Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3C/153/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211204464
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Sitáriková

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3211204464.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou, vo veci navrhovateľky F.

A., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XX, B., zast. Mgr. Máriou Karcolovou, advokátkou so sídlom
Panenská 8, 811 03 Bratislava proti odporkyni 1/ F. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.X. XX, odporcovi
2/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Z. B., A. Z. XXX/XX, odporkyni 3/ P. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. Z. B., Q. XXXX/XX, odporca 1/- 3/ zastúpení JUDr. Alexandrou Michalovičovou,
advokátkou, so sídlom Bratislava, Údernícka 11, odporcovi 4/ Mgr. P. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X. B., O. XXX/XX, zast. JUDr. Natáliou Šramelovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Údernícka 11, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Navrhovateľka je povinná odporkyni 1/ až 3/ zaplatiť náhradu trov konania -trov právneho zastúpenia
vo výške 846,06 € k rukám advokáta JUDr. Alexandra Michalovičová, so sídlom Bratislava, Údernícka
11, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi 4/ náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo

výške596,58€krukámadvokátaJUDr.NatáliaŠramelová,advokátkou,sosídlomBratislava,Údernícka
11, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným dňa 20.10.2011 domáhala aby súd určil, že Notárska zápisnica
Z. XX/XX, Z. XX/XX zo dňa 24.04.2001 o vydržaní nehnuteľnosti spísaná v Notárskej kancelárii v TH. pre
notárkou P.. V. J. ohľadom vydržania nehnuteľností je neplatná. Zároveň si uplatnila právo na náhradu
trov konania. Uviedla, že navrhovateľka je právny nástupca zomrelej Š. P., rod. F. narodenej 02.01.1924,
ktorá bola dcérou X. a T. F.Ý., čo preukazuje rodným listom a rozhodnutím o dedičstve po T. F.. Podľa
jej vedomostí, ktoré získala až v súvislosti s konaním na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou č.k.

4C/147/2010 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Š., obce Š. ako parc. č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1679m2, par.
č. XXX záhrady vo výmere 757 m2 a rod. dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X (ďalej spoločné aj ako
„ nehnuteľnosti) strýko navrhovateľa dnes už nebohý T. F., rod. F., rod. č. XXXXXX/XXX, bytom Š. XX,
uviedol nepravdivé údaje do notárskej zápisnice č. N XX/XX, Z. XX/XX o vydržaní nehnuteľnosti. Na
základe tvrdených skutočností bola spísaná notárska zápisnica č. Z. XX/XX. Z. XX/XX, ktorou osvedčila
notárka P.. V. J. vydraženie vyššie uvedených nehnuteľností v prospech T. F.. Vzhľadom k faktu, že T. F.,

naposledy bytom Š. XX, narodený XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX sa právnymi nástupcami stali
manželka F. F., rod. Q., dcéra M. B., rod. F. a dcéra P. B., rod. F. na základe osvedčenia o dedičstve č.
XD XXX/XXXX, L. Z. XXX/XXXX dňa 26.02.2010 spísaného notárom P.. Š. F.. Po oznámení skutočnosti
sa navrhovateľka, ako dedička po svojej matke Š. P., ktorá bola sestrou T. F. sa cíti byť ukrátená nasvojich právach - vlastníckych k nehnuteľnostiam. V dôsledku konania T. F. neboli predmetné / vydržané
nehnuteľnosti zaradené do dedičstva po rodičoch T. F. a jeho sestier M. F.Š. a Š. P. rod. F.. Podľa názoru
navrhovateľky nie je pravdou, že sú splnené podmienky pre vydržanie v zmysle ustanovenia. T. F. musel

vedieť, že nehnuteľnosti, ktoré vydržal patria do bezpodielového spoluvlastníctva jeho rodičov, navyše v
čase kedy ako prehlasuje užíval nehnuteľnosti užíval slobodne a dobrovoľne t.j., od roku 1963, tieto boli
v užívaní jeho otca, ktorý zomrel až 12.11.1965 a matky T. ktorá zomrela až v roku 1972. Teda nie je
pravdou, že uvedené nehnuteľnosti užíval slobodne a dobrovoľne od roku 1963. V tom čase žili aj otec T.
F.-X.F.,ktorýzomrelXX.XX.XXXXajmatkaT.F.,zomreláXX.XX.XXXX,ktorítietonehnuteľnostiužívali,

teda spoluvlastníci nehnuteľností boli nie len známi ale aj živí a reálne nehnuteľnosti užívali, čo vyvracia
tvrdenie T. F., že nehnuteľnosti užíval. Keďže podľa § 134 Občianskeho zákonníka - nehnuteľnosť
je možné vydržať, ak ju mal oprávnený držiteľ v držbe 10 rokov. To znamená, že držiteľ musí mať
vec vo svojej nepretržite, sústavnej držbe po zákonom stanovenú dobu, musí byť aj dobromyseľný -
dobromyseľnosť sa zakladá na tom, že držiteľ musí byť presvedčený, že vec alebo právo mu patrí. Musí
sa opierať o objektívne okolnosti, za ktorých sa s vecou nakladá. Podľa aktuálnej právnej úpravy a pri

vydržaní skúma, či držiteľ mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec naozaj patrí. V tomto
konkrétnom prípade už aj s ohľadom na stav, že T. F. mal súrodencov a žiadny právny úkon rodičov
o darovaní alebo inom prevode nehnuteľností na T. F. vykonaný nebol, týmto svojím úkonom ukrátil
svojich súrodencov o podiel na nehnuteľnostiach teda o vlastnícke / spoluvlastnícke právo. V tomto
ohľade považuje za nesporné, že T. F. mal pochybnosti, že mu nehnuteľnosti v celom rozsahu patrili a

zároveň má za to, že predmetný nárok nie je nárokom premlčaným. V danom prípade preukazuje aj fakt,
že T. F. nebol dobromyseľným, nakoľko v čase ako prehlásil, že užíval nehnuteľnosti od roku 1963 nie je
možnéaprávnedovolenécharakterizovaťtotojehoužívanieakodobrovoľnúdržbu.Ksamotnémupojmu
užívania, v zmysle ustanovení znaleckého posudku 1902009 znalca D.. D. Š., predmetom ktorého bolo
ocenenie rodinného domu súp. č. XXX, k.ú. Š. sa uvádza na str. 4, bod 3.1.1. cit.: „ dom užívaný nebol,

nakoľko ak by slúžil na bývanie nemohol byť neobývaný, neudržiavaný. Naliehavý právny záujem vidí
navrhovateľka v tom, že je tu daný stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcami
tým, že je ohrozené právne postavenie navrhovateľky ako spoluvlastníka nehnuteľnosti a tento stav nie
je možné inými prostriedkami odstrániť, odporca 4/ je zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník a teda
jediným podkladom, ktorým by došlo k vykonaniu zmeny zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností.

Právne návrh odôvodnila v zmysle § 130, § 134 a § 100 Občianskeho zákonníka. K návrhu pripojila
listiny: Notárska zápisnica Z. XX/XX, Z. XX/XX( č.l. 5-8), rodný list navrhovateľky (č.l. 9), občiansky
preukaz navrhovateľky ( č.l. 10), osvedčenie o dedičstve 2D/164/2009( č.l. 11), znalecký posudok č.
190/2002 ( č.l. 20-28), výpis listu vlastníctva č. 275 (č.l. 30).

Odporcovia 1/ až 4/ žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil právo na náhradu trov konania.

Odporca 1/ až 3/ v písomnom vyjadrení uviedol, že notárska zápisnica spísaná notárkou P.. V. J.
bola spísaná za účelom osvedčenia vyhlásenia o vydržaní. Len tvrdenie navrhovateľky, že právny
predchodca odporkýň 1/ až 3/ uviedol do zápisnice nepravdivé údaje bez toho aby boli tieto tvrdenia

doložené akýmkoľvek relevantným dôkazom, nie je možné, aby súd vyhlásil predmetnú notárku
zápisnicu za neplatnú. I keď k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve právneho predchodcu
odporkýň 1/ až 3/ boli v pozemkovej knihe v príslušných založených pozemkových vložkách evidované
zápisy so spoluvlastníckym režimom aj iných spoluvlastníkov, medzi pôvodnými spoluvlastníkmi
však došlo k reálnej deľbe s vlastníckymi účinkami, takže takto doposiaľ evidovaný právny stav

nezodpovedal skutočnému vlastníckemu právnemu stavu. Vzťah právneho predchodcu odporkýň 1/ až
3/ k predmetným nehnuteľnostiam a síce, že bol v dobrej viere, že mu tieto vlastnícky patria, že tieto
užíval, staral sa o ne, zveľaďoval ich a tiež nakladal s nimi ako s vlastnými a tiež aj skutočnosť, že
po celú dobu nebola jeho držba nikým rušená, vyplýva aj z konkrétnych okolností, z ktorých možno
usúdiť, že táto dobrá viera bola po celú vydržaciu dobu dôvodná. Právny predchodca odporkýň 1/ až 3/

užíval predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne, nerušene a nepretržite od roku 1963, týmito nakladal
ako vlastnými a bral z nich úžitok, čo pravdivo uviedol ako účastník notárskeho úkonu do notárskej
zápisnice Z. XX/XX. Právna predchodkyňa navrhovateľky predmetné nehnuteľnosti neužívala, nestará
sa o ne, neprispievala na ich zveľaďovanie, a to z dôvodu že nezostala na rodinnom majetku, keďže po
vydaji približne okolo roku 1950 sa aj so svojím manželom odsťahovala. Ako bývalo v tej dobe zvykom,

rodinný majetok pripadol tomu z potomkov, ktorý na ňom zostal bývať a pracovať, pričom potomkovia,
ktorí nezostali na rodinnom majetku, boli vyplatení. K vyporiadaniu rodinného majetku došlo , tak že
právna predchodkyňa navrhovateľky bola rodinou vyplatená a to vo forme peňazí, hnuteľného majetku
a tiež aj domácich zvierat. Právneho predchodcu odporkýň 1/ až 3/ sama počas svojho života nikdynerušila v jeho oprávnenej dobromyseľnej držbe, pretože s majetkovým vysporiadaním súhlasila a celú
dobu rešpektovala. Skutočnosť, že otec právneho predchodcu odporkýň 1/ až 3/ zomrel v roku 1965 a
matka v roku 1972 nemôže byť prekážkou právneho vysporiadania rodinného majetku v čase, keď ešte

rodičia žili. Právny predchodca odporkýň 1/ až 3/ spolu s manželkou (odporkyňa 1/) sa o rodičov starali
v starobe aj chorobe a doopatrovali ich až do ich smrti, čo bolo úplne prirodzené vzhľadom nato, že mu
v rámci vyporiadania pripadol rodinný majetok a táto skutočnosť nemôže byť v rozpore s nerušenou a
dobromyseľnou držbou. Argument navrhovateľky, že rodičia právneho predchodcu odporkýň odporkýň
1/ až 3/ boli v roku 1963 známi a živí je podľa ich názoru úplne absurdný , nakoľko vyporiadanie

rodinného majetku dohodou medzi rodičmi a ich deťmi sa uskutočňuje dohodou účastníkov a teda
za ich života a nie po smrti. Navrhovateľka v žalobe poukazuje na znalecký posudok č. 190/2002,
ktorý bol vypracovaný znalcom D.. D. Š. za účelom ocenenia predmetných nehnuteľností v čase ich
predaja, t.j. v roku 2002, konkrétne sa navrhovateľka odvoláva na údaj, že „dom je neobývaný a
neudržovaný“. Podľa ich názoru z tohto údaja v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že právny
predchodca odporkýň 1/ až 3/ predmetné nehnuteľnosti neužíval, resp. že jeho užívanie nemožno

charakterizovať ako dobromyseľnú držbu. V znaleckom posudku znalec posudzuje iba technický stav
stavieb za účelom stanovenia primeranej hodnoty, čo je samo o sebe z právneho hľadiska irelevantné
a nepodstatné pre posúdenie právneho významu dobromyseľnej držby, nerušeného a nepretržitého
užívania s vlastníckymi účinkami. Atribúty vlastníctva spočívajú v práve vlastníka vec držať, užívať ju
a disponovať s ňou, pričom toto právo dáva vlastníkovi moc, aby s vecou nakladal podľa svojej vlastnej

vôle. Vlastník má právo aj sa rozhodnúť, že vec nebude užívať. Posúdenie znalca samo o sebe nie je
spôsobilé byť základom pre rozhodnutie, že vlastník nie je vlastníkom. Tu treba dať do pozornosti, že
právny predchodca odporkýň 1/ až 3/ sa o predmetné nehnuteľnosti staral a užíval ich, ako už bolo
uvedené,tietopočassvojhoživotazveľaďoval,atotým,ženapozemkochsadilrôznepoľnohospodárske
plodiny, kosil, zberal úrodu, choval domáce zvieratá (kravy, kozy, husi), čo bol aj zdroj obživy celej jeho

rodiny. Tiež rozšíril chov o včely, keď vybudoval na pozemku veľký včelín, kde choval včely za účelom
produkcie medu, propolisu a pod.. Dom na pozemku udržiaval a opravoval podľa potreby a tak ako každý
starostlivý hospodár, opravil, čo bolo treba, vymenil alebo vybudoval nové podľa miery opotrebenia.
Treba tiež dať do pozornosti, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali priamo v dedine, ale spolu
tvorili samostatnú usadlosť pod horou mimo hlavnej infraštruktúry obce, a preto živo v tejto usadlosti

spočíval v celodennej ťažkej práci na poliach, starostlivosti o usadlosť, domáce zvieratá, hydinu a pod.,
ktorú už človek v staršom veku nie je schopný zvládnuť. V roku 2002, keď právny predchodca odporkýň
1/ až 3/ predával predmetné nehnuteľnosti v zmysle Kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v roku
2002 a ktorej súčasťou bol aj posudok znalca D.. D. Š., mal už 76 rokov a rozhodol sa presťahovať
sa do dediny, nakoľko fyzicky už nebol schopný vykonávať ťažkú prácu okolo nehnuteľností. Faktom

je, že aj keď medzi spoluvlastníkmi došlo k reálnej deľbe a medzi právnym predchodcom odporkýň
1/ až 3/ , jeho súrodencami, t.j. sestrou M. a právnou predchodkyňou navrhovateľky a ich rodičmi
došlo k vysporiadaniu a to tak, že právny predchodca nadobudol nehnuteľnosti formálnou dohodou o
prevode, tento prevod sa právne nerealizoval v evidencii nehnuteľností. Všetci účastníci dohody boli
s vyposriadaním uzrozumení a súhlasili s ním, o čom svedčí aj skutočnosť, že žiaden zo súrodencov

právneho predchodcu odporkýň 1/ až 3/ za svojho života doteraz ničoho nedomáhal.

Odporca 4/ v písomnom vyjadrení uviedol, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe riadnej
kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.09.2002 medzi ním a T. F. ako predávajúcim, riadne zaplatil dohodnutú
kúpnu cenu, pričom na základe kúpnej zmluvy bol dňa 02.10.2002 povolený vklad vlastníckeho

práva v jeho prospech pod číslom vkladu V.. Ďalej uviedol, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti
dobromyseľne , v dobrej viere od ich skutočného vlastníka, nakoľko pri uzatváraní kúpnej zmluvy
vychádzal zo skutočností uvedených v evidencii katastra. Navrhovateľka sa návrhom domáha určenia
neplatnosti notárskej zápisnice, pričom svoj nárok odôvodňuje tým, že T. F. - právny predchodca
odporkýň 1/ až 3/, údajne uviedol do notárskej zápisnice nepravdivé údaje, čím ukrátil svojich

súrodencov ( vrátane právnej predchodkyne navrhovateľky) o spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach. Notár pri vydávaní osvedčenia osvedčuje iba právnu skutočnosť. Nedozerá na to,
či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Určovacou
žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. sa možno domáhať, aby sa rozhodlo o určení, či sú právny vzťah
alebo právo je alebo nie je na tom naliehavý právny záujem. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vydané

notárom vo forme notárskej zápisnice je verejnou listinou, nejde o právny úkon, a preto podľa jeho
názoru neprichádza do úvahy určovacia žaloba o jeho neplatnosť. Notárska zápisnica Z., Z. zo dňa
24.04.2001, ktorá je predmetnom tohto sporu , je verejnou listinou spĺňa všetky zákonom stanovené
obsahové aj formálne náležitosti pre je platnosť a je obsah je plne v súlade s § 63 Notárskeho poriadku.Na základe uvedených skutočností niet pochybnosti o tom, že predmetná notárska zápisnica je platná
a ani nepravdivé a ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľky, že T. F. uviedol do zápisnice nepravdivé
údaje, nemajú žiadny vplyv na jej platnosť. Ďalej poukazuje na to že navrhovateľka ničím nepreukázala

svoje tvrdenie, že T. F. - právny predchodca odporkýň 1/ až 3/ uviedol do notárskej zápisnice nepravdivé
údaje. T. F. teda v roku 1963 nadobudol nehnuteľnosti od svojich rodičov na základe formálnej dohody
o prevode, pričom tento prevod sa právne nerealizoval v evidencii nehnuteľností. Tento prevod sa
uskutočnil za života obidvoch rodičov, ktorí aj po prevode zostali žiť na predmetných nehnuteľnostiach.
Argument navrhovateľky, že T. F. nemohol užívať nehnuteľnosti slobodne a dobrovoľne od roku 1963,

pretože v tom čase ešte žili jeho rodičia, ktorí nehnuteľnosti tiež užívali, je nesprávny a bezmyseľný.

Dňa 15.05.2012 navrhovateľka navrhla zmenu návrhu, v ktorom uviedla, že žiada aby súd určil, že
nehnuteľnosti spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra Bánovce nad Bebravou,
patria do bezpodielového spoluvlastníctva X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke T. F., rod.
F., nar. XX.XX.XXXX, spoločne bytom Šípkov 188 v podiele 1/1." Zmenu návrhu odôvodnila, tým že

návrh vychádza zo skutočnosti, že podľa skutkového stavu nedošlo k platnému vydržaniu nehnuteľnosti
z dôvodu absencie esenciálnej zložky úkonu vydržania, tak ako uvádza v návrhu. Konanie T. F. ako
vydržateľa je konaním v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom k uvedenému je na zvážení súdu, aby
ako prejudiciálnu otázku riešil spornosť právneho úkonu vydržania, ku ktorému navrhovateľ vzhliada ako
k nulitnému právnemu úkonu. Z takéhoto úkonu nemôžu vzniknúť žiadne práva a povinnosti. Keďže

pôvodným vlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. Š., obec Š. ako pozemky reg. „C“ KN
- parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 1679m2, parc. č. XXX záhrady vo výmere 757m2 a rod. dom súp. č. XXX na parc. č.
XXX/X spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX správy katastra Bánovce nad Bebravou boli rodiča
T. F. ako manželia, má za to, že oprávnenými vlastníkmi nehnuteľností majú byť zapísaní: Peter Mišák a

jeho manželka T. F. rod. F. podiele 1/1, ktorí ku dňu smrti boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľností. Tento
fakt dosvedčili údajmi z PKV č. 16, 271, 522 dotknuté však geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XX
z 23.11.2000. Voči argumentácii odporkýň 1/ až 3/ ohľadne existencii dohody, kde uvádza, cit. „ formálna
dohoda o prevode“, avšak ako sa uvádza ďalej tento prevod sa nerealizoval v katastri nehnuteľností,
má za to, že takáto dohoda neexistovala. Tým bola naplnená skutková podstata obsiahnutá v citovanom

judikáte, ktorý v tejto súvislosti predložili súdu zn. Q. J. Z. Č.. XX-C. XXXX: cit. „ nebyla li v ujednání
mezi vlastníkej a tím, komu bylo umožneno uživat cizi vec, určena ani doba ani účel užívaní , nevniká
skutečná smlouva, nýbrž nezávazná výprosa a vlastník múže kdykoliv žádat vrácení pújčene veci. Vec
prenechanou užívateli z duvodu výprsosy nemúže uživatel vydržte

Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.ko. 3C/153/2011-168 zo dňa 15.05.2012 súd
pripústil zmenu návrhu nasledovného znenia: "Určuje sa, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Š.,
obce Š. ako pozemky reg. "C" KN- parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX záhrady vo výmere 757 m2 a
rod. dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra

Bánovce nad Bebravou, patria do bezpodielového spoluvlastníctva X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a
jeho manželke T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, spoločne bytom Šípkov XXX v podiele 1/1.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, zmeny návrhu, vyjadreniami odporcov,
výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinami: Notárska zápisnica Z. XX/XX, Z. XX/XX( č.l. 5-8),

rodný list navrhovateľky (č.l. 9), občiansky preukaz navrhovateľky ( č.l. 10), osvedčenie o dedičstve
2D/164/2009( č.l. 11), znalecký posudok č. 190/2002 ( č.l. 20-28), výpis listu vlastníctva č. 275 (č.l. 30),
Rozhodnutie D 914/72-10( č.l. 94), zápisnice z dedičského konania D 914/72 ( č.l. 95 a 96), rozhodnutie o
dedičstveD537/89(č.l.107),listT.F.adresovanýP..F.V.(č.l.108),osvedčenieodedičstve1D/147/2008
( č.l. 109), kópia LV 1307 (č.l. 113), žaloba (č.l. 117), čestné vyhlásenie M. F. (č.l. 120), správa zo

Správy katastra (č.l. 135), list vlastníctva č. 275, 10 (č.l. 134-140), rozhodnutie 2D 423/90-15 s prílohami
(č.l. 145-151), fotokópia PKV č. XX,XXX,XXX (č.l. 152-162), geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XX
(č.l. 163-165), kúpna zmluva medzi T. F. a odporcom 4/ (č.l. 166), výpis z listu vlastníctva č. 275,
spismi spis notárky JUDr. Rybanskej N 9301NZ 9301, spis Okresného súdu Bánovce ne nad Bebravou
2D/164/2009, spis Okresného súdu Topoľčany D 914/72, spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

4C/147/2010.

Navrhovateľka vo výpovedi uviedla že 16.2.2010 bola predvolaná k P.. V. na prerokovanie dedičstva po
T. F.. Tam sa dozvedela, že existuje nejaké dedičstvo, na ktoré mala nárok, preto podala žalobu. Tátožaloba bola zamietnutá, nakoľko nebola dobre podaná. Preto podala túto žalobu. Podstata je taká, že
ju zatajili v dedičstve po starých rodičoch. Jej matka sa nikdy nevzdala dedičstva po svojich rodičoch,
teda mala dediť jej podiel. Odporcovia majetok starých rodičov popredávali. Pôvodné parcely evidované

v PKV XX, XXX a XXX J.ozdelili geometrickým plánom na tieto novovytvorené parcely. Tieto veci nerobil
strýko, ale všetko to robila za neho jeho manželka - odporkyňa 1/, nakoľko strýko T. bol alkoholik a ku
koncu života bol už chorý a nevládal. Odporkyne ju zatajili v dedičskom konaní, uviedli len jej matku,
ju nie, pričom sa dlhé roky stretávali, vedeli o nej a zatajili ju. Nevie nič o prevode nehnuteľnosti, ktorý
sa mal uskutočniť podľa osvedčenia o vydržaní nič. Ani jej mama jej nič také nespomínala. V dome sa

ona narodila, často chodila ku starým rodičom, ktorí boli spravodliví a chceli všetko podeliť pre svoje
3 deti rovnako. Mali 3 deti - M., T. a jej mamu. Z rozprávania jej starého otca vie, že dali strýkovi T.
peniaze na kúpu rodinného domu, ktorý si kúpil v roku 1969 v dedine. Doteraz tam odporkyňa 1/ býva.
O akýchkoľvek veciach, týkajúcich sa majetku nemohla F. vedieť, pretože v tomto období tam nebola.
Od jej narodenia, teda r. 1947 bývali na Šípkove u starých rodičov. Navrhovateľka stadiaľ odišla v r.
1966, pretože sa vydala. Chodila na školu do Bánoviec. Matka navrhovateľky je uvedená v dedičstve

ako dedička v polovici. Právnou cestou si svoje nároky neuplatnila, určite by sa ich však domáhala. O
nehnuteľnosti sa starala, chodila tam a pomáhala starým rodičom aj s jej matkou. Starý otec skupoval
polia okolo a pracovali na nich. Pomáhala m im do r. 1966, kedy sa vydala a mala vlastnú rodinu. Matka
tam chodila do r. 1989, keď zomrela. Po smrti X. F. sa starali o babku, zobrali si ju k sebe. Súdu predložila
listinu, ktorá bola adresovaná P.. F. V., ktorú mal písať strýko T., avšak tento podpis nie je jeho. Písala

to F. F. alebo je dcéra. V dedičských konaniach nebola, takže nevie či T. F. niekedy poprel svoj podpis
na predložených listinách.

Odporkyňa 1/ pri výsluchu uviedla, že sa v r. 1963 vydala do Šípkova. Nie je pravda, že tam od tejto
doby navrhovateľka chodila, za 40 rokov ju tam nevidela. Jej mamka s otcom tam chodili na návštevy.

Svokor v r. 1965 zomrel. Robila tam na roliach spolu s mužom, ktorý tam robil celý život, preto nešiel
ani robiť do továrne. Po vydaji tam bývala asi do r. 1973. Svokra zomrela u nej dole. Nijaké peniaze od
svokrovcom nedostali, boli chudobní. Po r. 1973 ostal dom neobývaný, muž tam chodil každý deň, mal
tam včely. Mama navrhovateľky tam už vôbec nechodila Nebohá svokra jej niečo vyprávala, že matku
navrhovateľky vyplatili, ale odporkyňa 1/ pri tom nebola. Takže nevie, či je to pravda. O dohode medzi

rodičmi a jej mužom nemá vedomosť, tak ďaleko sa nerozprávali. Odsťahovala sa do svojho domu,
niekedy v r. 1972-73. Nevie prečo sa vydržanie realizovalo až v r. 2001, do toho sa nestarala. Zmluva
s F.. O. sa podpisovala na matrike v Slatine.

Odporkyňa 2/ pri výsluchu uviedla, že sa narodila v r. 1965, rodičia bývali u starých rodičov. Do školy

chodila odtiaľ. Dedka si nepamätá, na babku si pamätá - bola stará a chorá, bývala v jednej izbe. Rodičia
robili na roliach celý deň. Pokiaľ ide o dohodu medzi otcom a jeho rodičmi, o tejto nič nevie. Otec jej
však často spomínal a tiež počula, keď u nich raz bola teta Š., teda matka navrhovateľky aj so synom F.
hovorili o tom, že mama mala byť vyplatená. Svedčí o tom aj to, že teta Š. ich chodila pozerať, nemali
medzi sebou žiadny problém, keby nebola spokojná, tak by sa ozvala. Tiež vie, že po dedičskom konaní

po starej mame T. F., na ktorom sa zúčastnil otec a za tetu Š. jej manžel, mal otec vyplatiť nejaké peniaze
manželovi tety Š.. Ešte sa ho aj pýtal, či je spokojný a mali to spolu zapiť. Predtým spomínali, že teta Š.
dostala nejaký hnuteľný majetok, ešte keď starká žila. Otec hovoril, že sa nemájú čoho báť, lebo je to
vysporiadané. Keď bol chorľavý, tak si povedali, že by sa to malo dať do poriadku aj právne. Geometrický
plán sa urobil len preto, aby sa to všetko ohradilo. Otca nenabádala k právnemu úkonu o vydržaní, o

tomto úkone sa bol poradiť u notárky. Matka navrhovateľky mala dostať ako výplatu nejaký nábytok,
nejaký hovädzí dobytok. V dedičskom konaní po T. F. nebola teda teta Š., ale bol jej manžel, nevie či
mala teta Š. nejaké zdravotné problémy. Je pravdou, že navrhovateľke volala 1krát asi pred 2 rokmi,
pretože ubližovala tete M., tak jej povedala, aby na ňu neútočila a dala jej pokoj.

Odporkyňa 3/ pri výsluchu uviedla, že sa narodila už v novom dome rodičov. Na starorodičovský dom
chodila s otcom odmalička. Každý deň tam chodila s ním, keď bola mama v robote. Navrhovateľka tam
nechodila, otec to všetko obrábal. Tiež si nepamätá, že by tam bola p. Š.. Nás chodila p. Š. T.j s jej
mužom pozerať. Otec spomínal, že tetu Š. mal vyplatiť, vie to len z rozprávania, ale nevie, či k tomu
došlo. Bola malá, nepamätá si to. Z rozprávania medzi otcom a manželom tety Š. vyrozumela, že si

hovorili „My sme už vysporiadaní“. Teraz s odstupom času si myslí, že sa to týkalo tohto majetku. Teta
M. sa dedičstva vzdala. Nepamätá si že by teta Š. prišla za otcom a pýtala si niečo za dedičstvo.Odporca 4/ pri výpovedi uviedol, že s odporcami 1/ - 3/ nie je v žiadnom blízkom vzťahu, len od nich
kúpil túto nehnuteľnosť. Vždy mal vedomosť o tom, že táto nehnuteľnosť bola T. - obrábal ju, spravoval,
platil všetky poplatky a dane, preto nemal pochybnosť pri jej kúpe o jeho vlastníctve. Nikdy sa nestretol

s tým, že by jeho vlastníctvo v dedine spochybňovali, nikto v dedine ho neupozornil, že by to nemalo
byť vysporiadané. T. F. mu nespomínal dohodu medzi ním a jeho rodičmi ohľadne nadobudnutia tejto
nehnuteľnosti, o predchádzajúcich záležitostiach sa nebavili. Keď došlo k predaju, tak sa o tom bavili
a dohodli sa. O vydržaní vedel, nemal pochybnosti, keďže to bolo spísané pred notárkou. V súvislosti
s nehnuteľnosťou sa s navrhovateľkou nestretol. Nikto ho z jej strany nekontaktoval, stretol sa s ňou

až neskôr v predchádzajúcom konaní o určenie vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Avšak navrhovateľka
nebola v tomto konaní prítomná. V čase uzatvárania kúpnej zmluvy vyzeral T. F., že je v poriadku a
svojprávny, ináč by nepristúpil k uzavretiu takéhoto právneho úkonu. Nemal dôvod považovať ho za
nečestného. Môže potvrdiť, že sa T. F. o nehnuteľnosť staral od. r. 1984, keď začal navštevovať susednú
nehnuteľnosť. Predtým nevie, pretože to nemá skadiaľ vedieť.

Svedok M. F. uviedol, že jeho babka P. X. a X. F.Á. svokor odporkyne 1/ boli brat so sestrou. Jeho dedo
X. sa oženil a prišiel hore a doniesol do celého majetku 25 000,00 Sk. Jednu tretinu dali mojej babke P.
X.T., jednu tretinu zaťovi Š. X. a jednu tretinu dali X. F.. Na nehnuteľnostiach označených ako na jame sa
v súčasnosti nachádza starší dom, ktorý obývali dve rodiny - X. a F.Á.. Okrem domu sú tam hospodárske
budovy a pozemky, je tam aj včelín. Čo vie, tak starý X. F. už bol dosť starý, tak pásaval kravy a potom už

ani to nie, bol len v izbe, jeho syn B. sa staral o celú svoju čiastku jamy. Svedok mal traktor a pomáhal
im zvážať obilie. Vie, že Š. P., bola z jamy vyplatená. Dostala, myslí si, že dve kravy a nejaké peniaze.
Keď zomrel X. F. a T. F. tak jeho babka spomínala, že B. Š. ešte dal nejaké peniaze, nevie ale koľko.
Nevie presne či to povedala babka, ale u nich sa to tak hovorilo. Na otázku svedkovi, aby uviedol, či
užívalatietonehnuteľnostinajameajmatkanavrhovateľkyŠ.P.svedokodpovedal,ženiekedytamprišla

autobusom na návštevu a poobede išla preč. Chodila na návštevy, nehnuteľnosti neužívala, nestarala
sa o ne. Vlastníkom nehnuteľností na jame v časti, ktorú mali F. bol B. F., vie, že mal raz nezdravú kravu,
mal ju poistenú a poisťovňa to vyplácala na jeho meno. Pozýval tam aj ľudí, aby kosili. Myslí si, že tieto
nehnuteľnosti T. F. začal užívať od roku 1959. P. Š. F. bola vyplatená z nehnuteľností, bola vyplatená z
celej jamy, takto sa to chápalo. Osobne nemala žiadne požiadavky na jamu. P. Š. P. bol raz pozrieť na

Bobote, ukázala im vtedy spálňu a povedala, že to má z výplaty z jamy. Nepamätá si, že by Š. P. hovorila
kto a koľko ju vyplatil, povedala len, že to má z jamy. T. F. obhospodároval hospodárstvo, konkrétne oral,
sial, žal, kosil, mlátil a choval kravy a sliepky, sem tam mali prasa, ale to bolo veľmi dávno, keď on bol
maličký. Boli tam veľmi slabé úrody z 1 ha vyšlo 50 m pšenice. Najviac sa žilo z mlieka, každý deň kravy
dojili vozili mlieko do dediny. T. F. bol súkromne hospodáriaci roľník. Š. sa odsťahovala veľmi dávno, on

si ju nepamätá, niekedy v 60-tych rokoch, on si ju nepamätá ani ako tam robila keď bola slobodná. Š.
P. sa odsťahovala do B. E., teraz je to B.. Vyplatenie Š. P. sa udialo vtedy, keď sa vydala a odišla preč.
Nebol pri rozhodnutí X. a T. F.A., uviedol, že to vie z počutia. Na otázku či mu p. P. uviedla, že spálňu
si kúpila z výplaty, svedok odpovedal, že ona mu povedala, toto má z jamy z výplaty, nevie či si to kúpila
alebo to dostala. Ona sa s tým pochválila. V 60-tych rokoch na hospodárstve pracovali X. a T. F., tak, že

X. bol už starý, pásaval kravy, jeho žena tiež pomáhala, hlavnú ťarchu však mal na sebe B.. X. a T. F. s
ním nehovorili o hospodárstve ako o svojom vlastníctve, všetko išlo cez B.. Všetko čo sa tam urobilo sa
minulo, jedine sa odovzdávalo mlieko. Nedalo sa z toho vyžiť, on potom musel odísť preč, keď mal deti.

Svedok E. F. pri výpovedi uviedol, že pozná dom a pozemky na jame, v dome na jame bývali F. a

vedľa býval pán F.. Teraz tam už nebýva nikto. Bývali tam X.. Nehnuteľnosti na jame užíval T. a F..
Vlastníkom nehnuteľnosti ktorú užívala rodina F. bol B., on tam hospodáril. Sestra T. F. Š. P. bývala
na nehnuteľnostiach, bývala tam za slobodna. Š. odišla z jamy potom ako sa vydala, na Bobot. T. F.
obhospodaroval pozemky tak, že s manželkou tam sadili, mlátili obilie, chodieval im tam aj pomáhať. Keď
tam bol, tak Š. P. nevidel. Oni mali na Bobote dosť roboty. T. F. vystupoval ako vlastník nehnuteľnosti, po

otcovejsmrti.Nahospodárstvochodievalv50-tychrokochtakdo70-tychrokov,nebolotočasto.Štefánia
Jánošíková tam bývala za slobodna, potom ju tam už nevidel. X. a T. F. pracovali na nehnuteľnostiach,
robili kým vládali. Na otázku či má vedomosť o tom, že rodičia T. a Š. vysporiadali dom a pozemky na
jame, tak, že to darovali synovi svedok odpovedal, nakoniec tam býval T. spolu s manželkou a deťmi.
Nevie či bola Š. z nehnuteľnosti vyplatená, T. nespomínal, že na jame ma podiel ešte aj Š..

SvedkyňaI.K.prisvojejvýpovediuviedla,že poznádvoradomnajamevŠ.,chodievalitamnanávštevu
s manželom a s jej nebohou matkou, ktorá sa vždy tešila na stretnutia s babkou T. F.Á. - T. mamou.
Chodila tam na návštevu v čase keď ešte žili T. a X. F., X. F. poznala menej, on potom zomrel. Poznalamatku navrhovateľky p. Š. P., poznala aj jej manžela a aj ich syna F.. So Š. sa na jame nestretli, stretli
sa na Bobote, cestou zo Šípkova. Bol to asi rok 1969-1970, jej syn ešte nechodil do školy, narodil sa
v r. 1964. Keď sa tam zastavili p. Š. ponúkla jej mamičke, že tam na Bobot môže prísť aj so synom

svedkyne, ktorý mal rád stroje, na nejaký čas. Manžel p. Š. robil v tom čase na družstve a sľúbil, že
tam môže byť s ním, takže mama svedkyne spolu so synom svedkyne bola určitý čas na Bobote, myslí,
že dva týždne, svedkyňa ich tam odviezla a potom ich brali domov. Vlastníkom hospodárstva na jame
bol B. F.. Myslí si to preto, že chceli, nakoľko jej otec pochádza zo Šípkova, kúpiť starý domček, alebo
niečo, kde by si postavili chatku. Tak pri jednej príležitosti sa p. Š. pýtali, či niečo na jame nemá, a či by

im to nepredala. Ona vtedy povedala, že milérada by im dačo poskytla, ale bohužiaľ ona tam nič nemá,
pretože bola z jamy vyplatená. To že je z jamy vyplatená, povedala vtedy, keď tam bola jej matka s jej
synom, keď prišli pre nich, tak tam aj prespali, uložila ich do spálne. Obdivovali aké to tam má pekné na
Bobote a ona povedala, že to má výplatu z jamy, že si za to kúpila tú spálňu, s tým sa pochválila. Od
koho dostala výplatu z jamy nepovedala, či ju vyplatil B., alebo ešte jej rodičia. O tom sa nebavili. Nevie,
že rodičia darovali nehnuteľnosti na jame T. F., o tom sa nebavili, počula vždy len to, že celá jama patrí T.

F.. Zrejme to mali vysporiadané. T. F. vystopoval ako vlastník nehnuteľností na jame. T. F.Á. hospodáril
na týchto nehnuteľnostiach, vždy keď tam boli, bol na senách, kosil celé okolie, mal tam včely o tie sa
staral. O hospodárstvo sa T. F., staral asi od 63. roku. Počas toho, keď tam boli na návšteve, krstnú sme
mali v dedine aj u tej sme boli asi dva týždne, nikdy tam navrhovateľku nevidela, vždy tam videla len T.
s rodinou, nikdy nepočula že by tam niekto z ich rodiny robil, pomáhali im ľudia z dediny pri senách a

čo tam mali. Nevidela tam Š. a jej manžela, s nimi sa tam nikdy nestretla, stretli sa len dole v Šípkove,
na chalupe, ktorú si T. kúpil. Nemá vedomosť o tom, že si Š. P. robila neskôr, keď sa vydala a mala deti,
nároky na podiel na jame, Š. sa od toho dištancovala, že ona s jamou už nemá vôbec nič. Na Bobote,
keď videla spálňu jej matky bola boli v 69. a 70 roku a spálňa bola dve manželské postele, dve skrine,
nočné stolíky, zastlané to bolo pekne perinami, prekryté. Spálňa sa nachádzala v prvej miestnosti ako

bol dom, dve okná boli do ulice, bola tam veranda, do vnútra sa išlo zo strany dvora, po pravej strane
bola kuchyňa, po ľavej mali tú spálňu. O tom, že bola matka navrhovateľky vyplatená vie tak, že jej to
povedala. A nemala žiadny dôvod aby som pýtala od nej nejaký doklad, kde to má napísané. Poznala
T. F., bol to čestný človek, žil na dedine, občas si vypil, ale alkoholikom by ho nenazvala.

Svedok V. B. pri svojom výsluchu uviedol, že v Šipkove žije od narodenia, je ročník 53. V 74. roku som
prišiel z vojny, bol poslancom, teraz je 18 rokov starostom, predtým bol 4 roky podstarostom. Pozná dom
a pozemky na jame, chodil tam ako chlapec, poznám to. Ide o dom B. F., bola tam pani F., pamätá si ešte
na M. keď bola malá, a boli tam aj B. rodičia. A teraz to má F.. O., ten tam chodí. Daňovníkom bol B. F.
a teraz F.. O., nikoho iného ako daňovníka obecný úrad neeviduje. Ako vlastníka domu a pozemku pred

F.. O. poznal B. F.A.. On tam hospodáril, oral, kosil, mlátil. Živil sa hospodárstvom. Na otázku či poznal
Š. P.Í., sestru T. F., svedok odpovedal, že pred rokom dostal telefonát, kde sa mi predstavila nejaká
p. A. F., nevie presne. Začal rozhovor príjemne, no potom tá pani na neho zaútočila. Nemal vedomie,
že by mal B. sestru Š., poznal len sestru F., rehoľnú sestru T.. Š. P.Í. nestretol, neviem kto to je. Bol
presvedčený že pozemky a dom na jame sú B., B. sa o to staral. Čo si pamätá, tak to tam mal len B.. On

tam žil, mal tam včely, hospodárstvo a potom sa presťahovali do dediny Šípkov aj s B. mamou. Obec
dala k vydržaniu súhlas, on dal súhlas, a keby to prišlo ešte raz, tak súhlas dá tak isto, tak isto sa k
tomu postaví. Pri jednaní s B. F. bol svedok presvedčený že je to len B.. Dane platil len B. a od určitého
roku X.. O.. Nikoho iného obec nevedie. Neeviduje, nie je si toho vedomý či navrhovateľka p. A., alebo
jej matka p. Š., niekedy dávala daňové priznanie. Nevie, z akého čísla mu volala F. A. a kedy to bolo,

bolo to na večer, má svedkyňu sestru M., bol vtedy u nej na návšteve, tam ten telefón dostal. Neeviduje
dedičské konania všetkých obyvateľov Š.Í., do 1989 obec patrila pod Obecný úrad Č. E. - Š.. Obec Š.
bola ako samostatná obec až po revolúcii. Dedičské konanie eviduje, len vtedy keď príde, v poslednej
dobe chodí málo dedičských konaní. T. F. bral ako užívateľa, vtedy podľa dostupných zákonov sa spravil
list vlastníctva a ešte raz hovorí, keby to bolo znova, znova by tak postupoval. Vnútorne je presvedčený,

že to B. patrilo. Obec môže vyrubovať dane aj iným osobám, ak zaplatí užívateľ, tak to neskúma. Majú
kopu nevysporiadaných pozemkov, prídu a zaplatia s tým, že to užívali. Daň môže zaplatiť vlastník,
alebo užívateľ. Navrhovateľka predložila daňové priznanie obecnému úradu, ale neriešili to z dôvodu,
že pozemky p. A. užíva družstvo a oni platia daň a potom štátne lesy, ak nejaké má a vtedy platia
daň štátne lesy. K vydržaniu pozemkov, ktoré vydržal T. F. v roku 2001 uviedol, bol tam pozemok okolo

chalupy, bola to jedna parcela, čísla parciel nevie. K potvrdeniu k vydržaniu pre T. F. uviedol, že tam
bol isto geometrický plán, bez geometrického plánu by sa to nedalo osvedčiť. Keďže bol od 74. roku
poslancom, tak odvtedy vie, že T. F. platil dane za pozemok, isto aj predtým, nikto iný ako on. T. F. pozná
ako čestného človeka, čo povedal to dodržal, má s ním len dobré skúsenosti.Z rodného listu navrhovateľky (č.l. 9) vyplýva, že je dcérou Š. F. a Š. P.Í..

Z Rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. D 914/72-10 vyplýva, že ako dedičia po
poručiteľke T. F., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX prichádádzajú do úvahy deti: Š. P. rod. F.Á., T. F. a M. F.. Š.
P.A. rod. F., T. F. nadobúda každý v polovici spoluvlastnícky podiel na domovom majetku v kat. území
obce Š. na nezistenej parcele v 1 ine patriace poručiteľke voči M. F. bezodplatne.

Z Osvedčenia o dedičstve 2D/164/2009 vydaného dňa 26.02.2010 notárom ako súdnym komisárom
P.. Š. F. v dedičskej veci po poručiteľovi T. F. rod. F., nar. X.X.XXXX zomr. XX.XX.XXXX ako dedičia zo
zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy manželka: F. F. rod. Q. nar. X.X.XXXX a dcéry: M.
B. rod. F., nar. XX.XX.XXXX, P. B. rod. F. , nar. XX.X.XXXX.

Z Osvedčenia o dedičstve 10D/116/2009 (z pripojeného spisu 4C/147/2010) vydaného dňa 16.02.2010

notárom ako súdnym komisárom P.. F. V. v dedičskej veci po poručiteľke T.B. F. rod. F.M.P. zomr.
X.X.XXXX, ktoré bolo vydané z dôvodu, že v základnom dedičskom konaní D 914/72 bol vynechaný
nehnuteľný majetok poručiteľky vyplýva, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine prichádzajú do
úvahy dcéra, nevesta a vnuci poručiteľky: M. F. rod. F., nar. XX.XX.XXXX, F. F. rod. Q. nar. X.X.XXXX,
M. B. rod. F., nar. XX.XX.XXXX, P. B. rod. F. , nar. XX.X.XXXX a navrhovateľka - F. A. rod. P. nar.

XX.XX.XXXX.

Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Trenčíne D 537/89 (č.l. 107) vyplýva, že ako dedičia po poručiteľke
Š. P., rod. F., zomr. XX.XX.XXXX prichádádzajú do úvahy: manžel Š. P. r.č. XXXXXX/XXX, dcéra F. A.
r.č. XXXXXX/XXX a syn F. P. r.č. XXXXXX/XXX, pričom dedičstvo po Š. P. pozostáva z 3/6 domu č.

XXX(na parc.č.XX) v k.ú. B.. E..

Z rozhodnutia - Osvedčenia o dedičstva č. 1D/ 147/2008 vydaného P.. Š. F. zo dňa 15.4.2009 vyplýva,
že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej skupine po poručiteľovi X. F. rod. F.Á. nar. X.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX prichádza sa úvahy syn T. F., rod. F. nar. X.X.XXXX a dcéra M. F. rod. F. nar. XX.XX.XXXX.

Z Kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 17.09.2002 uzatvorenej s T. F.A. ako
predávajúcim a odporcom 4/ ako kupujúcim dňa 02.10.2002 odporca 4/ nadobudol vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v k.ú. Š., a to parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/X -
zastavané plochy vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX - záhrady vo výmere 757 m2, rodinný dom s. č. XXX

na parc. č. XXX/X, vedľajšia stavba - senník na parc. č. XXX/X, trvalé porasty na parc. č. XXX/X a XXX.

Z Notárskej zápisnice vyhotovenej dňa 25.04.2001 P.. V. J., notárkou vyplýva, že T. F. nehnuteľnosti
v k.ú. Š., parc. č. XXX/X - zastavané plochy dom s.č. XXX o výmere 67 m2, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy o výmere 1679 m2 a parc. č. XXX - záhrada o výmere 757 m2 nadobudol do vlastníctva v

celosti titulom vydržania. T. F. ako účastník pred ňou vyhlásil, že je vlastníkom nehnuteľností k.ú. Š.,
ozn. podľa GP č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa 23.11.2000. Z obsahu tejto notárskej zápisnice vyplýva, že
tam uvedené PKN zapísané na PKV č. XXX parc.č., v PKV č. XXX parc. Č XXXX, v PKV č. XX, XXX
parc.č. XXXX, z ktorých boli podľa vyššie uvedeného GP vytvorené parc. č. XXX/X,XXX/X a XXX, ktoré
sú predmetom osvedčenia pôvodne užívali jeho právni predchodcovia menovite zapísaní v PKV spolu

s jeho rodičmi neb. X. F., a manž. T.B. F. r. F.. Po vzájomnej dohode medzi podielovými spoluvlastníkmi
zapísanými vo vyššie uvedených PKV rodičia účastníka pôvodné PKV, z ktorých časti sú totožné s
novovytvorenými parcelami č. XXX/X,XXX/X a XXX začali užívať v roku 1926. Títo postavili spoločne
aj dom č. 188.Spolu s nimi uvedené nehnuteľnosti užíval aj účastník. Účastník uvádza, že uvedené
nehnuteľnosti užíva v prírode dobromyseľne, nerušene a nepretržite od roku 1963 zákonom ustanovenú

dobu, s týmito nakladá ako s vlastnými a berie z nich úžitok. V tomto roku došlo medzi jeho rodičmi a
účastníkom k formalnej dohode o prevode nehnuteľností na účastníka avšak tento prevod sa právne
nezrealizoval. Rovnako ani účastník svoje vlastníctvo po svojich rodičoch k týmto nehnuteľnostiam
doposiaľ v KN právne nezrealizoval. So zreteľom na všetky okolnosti prípadu ako nadobúdateľ je v
dobrej viere presvedčený, že mu uvedené nehnuteľnosti patria, nakoľko ako ich držiteľ s uvedenými

pozemkami nakladá ako s vlastnými a právo k týmto vykonáva pre seba. Ako domnelý vlastník spĺňa
podmienky dlhodobého užívateľa a držiteľa predmetných nehnuteľností, avšak dôkaz o vlastníctve
nemôže predložiť preto, lebo tento nebol právne realizovaný v katastri nehnuteľností. Nepretržitá držba
viac ako 10 rokov nebola nikým prerušená a k tejto ani nikto nepriznal počas tejto doby svoje vlastníctvo.Ďalej sa v zápisnici udáva, že na základe vyššie uvedených skutočností, ako aj skutočností, že účastník
spĺňa podmienky pokojnej držby nehnuteľnosti viac 10 rokov sú splnené náležitosti podľa ust. § 134,
§ 872 ods. 6 Obč. zák. v dôsledku čoho účastník T. F., nadobudol k týmto nehnuteľnostiam vlastnícke

právo vydržaním v roku 1973.

Z Čestného vyhlásenia M. F. za dňa 11.05.2012 vyplýva, že na základe jej vedomostí o okolnostiach
majetkového vyporiadania medzi jej rodičmi X. F. a T. F. a súrodencami T. F. a Š. F. sú skutočnosti,
ktoré pri spásaní notárskej zápisnice uviedol jej brat T. F. pravdivé. V tej dobe bolo zaužívané, že

rodinný majetok pripadol tomu z potomkov, ktorý na ňom zostal bývať, pracovať, starať sa o rodičov
a doopatrovať ich v starobe, pričom potomkovia, ktorí nezostali na rodinnom majetku, boli rôznou
formou vyplatení. Ich rodičia v roku 1963 previedli predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva jej brata
T. F.. Sestra Š., ktorá nezostala po vydaji sa so svojim manželom odsťahovala do inej dediny, bola
rodičmi vyplatená vo forme peňazí, hnuteľného majetku a tiež aj domácich zvierat. Na predmetnom
majetku zastali s bratom žiť aj rodičia, o ktorých sa brat staral a ktorých doopatroval v starobe. Sestra

Š. sa po svojom odchode o predmetné nehnuteľnosti ďalej nestarala, neužívala ich, neprispievala
na ich zveľaďovanie, a to z dôvodu, že si bola vedomá majetkového vysporiadania, v rámci ktorého
boli nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva ich brata a s týmto prevodom súhlasila. Sestra Štefánia
počas života nikdy nespochybňovala vlastnícke právo ich brata. Ona osobne si žiadne nároky k
nehnuteľnostiam neuplatňovala, nakoľko tiež vždy rešpektovala a rešpektuje rozhodnutie rodičov.

Z LV č. XXX, k.ú. Š., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľností , a to parc. č. XXX/X - zastavané plochy
vo výmere XX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX - záhrady vo
výmere 757 m2, rodinný dom s. č. XXX na parc. č. XXX/X je odporca 4/.

Súd tieto dôkazy hodnotil v súlade so znením ustanovenia § 132 a nasledujúcich Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.) a to tak, že ich hodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti a rozhodol, že návrh je nedôvodný.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou dispozičnou, čo znamená, že konanie pred súdom sa

začína zásadne na návrh. Jednou z náležitostí takéhoto návrhu v zmysle § 79 O.s.p. je označenie
účastníkov konania. Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca
(žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje. V zmysle citovaného ustanovenia má v
každej žalobe (návrhu) označený účastník takzvanú procesnú legitimáciu, ktorá sa rozlišuje podľa toho
či účastník vystupuje na strane žalobcu (aktívna legitimácia ) alebo žalovaného (pasívna legitimácia). V

prípadekaždéhokonanianasúdevšaktrebavychádzaťnielenzprocesnýchpredpisov(§79,§90príp.§
80 O.s.p), ale aj z hmotnoprávnych predpisov, ktoré určujú kto z procesne spôsobilých účastníkov môže
byť subjektom konkrétnych práv a povinností, teda kto má okrem procesnej legitimácie aj legitimáciu
vecnú. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho
súdneho konania (žalobca) je subjektom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je

aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej strane (žalovaný) je subjektom hmotno - právnej
povinnosti ( je pasívne vecne legitimovaný). Jedným zo základných predpokladov úspešnosti každej
žaloby je teda skutočnosť, či účastníci majú vecnú legitimáciu, ktorú súd musí vždy skúmať.
V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej iba O.s.p.) žalobou na začatie konania, návrhom možno uplatniť, aby sa rozhodlo o

určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny
záujem, zaťažuje žalobcu (navrhovateľa). Vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými

právnyminedostatkamiodstrániť,pričomniejedôležitéakotátoneistotavznikla.Posúdenienaliehavého
právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda
predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Určovacia
žalobajespravidlavždyprípustnávovzťahuknehnuteľnostiamzdôvodu,žerozsudokvyhovujúcižalobe
môže byť jedným z predpokladov na vykonanie obnovy vlastníckeho práva pôvodného vlastníka.

Predmetom konania bolo určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Šípkov, obce Šípkov ako
pozemky reg. "C" KN- parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, parc. č. XXX/
X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1679 m2, parc. č. XXX záhrady vo výmere 757 m2 a rod.dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X spoločne zapísané na liste vlastníctva č. XXX Správy katastra
BánovcenadBebravou,patriadobezpodielovéhospoluvlastníctvaX.F.,rod.F.,nar.XX.XX.XXXXajeho
manželke T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, spoločne bytom Šípkov XXX v podiele 1/1, a to z toho dôvodu,

že predchádzajúci evidovaný vlastník týchto nehnuteľností T. F.Á., ktorý tieto nadobudol vydržaním (a
ktorý neskôr tieto nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy previedol na odporcu 4/), nesplnil podmienky
pre vydržanie podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

V konaní nebolo sporné, že odporca 4/ je v súčasnosti výlučným vlastníkom jednotlivých sporných
nehnuteľností špecifikovaných v návrhu, a táto skutočnosť je preukázaná listom vlastníctva. Vlastníctvo
k týmto nehnuteľnostiam nadobudol na základe kúpnej zmluvy. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa

1/ až 3/ sú právnymi nástupcami T. F., ktorý na odporcu 4/ previedol vlastnícke právo. V konaní nebolo
sporné, že navrhovateľka je dcérou sestry T. F., Š. P. rod. F., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX a vnučkou
X. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr.X.X.XXXX .

V konaní nebolo sporné, že k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu a ktoré boli vo vlastníctve

právneho predchodcu odporkýň 1/ až 3/ T. F., boli pôvodne v pozemkovej knihe (podľa v spise
nachádzajúcich sa PKV č. XX,XXX XXX) v príslušných založených pozemkových vložkách evidované
zápisy so spoluvlastníckym režimom aj iných spoluvlastníkov. Medzi pôvodnými spoluvlastníkmi však
došlo k reálnej deľbe s vlastníckymi účinkami. Uvedené ani jeden z účastníkov nespochybnil a uvedené
vyplýva aj z výpovede M. F.. Súd poukazuje, že navrhovateľka sa domáha určenia vlastníckeho práva

k týmto nehnuteľnostiam tiež ako celku, v podiele 1/1.

Sporné v konaní zostalo či T. F. sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností titulom vydržania.

Podľa ust. § 116 ods. 1 zákon č. 141/1950 Sb. (účinného do 31.3.1964) vlastnícke právo k hnuteľnej

veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná
vydržacia doba desaťročná.

Podľa ust. § 135a Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1984 do 31.12.1991 (1)Vlastníkom veci,
ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a

ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak,
nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
(2) Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) desať rokov
a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo
k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom

užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná
výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
(3) Takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má

socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. 1) Takto nemožno nadobudnúť ani
právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia
právo užívania podľa osobitných predpisov. 1)
(4) Do doby podľa odsekov 1 a 2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal
vec nepretržite v držbe alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa ust. § 507a ods. 3 zákona č. 131/1982 Sb. (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.
apríla 1983) do času uvedeného v ustanovení § 135a sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí

skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka učinného od 01.01.1992, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.

januára 1992) ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe
doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

1. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo

predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových
priestorov), ktorá je individuálne určená.
2. K zákonným predpokladom vydržania patria:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,

b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je
pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

3. Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby
potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o
premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale
uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho
práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí

vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších
podmienok.
4. Predmetom vydržania nemôžu byť veci, ktoré sú uvedené v § 125.
5. Vydržaním sa nadobúda vlastnícke právo bez toho, aby sa o tom muselo rozhodnúť. Z toho vyplýva,
že vydržacia doba sa mohla skončiť pred účinnosťou súčasnej právnej úpravy. Preto je dôležité zisťovať:

-kedy sa skončila oprávnená nepretržitá držba a vydržacia doba,
-aký zákonný predpis bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby,
pretože okamih vzniku vlastníckeho práva treba posudzovať podľa týchto predpisov (napr. podľa
uhorského obyčajového práva, podľa zákona č. 141/1950 Zb. a pod.),
-aká bola vtedajšia konštantná judikatúra súdov v sporoch o nadobudnutie vlastníckeho práva

vydržaním,
-aká je intertemporálna úprava v platnom a účinnom zákone obsahujúcom takýto spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva.
Oprávnený je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie iba

zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ale vždy treba brať do úvahy, či
držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého
požadovať, respektíve nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu veci
alebo právo patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo
vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva.

Dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania je na účastníkovi, ktorý právo uplatňuje.
Prvou podmienkou je preukázanie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby.

Súd sa v ďalšom zaoberal, či T. F. nadobudol sporné nehnuteľnosti vydržaním, t.j. či boli splnené vyššie
uvedené podmienky vydržania, ktoré skutočnosti odporca 1/ až 4/ v konaní nimi navrhnutými dôkaznými

prostriedkami preukázovali. Navrhovateľka v konaní poprierala pravdivosť skutočností, ktoré spôsobili
vznik vlastníckeho práva T. F. k sporným nehnuteľnostiam.Zo spisu P.. V. J., notárky so sídlom v Topoľčanoch Z. XX/XX a Z. XX/XX vyplýva, že T. F. sa dostavil
pred táto notárku a požiadal ju, aby spísala osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam podľa zák. č. XXX/XX Zb., na základe ktorého bol T. F. zapísaný ako vlastník sporných

nehnuteľností. Notárka P.. V. J. dňa 25.04.2001 vydala Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní aj na základe
čestného vyhlásenia E. F. a X. X. a Obce Šípkov, podľa ktorého T. F. nerušene užíva parc. č. XXX/X-
rodinný dom č. XXX, parc.č. XXX/X tridsať rokov po zomrelej matke T. F.. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti mal súd za to, že je nesporne objektívne preukázané, tvrdenie T. F., ktoré vyhlásil pred
notárkou, že nehnuteľnosti užíva v prírode dobromyseľne, nerušene a nepretržite od roku 1963 zákonom

ustanovenú dobu, s týmito nakladá ako s vlastnými a berie z nich úžitok. V tomto roku došlo medzi
jeho rodičmi a ním k formalnej dohode o prevode nehnuteľností na neho. Dôkazom toho sú aj výpovede
svedkov vypočutých v konaní, ktorí považovali T. F. za vlastníka . Vypočutý svedkovia uviedli, že sestra T.
F. Š. P. (od ktorej si navrhovateľka uplatňuje svoje právo) bola z týchto nehnuteľností vyplatená. Uvedené
potvrdila vo svojom prehlásení aj druhá sestra T. F. M. F.. Svedok E. F. uviedol, že pozná dom a pozemky
na jame, v dome na jame bývali F. a vedľa býval pán F. a že vlastníkom nehnuteľnosti ktorú užívala

rodina F. bol B., on tam hospodáril. T. F. vystupoval ako vlastník nehnuteľnosti, po otcovej smrti. Svedok
na hospodárstvo chodieval v 50-tych rokoch tak do 70-tych rokov, nebolo to často. Býval tam T. spolu
s manželkou a deťmi. T. nespomínal, že na jame ma podiel ešte aj Š.. Svedok M. F. uviedol, že starý
X. F. už bol dosť starý, tak pásaval kravy a potom už ani to nie, bol len v izbe, jeho syn B. sa staral o
celú svoju čiastku jamy, uviedol, že vlastníkom nehnuteľností na jame v časti, ktorú mali F. bol B. F.. Š.

F.A. bola vyplatená z nehnuteľností, bola vyplatená z celej jamy, takto sa to chápalo. Osobne nemala
žiadne požiadavky na jamu. Š. P. bol raz pozrieť na Bobote, ukázala im vtedy spálňu a povedala, že to
má z výplaty z jamy. Svedkyna I. K. vlastníkom hospodárstva na jame bol B. F. a Š. je povedal, že bola
z jamy vyplatená. Svedok V. B., starosta obce Š. bol presvedčený že pozemky a dom na jame sú B.,
B. sa o to staral,on tam žil, mal tam včely, hospodárstvo a potom sa presťahovali do dediny Šípkov aj

s B. mamou. Obec dala k vydržaniu súhlas, pri jednaní s B. F., bol svedok presvedčený že je to len B..
Dane platil len B. a od určitého roku p. O..

Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v
dobrej viere so zreteľom ku všetkým skutočnostiam. Dobrá viera je vnútorné, psychický stav držiteľa,

držiteľ musí byť v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Súd prihliadal na všetky okolnosti,
na ktoré poukázala navrhovateľka, avšak po vykonanom dokazovaní nedospel k tomu, že T. F. nebol
oprávneneným držiteľom. To, že bol oprávneným držiteľom potom ako mu nehnuteľnosti v roku 1963,
kedy došlo medzi ním a rodičmi k formálnej dohode nespochybňuje skutočnosť, že obaja rodičia v tom
čase žili, a ani skutočnosť, že dňa 24.11.1972 bol účastníkom dedičského konania po svojej matke,

spolu s manželom jeho sestry Š.Á., ktorej predmetom bol okrem iného dedičstva aj domový majetok v
obci Š. na nezistenej parcele a to z dôvodu, že po tomto dedičskom konaní ale aj pred ním sa naďalej
správal ako vlastník nehnuteľnosti, ako celku, keďže ako vyplýva z výpovede V. B. platil z nich dane,
a to až do predaja odporcovi 4/. Z jeho konania a právania k nehnuteľnostiam je pravdepodobné, ako
vypovedala odporkyňa 2, že T. F. vyplatil sestru Š. z nehnuteľností. Keby Š. P.Á.-manžel sestry Š. a

otec navrhovateľky nebol presvedčený o vyplatení určite by tieto sporné nehnuteľnosti boli premetom
dedenia po Š. P.Z. (to že predmetom dedičstva neboli vyplýva z rozhodnutia o dedičstve D 537/89). To,
že T. F. bol oprávneným držiteľom nespochybňuje ani skutočnosť, na ktorú poukazuje navrhovateľka,
že T. F. mal súrodencov alebo skutočnosť, že znalec, ktorý tieto nehnuteľnosti ohodnocoval za účelom
ich prevodu na odporcu 4/ v tomto uviedol, že dom je neobývaný, neudržovaný. Súd poukazuje na

skutočnosť, že tento znalecký posudok bol vypracovaný až 11.09.2002, kedy mal T. F. už 76 rokov a
ako bolo v konaní preukázané v obci Š. nadobudol aj inú nehnuteľnosť na bývanie. Súd poukazuje aj
na výpoveď navrhovateľky, kde uviedla, že T. F. ku koncu života bol už chorý a nevládal Svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že T. F. tieto nehnuteľnosti užíval s tým, že mu tieto od roku 1963 patria
základe dohody medzi ním a rodičmi, s tým že sestra Š. bola vyplatená. V konaní bolo preukázané,

že ani jedna zo sestier T. F., ani Š. ani M. si žiadne nároky na tieto nehnuteľnosti nikdy nenárokovali,
ktorým konaním len preukazovali že také rozhodnutie ich rodičov a brata T. F. bolo.

V ďalšom sa súd zaoberal kedy sa skončila oprávnená držba a vydržacia doba, aký zákonný predpis
bol platný a účinný v čase začatia a skončenia vydržacej doby, pretože okamih vzniku vlastníckeho

práva treba posudzovať podľa týchto predpisov. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že T. F. sa stal
oprávneným držiteľom v roku 1963. Tu súd vychádzal z osvedčenia o vyhlásení o vydržaní spísané
notárkou P.. V. J., ktorú skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa I. K.. V tomto prípade
nepretržitá vydržacia doba uplynula v roku 1973. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že v roku 1963platil Občiansky zákonník z roku 1950 t.j. zákon č. 141/1950 Zb. V Občianskom zákonníku z roku 1950
vydržanie bolo upravené v§ 115-§ 118. Podľa § 116 ods. 1 zákon č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k
hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec,

je potrebná vydržacia doba desaťročná. Od 01.04.1964 však začal platiť zákon č. 40/1964 Zb., ktorý
v pôvodnom znení vydržanie neupravoval, a preto bolo potrebné vychádzať z toho, že po 1. 4. 1964
nebolo možné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnúť vydržaním a to ani vtedy, ak vydržacia
doba začala plynúť pred 1. 4. 1964 (čo je v tomto prípade). Až zavedením zákona č. 131/1982 Zb.
s účinnosťou od 1. 4. 1983 bol novelizovaný Občiansky zákonník, na základe ktorého bolo možné

nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (§ 135a) počas nepretržitej desaťročnej držby nehnuteľnej veci
fyzickou osobou (občanom). Citovaný zákon zaviedol aj princíp započítateľnosti doby držby pred jeho
účinnosťou s tým, že vydržacia doba však neskončila skôr, než za rok po jeho účinnosti, t. j. 31. 3. 1984
(§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vlastnícke právo k nehnuteľnej veci rodinnému domu ( inej než k
pozemku) teda T. F. vydržal 1.4.1984. Vyššie uvedený právny režim však nedopadal na pozemky. Zákon
č. 131/1982 Zb. totiž nezaložil pre občanov (fyzické osoby) právo nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom

vydržaním. Vychádzal z toho, že pozemky sú vecou v súkromnom vlastníctve. Predpokladal teda, že
pozemky nepatria k veciam osobného vlastníctva (len tie boli spôsobilé byť predmetom vydržania) v
súlade s ustanovením § 135a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. Výnimku stanovil len pre tie pozemky,
ktoré by inak mohli byť predmetom práva osobného užívania (§ 135a ods. 2 zákona č. 131/1982 Zb.).
Išlo o pozemky v území, ktoré bolo podľa územného plánu či rozhodnutia alebo územnej plánovacej

dokumentácie (plány územných zón) určené k výstavbe rodinných domov, chát alebo garáží alebo k
zriaďovaniu záhradiek (§ 199 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom pred 1. januárom 1992).
Len tieto pozemky boli spôsobilé k vydržaniu vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nim ale nevzniklo
občanovi, ktorý držbu vykonával, ale štátu. Občanovi, ktorý ho pre štát vydržal, vzniklo len právo, aby s
ním štát uzavrel dohodu o osobnom užívaní (§ 135a ods. 2 zákona č. 131/1982 Zb. Novela Občianskeho

zákonníka zavedená zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1.1.1992 obnovila tradičné dôsledky
spojené s vydržaním (§ 134) a podľa prechodného ustanovenia § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka
možno do vydržacej doby podľa ust. § 134 započítať aj dobu držby uskutočnenej pred 1. 1. 1992.
Nová právna úprava (zákon č. 509/1991 Zb. ) držbu uskutočňovanú do

31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej
doby (§ 868 a § 872
ods. 6 Občianskeho zákonníka ). Pritom však účinky
súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr
1. januárom 1992. Z uvedeného vyplýva, že vlastnícke právo k pozemkom - parc. č. 846/1 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 67 m2, parc. č. 846/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
1679 m2, parc. č. 848 záhrady vo výmere 757 m2 Abert Mišák nadobudol k 1.1.1992, a to z

dôvodu, že k tomuto dátumu vydržacia doba uplynula (10 ročná uplynula pred účinnosťou zákona
č. 509/1991 Zb.), podmienky podľa ust. § 134 Občianskeho zákonníka na vydržanie tu boli v deň
nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.

Na základe týchto skutočností sa právny predchodca odporkýň 1/ až 3/ T. F. stal vlastníkom
týchto nehnuteľností a bol ako vlastník oprávnený v roku 2002 tieto previesť na odporcu 4/.
Tvrdenie navrhovateľky, že pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním neboli splnené podmienky
navrhovateľka nepreukázala. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť ani z nasledujúceho dôvodu. Navrhovateľka sa svojim
návrhom domáha toho aby súd určil, že nehnuteľnosti uvedené v návrhu patria do bezpodielového
spoluvlastníctva X. F., rod. F.Š., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželke T. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX,
spoločne bytom Š. XXX v podiele 1/1. Pričom v konaní bolo preukázané, že X. F. zomrel XX.XX.XXXX a
T. F. zomrela dňa X.X.XXXX. Smrťou jedného z manželov manželstvo zaniká a zaniká aj bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov. To znamená, že ak by aj navrhovateľka preukázala, že podmienky na vznik
vlastníckeho práva T. F. k nehnuteľnostiam neboli splnené (čo však v konaní preukázané nebolo) súd
by nemohol teraz určiť, že sporné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže toto
smrťou v roku 1965 X. F. zaniklo a aj druhý z manželov, a to T. F. v roku 1972 zomrela.Odporkyne1/až3/bolivkonaníúspešnéapretoimsúd vočinavrhovateľkepriznalnáhradutrovkonania
vo výške 846,06 €, ktorá pozostáva z odmeny a náhrad za zastupovanie účastníka za nasledovné úkony

právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z:
- za úkon právnej služby príprava a prevzatie (18.01.2012) vrátane prvej porady s klientom veci po
58,69 €, 1 x režijný paušál po 7,63 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 23.01.2012 po 58,69 €, 1 x režijný

paušál po 7,63 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 27.03.2012 po 14,67 €, 1 x režijný paušál po 7,81
€ podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods.5, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a
náhrady za stratu času 101,68 € ( 8x 12,71 €) podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
náhrady za cestovné výdavky vo výške 84,05 €( 294 km, základná náhrada 0,183 €/ km, PHM 1,47 €/
liter) podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.

- za úkon právnej služby podanie na súd - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2012 po 58,69 €, 1 x režijný
paušál po 7,63 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
náhrady za stratu času 101,68 € ( 8x 12,71 €) podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
náhrady za cestovné výdavky vo výške 83,44 €( 294 km, základná náhrada 0,183 €/ km, PHM 1,44 €/
liter) podľa § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.

- za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 02.05.2013 po 60,07 € x 2, 1 x režijný paušál po
7,81 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. náhrady za
stratu času 104,08 € ( 8x 13,01 €) podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., náhrady za
cestovné výdavky vo výške 81,99 €( 294 km, základná náhrada 0,183 €/ km, PHM 1,37 €/liter) podľa
§ 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Odporca 4/ bol v konaní úspešný a preto mu súd voči navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo
výške 596,58 €, ktorá pozostáva z odmeny a náhrad za zastupovanie účastníka za nasledovné úkony
právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z:
- za úkon právnej služby príprava a prevzatie (18.01.2012) vrátane prvej porady s klientom veci po

58,69 €, 1 x režijný paušál po 7,63 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 16 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 23.01.2012 po 58,69 €, 1 x režijný
paušál po 7,63 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
- za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 27.03.2012 po 14,67 €, 1 x režijný paušál po 7,81 €

podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods.5, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a náhrady
za stratu času 101,68 € ( 8x 12,71 €) podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,
- za úkon právnej služby podanie na súd - účasť na pojednávaní dňa 15.05.2012 po 58,69 €, 1 x režijný
paušál po 7,63 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
náhrady za stratu času 101,68 € ( 8x 12,71 €) podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.,

- za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 02.05.2013 po 60,07 € x 2, 1 x režijný paušál po
7,81 € podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. náhrady za
stratu času 104,08 € ( 8x 13,01 €) podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Lehoty na plnenie súd určil v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bánovce nad Bebravou písomne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho saodvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.