Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 20, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/89/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111229937
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7111229937.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.
Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, zast. JUDr. Róbertom
Gombalom, advokátom, so sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti povinnej: Z. Z., H.. XX.XX.XXXX,
C. Z. XX, E., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, PhD., Exekútorský úrad so

sídlom vo Vranove nad Topľou, Hronského 1811, pod sp. zn. EX 5777/11, o vymoženie 82,98 EUR s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 27.02.2019,
č.k. 16Er/5462/2011-11

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením označeným v záhlaví zastavil
exekúciu a o trovách si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

2.Vodôvodneníuviedol,žedňa30.11.2011vydalnažiadosťsúdnehoexekútorapoverenienavykonanie
exekúcie pre vymoženie istiny 82,98 EUR s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je

zmenkový platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 27.01.2005, č.k. 6Zm/86/04-7. Dňa
22.01.2016 doručil súdny exekútor súdu doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade
s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v ktorom oprávnený uviedol, že sa nejedná o vymáhanie nároku,
ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinnou z dôvodu, že jeho právny predchodca - spoločnosť TRANSINVEST, a.s.
medzičasom zanikla. Mal za to, že vzhľadom na abstraktný charakter zmenky vyplývajúci z právneho

stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie exekúcie nie je možné od neho v súčasnosti
žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie pod sankciou zastavenia exekučného konania. Ako
dôkaz označil súdny spis Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 6Zm/86/04. Následne súd prvej
inštancie citoval § 39 ods. 4, 57 ods. 1 písm. m), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 § 243f, § 243h ods. 1
Exekučného poriadku a konštatoval, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a exekučným titulom je zmenkový platobný

rozkaz. Oprávnený v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie poukázal na to, že v danej veci sa nejedná
o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, k doplneniu návrhu však
nepripojil dôkazy, ktoré by toto tvrdenie osvedčovali a poukázal iba na dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, kde sa rozhodovalo o vydaní exekučného titulu. Keďže oprávnený neopísal a nepredložil
s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie dôkazy preukazujúce ním uvádzané skutočnosti, považoval
súd prvej inštancie jeho tvrdenia za nepreukázané. Z obsahu spisu je zrejmé, že povinná je fyzickou

osobou, ktorá vo vzťahu k oprávnenému nevystupovala ako podnikateľ, čo je zrejmé z toho, že v
exekučnom titule ani návrhu na vykonanie exekúcie nie je uvedená táto skutočnosť, resp. identifikačnéčíslo povinnej ako podnikateľa. S poukazom na ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku pritom platí,
že ak sa nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Zm/86/04 mal súd prvej

inštancie preukázané, že súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na
vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Zo
spisu nevyplýva, že by súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky.
V exekučnom konaní tak oprávnený nepreukázal, že nie sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, z ktorého dôvodu súd prvej

inštancievychádzalzprezumpciedôvodunazastavenieexekúcie(§243fods.6Exekučnéhoporiadku)a
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) zastavil. O trovách konania si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť
samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods.
1 písm. d), e), h), Civilného sporového poriadku. Uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie

považuje za nesprávne z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a súd neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Uviedol, že v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje
právo nepretržitým radom indosamentov, resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom

exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s povinnou vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinnou a
spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa jednalo o obchodnoprávny vzťah, čo potvrdzuje to, že vec
bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v
časezákladnéhosúdnehokonanianeplatilavSlovenskejrepublikeprávnaúprava,ktorábyumožňovala,
resp. ukladala súdom posudzovať právny vzťah povinnej a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny

vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
neprichádza v tomto exekučnom konaní do úvahy. Uviedol, že dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou nevie exekučnému súdu priložiť z dôvodu, že spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom
zanikla a oprávnený vzhľadom na abstraktný charakter zmenky a právny stav platný do 22.12.2015
nemal povinnosť preukazovať vlastný vzťah s povinnou a nemal taktiež povinnosť zabezpečiť si a

zároveň aj opatrovať podklady pre prípadné budúce preukazovanie vlastného vzťahu s jeho dlžníkom
- povinnou. Súd mal podľa jeho názoru vyhodnotiť doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie ako
dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii a to vzhľadom na skutočnosť, že neexistoval dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v konaní nemohlo
vyjsť najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. V čase základného

konania totiž ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň exekučný súd nemal pri
svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu
domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je pre neho objektívne nesplniteľná,
no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od neho do 22.12.2015 nevyžadovala
preukazovať vlastný vzťah s oprávneným. Exekučný súd mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako

postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť splnenia podmienky - doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie, so splnením ktorej v súčasnosti Exekučný poriadok spája možnosť rozhodnúť o
pokračovaní v exekúcii. Exekučný súd nemohol a nemal podľa oprávneného zastaviť exekúciu len na
základe toho, že právny predpis vyžaduje od oprávneného niečo čo je pre oprávneného objektívne
nesplniteľné z dôvodu, že predchádzajúca právna úprava, podľa ktorej oprávnený nadobudol legitímne

právo na domáhanie sa núteného výkonu rozhodnutia, sa na základe rozhodnutia zákonodarcu zmenila.
V čase vystavenia zmenky neexistovala povinnosť majiteľa zmenky pri uplatnení práva vyplývajúceho
zo zmenky na súde opisovať vlastný vzťah so žalovaným ani preukazovať vznik právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a to vzhľadom na abstraktnú povahu zmenky. Žiadal, aby odvolací súd prehodnotil
právne závery súdu prvej inštancie, prípadne doplnil dokazovanie o navrhovaný dôkaz - spis základného

súdneho konania a zároveň aj posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného poriadku
s ústavou, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že tieto ustanovenia sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie konanie do toho času preruší.

4. Súdny exekútor ani povinná sa k odvolaniu nevyjadrili.

5. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP prvá veta právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre
vymoženie sumy 82,98 EUR s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový
platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach dňa 27.01.2005, č.k. 6Zm/86/04-7. Poverenie

bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 30.11.2011. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku
oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote 30-tich dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z.
z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok.

11. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd sa oboznámil so spisovým

materiálom aj so spisom, v ktorom bol vydaný exekučný titul a vychádzal z prezumpcie dôvodu na
zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku) s odôvodnením, že oprávnený si nesplnil
svoju povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou.

12. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní

exekúcie.

15. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu č.k.
6Zm/86/04-7 zo dňa 27.01.2005, vydaného na podklade predloženej zmenky bez protestu. Zákonodarca
stanovil oprávnenému v zmysle ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré

sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri
podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku povinnosť,
podľa ktorej je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie.16. Oprávnený v doplnení návrhu uviedol, že nevie predložiť dôkazy týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinnou, ale poukázal na súdny spis Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Zm/86/04.

17. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá bez ďalšieho za následok pokračovanie v
konaní ako sa oprávnený mylne domnieva. Na podklade označených skutočností a dôkazov však
exekučnému súdu vzniká povinnosť preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

18. Odvolací súd sa oboznámil so spisom vedeným na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.
6Zm/86/2004. Oprávnený a povinná boli účastníkmi konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach
pod sp. zn. 6Zm/86/2004, z tohto dôvodu je im známy obsah spisu a odvolací súd preto za účelom
vykonania dôkazu - oboznámenia spisu nepovažoval za nevyhnutné nariadiť pojednávanie (§ 9b ods.
3 Exekučného poriadku a contrario).

19.Zpripojenéhozmenkovéhospisumalodvolacísúdpreukázané,ževovecisamejrozhodolzmenkový
súd len na podklade tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu a to
výlučne na podklade originálu predloženej zmenky. Obsahom tohto spisu nie sú žiadne listinné dôkazy,
preukazujúce vlastný vzťah s povinnou (zmluva), ani iné dôkazy, preukazujúce tvrdenie oprávneného,
že v exekučnom konaní sa nejedná o vymáhanie nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou

zmluvou. Zo spisu nevyplýva, že zmenkový súd pred vydaním exekučného titulu skúmal právny
dôvod vystavenia zmenky alebo, že by sa zaoberal obsahom zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol
vymáhanýnárok,t.j.vkonaníneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadneho
dôkazu nepreukázal a keďže pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), podľa ktorej

platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f
ods. 4), je rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie vecne správne.

20. Odvolací súd na prejednávanú vec aplikoval ust. § 243f Exekučného poriadku, lebo nedospel k
záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych predpisov v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm.

b) CSP.

21. Zo všetkých uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje, je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vecne správne, preto ho odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

23.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).