Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 25, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/375/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226921
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115226921.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobkyne:
T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., M. XXX/XX, zast. BIZOŇ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Bratislava,
Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: Poľnohospodárska Pôda s. r. o., so
sídlom Bratislava, Žehrianska 3, IČO: 44 138 369, zast. LawService, s. r. o., so sídlom Zvolen, Stráž

3/223, IČO: 36 861 723, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. februára 2017 č. k. 14C/531/2015-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania
m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, o trovách konania rozhodol, že
žalobkyňa má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalobcovi vrátil súdny poplatok v
sume 92,80 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a. s., IČO: 36 631
124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), § 11 ods. 3 veta prvá, § 11 ods. 4 veta prvá
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o
súdnych poplatkoch). Uviedol, že dňa 04. 09. 2015 bola súdu prvej inštancie doručená žaloba, ktorou
sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v k. ú. obce
B., špecifikovaným v petite žaloby. Dňa 14. 10. 2016 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu
žalobkyne, ktorým vzal žalobu v plnom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko po podaní žaloby

došlo k protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 28.
07. 2015, č. V 5250/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam
v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, v
konaní č. V 5250/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2015 č. UPo 8/2015-6,
ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO-
7992/2015/Ja. Správny orgán dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného

platne prevedené a do katastra nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetných
nehnuteľností. Dôvodom bolo posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. V
súčasnosti už žalobkyňa nie je vlastníčkou týchto nehnuteľností, nakoľko si štát k nim uplatnil predkupné
právo. Na základe uvedeného žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Keďže žalobkyňa využila
svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd akceptoval späťvzatie žaloby a konanie zastavil.

Súd prvej inštancie za účelom rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzoval zavinenie
strán na zastavení konania. Žalobkyňa v čase podania žaloby nemala inú možnosť ako domáhať saurčenia svojho vlastníckeho práva na súde. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru,
ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bolo v čase podania žaloby
právoplatné,pričomhrozilo,žežalovanýprevedievlastníckeprávoknehnuteľnostiamnatretiuosobu,na

základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s nimi disponovať. Žalobkyňa
vzala žalobu späť v dôsledku konania prokurátora (vstúpil do katastrálneho konania, podal protest)
a správnych orgánov, na ktoré nemala žiadny vplyv a následkom ktorého došlo k spätnému zápisu
vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Žalovaný neuznal, že kúpna
zmluva bola uzatvorená v rozpore so zákonom, čo vyplýva jednak z jeho postupu v katastrálnom konaní,

keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho pasivity v doterajšom súdnom
konaní. Na základe vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný zavinil existenciu
konania a úkonov v ňom vykonaných a žalobkyňa má právo na náhradu trov konania. V závere súd prvej
inštancie uviedol, že nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol v
súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. o vrátení súdneho poplatku žalobcovi.

2. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,
namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

Uviedol, že zavinenie účastníka pri zastavení konania je nutné posudzovať len z procesného hľadiska.
Procesné zavinenie spočíva vo vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ak
späťvzatie nemožno odôvodniť výsledkom správania žalovaného vo vzťahu k žalobným požiadavkám,
tak nie je možné odvodiť súvislosť, a teda ani procesné zavinenie vo vzťahu k žalobe. V tomto smere je
irelevantné len samotné správanie žalovaného, keďže súd sa hmotno-právnymi otázkami nezaoberal.

Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5M Cdo 12/2008 a uznesenia Krajského súdu v Ústí na
Labem sp. zn. 25Co/550/2005 a 14Co/317/2008. Uviedol, že správny orgán dospel k záveru (po
podaní protestu prokurátora), že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného prevedené platne a
vkladové konanie zastavil. Následne bola ako vlastníčka na list vlastníctva zapísaná žalobkyňa. Protest
prokurátora bol podaný na tom právnom základe, že v prípade nerešpektovania predkupného práva

štátu je právny úkon - kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným - úkonom absolútne neplatným.
Osobou povinnou z predkupného práva však bola predávajúca, čiže žalobkyňa. Namietal tiež, že
odôvodnenie je nepostačujúce a uznesenie trpí vadou nepreskúmateľnosti. Protest prokurátora nie je
rozhodnutím, ktorým by bol súd viazaný a ak súd na toto rozhodnutie poukázal, je v zmysle ustanovenia
§ 194 ods. 2 CSP povinný vysporiadať sa aj s dôvodmi v ňom uvedenými. Poukázal na to, že súd

prvej inštancie posudzoval aj hmotno-právne súvislosti. Zdôraznil, že relevantné hmotno-právne otázky
neboli dosiaľ vyriešené s konečnou platnosťou a protest prokurátora bol podaný na inom právnom
základe. Súd prvej inštancie len konštatoval podanie protestu prokurátora bez skúmania dôvodov v
ňom uvedených. Bez prejednania merita veci a bez vykonania dokazovania nemožno dôjsť k záveru
o zavinení žalovaného. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že žalobkyňa sa neplatnosti domáhala z

viacerých dôvodov. Je predčasné vyhodnotiť postup žalovaného, spočívajúci v bránení sa záveru o
neplatnosti kúpnej zmluvy v katastrálnom konaní, v súdnom konaní o určenie neplatnosti a v konaní o
správnej žalobe ako neuznanie, že zmluva bola v rozpore so zákonom. V konaní sp. zn. 11S/36/2016,
vedenom na Krajskom súde v Nitre o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zastavení vkladového konania
vedeného pod č. k. V 5186/2015, môže dôjsť k zrušeniu rozhodnutia. Tiež na Okresnom súde Nitra sa

vedie konanie o určenie vlastníckeho práva, kde vystupuje žalovaný v procesnom postavení žalobcu.
Záver súdu ohľadne platnosti, resp. neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy mohol byť odlišný, než
bol záver prokurátora. V tomto smere súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Uviedol,
že súd prvej inštancie tiež nesprávne zistil skutkový stav, keď uviedol, že po podaní žaloby došlo k
protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 28. 07. 2015

č. V 5250/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech
žalovaného na základe kúpnej zmluvy a Okresný úrad, odbor opravných prostriedkov v konaní č.
V5250/2015 protestu prokurátorky vyhovel rozhodnutím zo dňa 13. 10. 2015 č. UPo 8/2015-6, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Úradu geodézia, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. LPO - 7992/2015/
Ja. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, nakoľko z dôkazov vyplýva, že zastavenie konania

späťvzatím žaloby procesne zavinila žalobkyňa. Súd prvej inštancie podľa žalovaného tiež nezobral do
úvahy, že na strane žalovaného by neboli vznikli ďalšie trovy právneho zastúpenia, pokým by došlo k
späťvzatiu žaloby bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o existencii dôvodov na späťvzatie žalobkyňadozvedela. Napadnuté uznesenie v časti výroku o trovách navrhol zmeniť tak, že mu bude priznaný
nárok na náhradu trov v rozsahu 100%. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalobu vzala späť z dôvodu, že po jej
podaní jej bolo v príslušnom správnom konaní na základe protestu prokurátora navrátené vlastnícke
právo v evidencii katastra nehnuteľností, ktorého určenia sa v tomto konaní domáhala. Žalovaný síce
správne uviedol, že otázku, kto zavinil zastavenie konania, je potrebné posudzovať z procesného
hľadiska, no na druhej strane ignoruje ustálený výklad predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého je

procesné zavinenie dané objektívnym posúdením vzťahu medzi žalobkyňou požadovaným výsledkom
konania a dôvodom späťvzatia žaloby. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia vlastníckeho práva k
pozemku,evidovanéhonakatastrálnejmapeakoparcelaregistra„C"sparc.č.2965,prek.ú.B.,nakoľko
ako vlastník pozemkov bol v katastri nehnuteľností evidovaný žalovaný. Následne bolo rozhodnutie o
vklade vlastníckeho práva v prospech žalovaného zrušené na základe protestu prokurátora z dôvodu,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je absolútne neplatná. Po zrušení rozhodnutia o

vklade bol v evidencii katastra nehnuteľností obnovený zápis vlastníckeho práva v prospech žalobkyne.
Z objektívneho hľadiska teda procesne nastal výsledok, ktorého sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní,
a preto z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vzala svoju žalobu späť. Uviedla, že nemala
v čase podania žaloby inú možnosť, ako domáhať sa súdnej ochrany svojich práv. Rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo právoplatné, žalovaný

popieral neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom reálne hrozilo, že zo strany žalovaného dôjde k ďalším
scudzovacím úkonom a pozemok nadobudne tretia osoba. Bez podania žaloby by žalobkyňa takisto
nemohla žiadať súd, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia (dočasne) priznal ochranu pred
ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany žalovaného. Žalobkyňa sa nemohla spoliehať na to, že sa celá
vec vyrieši v správnom konaní, keďže na konanie prokurátora nemala vplyv. Je nesporné, že žaloba

bola podaná dôvodne, a teda, že existenciu konania a trov v ňom vzniknutých zapríčinil žalovaný tým,
že podvodne uzavrel neplatnú zmluvu na škodu žalobkyne, pričom túto musel následne protestovať
prokurátor z dôvodu ochrany zákonnosti. Žalobkyňa sa v inom (katastrálnom) konaní domohla nároku,
ktorý si v tomto (civilnom) konaní uplatnila, pričom vlastnícke právo k pozemku jej bolo v príslušnom
správnom konaní prinavrátené z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Je právne irelevantné,

aké konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy žalobkyňa doposiaľ v konaní namietala,
keďže na všetky dôvody súd prvej inštancie musel prihliadať z úradnej povinnosti. Mala za to, že tvrdenia
žalovaného v čl. I a II odvolania si výslovne protirečia. V súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu
trov konania sa uplatňuje princíp procesnej zodpovednosti za zavinenie, je právne irelevantné, na akom
hmotnoprávnom základe vstúpil do katastrálneho konania prokurátor. Poukázala na skutočnosť, že

úplne vo všetkých skutkovo totožných veciach (s výnimkou sudcov JUDr. Heinricha, Mgr. Heinrichovej)
vedených na Okresnom súde Nitra (napr. pod sp. zn. 16C/97/2015 alebo pod sp. zn. 19C/482/2015)
súd priznal žalobcom v rovnakom procesnom postavení nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, pričom v odôvodnení oboch rozhodnutí konštatoval, že žalovaný z dôvodu rozhodnutia o proteste
prokurátora procesne zavinil zastavenie konania. Poukázala aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre

zo dňa 30. 03. 2017 č. k. 5Co/139/2017-312. Uviedla, že k rozhodnutiu vziať žalobu v celom rozsahu
späť dospela v októbri 2016, kedy zistila, že do všetkých konaní prebiehajúcich na totožnom skutkovom
základe vstupuje Krajská, v niektorých veciach z jej poverenia Okresná prokuratúra Nitra ako vedľajší
účastník na strane žalovaného, Okresného úradu Nitra. Až momentom pribratia žalobkyne za účastníčku
konania pod sp. zn. 11S/36/2016 sa jej postavenie stalo istým a skutkový stav nemenným. Týmto

momentom zároveň odpadol aj dôvod zotrvania žalobkyne v tomto spore, ktorý bol procesne rozhodnutý
v jej prospech. Žalobkyňa, ktorá nebola viazaná žiadnou lehotou na späťvzatie žaloby pritom vzala
žalobu späť v dostatočnom časovom predstihu ešte pred otvorením prvého pojednávania vo veci samej,
a to v záujme minimalizovať trovy konania oboch strán sporu. Mala za to, že dôvody neplatnosti kúpnej
zmluvy, ktoré popísali, boli zákonnými dôvodmi, pre ktoré bola predmetná kúpna zmluva absolútne

neplatná, kedy na absolútnu neplatnosť je súd povinný prihliadať v spore ex offo. Preto nie je možné
spravodlivo požadovať, aby si žalobkyňa sama znášala trovy konania, keďže tieto musela vynaložiť
na ochranu svojich práv pred skupinou špekulantov. Procesná vina na zastavení konania u žalobkyne
neexistuje. Ďalej mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia.
V závere zhrnula, že pri dodržaní kritéria procesného zavinenia je potrebné posudzovať z objektívneho

hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala a skutočnosťou, pre ktorú
žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. V konaní je zrejmé, že
žalobkyňa dosiahla to, čoho sa podanou žalobou domáhala, teda evidenčného obnovenia vlastníckeho
práva v liste vlastníctva z titulu neplatnej kúpnej zmluvy, nakoľko žalovaný prehral svoj spor v konanío proteste prokurátora. Preto podľa názoru žalobkyne zastavenie konania treba posudzovať, že ho
procesne zavinil žalovaný. Napadnuté uznesenie navrhla potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho
konania.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 3 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom
sa náhrady trov konania je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a žiadnej zo strán nepriznať nárok na

náhradu trov konania.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu prvej
inštancie dňa 04. 09. 2015 voči žalovanému domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., okres Nitra, evidovanej na liste vlastníctva č.
XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako pozemok parcela registra „C" č.

2965 - orná pôda o výmere 684 m2 a uplatnila si náhradu trov konania. Zároveň žiadala o nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým súd zakazuje žalovanému nakladať - predať, darovať, zameniť, dať do
nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX, okres L., obec B., katastrálne územie B., parcelné č. 2965 - orná pôda o výmere 684
m2 až do právoplatného skončenia veci. Uznesením č. k. 14C/531/2015-20 zo dňa 24. 09. 2015 súd

prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému nakladať - predať, darovať,
zameniť, dať do nájmu, založiť, zaťažiť vecným bremenom a vypožičať nehnuteľnosť nachádzajúcu sa
v kat. úz. B., obec B., okres Nitra, zapísanou Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na LV č. XXXX
ako parcela registra „C“ č. 2965 - orná pôda o výmere 684 m2 až do právoplatného ukončenia konania
vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 14C/531/2015. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie

dňa 30. 10. 2015 žalovaný žiadal prerušiť konanie. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26. 05. 2016
návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Proti uzneseniu o zamietnutí návrhu žalovaného na
prerušenie konania podal žalovaný odvolanie zo dňa 13. 06. 2016. Odvolací súd uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil. V priebehu odvolacieho konania bolo súdu prvej inštancie dňa
14. 10. 2016 doručené podanie, ktorým žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť a uplatnila si

trovy konania v sume 1.389,09 eura. Späťvzatie žaloby odôvodnila tým, že po podaní žaloby došlo k
podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 23. 07.
2015 č. V 5186/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného na základe
kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní č. V 5186/2015 protestu prokurátorky
vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 46/2015-9, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Okresného

úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 22. 01. 2016 č. UPo 6/2016-4/Br. Správny orgán
dospel k záveru, že vlastnícke právo k pozemku nebolo na žalovaného platne prevedené a do katastra
nehnuteľností opätovne zapísal žalobkyňu ako vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti. Dôvodom bolo
posúdenie kúpnej zmluvy ako absolútne neplatného právneho úkonu. V súčasnosti už žalobkyňa nie
je vlastníčkou predmetného pozemku, nakoľko si štát k nemu uplatnil predkupné právo a pozemok

je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastníctvo spoločnosti MH Invest II s. r. o. na LV č. XXXX
pre k. ú. B.. O trovách konania navrhla rozhodnúť podľa § 256 CSP tak, že žalovaný bude zaviazaný
k náhrade trov konania. Uviedla, že procesné zavinenie zastavenia konania nie je možné vzťahovať
len na konkrétny úkon účastníka konania, ale je potrebné ho posudzovať komplexne a extenzívne v
celkovom kontexte v konaní uplatnených skutočností. V dôsledku toho môže aj v prípade späťvzatia

žaloby žalobkyňou byť dôvodom pre tento úkon konanie žalovaného, príp. ďalšie skutočnosti mimo
vôle žalobkyne. Uviedla, že v čase podania žaloby nemala inú možnosť, ako domáhať sa určenia
svojho vlastníckeho práva súdnym rozhodnutím. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva k pozemku v prospech žalovaného bolo v danom čase
právoplatné, pričom hrozilo, že žalovaný prevedie vlastnícke právo k pozemku na tretiu osobu, na

základe čoho súd vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanému s pozemkami disponovať.
Žalovaný neuznal, že kúpna zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom, čo vyplýva z jeho postupu v
katastrálnom konaní, keďže sa proti rozhodnutiu o vyhovení protestu odvolal, ako aj z jeho postupu v
doterajšom súdnom konaní. V prípade, ak by žalobkyňa žalobu vo veci nepodala, nemohla by žiadať
súd, aby jej prostredníctvom predbežného opatrenia priznal ochranu pred ďalšími scudzovacími úkonmi

zo strany žalovaného. O tom, že súd považoval za potrebné predbežne ochrániť práva žalobkyne,
svedčí aj skutočnosť, že na jej návrh predbežné opatrenie vydal. Žalobkyňa teda podala žalobu
dôvodne. Skutočnosť, že do katastrálneho konania vstúpi prokurátor a na základe jej protestu bude
žalobkyni vlastnícke právo k pozemkom náležať opäť aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností nemohlapredpokladať, ani sa na to spoliehať. Z tohto dôvodu jej nemôže byť pričítané procesné zavinenie
zastavenia konania, keď teraz z tohto dôvodu žalobu berie späť. S ohľadom na uvedené mala za to, že
existenciu konania a úkonov v ňom vykonaných zavinil žalovaný, keďže žaloba bola podaná dôvodne. K

odpadnutiudôvodovprevedenietohtokonaniadošlovplyvomkonaniaprokurátoraasprávnychorgánov,
na ktoré nemala žalobkyňa žiadny vplyv. Preto je dôvodné, aby trovy konania, ktoré žalobkyni vznikli,
znášal žalovaný, ktorý vytrvalo, hoci zjavne bezúspešne popieral neplatnosť kúpnej zmluvy a vyvolával
tým ďalšie konania. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením, pričom predmetom
odvolacieho konania je výrok o trovách konania.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
vo veci a zásadou zodpovednosti za zavinenie. Zásada úspechu vo veci znamená, že strana, ktorá

mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania. Posúdenie účelnosti pritom
bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada
nákladov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik
zavinil. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo

sčasti priznať (§ 257 CSP). Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by
inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia tohto ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí ísť o výnimočný charakter. Úvaha súdu o tom, či
ide o výnimočný prípad a či sú v danej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z
posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoja

strán v priebehu konania a pod. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda
na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.

10. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie
§ 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k

uplatneniunárokunasúde,postojstránvkonaní,pričomjepotrebnéprihliadaťkmajetkovým,sociálnym,
osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by
mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery
oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho
prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán sporu, a to nielen toho,

v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie
je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich
náhradu, keď mal v konaní úspech.

11. V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobkyňa má právo na

náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď mal za to, že žalovaný zavinil existenciu konania a úkonov
v ňom vykonaných, preto má žalobkyňa právo na náhradu trov konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal
odvolanie žalovaný, pričom mal za to, že zastavenie v danej veci zavinila žalobkyňa a žalobkyňa vo
vyjadreníkodvolaniužalovanéhouviedla,že existenciutohtokonaniaatrovvňomvzniknutýchzapríčinil
žalovanýaprocesnávinanazastaveníkonaniaužalobkyneneexistuje.Obestranytedabolitohonázoru,

že trovy konania má v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP znášať druhá strana, pričom z ich vyjadrení
nevyplýva, že by pre použitie ustanovenia § 257 CSP videli dôvody. Kým jedna strana hovorila o zavinení
zastavenia konania, druhá hovorila o existencii konania a trov v ňom vzniknutých.

12. Odvolací súd sa preto rovnako ako súd prvej inštancie zaoberal posúdením toho, ktorá zo strán

zavinila zastavenie konania a prípadne aj tým, či v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali použitie ustanovenia § 257 CSP.13. V danej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. B., obec B., okres L., evidovanej na LV č. XXXX, vedenom
Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom ako pozemok registra „C“ č. 2964 orná pôda vo výmere

684 m2. Zo žaloby žalobkyne vyplýva, že určenia vlastníckeho práva k predmetnej parcele sa domáhala
z dôvodu jej absolútnej neplatnosti podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka, keď mala za to, že
žalovaný úmyselne zneužil jej neskúsenosť v oblasti nedostatočnej znalosti cien a nákupných možností
pozemkov v spojení s dôverčivosťou a konal v rozpore s dobrými mravmi, keď ju donútil uzatvoriť
úžernícku kúpnu zmluvu a konanie žalovaného bolo v rozpore s dobrými mravmi, a teda bolo zjavne

právne prijateľné, pretože bolo z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené.

14. V priebehu konania podaním zo dňa 14. 10. 2016 žalobkyňa vzala žalobu späť, pričom uviedla,
že po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor zo dňa 23. 07. 2015 č. V 5186/2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva
v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v konaní č. V

5186/2015 protestu prokurátora vyhovel rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 46/2015-9, ktoré bolo
potvrdené rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov zo dňa 22. 01. 2016 č.
UPo 6/2016-4/Br. Žalobkyňa bola ako vlastníčka prednej nehnuteľnosti opätovne zapísaná do katastra
nehnuteľností.

15. V proteste prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny
odbor č. V 5186/15 zo dňa 23. 07. 2015 sa uvádza, že žiadosť Ministerstva hospodárstva SR sp. zn.
č. 20801/2015-1000-35060 zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa
08. 07. 2015 na základe uznesenia vlády bolo Okresnému úradu Nitra doručené dňa 22. 07. 2015 a
bolo zaevidované pod č. Z 5113/15 a týkalo sa aj predmetnej parcely. Z uvedených skutočností vyplýva,

že v čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva mal správny orgán preukázané,
že k nehnuteľnosti, ktorá tvorila predmet katastrálneho konania, existovalo zákonné predkupné právo.
Správny orgán mal na túto skutočnosť prihliadnuť. Uviedol, že katastrálny odbor Okresného úradu Nitra
porušil ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku, keď presne a úplne nezistil skutočný stav veci
vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré ak bolo účastníkmi zmluvy obídené,

spôsobilo jej absolútnu neplatnosť.

16. O proteste prokurátora rozhodol Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 02.
11. 2015 č. UP 46/2015-9 tak, že mu vyhovel a napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru č. V 5186/15 zo dňa 23. júla 2015 o povolení vkladu vlastníckeho právo do

katastra nehnuteľností zrušil. V rozhodnutí uviedol, že čo sa týka prerušenia predkupného práva štátu
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zastáva názor, že
keďže dňom 08. 07. 2015 vzniklo zo zákona predkupné právo s poukazom na § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne

konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom je povinnosťou katastrálneho odboru
okresného úradu naň prihliadať a v súčinnosti a s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje
zákonné predkupné právo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím zo dňa
22. 01. 2016 č. UPo 6/2016-4/Br tak, že odvolanie zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie, pričom

uviedol, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 5186/2015 zo
dňa 23. 07. 2015 k nehnuteľnosti parcelné číslo registra C 2965 - orná pôda vo výmere 684 m2 v
katastrálnomúzemíB.vprospechžalovanéhonazákladekúpnejzmluvyč.2015/6/B32zodňa 17.06.
2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v § 31 Katastrálneho
zákona.

17. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania v danej veci došlo
v dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou, čomu predchádzalo rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor zo dňa 02. 11. 2015 č. UP 46/2015-9, ktorým bolo protestu prokurátora vyhovené a
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5186/15 zo dňa 23. júla 2015 o povolení

vkladu vlastníckeho právo v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností zrušené. V dôsledku tohto
bola žalobkyňa opätovne zapísaná ako vlastníčka predmetnej parcely, teda dosiahla rovnaký následok,
aký by nastal, ak by bola úspešná v predmetnom konaní. Na druhej strane k tomuto nedošlo pričinením
žalovaného, ale v dôsledku vyhovenia protestu prokurátora a následnému zrušeniu rozhodnutia opovolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného. Zohľadniť je potrebné aj špecifické okolnosti
danej veci, spočívajúce v tom, že dôvody, pre ktoré bolo protestu prokurátora vyhovené a rozhodnutie
o povolení vkladu vlastníckeho práva žalovaného zrušené, došlo z iných dôvodov, ako uvádzala

žalobkyňa v žalobe. Práve v týchto špecifických okolnostiach danej veci odvolací súd, na rozdiel od súdu
prvej inštancie, videl dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a za najspravodlivejšie v danej veci
videl to, aby každá zo strán znášala svoje trovy, preto potom podľa § 388 CSP uznesenie súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa náhrady trov konania zmenil a rozhodol, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
rozhodol s poukazom na tie isté právne dôvody, ako v prípade náhrady trov konania na súde prvej
inštancie, v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).