Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 1, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/171/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118210392
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118210392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobkyne: Z. O., J.. XX.XX.XXXX,

G. Š. Č. XXX, XXX XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921
22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s.r.o., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, o primerané finančné zadosťučinenie 1.124,01 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 14.9.2018 domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.124,01 eur.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.
19C/92/2016 o vydanie bezdôvodného obohatenia bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa
úspešná rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp.zn. 19C/92/2016-94, z 22.1.2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť 1.6.2018. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „V kontexte vyššie

uvedených právnych ustanovení po vykonaní dokazovania súd ustaľuje, že v danom prípade došlo
medzi stranami sporu k uzavretiu revolvingovej spotrebiteľskej zmluvy, pričom zmluva v čase jej podpisu
sa riadila ustanoveniami ZoSU a mala jednoznačne obsahovať tie náležitosti, ktoré sú uvedené v § 9
ods. 2 a nie uvedené v § 10 ZoSU. Žalobkyňou vytýkané nedostatky súd v zmluve konštatuje rovnako,
navyše, nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o navýšení úverového rámca, preto akékoľvek plnenia
po tom, čo žalovaný umožnil čerpať z kreditnej karty úverový rámec vyšší, než, ktorý je uvedený v
písomne uzavretej zmluve z júna 2011 je potrebné považovať za plnenie z neplatnej zmluvy. Súd ďalej

zistil, že samotná písomne uzavretá zmluva, na ktorú sa žalovaný odkazuje a UP obsahujú nespočet
neprijateľných zmluvných podmienok - príkladmo v texte zmluvy uvedenú drobným písmenom dohodu
o zrážkach zo mzdy, rozhodcovskú doložku, zmluvu o platobných službách a pod. Samotné znenie §
7 UP je taktiež neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože žiadnymi takými zmluvnými dojednaniami
nemožno nahrádzať písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má chrániť spotrebiteľa, pretože takto
sa nerovnováha zmluvných strán ešte prehlbuje.“ Ako spotrebiteľka si uplatnila satisfakciu za porušenie
svojich spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné

zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie práva
na primerané finančné zadosťučinenie je okrem preukázania ujmy aj preukázanie, že žalovaný svojím

konaním porušil súčasne - kumulatívne ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa a osobitného
právneho predpisu. Žalobca v podanej žalobe však nepreukázal, ktoré konkrétne ustanovenie zákona
o ochrane spotrebiteľa a ktoré konkrétne ustanovenia osobitného právneho predpisu žalovaný
svojím konaním porušil. Ako vyplýva zo samotného pojmu inštitútu finančného zadosťučinenia, ide
o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať a sankcionovať následky, ktoré boli neoprávneným

zásahom do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobené. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to,
aby aspoň potenciálna hrozba ujmy v dôsledku porušenia práv alebo povinností vznikla, inak nie je
čo reparovať. Ďalším atribútom, ktorý musí súd zohľadniť pri priznaní finančného zadosťučinenia je,
že takéto zadosťučinenie môže priznať iba v prípadoch úspešného uplatnenia porušenia práv, alebo
povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými zákonmi. Z hľadiska § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľov, preto musí byť preukázané, že došlo k úspešnému uplatneniu práva

na strane spotrebiteľa.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že je nesporné, že Okresný súd Prešov rozsudkom sp.zn. 19C/92/2016
zo dňa 22.1.2018 zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1.124,01 eur. Ani
uvedené rozhodnutie však nemožno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práv alebo povinností

ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný má totiž za to, že nie každé rozhodnutie
súdu, ktorým súd rozhodol v prospech spotrebiteľa v súdnom konaní, možno považovať za úspešné
uplatnenie porušenia práv alebo povinností ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi. Predmetom konania vedeného pod sp.zn. 19C/92/2016 nebolo uplatnenie porušenia práv
alebo povinností, ale výlučne vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že súd vyhodnotil úverovú

zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonných náležitostí. Neuvedenie všetkých
zákonných náležitostí v úverovej zmluve však voči žalobkyni nepredstavovalo žiadne porušenie jeho
práv, ba dokonca predstavovalo pre ňu výhodu v zmysle, že pokiaľ mala vrátiť požičanú istinu s
úrokmi a poplatkami v zmysle úverovej zmluvy, na základe rozhodnutia v konaní sp.zn. 19C/92/2016
to bola len istina. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne toho, že

zo strany žalovaného skutočne došlo k porušeniu práv alebo povinnosti ustanovených zákonom o
ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi. nepredložila súdu rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, že
by žalovaný porušil práva alebo povinnosti ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými
predpismi. Rozsudok Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 19C/92/2016, o ktorý
žalobkyňa opiera svoj nárok na primerané finančné zadosťučinenie však nedeklaroval porušenia práv

alebo povinností, ale výlučne vo svojom petite zaviazal žalovaného vyplatiť bezdôvodné obohatenia. Z
výkladu § 3 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva nárok spotrebiteľa na poskytnutie finančného zadosťučinenia
len v prípade, že poskytnuté plnenie (či už tovaru alebo služby) malo vady. Plnenie z úverovej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným žiadne vady nevykazovalo, nakoľko predmet úveru - finančné
prostriedky boli poskytnuté riadne a včas. Vady plnenia nastali na strane spotrebiteľa - žalobcu, ktorý

úver riadne a včas nesplácal.

7. Žalovaný okrem toho uviedol, že ako vyplýva zo samotného inštitútu finančného zadosťučinenia, ide
o zadosťučinenie, ktorého účelom je reparovať potenciálnu ujmu, ktorá bola neoprávneným zásahom
do práva na ochranu spotrebiteľa spôsobená. Predpokladom uplatnenia tohto inštitútu je to, aby hrozba

ujmy vznikla, inak nie je čo reparovať. Žalobkyni nielenže žiadna ani potenciálna ujma nevznikla,
ale naopak získala najvýhodnejší úver, aký by jej neposkytla žiadna banka. Žalobkyňa na súde
neuplatňovala porušenie práv alebo povinností zo strany žalovaného, ale len vydanie bezdôvodného
obohatenia. Nedošlo teda k naplneniu znakov ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.,
ktorých splnenie je nevyhnutné na úspešné uplatnenie finančného zadosťučinenia na súde. Právo

na primerané finančné zadosťučinenie je závislé od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo
povinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismiosobou-spotrebiteľom,ktorejporušením
práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy.
V danom prípade mal žalovaný za to, že tieto skutočnosti neboli preukázané, keďže žalobkyňa neuniesla
dôkaznébremenoasúduhodnovernýmapresvedčivýmspôsobomnepreukázala:1/úspešnéuplatnenie

porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi,
2/ ani že jej v súvislosti s porušením práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými
predpismi vznikla určitá ujma a ani, že táto ujma mu vznikla vo výške 1.124,01 eur, ktoré požaduje v
zmysle finančného zadosťučinenia.6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinami (rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn.
19C/92/2016, zo dňa 22.1.2018 doložka právoplatnosti a vykonateľnosti), ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 22.1.2018, č.k. 19C/92/2016-69, zaviazal žalovaného vydať
žalobkynibezdôvodnéobohatenievovýške1.124,01eurspríslušenstvomzdôvoduabsencienáležitostí
úverovej zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj z dôvodu

dohodnutej sadzby úrokov, ktorej výška je v rozpore s dobrými mravmi. Okrem toho nedošlo platne k
uzavretiu zmluvy o navýšení úverového rámca. Súd poukázal tiež na to, že žalovaný nekonal s odbornou
starostlivosťou, keď dôchodkyni s dôchodkom vo výške 320 eur poskytol úverový rámec vo výške 470
eur.

8. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že o možnosti podať žalobu na zaplatenie primerané finančné

zadosťučineniasadozvedelaodsyn.Nevedelauviesť,čiaakúujmupociťovalavsúvislostisosplácaním
úveru a súdnym konaním.

9. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

10. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

13. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo
terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá
neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie
a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa
dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto

sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené
zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

15. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenejzákonomč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaalebopodľaosobitnýchpredpisov,ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana

spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonnéustanovenie§3ods.5zákonač.250/2007Z.z.mápostihnúťnečestnéhododávateľa,ktorýtieto
osobitné právne normy nerešpektuje. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 6Cdo/389/2015 zo dňa 14.9.2016, v ktorom tento súd uviedol, že v súvislosti s ustanovením §3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia alebo povinnosti,
napr.nárokunanáhraduškody,navydaniebezdôvodnéhoobohateniaaleboajnaurčenieneprijateľnosti

konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve.

16. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie svojho práva
ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19C/92/2016, v
dôsledku čoho bol žalovaný zaviazaný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Súd má teda za to,

že pokiaľ bol spotrebiteľ úspešný v predchádzajúcom spore pri uplatnení porušenia jeho práva ako
spotrebiteľa, základ nároku je daný.

17. Súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, že muselo by ísť o vadné poskytnutie finančných
prostriedkov zo strany žalovaného. Zákon totiž jasne uvádza, že rozhodujúce je porušenie práva alebo
povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi ustanovených už spomínanými predpismi a nepochybne týmto

porušenímjeajneuvedenievšetkýchpovinnýchnáležitostívzmluveospotrebiteľskomúvere,vdôsledku
čoho je úver bezúročný a bez poplatkov, a následné bezdôvodné obohatenie dodávateľa z dôvodu
preplatenia úveru na sumu istiny spotrebiteľom.

18. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd

vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať ako
kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať

neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 50
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bola aj rozsudok sp.zn. 19C/92/2016 a je ním aj odôvodnenie tohto rozsudku) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobkyňu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v
zmysle individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobkyňu, že sa

nekalému konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a
právnej situácii, ako si mohol zabezpečiť žalovaný, sa pustila do sporu s ním. V prevyšujúcej časti preto
žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.

Podľatohtoustanoveniamôžesúdpriznaťnáhradutrovkonaniavplnejvýškeajvprípade,aksúdpriznal
nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj I. ÚS 56/2017). Ide o prípady, ak výška
nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových
okolností,ktorésúpodstatnéprerozhodnutieovýškepriznanéhoplnenia,niečodozákladuuplatneného
nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.