Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 11, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200667
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200667.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobkyne: U. Č.W., nar.
X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX M., zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom so sídlom Sov.
Hrdinov 200/33, 089 01 Svidník proti žalovanému: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta č. 8,
833 04 Bratislava 37, IČO: 31749542, o určenie, že na nehnuteľnostiach neviazne záložné právo, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e že na nehnuteľnostiach, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č.

X zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., obec F. D.. V., vedený Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor a
pozemok parcela č. X, zastávané plochy a nádvoria o výmere 1 850 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú.
F., obec F., D.. V., Okresný úrad Bardejov, katastrálny odbor, neviazne záložné právo podľa Zmluvy o
zriadení záložného práva k nehnuteľnosti registrovanej Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor
pod X. XXXX/XXXX.

II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o

ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa XX.X.XXXX, doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa XX.X.XXXX,
domáhala, aby súd určil že na nehnuteľnostiach, rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele
č. X zapísaný na LV č. XXX, k.ú. F., obec F. okr. V., vedený Okresný úrad V., katastrálny odbor a pozemok
parcela č. X, zastávané plochy a nádvoria o výmere 1 850 m2, zapísané na LV č. XXX, k.ú. F., obec F.,

okr. V. Okresný úrad V., katastrálny odbor, neviazne záložné právo podľa Zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti registrovanej Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pod V XXXX/XXXX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že záložnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi žalobkyňou
(záložca č. 2) a jej manželom U. Č. (záložca č.1) na strane jednej a žalovaným na strane druhej,
bolo podľa článku III Záložnej zmluvy zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľ ( žalovaného ) voči záložcovi v súlade so Zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory

zo dňa XX.XX.XXXX. V roku 2008 manžel žalobkyne U. Č. zomrel a výlučnou vlastníčkou zálohu sa
stala žalobkyňa. Podľa žalobkyne, je záložná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX neplatná z dôvodu, že
v nej chýba podstatná náležitosť uvedená v § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa čl. III. Záložnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX sa záložné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného voči záložcovi (žalobkyni a jej manželovi) v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o

poskytnutí podpory. Žalobkyňa a jej manžel však nemajú a nikdy nemali žiadnu pohľadávku voči
žalovanému a neboli účastníkom zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Účastníkmi zmluvy
č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 13.06.2007 boli žalovaný a Š. V., nar. XX.XX.XXXX bytom Ž. XX, XXX XXa U. V., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX ktorým žalovaný poskytol podporu. Podľa
Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len zmluvy o poskytnutí
podpory) čl. VII bod 7.4, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že záložné právo na nehnuteľnosť sa

zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Podľa
článok I. zmluvy o poskytnutí podpory, predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov
fondu vo forme úveru na výstavbu rodinného domu v Ž.. Podľa článku VII. Zmluvy o poskytnutí podpory,
povinnosti dlžníka bod 6.5, boli dlžníci Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX a U. V., rod.
Č.W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Stuľany č. XXX, XXX XX, povinní overené kolaudačné rozhodnutie k

rodinnému domu po nadobudnutí právoplatnosti doručiť na vlastné náklady a nebezpečenstvo veriteľovi
(žalovanému) do 15 kalendárnych dní od jeho právoplatnosti. Žalobkyňa je presvedčená, že záložné
právo na jej nehnuteľnosti rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. X zapísaný na LV
č. XXX, k.ú. F., obec F. okr. V. a pozemok parcela č. X, zastávané plochy a nádvoria o výmere 1 850
m2, zapísané na lV č. XXX, k.ú. F., obec F., okr. V., bolo zriadené na dobu určitú, a to do 07.09.2009,
kedy nadobudlo právoplatnosť kolaudačné rozhodnutie č. XX/XXXX obce Ž., ktorým obec ako stavebný

úrad povolil užívanie stavby rodinného domu - novostavby v obci Ž., umiestnenej na parcele KN XXX/
X k.ú. Ž.. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na podaní žaloby v zmysle § 137 písm. c) Civilného
sporového poriadku osvedčuje tým, že je bez právneho dôvodu ohrozený výkon jej vlastníckeho práva
k rodinnému domu v obci Ž., s.č. XXX, zapísanom na LV č. XXX a pozemku, parcela č. X v k.ú. Ž.,
obec Ž., zapísanom na LV č. XXX.

3. Žalovaný navrhoval, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Vo svojom písomnom
vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tvrdeniami a právnym názorom žalobkyne, podľa ktorého zmluva o
zriadenízáložnéhopráva,uzavretádňaX.X.XXXXmedziŠtátnymfondomrozvojabývaniaakozáložným
veriteľom a záložcami U. Č. a U. Č. na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkom Š.

V. a U. V., rod. Č. zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, je neplatná.
Podľa žalovaného, v predmetnej záložnej zmluve sú jednoznačne určení účastníci záložno-právneho
vzťahu: záložný veriteľ, záložní dlžníci a záložcovia, ktorý poskytujú do zálohu záložnému veriteľovi
záloh na zabezpečenie nie svojej pohľadávky, ale pohľadávky dlžníkov. Nie je žiadna pochybnosť,
o ktoré osoby ide. Záložná zmluva obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 151b

ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, a to špecifikáciu zálohu, špecifikáciu zabezpečenej pohľadávky
a výšku pohľadávky, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Predmet záložného práva je presne
a určito špecifikovaný v bode I. záložnej zmluvy ako nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č.
XXX katastrálne územie F., Správou katastra V., a to rodinný dom, súpisné číslo XXX na parc. č. X
a nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie F., Správou katastra V., a to

pozemokparcelač.Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere 1850m2;suvedenímhodnotyzakladaných
nehnuteľností podľa vypracovaného znaleckého posudku číslo XX/XXXX znalcom Jánom Kolesárom
v bode II. záložnej zmluvy. Pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje je určená v bode
III. záložnej zmluvy ako pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí
podpory spolu s uvedením hodnoty zabezpečenej pohľadávky (jeden a pol násobok úveru, t.j. 1 500

000,- Sk). Chyba v písaní v bode III. záložnej zmluvy, spočívajúca v nesprávnom uvedení, že záložné
právo sa zriaďuje na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi v súlade so zmluvou
č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory, pričom zo záhlavia a bodu VII. záložnej zmluvy je zrejmé,
že záložcami sú osoby odlišné od záložných dlžníkov, ktoré na seba preberajú za záložných dlžníkov
„de facto“ ručenie a poskytujú do zálohu záložnému veriteľovi záloh na zabezpečenie nie svojej

pohľadávky, ale pohľadávky dlžníkov, vyplývajúcej zo zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory
uzatvorenej medzi Štátnym fondom rozvoja bývania ako veriteľom a dlžníkmi, nespôsobuje neplatnosť
záložnej zmluvy. Tvrdenie žalobkyne, že záložné právo k nehnuteľnosti bol zriadené na dobu určitú
neobstojí, nakoľko zánik práv a povinností záložného veriteľa a záložcov, vyplývajúcich zo záložnej
zmluvy je vymedzený v bode IV. záložnej zmluvy tak, že záložné právo zaniká splnením zabezpečenej

pohľadávky.Vneposlednomrade,vbodeIV.záložnej zmluvysazáložcoviazaviazali,žemajetoktvoriaci
predmet záložného práva bude poistený do zaplatenia pohľadávky. Žalobkyňa sa nemôže odvolávať na
ustanovenia zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. XXX/XXXX/XXXX, ktorej nie je účastníkom.
Žalobkyňa je viazaná ustanoveniami záložnej zmluvy, v bode VII. záložnej zmluvy prehlásila a svojím
podpisompotvrdila,žezmluvnávoľnosťúčastníkovzáložnejzmluvynebolaobmedzená,záložnúzmluvu

si pred jej podpisom riadne prečítala a uzatvorila ju dobrovoľne, slobodne, vážne, nie v tiesni a nie za
nápadne nevýhodných podmienok. Žalobkyňa počas 11tich rokov od uzatvorenia záložnej zmluvy nikdy
túto zmluvu nenapadla. Žalobkyňa s v záložnej zmluve zaviazal, že bez výslovného písomného súhlasu
veriteľa nesmie k predmetu zálohu zriadiť žiadne ďalšie záložné práva, nesmie zaťažiť predmet zálohužiadnym vecným bremenom, nesmie ani predmet zálohu prenajať bez písomného súhlasu veriteľa (bod
III. odseku 3.2 záložnej zmluvy) a že počas trvania záložného práva založený nehnuteľný majetok bez
súhlasu záložného veriteľa nepredá, nescudzí a ani nezaťaží v prospech iného (bod V. odsek 1 záložnej

zmluvy). Žalobkyňa môže záloh používať zvyčajným spôsobom, nie je ohrozená vo výkone vlastníckeho
práva k založenej nehnuteľnosti. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že bolo a je v jej záujme
založenú nehnuteľnosť scudziť (predaj nehnuteľnosti zverejnením inzercie, príp. darovanie) na tretiu
osobu, preto má žalovaný zato, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na podaní určovacej
žaloby.

4. Žalobkyňa nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, že v záložnej zmluve zo dňa X.X.XXXX je chyba
v písaní, v bode III. záložnej zmluvy. Podľa žalobkyne záložná zmluva je formulárová zmluva, ktorú
pripravil žalovaný a do obsahu textu žalobkyňa zasiahnuť nemohla. V prípade, ak by sa chyba v stala
v písaní zo strany žalovaného, tak to bolo potrebné riešiť to so žalobkyňou riešiť dodatkom k zmluve.
Taký návrh na dodatok mal podľa žalobkyne predložiť žalovaný. Podľa žalobkyne, v tak závažných

veciach ako je zriadenie záložného práva na rodinný dom, nie je možné v prípade sporu o výklad zmluvy
vyhovárať sa na chybu v písaní, a preto žalobkyňa trvá na texte zmluvy tak ako bola podpísaná. V
prípade, že žalovaná strana trvá na tom, že je v zmluve chyba, tak potom je zmluva neplatná pre jej
nezrozumiteľnosť a nejasnosť. Uviedla ďalej, že pokiaľ sa žalovaný odvoláva na ustanovenie záložnej
zmluvy bod VI., podľa ktorého, záložné právo zaniká splnením pohľadávky a súd by pripustil chyby v

zmluve z dôvodu písania, tak žalobkyňa tvrdí, že chyba v písaní je v práve v bode VI záložnej zmluvy.
Správne text v bode VI. záložnej zmluvy má byť „ že záložné právo sa zriaďuje na dobu určitú a to do
doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia“ tak ako je uvedené v Zmluve o poskytnutí
podpory zo dňa XX.X.XXXX. O zabezpečenie finančnej podpory, poskytnutej zo strany žalovaného
dcére žalobkyne rodinným domom s.č. XXX, v obci F., ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve

žalobkyne a jej už nebohého manžela, ich požiadala dcéra U. V.. Dcéra im predložila návrh Zmluvy o
poskytnutí podpory, v ktorej bolo v článku VII bod 7.4 uvedené, že záložné právo sa zriaďuje na dobu
určitú do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Toto ustanovenie v zmluve bolo
rozhodujúce,nazákladektoréhosažalobkyňasmanželomrozhodli,žeuzatvoriazáložnúzmluvu.Nebyť
tohto ustanovenia v zmluve o poskytnutí podpory, že záložné právo na ich dom sa zriaďuje do doby

právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, by žalobkyňa nikdy nesúhlasila so zriadením záložného práva
na ich rodinný dom a nepodpísala záložnú zmluvu. O tom, že záložné právo na rodinný dom žalobkyne
a jej manžela, sa zriaďuje len do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ich
ubezpečovala aj ich dcéra U. V., lebo tak to jej tvrdil žalovaný, ktorý s nimi rokoval o poskytnutí podpory
na výstavbu rodinného domu v obci Ž.. V opačnom prípade, ak by to malo byť tak ako tvrdí žalovaná

strana, tak by žalobkyňa nikdy nesúhlasila so zriadením záložného práva a Záložnú zmluvu by som
nepodpísala. Žalobkyňa mala zato, že žalovaná strana používa klamlivé obchodné praktiky za účelom
poskytnúť čo najviac finančných prostriedkov a tým splniť svoje obchodné ciele. Také konanie je podľa
žalobkyne v spotrebiteľských vzťahoch neprípustné.

5. Žalovaný v súvislosti s argumentáciou žalobkyne namietal, aby zmluva o poskytnutí podpory vo forme
úveru bola zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo spotrebiteľským
úverom s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. p/ zákona č. 129/2010 Z.z. Uviedol, že činnosť,
ktorú vykonáva žalovaný, nie je podnikateľskou ani inou obchodnou činnosťou, nakoľko nespĺňa
všetky taxatívne vymedzené pojmové znaky takejto činnosti. Štátny fond rozvoja bývania je účelovým

fondom, nekoná samostatne ako podnikateľský subjekt, je spravovaný Ministerstvom dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, podrobnosti o organizácii a činnosti fondu upravuje štatút
fondu, ktorý schvaľuje minister a účelom činnosti žalovaného nie je dosahovanie zisku.
6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom oboznámil podania strán sporu a listinné
dôkazy nachádzajúce sa v spise postupom podľa ustanovenia § 204 CSP a to: žaloba č.l. 1-2, záložná

zmluva č.l. 3, návrh na vklad záložného práva č.l. 4, zmluva o poskytnutí podpory č.l. 5-9, kolaudačné
rozhodnutie č.l. 10, výpis z LV č.l. 11-12, výzva č.l. 13, vyjadrenie žalovaného č.l. 24-26, záložná zmluva
č.l. 27-28, vyjadrenie žalobkyne č.l. 48-49, vyjadrenie žalovaného č.l. 55-57, e-mail z 7. 4. 2019, ktoré
predložil PZ žalobkyne na dnešnom pojednávaní, žiadosť o predčasné splatenie úveru zo dňa 6. 4. 2019
a vyčíslenie zo dňa 17. 4. 2019 a ostatným obsahom spisu.

7. Úvodom posúdenia veci súd konštatuje, že vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu,
ktorý v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/106/2018 konštatoval, že ŠFRB nevykonáva podnikateľskú, ani
obchodnú činnosť, tak ako to má na mysli náš právny poriadok, preto nespĺňa pojmové znaky dodávateľapodľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ. Teda osvojac si uvedenú argumentáciu rozhodnutia NS SR,
konštatoval aj v prejednávanej veci súd, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu.

8. Podľa § 151b ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa
určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva

sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

9. Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

10. Podľa § 35 ods. 1-3 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne
úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa
vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony
vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom

sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny
úkon určený.

11. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a. c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem

nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Záložnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenou medzi žalobkyňou (záložca č. 2) a jej
manželom U. Č. (záložca č.1) na strane jednej a žalovaným na strane druhej, bolo podľa článku III
Záložnej zmluvy zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľ ( žalovaného )

voči záložcovi v súlade so Zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory zo dňa XX.XX.XXXX. V
roku 2008 manžel žalobkyne U. Č. zomrel a výlučnou vlastníčkou zálohu sa stala žalobkyňa. Podľa čl. III.
Záložnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX sa záložné právo zriadilo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného
voči záložcovi (žalobkyni a jej manželovi) v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí
podpory.

13. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne je zrejmé, že žalobkyňa ani jej manžel nemali a nemajú
pohľadávku voči žalovanému a neboli účastníkmi zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX
(ďalej aj „zmluva o poskytnutí podpory“). Uvedené vyplýva aj zo samotnej zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX.
Účastníkmi zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX boli žalovaný a Š. V., nar. XX.XX.XXXX

bytom Ž. XX, XXX XX a U. V., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX ktorým žalovaný
poskytol podporu. Podľa Zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX čl.
VII bod 7.4 je zrejmé, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že záložné právo na nehnuteľnosť sa
zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Podľa
článku I. zmluvy o poskytnutí podpory, predmetom zmluvy bolo poskytnutie podpory z prostriedkov

fondu vo forme úveru na výstavbu rodinného domu v Ž.W.. Podľa článku VI. Zmluvy o poskytnutí
podpory, označenom Povinnosti dlžníka v bode 6.5 je uvedené, že dlžníci Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Ž. XX, XXX XX a U. V., rod. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX, boli povinní overené
kolaudačné rozhodnutie k rodinnému domu po nadobudnutí právoplatnosti doručiť na vlastné náklady
a nebezpečenstvo veriteľovi (žalovanému) do 15 kalendárnych dní od jeho právoplatnosti.

14. V prvom rade sa súd zaoberal naliehavosťou právneho záujmu na určení, že na nehnuteľnosti
neviazne záložné právo. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem osvedčila tým, že je ohrozený bez
právneho dôvodu jej výkon vlastníckeho práva k rodinnému domu a pozemku. Článok 20 Ústavy
Slovenskej republiky každému priznáva právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov

má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ústava Slovenskej republiky zároveň aj vymedzuje štyri základné
podmienky, za ktorých je možné vlastníctvo obmedziť aj proti vôli vlastníka a to iba na základe zákona, v
nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Žalobkyňa má za to, že sú obmedzené
jej vlastnícke oprávnenia tým, že na jej nehnuteľnostiach viazne záložné právo. Podľa názoru súdu jedaný naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie, že nehnuteľnosti špecifikované vo výroku
rozsudku nie sú zaťažené záložným právom. Žalobkyňa nemá inú možnosť, ako dosiahnuť zmenu
zápisu na liste vlastníctva a dosiahnuť nápravu práv. Žalobkyňa sa stále nachádza v stave právnej

neistoty, pretože právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a jej práva sú ohrozované. Ust. § 137
CSP len demonštratívne uvádza, o čom môže súd rozhodnúť. Žalobkyňa v celom rozsahu preukázala
svoje tvrdenia skutkovo ako aj právne a teda, že nemala voči žalovanému žiadnu pohľadávku a
nebola účastníkom zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. Žalobkyňa má na takomto určení
naliehavý právny záujem, pretože rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu

záložného práva, teda jeho výmazu v katastri nehnuteľnosti a bez takého rozhodnutia by bolo právne
postavenie žalobkyne neisté v tom, či na jej nehnuteľnostiach viazne záložné právo žalovaného.
Rozsudok súdu o neexistencii záložného práva je spôsobilou listinou na zápis v katastri záznamov bez
ďalšieho a také rozhodnutie je správa katastra povinná akceptovať. Okrem toho naliehavosť právneho
záujmu na podanej žalobe je preukázaná aj z dôvodov, že záložná zmluva bola uzatvorená na dobu
do nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, pričom kolaudačné rozhodnutie stavby

rodinného domu nadobudlo právoplatnosť X.X.XXXX.

15. Interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe do istej miery porovnateľná s výkladom
právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných textov a právnych predpisov hlavne
skutočnosť, že obidvoje, t. j. právny predpis aj zmluva, zakladajú právo. Ako v prípade výkladu

právneho predpisu, tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový výklad predstavuje prvotné
priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom objasnenia a ujasnenia si jej obsahu,
zmyslu a účelu. Interpretácia zmluvy má v porovnaní s interpretáciou zákona celý rad špecifík. Kým tzv.
vôľa zákonodarcu je koncepcia teoreticky problematická, lebo zákonodarca v modernej demokratickej
spoločnosti nie je individuálnou osobou, ale kolektívnym orgánom, hrá vôľa účastníkov zmluvy pri jej

vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu. Kým v prípade zákonodarcu možno predpokladať, čo sa
týka výsledkov jeho činnosti, teda zákona, systematický a koherentný celok právneho predpisu, lebo
zákon, rovnako ako iné právne predpisy, sú vytvárané profesionálnymi právnikmi (legislatívcami), v
prípade zmlúv (hoci často aj písaných právnikmi) je nutné zohľadniť, že ich autori koherentnej štruktúry,
pregmantnej terminológie ani systematického usporiadania často nie sú schopní. Na základe toho

právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky na formuláciu zmluvy
nemožnozústavnoprávnehohľadiskaakceptovať,leboevidentnezasahujúdozmluvnejslobodyobčana
vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Poslednej z
uvedených úvah zodpovedajú tiež direktívy, ktoré dáva zákonná úprava sudcovi pri výklade zmluvných
ustanovení, keď sa jednoznačne stanoví priorita 7 skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad formálnym

prejavom tejto vôle. Aj podľa platného Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale hlavne tiež podľa vôle toho, kto právny úkon
urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím
konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich

strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom
hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred
doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý
nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu
poznateľný. Z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba

hľadieťhlavnenavôľu,akoajnaokolnostispojenéspodpisomzmluvyanáslednékonanieúčastníkovpo
podpise zmluvy. Porušenia ústavou zaručených základných práv sa teda orgán verejnej moci dopustí aj
vtedy, ak formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných
strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére (porov.
napr. nález I. ÚS 243/07 a tiež I. ÚS 242/07-29).

16. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

17. Vôľa je základnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením normatívov (príkazov,
zákazov, dovolení) pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mimoprávne (sociologické,
psychologické) momenty. Poznanie je spôsobilým subjektom práva pretvárané v konanie (v zmysle
správania).18. Právny systém uvažuje o konaní ako o právnej skutočnosti závislej od vôle. Konanie preto hodnotí
s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (inak povedané,

za právne) iné za nesúladné s právom (inak povedané, za protiprávne). Pri úvahách ako správne súdiť
právnu relevanciu konania berie právny systém na zreteľ jednak proces utvorenia obsahu vôle (napr.
hodnotenie danosti a zamerania obsahu vôle či dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený v
civilných veciach; alebo rozsiahly inštitút zodpovednosti za zavinené konanie vo veciach trestných) a
tiež prejav vôle (napr. stanovenie obsahových náležitostí prejavu vôle).

19. Právny úkon je z pohľadu konania subjektu práva právom dovoleným a vôľou podmieneným
správaním (na ktoré sú viazané právne následky). Nejde iba o prázdny prejav vôle. Jeho obsah je
daný. Bez ohľadu na to, aký je, dôležité je, že existuje (samozrejme ak nejde o mimovoľný, mysľou
neovplyvňovaný úkon). Poznanie obsahu vôle je preto základom pre vyhodnotenie relevancie právneho
úkonu.

20. Bez prihliadnutia na obsah vôle nie je možné hovoriť o posúdení vôle. V takom prípade je možné
hovoriť iba o posúdení prejavu. (Nález Ústavného súdu SR z 12. septembra 2017, sp. zn. III. ÚS
196/2017-65)

21. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne
neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii
relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy
(prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho
súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých

zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech
platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. (viď nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I.
ÚS 640/2014)

22. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane pripomína, že prílišný právny formalizmus a prehnané

nárokynaformuláciuzmluvynemožnozústavnoprávnehohľadiskaakceptovať,leboevidentnezasahujú
do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods.
3 ústavy. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy
prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha

súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto
nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy (k tomu
pozri I. ÚS 242/07, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 340/2012).

23. Ak by súd priznal význam len doslovnému textu zmluvy, potom by musel vysloviť neplatnosť zmluvy,
keďže v nej absentovala pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje. Rovnako tak, ak by
uprednostnil výklad žalovaného o vôli vyjadrenej len doslovným znením zmluvy, táto by nezodpovedala
slovám v nej uvedeným (viď článok III. záložnej zmluvy) v zmysle ktorej sa záložné právo zriadilo na

zabezpečenie pohľadávky žalovaného voči záložcovi (žalobcovi a jej manželovi) v súlade so zmluvou
č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory, čo zjavne nie je v súlade s vôľou účastníkov konania, keďže
zabezpečovanou pohľadávkou bola pohľadávka vyjadrená v zmluve o poskytnutí podpory dlžníkov Š.
V. a U. V..

24. Je teda zjavné, že vôľu zmluvných strán pri zachovaní platnosti zmluvy možno vyvodiť, jednak zo
zmluvy, na ktorú naväzuje, a z ktorej vychádza aj žalovaný pri prezentovaní toho, čo malo byť vôľou
zmluvných strán záložnej zmluvy, keďže uvádza, že došlo k zrejmej nesprávnosti v uvedení skutočnosti,
aká a koho pohľadávka sa zabezpečuje, a skutočnosť ohľadom pohľadávky odvodzuje zo zmluvy o
poskytnutí podpory, na ktorú vo vyjadrení vôle zmluvných strán odkazuje. Ak teda vôľou účastníkov

malo byť zabezpečenie pohľadávky a v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory,
potom by bola alogickou aj požiadavka rozdielneho trvania záložného práva pri rovnako stanovených
podmienkach a rozsahu záložného práva (rozsah 1,5 násobok poskytnutého úveru), pokiaľ zmluvou
o poskytnutí podpory a v nej stanovenej podmienke v článku 7.4 je uvedené, že záložné právo nanehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia.

25. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný používa pri svojej činnosti formulárové zmluvy
(výklad ich obsahu, teda, ak tvrdí, že má byť vôľou strán doslovné znenie textu, potom aj chyby v
písaní a zrejmé nesprávnosti musia ísť na jeho vrub (viď § 35 ods. 3 druhá veta OZ, § 266 ods. 1,
4 Obchodného zákonníka)), preto podľa názoru súdu pri takejto formalizovanej činnosti nie vždy musí
vôľa vyjadrená v slovách reflektovať reálnu vôľu účastníkov právneho úkonu. Tak tomu je podľa názoru

súdu aj v tomto prípade pri maximálnej snahe súdu o udržanie výkladu v prospech platnosti záložnej
zmluvy (v opačnom prípade by o to viac v neprospech žalovaného musel konštatovať neplatnosť zmluvy
pre nedostatok určenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, keďže označení záložcovia nikdy
nemali pohľadávku voči žalovanému a neboli účastníkmi zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX) Uvedený nesúlad vôle s doslovným znením záložnej zmluvy je zrejmé
zo zrejmých nesprávností záložnej zmluvy a z logiky veci, ktorá svedčí aj nasledovnému postupu

žalovaného, ktorý na pojednávaní prostredníctvom právnej zástupkyne potvrdil, že ďalšie trvanie zmluvy
o poskytnutí podpory mali zabezpečiť dlžníci (o čom svedčí aj e-mail - čl. 81 spisu a tiež výzva na
predčasné splatenie úveru) a teda taká bola aj vôľa zmluvných strán záložnej zmluvy.

26. V tejto súvislosti vzhľadom na vyjadrenie zástupkyne žalovaného, že ďalšie trvanie zmluvy o

poskytnutí podpory malo byť zabezpečované dlžníkmi, súd považoval za nadbytočné a nehospodárne
vykonávať dokazovanie výsluchom svedkyne U. V., ktorá mala uvedenú skutočnosť v neprospech
žalovaného potvrdiť.

27. Záložnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX uzavretou medzi žalobkyňou a jej nebohým manželom a

žalovaným bolo podľa článku III záložnej zmluvy zriadené záložné právo na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného voči záložcovi v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory zo dňa
X.X.XXXX. Podľa čl. III. záložnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX sa záložné právo zriadilo na zabezpečenie
pohľadávky žalovaného voči záložcovi (žalobkyni a jej manželovi) v súlade so zmluvou č. XXX/XXXX/
XXXX o poskytnutí podpory. Účastníkmi zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zo dňa

XX.X.XXXX boli žalovaný (Štátny fond rozvoja bývania) a Š. V., nar. XX.XX.XXXX bytom Ž. XX, XXX
XX a U. V., rod. Č., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX, ktorým žalovaný poskytol podporu. Podľa
článku VII. bod 7.14 zmluvy o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX zmluvné strany sa dohodli, že
záložné právo na nehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti
kolaudačného rozhodnutia.

28. Práve nadväzujúc na zmluvu o poskytnutí podpory č. XXX/XXXX/XXXX bola uzavretá so žalobkyňou
a jej manželom a žalovaným záložná zmluva, čo bolo vyjadrené v článku III. záložnej zmluvy. Na margo
námietky žalovaného sa žiada uviesť, že ide o jednostranné nazeranie na práva a povinnosti strán sporu
a vôľu zmluvných strán vyjadrenú v právnom úkone.

29. Podľa žalovaného je platná záložná zmluva neobsahujúca určenie pohľadávky, ktorá sa záložným
právom zabezpečuje a podľa jeho názoru postačuje odkaz na zmluvu o poskytnutí podpory a na strane
druhej, ak žalobkyňa poukazuje na vôľu zmluvných strán, ktorá reflektovala vôľu vyjadrenú v článku 7.4
zmluvy o poskytnutí podpory, tak túto časť pri výklade vôle zmluvných strán použiť nemožno. Takýto

výklad vôle strán sporu aj vzhľadom na okolnosti sporu by bol podľa názoru súdu nespravodlivý.

30. Rozhodujúcou otázkou v konaní bolo posúdenie jednak, či záložná zmluva zo dňa X.X.XXXX je
platná alebo neplatná a ak je platná, či bolo záložné právo na nehnuteľnosti žalobkyne zriadené na dobu
určitú a teda, či bolo obsahom vôle strán zriadiť záložné právo na dobu určitú.

31. Podľa názoru súdu vychádzajúc aj z judikatúry ústavného súdu v tom smere, aby bol priorizovaný
výklad v prospech platnosti zmluvy a neboli kladené prehnané nároky na formuláciu zmluvy zasahujúce
do zmluvnej slobody občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods.
3 ústavy, záložná zmluva vychádzajúc z obsahu vôle zmluvných strán zistiteľnej práve zo zmluvy o

poskytnutí podpory, na ktorú nadväzovala záložná zmluva, je platným právnym úkonom. Zmluvné strany
prejavili vôľu zriadiť na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi v súlade so zmluvou
č. XXX/XXXX/XXXX o poskytnutí podpory s tým, že úver činí 1.000.000 Sk a zaisťovacia pohľadávka
jeden a pol násobok úveru 1.500.000 Sk.32. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo zabezpečenie pohľadávky
žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o poskytnutí podpory Š. V. a U. V. na výstavbu rodinného domu.

Zároveňzobsahuzmluvyoposkytnutípodporyjezrejmé,žezmluvnéstranysadohodli,žezáložnéprávo
na nehnuteľnosť sa zriaďuje na dobu určitú a to do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného
rozhodnutia.

33. Na základe uvedeného súd dospel k presvedčeniu o zjavnej nesprávnosti vyjadrenej vôle strán sporu

na niekoľkých miestach zmluvy (doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou
konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov
procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy
prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy (napr. rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 242/07-29), a to predovšetkým v časti určenia pohľadávky, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a doba trvania zálohu, ktoré skutočnosti a náležitosti boli vyjadrené v zmluve o poskytnutí

podpory, na ktorú jednak záložná zmluva, ale aj sám žalovaný (nielen v jej textácii) odkazuje.

34. Vychádzajúc z uvedeného a teda skutočnosti, že vôľou zmluvných strán bolo uzavretie záložnej
zmluvy do doby nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, pričom toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa X.X.XXXX, súd prvej inštancie vyhovel žalobe a vyslovil, že na

predmetných nehnuteľnostiach neviazne záložné právo.

35. Výrok o trovách konania vyplýva z § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP s poukazom na
skutočnosť, že úspešná v celom rozsahu bola žalobkyňa, preto jej súd priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).