Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611208581
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7611208581.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice - Mestská polícia
Košice, Trieda SNP 48/A, 040 01 Košice, IČO 00 691 135 proti povinnému: Q. S. NEVOSTAV, K..
X.XX.XXXX, J. XX, XXX XX W. K. B., IČO 10 761 276 o vymoženie 60 eur s prísl. vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, Exekútorský úrad Košice, Mlynárska 16, Košice pod EX 1323/2011,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č. k. 11Er/362/2011-12 zo
dňa 21.3.2019 takto

r o z h o d o l :

I. O d m i e t a odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. zaviazal
oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,49 eura do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie na návrh oprávneného a žiadosti súdneho

exekútora vydal dňa 16.6.2011 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie
istiny 60 eur, a to na základe vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 9Ro/245/2010-14 zo dňa 29.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 24.11.2010.
Súdny exekútor dňa 7.2.2019 predložil návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok

povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor vykonanou lustráciou majetkových
pomerov povinného zistil, že povinný nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by
mohol byť úspešne zexekvovaný s tým, že povinný síce vlastní nehnuteľnosti v k. ú. Spišská Nová Ves,
avšak na týchto nehnuteľnostiach je zriadených ešte pred týmto exekučným konaním 20 exekučných
záložných práv, na osobnom motorovom vozidle viazne 22 exekučných blokácií, povinný je starobný
dôchodca, poberá starobný dôchodok, z ktorého sa vykonávajú zrážky so skorším poradím, celkovo je

vedených proti povinnému 58 exekučných konaní od roku 2000 - neúspešne a na známych účtoch v
bankách má povinný rezervované vysoké sumy. Zároveň súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie
vo výške 48,49 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá, § 57 ods. 1 písm. h/, § 58

ods. 1, § 196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil, pretože vzhľadom na
zistenia súdneho exekútora ďalšie vymáhanie pohľadávky by sa do budúcna javilo ako neekonomickéa neefektívne. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu
trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 30 vyhlášky
MS SR č. 68/2017 Z. z. , § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 48,49 eura,
ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov v sume 7,30
eura (poštovné) a 20 % DPH (z odmeny) v sume 8 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaním napadol výrok
I. o zastavení exekúcie. Navrhol, aby predmetná exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku a aby súd nepriznal trovy konania. Oprávnený namietal, že exekučný
súd vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Nesúhlasil so zastavením
exekúcie z dôvodu uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu

exekútorovi oprávnený. V predmetnej veci došlo k zastaveniu exekúcie bez zavinenia oprávneného,
teda nie je daný žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania znášal oprávnený.
Poukázal na ustanovenie § 196, § 197, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na judikatúru
súdov SR (nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31. 8. 2010), z ktorých vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza
zásadne povinný. Navrhol exekučné konanie zastaviť s tým, že úhrada trov exekúcie nebude určená

oprávnenému, ale tieto bude znášať súdny exekútor.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 26.4.2019 a povinnému dňa 2.5.2019.

6. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 2.6.2011, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,

je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

9. Odvolací súd skôr, než vecne preskúmal napadnuté uznesenie, zaoberal sa prípustnosťou odvolania
proti I. výroku tohto uznesenia.

10. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu
zastavil a žiadal, aby súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pričom
neuviedol ani dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia ako neprípustná zastavená práve podľa tohto

ustanovenia. Oprávnený teda nespochybnil správnosť zastavenia exekúcie, jeho odvolanie smeruje len
proti dôvodom rozhodnutia súdu prvej inštancie, nie proti výroku o zastavení exekúcie.

11. Podľa § 358 C.s.p. odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.12. Vzhľadom na to, že oprávnený podal odvolanie len proti odôvodneniu uznesenia zo dňa 21.3.2019
a podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je
prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa § 386 písm. c/ C. s. p. odmietol.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).