Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 10, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/67/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817206720
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817206720.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.
XXX, XXX XX H., o vymoženie 61,40 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ivan

Nestor, Exekútorský úrad, Haburská 49/A, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 6198/17, o o d v o l a n
í oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava, č. k.: 8Er/599/2017-24 zo dňa 30. októbra
2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 08.02.2017 navrhol vykonať exekúciu
voči povinnej na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného pri Asociácii pre Arbitráž zo dňa 04.07.2016, sp. zn. SRSAspA 01159/16, ktorý zaväzoval
povinnú k zaplateniu sumy 7,50 Eur s príslušenstvom. Podľa návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na
vykonanie exekúcie povinná uhradila spolu sumu 20,- Eur. Oprávnený žiadal vykonať exekúciu v
rozsahu sumy vo výške 61,40 Eur s príslušenstvom špecifikovaným v návrhu na vykonanie exekúcie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom
spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v
zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským
súdom,ktorývčasespotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniamalpovolenierozhodovaťspotrebiteľské

spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné.
Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku). Z pripojených listinných
dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru a Rozhodcovskej zmluvy súd zistil nasledovné: Medzi účastníkmi
bola dňa 06.12.2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a rozhodcovská zmluva, ktorá

upravuje riešenie sporov - rozhodcovskú doložku tak, že: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere č. 705803125 uzatvorenej dňa 06.12.2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebozrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15
kalendárnychdníoddoručeniarozhodcovskéhorozsudkupodaťStálemurozhodcovskémusúdužiadosť
o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúma iný rozhodca ustanovený
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,

ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde

bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade
s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy
aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzavretia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí
byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.“ Nakoľko povinná neplnila

riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola v omeškaní so splácaním
úveru, oprávnený podal v zmysle rozhodcovskej zmluvy na rozhodcovskom súde žalobu. Je nesporné,
že Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou.
Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy
predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. O. z.. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ

nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva
uzavrela. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorej predmet činnosti
je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané,

že povinná má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere postavenie
spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva bola medzi oprávneným a povinnou uzavretá v rovnaký deň ako
úverová zmluva, vo formulárovej podobe v predtlači, ktorú predkladal oprávnený povinnej. Nebola
individuálne dojednaná, keďže povinná nemohla jej obsah ovplyvniť, dopĺňali sa do nej len identifikačné
údaje povinnej osoby a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy o úvere. Výber z alternatív riešenia sporu

spočíval na žalobcovi. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčil by tak súd, ktorý by bol
inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde
v mieste svojho bydliska. O nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky

začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ (dodávateľ), ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo
svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu
bude vec predložená, a to rozhodcovskému súdu geograficky vzdialenom od bydliska povinného.
Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti

za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 O. z., a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora
Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Z obsahu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že

by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinnú a nechal jej
priestor na rozhodnutie a slobodnú voľbu. Dlžník, ktorému je predložená typová zmluva v predtlači,
nemá reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnej predložená
súčasne (v ten istý deň) so zmluvou o úvere, a teda povinná mohla ľahko nadobudnúť dojem, že
ide o tú istú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín, a že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je

podmienkou poskytnutia peňažných prostriedkov zo strany veriteľa. Z predložených listín nevyplýva,
že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení vymienila povinná a vzhľadom na charakter
zmluvy nemožno dospieť k záveru, že by povinná mala možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek
spôsobom zasahovať. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnúpodmienku,t.j.ustanovenie,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo

značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo
zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom
na obsah § 53 ods. 4 O. z. je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
Súd prvej inštancie v danom prípade nemal pochybnosť o tom, že ustanovenie čl. 2 rozhodcovskej

zmluvy je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) O. z. čo má za následok absolútnu neplatnosť
predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže
právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom
právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru, že je vydaný v rozpore
so zákonom, a preto zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň má
konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa Exekučného poriadku s poukazom

na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti o udelenie poverenia a
návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne
preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku, sa obmedzuje na
dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej

stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, teda jeho
dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský rozsudok, nie
rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok exekučného
titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu,

čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to, že
exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvej inštancie zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.

Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľaoprávnenéhovkonkrétnomprípadeneúplnézistenieskutkovéhostavuvecisúdomprvejinštancie,

ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. Oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. V
niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní

a na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

4. Povinná k odvolaniu uviedla, že je ochotná splácať svoju pohľadávku v mesačných splátkach 10,-

Eur, nakoľko je slobodná matka s dieťaťom a jej príjem činí 120,- Eur.

Súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v

zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Citované ustanovenie Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je preskúmanie, či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v
súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak, nesúlad i len jednej z nich so zákonom udelenie poverenia vylučuje.

9. Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý
nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V
prejednávanej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej
zmluvy, ktorú účastníci uzavreli spolu so zmluvou o úvere. Preto základnou podmienkou na posúdenie,
či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či

rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy.

10.Súdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
z dôvodu, že strany neuzavreli platnú rozhodcovskú zmluvu.

11. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie, ale aj v priebehu celej exekúcie, sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie

(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie
a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné
tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí
za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

12. Rozhodcovskú zmluvu, ktorú účastníci konania uzavreli súčasne so zmluvou o úvere č. 705803125.
Exekučný súd posúdil rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
pretože od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to aj napriek tomu,
že ustanovuje možnosť voľby.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len

ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný
vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka

je od počiatku neplatnou.14. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

15. Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho

zákonníka, preto ju súd prvej inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

16. Dôvodom zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vyslovenie
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a vydať
rozhodcovský rozsudok. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno

odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvej inštancie
postupoval správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387

ods. 1 CSP.

18. Pre rozhodnutie o odvolaní oprávneného bolo podstatné posúdenie rozhodcovskej zmluvy a
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, preto sa odvolací súd ďalšími odvolacími dôvodmi
oprávneného nezaoberal.

19. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods.1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).