na adresu lekárov, ktorí boli pri pôrode ženy, ktorá zomrela.

C. N. na svojej facebookovej stránke uverejnila vyjadrenie k žalobcovi v súvislosti s pôrodom pani
Ž., pričom na to reagovali aj ďalší prispievatelia (č.l. 39-52 spisu). Zo záveru protokolu č. 191/2018
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade na mieste (č.l. 16-25 spisu)
zo dňa 12.09.2018 súd zistil, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientke p. D. T. v období
od 09.05.2017 do 26.06.2017 neboli zistené žiadne nedostatky v zmysle porušenia § 4 ods. 3 zákona

č. 576/2004 Z.z. Žalobca podaním zo dňa 11.09.2018 požiadal žalovaného o odvysielanie opravy v
lehote 8 dní v znení: „Dňa 30.08.2018 boli v relácii Reflex v reportáži redaktorky W. T. „Osudný tretí
pôrod" odvysielané nepravdivé údaje o tom, že lekár O. Ď. spôsobil kómu dvom rodičkám, že rodičku
C. Ž. nechal neúspešne tlačiť asi tri hodiny a že C. mal po sekcii rozrezané ľavé rameno. Správne
malo byť uvedené, že doteraz nie je preukázaná súvislosť medzi oboma prípadmi ani zodpovednosť

C.. O. Ď. za ne. Správne malo byť uvedené, že o sekcii bolo rozhodnuté po 25 minútach neúspešného
tlačenia a že C. mal na ľavom ramene oderok po vykonanej sekcii.“ (č.l. 53 - 57 spisu). Žiadosť o opravu
časti znenia odvysielanej relácie Reflex zo dňa 30.08.2018 bola žalovanému doručená dňa 13.09.2018
(č.l. 58 spisu). Žalobca podaním zo dňa 21.09.2018 podal sťažnosť adresovanú Rade pre vysielanie a
retransmisiuzdôvodunezabezpečeniaobjektívnostianestrannostipríspevkovuverejnenýchžalovaným

týkajúcich sa pôrodu C. Ž., z dôvodu čoho žiadal, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila
žalovanému povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona č. 308/2000 Z.z. v znení špecifikovanom
v sťažnosti (č.l. 59-65 spisu). Uznesením č. 18-22/35.814, č. 18-22/35.815 a č.18-22/35.816 uznali
sťažnosť žalobcu vo všetkých bodoch jednohlasne za neopodstatnenú (č.l. 126 spisu). Zo záveru správy
o kontrole dodržiavania povinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z. Kancelárie Rady pre vysielanie a

retransmisiu zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že vysielateľ odvysielaním príspevkov o smrti mladej rodičky,
ktoré boli odvysielané v programe Reflex dňa 30.08.2018, Televízne noviny dňa 13.09.2018 a Reflex
dňa 13.09.2018 neporušil ust. § 16 ods. 3 písm. a) a b) ZVR, ako ani § 19 ods. 1 písm. a) ZVR možným
poškodením dobrého mena v príspevkoch spomínaného lekára O. Ď. (č.l. 155 - 160 spisu). Kancelária
rady pre vysielanie a retransmisiu navrhla, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu uložila žalovanému

pokutu vo výške 33.000,- eur z dôvodu porušenia povinnosti ust. v § 19 ods. 1 písm. a) zákona č.
308/2000 Z.z. z dôvodu zásahu do ľudskej dôstojnosti umierajúcej C. Ž. (č.l.173-192 spisu).

8. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

8.1. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.8.2. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

8.3. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii (ďalej len „zákon č. 308/2000
Z.z.), ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo
o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická
osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu

právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu
uverejniť.

8.4. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a
musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo
na odvysielanie opravy zaniká.

8.5. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z., zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom
spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.

8.6. Podľa § 21 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní

odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.

8.7. Podľa § 21 ods.10 zákona č. 308/2000 Z.z., ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží
podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá
o opravu žiadala.

8.8. Podľa § 21 ods. 11 zákona č. 308/2000 Z.z., ak osoba, ktorá o opravu žiadala, nepodá návrh podľa
odseku 10 do 15 dní po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 7, právo na odvysielanie opravy zaniká.

9. Žalobca si na základe tých istých skutkových tvrdení uplatnil žalobou dva nároky. Žiadal, aby súd

zaviazal žalovaného na odvysielanie opravy v súlade s § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. z dôvodu uvedenia
nepravdivých údajov v reportáži žalovaného s názvom „Osudný tretí pôrod“ a tiež na uverejnenie
ospravedlnenia za zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka v
reportážach „Osudný tretí pôrod“ a „Smrť po pôrode“ odvysielaných žalovaným. Z tretej v žalobe
spomínanej reportáže „Zostali bez mamy“ si žalobca žiaden nárok neuplatnil.

10. Po tom ako súd ustálil, že právo žalobcu na odvysielanie opravy z dôvodu dodržania zákonom
stanovenej lehoty na podanie opravy nie je prekludované, pristúpil k posúdeniu jeho dôvodnosti. Žalobca
žiadal, aby súd žalovaného zaviazal na odvysielanie opravy nepravdivých tvrdení v relácii Reflex v
reportáži redaktorky W. T. „Osudný tretí pôrod", odvysielanej dňa 30.08.2018 . Išlo o vyjadrenia, že lekár

O.Ď.spôsobilkómudvomrodičkám,žerodičkuC.Ž.nechalneúspešnetlačiťasitrihodinyažeC.malpo
sekcii rozrezané ľavé rameno, pričom správne malo byť uvedené, že doteraz nie je preukázaná súvislosť
medzi oboma prípadmi ani zodpovednosť C.. O. Ď. za ne, že o sekcii bolo rozhodnuté po 25 minútach
neúspešnéhotlačeniaažeC.malnaľavomrameneoderokpovykonanejsekcii.Pôvodnežiadalžalobca
spolu s odvysielaním opravy aj odvysielanie ospravedlnenia, pričom súčasťou textu opravy v súlade so

zákonom č. 308/2000 Z.z. nemôže byť ospravedlnenie. Tento nesúlad žalobného petitu so zákonnou
úpravou odvysielania opravy žalobca odstránil úpravou žalobného petitu, v ktorom vyňal ospravedlnenie
dosamostatnéhovýrokužalobnéhopetitu.Napriekuvedenému,súdžalobevčastioodvysielanieopravy
z dôvodu nepreukázania jej dôvodnosti nevyhovel. K prvému namietanému výroku, že lekár C.. O. Ď.
spôsobil kómu dvom rodičkám, súd uvádza, že tento výrok v reportáži neodznel. V reportáži žalovaného

moderátorka uviedla, že pri žalobcovi skončili v kóme dve rodičky, a že oba prípady má na stole Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pričom v reportáži odznelo aj vyjadrenie riaditeľa nemocnice, že
tietodvaprípadysanedajúvničomporovnávať,každýznichvznikolzaúplneinýchokolnostíamalúplne
iný priebeh. V reportáži neodznel ani výrok o tom, že žalobca rodičku C. Ž. nechal neúspešne tlačiť asi
tri hodiny. V reportáži bolo uvedené priamo manželom pacientky, že po príchode žalobcu začala skoro

ďalšia hodinka trápenia. Tiež bolo uvedené, že sa po troch hodinách neúspešného tlačenia, po tom, ako
prestala C. komunikovať, lekári rozhodli pre akútny cisársky rez. V celej reportáži nebolo uvedené, ani z
reportáže nevyplývalo, že práve žalobca nechal pacientku neúspešne tlačiť tri hodiny. Navyše z nijakých
dôkazov v konaní nevyplývalo, že by o sekcii bolo rozhodnuté po 25 minútach neúspešného tlačenia,tak ako žiadal opraviť uvedené tvrdenie žalobca. Tretí výrok o tom, že C. mal po sekcii rozrezané ľavé
rameno, ktorý ako jediný v tomto znení v reportáži aj odznel, žiadal žalobca nahradiť podľa jeho tvrdenia
pravdivým výrokom o tom, že C. mal na ľavom ramene oderok po vykonanej sekcii. Žalobca vo svojom

vyjadrení uviedol, že táto skutočnosť vyplýva z prepúšťacej správy, avšak v konaní žiadnu prepúšťaciu
správu nepredložil, ani ju predložiť nenavrhol. Na preukázanie tohto tvrdenia o oderku na ramene C.
nepredložil žiaden dôkaz. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním zistil, že výroky, ktoré žiadal žalobca
opraviť, v reportáži vôbec neodzneli (že žalobca spôsobil kómu dvom rodičkám, že rodičku C. Ž. nechal
neúspešne tlačiť asi tri hodiny), prípadne výroky v reportáži žiadal opraviť za tvrdenie, ktoré v konaní

preukázané nebolo (o sekcii bolo rozhodnuté po 25 minútach neúspešného tlačenia, C. mal na ľavom
ramene oderok po vykonanej sekcii), nebolo možné zaviazať žalovaného na odvysielanie opravy tak,
ako žalobca žalobou požadoval, preto súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

11. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný zasiahol do jeho práv na ochranu osobnosti, a žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného ospravedlniť sa, že dňa 30.08.2018 v relácii Reflex v reportáži „Osudný tretí pôrod“

a dňa 13.09.2018 v relácii Televízne noviny v reportáži „Smrť po pôrode“ neoprávnene zverejnil jeho
meno, pričom reportážami došlo k nezákonnému zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti, najmä
ľudskej dôstojnosti, súkromia a mena.

12. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k

neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Obidve náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny
vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a
povinnosť súdom uložené sankcie znášať.

13. Žalobca pracuje ako lekár, pričom do jeho práva na ochranu osobnosti malo byť neoprávnene
zasiahnuté obsahom reportáží zverejnených v súvislosti s jeho konaním ako lekára. Lekári sú v
zdravotnom systéme arbitri pacienta, pretože ich dôležitou úlohou je poskytovať pacientom zdravotnú
starostlivosť správne a v potrebnom rozsahu. Je verejným záujmom mať zabezpečené služby
zdravotníctva, t.z. mať dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť v potrebnom rozsahu. Žalobca ako

osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť musí v súvislosti s výkonom svojho povolania zniesť väčšiu
mieru kritiky, než súkromné osoby, bolo preto dôvodné poskytnúť žalovanému vyšší stupeň ochrany jeho
práva na slobodu prejavu voči právu žalobcu na ochranu osobnosti.

14. Na žalovaného, ktorý sporné reportáže odvysielal, sa zase vzťahuje zvýšená ochrana (privilegované

postavenie) poskytovaná novinárom, resp. médiám. Frekventovanou skupinou autorov difamačných
prejavov či iných zásahov do práva na ochranu osobnosti sú práve novinári, resp. médiá. ESĽP v
rámci svojej judikatúry zdôrazňuje nezastupiteľnú úlohu novinárov ako strážnych psov demokracie
(„public watchdog“), ktorí sa významne podieľajú na formovaní verejnej mienky a stimulácii verejnej
debaty o otázkach verejného záujmu (prípad CumpanaŻŻ a Mazare proti Rumunsku, rozsudok ESĽP

zo 17. decembra 2004, sťažnosť č. 33348/96). Z tohto stanoviska odvodzuje judikatúra ESĽP špecifickú
ochranu tlače, kde pred hrozbou príliš rozsiahlych odškodnení v prípadoch možných omylov a z toho
vyplývajúcehostrachuinformovaťokontroverznýchprípadochposkytujeperiodickejtlači,resp.ostatným
médiám privilégium určitej miery nepresnosti. Požiadavka úplne presných skutkových tvrdení by totiž
znamenala pre novinárov bremeno nesplniteľných nárokov, a preto sú v záujme zachovania slobody

tlače akceptovateľné aj určité zjednodušenia, pričom smerodajné je, aby celkové vyznenie určitej
informácie zodpovedalo pravde.

15. Žalobca tvrdil, že reportážami bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho práva na ochranu osobnosti,
keďže z reportáže „Osudný tretí pôrod“ vyplýva záver, že lekári nechali rodičku tlačiť dlhé hodiny, až kým

neupadla do kómy, pričom zodpovedný za uvedený stav má byť žalobca, ktorý je v reportáži označený
menom a priezviskom. Z obsahu príspevku tiež vyznieva, že žalobca bežne spôsobuje kómu rodičkám.
Uvedené vyplýva podľa žalobcu z nepravdivých tvrdení, že „..pri tom istom lekárovi skončila v kóme aj
ďalšia rodička.", „Asi po troch hodinách neúspešného tlačenia prestala C. komunikovať...“ „Počas sekcie
mu kúsok od krku rozrezali ľavé rameno." „Prečo nechali lekári celé hodiny rodiť útlu ženu takmer 5

kilogramové dieťa a ihneď nepristúpili k cisárskemu rezu?“ ten istý lekár O. Ď., rok po roku. Obidvom
manželom vraj povedal to isté, že je to 1 z tisícov pôrodov, ak žena skončí v kóme.“16. Súd uvádza, že skutkové tvrdenie, že pri žalobcovi skončila v kóme po pôrode aj ďalšia rodička
nebolo v konaní sporné, existenciu uvedených prípadov v považskobystrickej nemocnici potvrdil
nepriamo v telefonickom rozhovore aj riaditeľ nemocnice. V reportáži odznelo, že oba prípady má na

stole Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zároveň žalobca nerozporoval ani tvrdenie, že
manželom uviedol, že ide o jeden z tisícov pôrodov, keď upadne pacientka po pôrode do kómy. Preto
uvedeným tvrdením o kóme dvoch žien, po pôrode vykonanom žalobcom, ktoré je pravdivé, nie je
možné zasiahnuť neoprávnene do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Nejde o informáciu týkajúcu
sa súkromia žalobcu. Z reportáže v rozpore s tvrdením žalobcu nevyplýva, že by práve on nechal C.

Ž. tlačiť neúspešne tri hodiny. Z textu samotného napádaného tvrdenia, aj z ďalšieho obsahu reportáže
vyplýva, že žalobca prišiel k C. Ž. až v priebehu pôrodu a po jeho príchode podľa slov manžela pacientky,
začala skoro ďalšia hodinka trápenia, po čom bol indikovaný cisársky rez. V reportáži neodznelo, že
by priamo žalobca nechal C. Ž. neúspešne tlačiť tri hodiny. K v reportáži odznenému „Prečo nechali
lekári celé hodiny rodiť útlu ženu takmer 5 kilogramová dieťa a ihneď nepristúpili k cisárskemu rezu?“,
súd uvádza, že ide o hodnotiaci úsudok, ktorý vyjadruje subjektívny názor autora, ktorý zaujíma postoj

k tomu, prečo napriek veľkosti dieťaťa (viac ako 4 kg odhad pred pôrodom - tvrdenie samotného
žalobcu) a požiadavkám pacientky (nebolo v konaní rozporované), nepristúpili lekári k cisárskemu rezu
užskôr.Hodnotiaciúsudoknemožnoakokoľvekdokazovať.Išloooprávnenúkritiku,ktorejcieľomnebolo
zneuctenie osoby žalobcu, ale polemika nad priebehom pôrodu s tragickým následkom. Žalobca tvrdil,
že žalovaný nepravdivo uvádzal, že C. mal rozrezané ľavé rameno, hoci podľa tvrdenia žalobcu mal

na ňom oderok. Z uvedeného nesporne vyplýva, že C. mal v dôsledku pôrodu poranené ľavé rameno,
pričom tvrdenie žalobcu o nepresnej identifikácii zranenia zakladá ospravedlniteľný omyl na strane
žalovaného, ktorý vychádzal z tvrdenia otca maloletého, s poukazom na to, že žalobca sa k veci vyjadriť
odmietol.Navyšeanijednoztvrdenínebolovkonanípreukázané.Sohľadomnauvedené,súdneposúdil
výroky namietané žalobcom v reportáži žalovaného ako svojím obsahom a vyznením zasahujúce do

osobnostného práva žalobcu, keď tvrdenia a informácie uvedené v reportáži považoval za pravdivé, a
hodnotiaci úsudok autora za akceptovateľný s ohľadom na okolnosti prípadu.

17. Žalovaný ako oslovený lekár mal možnosť vyjadriť sa k pripravovanej reportáži z dôvodu, aby
bola zachovaná objektivita zverejňovaných informácií. Nie je stanovený presný postup, ako má novinár

osloviť respondenta, pričom v danom prípade nebolo sporné, že bol žalobca oslovený minimálne
prostredníctvom riaditeľa nemocnice, ktorý uviedol, že žalobca nemá záujem sa k veci vyjadrovať, čo
bolo v reportáži aj priamo odvysielané. Žalobca uviedol, že z dôvodu povinnosti zachovávať mlčanlivosť
vzmysle§80ods.3zákonač.578/2004Z.z.oposkytovateľochzdravotnejstarostlivostisavyjadriťkveci
nemohol. Súd uvádza, že uvedená povinnosť nevylučuje jeho možnosť vyjadriť sa k veci aspoň v rovine

všeobecnej, o jeho príkladnom postupe, či neporušení žiadnych povinností, prípadne vyvrátiť tvrdené
skutočnosti ako nemožné či nepravdivé. Navyše žalobca ako lekár, ktorý nebol zbavený povinnosti
mlčanlivosti vo vzťahu k tomuto prípadu v rozpore s jeho tvrdením o povinnosti nemôcť sa k veci vyjadriť
uvádzal v konaní (v žalobe, žalobnom petite, vyjadreniach) konkrétne informácie týkajúce sa pôrodu C.
Ž., t.j. koľko trval pôrod, koľko vážil C. podľa odhadu pred pôrodom a po pôrode a aké zranenia utrpel.

18. Rovnako sa žalobca domáhal ospravedlnenia aj vo vzťahu k reportáži „Smrť po pôrode“, kde žalobca
uvedený menom a priezviskom je označovaný za zodpovedného za komplikácie pri pôrode. Vo vzťahu
k tejto reportáži neuviedol konkrétne tvrdenia, z ktorých vyplýva nesprávnosť reportáže. Uviedol, že
obe reportáže postrádajú objektívne posúdenie celej veci, predčasne hodnotia skutočnosti, ktorých

hodnotenie môže vykonať iba príslušný úrad, príspevok je formulovaný jednostranne a v nepriaznivom
svetle vykresľuje žalobcu, hoci skutočnosť je iná. Súd uvádza, že aj v uvedenej reportáži boli uvedené
informácie o tom, že žalobca C. prijímal, že ju neskôr rodil, vyoperoval jej maternicu a vaječníky.
Súčasťou reportáže je aj hodnotiaci úsudok, o tom, prečo sa žalobca, zástupca primára, ktorý ju prijímal
nerozhodol hneď pre cisársky rez a ako sa k C. správal. Tiež v ňom bolo uvedené, že sa žalobca ani

nemocnica nechcú k prípadu vyjadrovať. Nie sú v nej uvedené konkrétne informácie o dĺžke tlačenia
rodičky ani o zranení C.. Vyššie súd vo vzťahu k prvej reportáži podrobne odôvodnil, prečo považuje
uvedené tvrdenia a informácie o žalobcovi vo vzťahu k pôrodu C. Ž. za pravdivé, a tiež prečo hodnotiaci
úsudok autora, prečo žalobca nepristúpil k cisárskemu rezu rodičky skôr, považuje za akceptovateľný
vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

19. Občianskoprávnu ochranu osobnosti v zásade nemožno poskytnúť v prípade, ak tvrdenia difamačnej
povahy sú pravdivé. Stačí, aby podstatná časť tvrdenia bola pravdivá (z rozsudku Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 14.11.2007, sp. zn. 30Cdo/332/2007).20. Súd považoval namietané tvrdenia uvádzané v reportážach žalovaného za preukázané, informujúce
o okolnostiach pôrodu C. Ž. a jeho následkoch, a hodnotiace úsudky autora reportáží za akceptovateľné,

vychádzajúce zo zistených skutočností, a preto žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal ochrany
osobnosti vo forme ospravedlnenia z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho práv odvysielanými
reportážami žalovaného (Osudný tretí pôrod a Smrť po pôrode) ako nedôvodnú zamietol.

21. Súčasťou žalovaným navrhovaného ospravedlnenia v súvislosti s obomi reportážami bolo

konštatovanie, že bolo neoprávnené zverejnené jeho meno. Uvedenými reportážami sa zaoberala na
základe sťažnosti žalobcu v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. aj Rada pre vysielanie a retransmisiu,
ktorá uvedenie mena žalobcu v reportážach, rovnako ako súd, nepovažuje za zásah do ľudskej
dôstojnosti a základných práv a slobôd žalobcu, naopak toto považuje za akceptovateľné, nakoľko meno
žalobcu bolo uverejnené pre objasnenie a poskytnutie komplexných informácií, pričom išlo o informácie
faktografického charakteru, vyplývajúce z výpovedí svedkov, vyjadrení riaditeľa nemocnice, či hovorcu

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Navyše je v záujme verejnosti upozorňovať na možné
problémy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a nastoľovať otázky o jej kvalite. Súd s ohľadom na
uvedené, keďže nepovažoval označené reportáže svojim obsahom za neoprávnene zasahujúce do
práva na ochranu osobnosti žalobcu z dôvodov uvedených vyššie, nepovažoval ani uvedenie mena
žalobcu v nich za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu mena, najmä keď ide o informácie v

súvislosti s výkonom jeho povolania ako lekára, poskytujúceho zdravotnú starostlivosť verejnosti.

22. Súd tiež uvádza, že znenie ospravedlnenia v oboch prípadoch je naformulované veľmi všeobecne,
pričom nie je z neho zrejmé, čím konkrétne malo byť zasiahnuté do práva žalobcu na ochranu osobnosti,
za čo konkrétne sa má žalovaný žalobcovi ospravedlniť, keďže z neho nie je zrejmé, či k zásahu malo

dôjsť už samotným zverejnením mena žalobcu, a prípadne za aké konkrétne tvrdenia, či hodnotiace
úsudky, ktorými bolo do jeho práva na ochranu osobnosti zasiahnuté sa má žalovaný ospravedlniť,
tak aby bol naplnený účel odstránenia protiprávnych následkov ako to predpokladá § 11 Občianskeho
zákonníka.

23. Žalobca nepreukázal dôvodnosť žaloby v časti o odvysielanie opravy, keďže žiadal súd, aby zaviazal
žalovaného na odvysielanie opravy výrokov v reportáži „Osudný tretí pôrod“, ktoré tam v tvrdenom znení
neodzneli, prípadne, ich žiadal opraviť za výroky, ktorých pravdivosť nepreukázal. Žalobca nepreukázal
dôvodnosť žaloby ani v časti o uverejnenie ospravedlnenia z dôvodu neoprávneného zásahu do jeho
práva na ochranu osobnosti, keďže nepreukázal, že by došlo k neoprávnenému zásahu do tohto práva,

ako jedného z predpokladov jeho úspešného uplatnenia. S poukazom na uvedené súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

24. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcu s poukazom na § 153 ods. 2 C.s.p., nakoľko išlo o
prostriedok procesného útoku neuplatnený včas, keďže ho navrhol žalobca až v priebehu pojednávania

anevedeluviesťrelevantnýdôvod,prečotentodôkaznenavrholskôr(vžalobe,prípadnevdvochďalších
písomných vyjadreniach), a vykonanie tohto dôkazu by si vyžadovalo odročenie pojednávania, keďže
zároveň požiadal súd, aby pred výsluchom požiadal príslušný orgán o zbavenie povinnosti mlčanlivosti
žalobcu.

25. Súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkýň Y. N., O. Y. S. I. T.. Výsluch
svedkýňžalobcanavrholnapreukázanierozsahuspôsobenejujmyžalobcovi,pričomsúdtotopovažoval
za neúčelné, keďže predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je to, že
preukázaný zásah do tohto práva bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ust.
§ 11 Občianskeho zákonníka. Preukazovanie reálneho rozsahu prípadnej ujmy v prípade, že nejde o

uplatnenie si náhrady nemajetkovej ujmy v súlade s § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, považuje súd
za nadbytočné s poukazom na to, že v prejdnávanom prípade (priznanie ospravedlnenia) postačuje
objektívna spôsobilosť neoprávneného zásahu ujmu na osobnostných právach spôsobiť.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.

1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).