Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/80/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6709010375
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6709010375.17

Rozhodnutie

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová v trestnej veci obžalovaného Z. E.
stíhaného pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 T.r zákona účinného do 01.01.2006 a
iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.03.2019, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Z. E., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom
U. Č.. XXXX, t.č. v justičnom zariadení

R. P., I. XXXX P.,
A.

je v i n n ý,

že
dňa 23.11.2003 v čase o 22.225 h vo R. časť H., okres Detva, v pohostinstve vedľa cesty I/50 v
prítomnosti viacerých osôb fyzicky napadol D. D., nar. XX.XX.XXXX tým spôsobom, že potom ako D. Š.
strčil D. D. na podlahu pohostinstva a kopal ho do pravého ramena a hrudníka, spontánne sa k nemu

pridal Z. E., ktorý takisto na zemi kopal D. D. a potom zabránil majiteľke pohostinstva I.F.F. J., nar.
XX.XX.XXXX, aby telefonicky privolala políciu tým, že sa jej vyhrážal, že ak zavolá políciu tak to schytá,
čo vzhľadom na povahu celého útoku u nej vzbudilo dôvodnú obavu, že hrobu vykoná, čím spôsobili D.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - H.Š. XXX zranenia a to pohmoždenie pravého ramena, pravej bočnej
strany hrudníka, oblasti pravej lopatky a mnohopočetné pohmoždenia tváre, ktoré zranenia si vyžiadali
práceneschopnosť v trvaní od 24.11.2003 do 31.12.2003, t.j. 37 dní,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom dopustil sa výtržnosti najmä tým, že napadol iného,
- iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

č í m s p á c h a l

- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 v jednočinnom
súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 spáchaný

formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006
- trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006.

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa§37Tr.zákonaúčinnéhodo01.01.2006,súduobžalovaného upúšťa oduloženiasúhrnného
trestu podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona, lebo má za to, že trest uložený obžalovanému skorším rozsudkom
Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/120/2005 zo dňa 14.10.2005, právoplatného dňa 14.10.2005, ktorým

obžalovanému bol uložený trest 1/ podľa § 247 ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trest odňatia
slobody vo výmere 2 ( dva ) roky a 3 ( tri ) mesiace, trest 2/ podľa § 247 ods. 3 Tr. zákona účinného do
01.01.2006, trest odňatia slobody vo výmere 10 ( desať ) mesiacov nepodmienečne, je dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen pod sp. zn. 1Pv 1238/2003 podal dňa 04.05.2009 na Okresný
súd Zvolen obžalobu na obvinených a to 1/ D. Š., nar. XX.XX.XXXX a 2/ ml. Z. E., F.. XX.XX.XXXX,

u oboch pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 v
jednočinnomsúbehustrestnýmčinomvýtržníctvapodľa§202ods.1Tr.zákonaúčinnéhodo01.01.2006
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a u obvineného
2/ Z. E. aj pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006.
Uznesením č. k. 2T/80/2009-275 dňa 04.08.2010 súd postupom podľa § 21 ods. 1 Tr. poriadku trestnú

vec vedenú proti obvinenému D. Š., nar. XX.XX.XXXX, vylúčil zo spoločného konania na samostatné
konanie. Vec ohľadom obvineného D. Š. bola na okresnom súde vedená pod sp. zn. 5T/111/2010.

Vo veci súd rozhodol 07.03.2011 rozsudkom č. k. 2T/80/2009-316 a obžalovaného Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, uznal za vinného v zmysle podanej obžaloby pri zachovaní právnej kvalifikácii a za to

mu podľa § 247 ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 uložil súhrnný a úhrnný nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 27 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do I. nápravnovýchovnej
skupiny. Súčasne postupom podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 zrušil výrok o treste z
rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/120/2005 zo dňa 14.10.2005, právoplatného 14.10.2005,
ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku

ktorej došlo zrušením stratili podklad. Zároveň súd rozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody vo
vzťahu ku poškodeným D. D., F.. XX.XX.XXXX, H. Č.I., F.. XX.XX.XXXX a VšZP a.s. Bratislava.

Na podklade podaného odvolania obžalovaného a jeho obhajcu, Krajský súd Banská Bystrica
uznesením dňa 05.10.2011 sp. zn. 3 To/197/2011 ( čl. 356-360 ) zrušil napadnutý rozsudok okresného

súdu v celom rozsahu a vec okresnému súdu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. I. stupňovému súdu vytkol chybný postup v tom, že súd na hlavnom pojednávaní rozhodoval
v neprítomnosti obžalovaného i keď v zmysle poučenia a žiadosti takto postupovať pri jeho výsluchu v
rámci rozhodovania o väzbe na základe príkazu na zatknutie a európskeho príkazu na zatknutie ( čl.
299 ). Pochybil v tom, že v ďalšom štádiu konania na súde s poukazom na to, že obžalovanému nebolo

možné doručiť písomne vyhotovený rozsudok, s poukazom na to, že podľa oznámenia Ministerstva
vnútra SR ( čl. 325 ) bol obžalovaný už zadržaný v Rakúsku a v tomto štáte sa od 15.01.2011 aj
nachádzal v justičnom zariadení a ďalej s poukazom na to, že súdu bolo oznámené, že odo dňa
04.04.2011 bol obžalovaný v Rakúsku odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov,
pričom predmetný trest vykonával v tom istom zariadení ako vykonával väzbu. Rovnako z ďalšieho

oznámenia z 29.03.2011 Ministerstvo vnútra SR ( čl. 327 ) súdu oznámilo, že obžalovaný bol odsúdený
aj súdom v Grécku dňa 15.10.2009 a to na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a troch mesiacov,
z ktorého bol prepustený 03.11.2010, zrejme podmienečne, keďže mu bol určený dohľad, ktorý mu mal
skončiť 28.04.2014. Na druhej strane súdu muselo byť zrejmé a to z písomného podania samotného
obžalovaného z 25.02.2011 ( čl. 329, 330 ), že už v čase vynesenia rozsudku sa nachádzal vo väzbe,

resp. vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúskej republike, keď v ňom oznamuje presnú adresu pobytu
v justičnom zariadení, hoci týmto oznámením súčasne aj súhlasil s vykonaním hlavného pojednávania
v jeho neprítomnosti. S poukazom na ustanovenia Trestného poriadku, Ústavy SR, Listiny základných
práv a slobôd upravujúce práva obžalovaného a procesné práva pri vykonávaní hlavného pojednávania
a rozhodovania na hlavnom pojednávaní, je tu objektívne právo obžalovaného na obhajobu, ktoré bolo

porušené v zmysle citovaných právnych predpisov. Preto odvolací súd vyslovil, že rozsudkom okresného
súdu boli tieto práva obžalovaného porušené, všetky úkony najmä spojené s vykonávaním dokazovania
na hlavnom pojednávaní, vrátane ostatných úkonov rozhodnutia a doručovania rozsudku, možno
považovať za nezákonné a to pre porušenie práva na obhajobu obžalovaného a to dňom obmedzenia
jeho osobnej slobody v Rakúskej republike, od kedy mal mať obhajcu.Krajský súd uložil okresnému súdu povinnosť opätovne vykonať hlavné pojednávanie a zákonným
spôsobom postupovať aj pri zabezpečovaní účasti oprávnených osôb na hlavnom pojednávaní, za
realizovania a dodržania riadneho práva na obhajobu obžalovaného.

Opatrením ( čl. 401 ) zo dňa 29.06.2012 po preložení sudkyne JUDr. T. G. na iný okresný súd, bola
vec pridelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených
Ministerstvom spravodlivosti SR do senátu JUDr. Mariany Philadelphyovej dňa 02.07.2012.

Okresný súd v danej trestnej veci po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu a opätovnom prejednaní
veci, vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 2T/80/2009 dňa 14.02.2018 a obžalovaného Z. E. postupom
podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil, pretože nebolo dokázané, že
skutok spáchal obžalovaný.

Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 3To/144/2018 dňa 03.10.2018 rozsudok okresného súdu

sp. zn. 2T/80/2009 zrušil a vec okresnému súdu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V odôvodnení
tohto uznesenia konštatoval, že súd prvého stupňa v podstate vykonal všetky dostupné dôkazné
prostriedkyvzáujmeustáleniaskutočnéhostavuvecipriplnomrešpektovanívšetkýchzákladnýchzásad
trestného konania pri vykonávaní dôkazov, avšak dôsledne nevysvetlil, na základe ktorých dôkazov sa
dopracoval k záveru v zmysle oslobodzujúceho výroku rozsudku, resp. ako hodnotil jednotlivé dôkazy

svedčiace nielen v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného. Podľa zdôvodnenia odvolacieho súdu
tak okresný súd porušil procesné ustanovenia majúce za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku
z pohľadu výrokovej časti a nepreskúmateľnosť z pohľadu odôvodnenia napadnutého rozsudku ( a to v
rozpore s ustanovením § 2 ods. 10, 12 Tr. poriadku a § 168 ods. 1 Tr. poriadku ). Poukázal na to, že súd si
nemôže dovoliť hodnotiť dôkazy jednostranne, brať v úvahu iba dôkazy, ktoré vyznievajú v prospech len

jednej strany, zvlášť za situácie, keď v neprospech obžalovaného vyplýva viacej dôkazov, ako dôkazov
svedčiacich v jeho prospech. Odvolací súd dodal, že nepozná zdôvodnenie okresného súdu, prečo súd
nevzal v úvahu obžalovaného výpoveď z prípravného konania ( keď bola výpoveď obžalovaného na
hlavnom pojednávaní prečítaná, pretože toto bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného ), kde sa
obžalovaný v zásade doznal k spáchaniu trestnej činnosti s výnimkou popierania použitia zbrane, avšak

v tejto časti skutku je usvedčovaný svedkyňou. Ďalej krajský súd okresnému súdu vytkol, že výpoveď
svedkyne J.P. na hlavnom pojednávaní súd pri hodnotení spochybnil len preto, že vypovedala inak
ako v prípravnom konaní, s poukazom na to, že tak vypovedala pred pätnástimi rokmi. Najmä však I.
stupňový súd sa nevysporiadal predovšetkým s časťou výpovede obžalovaného, kde sa priznáva resp.
nepopiera spáchanie trestnej činnosti, miery jeho účasti na ňom a následkoch trestnej činnosti. Podotkol,

že je zrejmé, že s takýmto časovým odstupom s odstupom pätnástich rokov budú svedkovia vypovedať
čiastočne odlišne, resp. si nebudú pamätať podrobnosti, na rozdiel od ich výpovedí z prípravného
konania, ktoré mali čerstvo v pamäti. V takomto prípade preto je namieste aplikácia postupu podľa §
264 ods. 1, 2 Tr. poriadku u svedka a § 258 ods. 4 Tr. poriadku u obžalovaného.
Uložil okresnému súdu povinnosť doplniť dokazovanie na hlavnom pojednávaní najmä z pohľadu

odstránenia nedostatkov procesného charakteru za rešpektovania ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 12
a § 168 ods. 1 Tr. zákona, ktoré mali za následok nesprávnosť záverov v zmysle výrokovej časti
rozsudku ( oslobodzujúceho ) a nepreskúmateľnosť rozsudku a zásadnej časti hodnotenia dôkazov a
prezentovaniaúvahonichprirozhodovaní.Skutočnosťznačnéhoodstupuodspáchaniatrestnejčinnosti
je možné vyjadriť pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, nie však vo výroku o vine.

V zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho zdôvodnenia a uloženia povinností v
rámci opätovného prejednania veci a rozhodnutia, pri povinnosti rešpektovať právny názor vyslovený
odvolacím súdom v jeho rozhodnutí, najmä jeho zdôvodnení, súd v trestnej veci obžalovaného Z. E.

vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného, ktorý súhlasil s konaním
v jeho neprítomnosti ( čl. 753 ). V trestnom konaní proti Z. E. boli pri podaní obžaloby nesprávne
použité ustanovenia o mladistvom, pretože k vzneseniu obvinenia došlo až po dosiahnutí jeho 18.
roku ( vznesené obvinenie doručením uznesenia zo dňa 26.09.2006 obvinenému dňa 26.03.2007 a
obvinený dosiahol plnoletosť dňa 10.01.2004 ), preto súd v danom prípade na obžalovaného neaplikoval

ustanovenia §§ 336 Tr. poriadku a nasledujúce.

V zmysle § 258 ods. 4 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obvineného Z. E.
z prípravného konania zo dňa 11.05.2007 ( čl. 27-32 ), v ktorej vypovedal, že skutok, ktorý je uvedenýv obžalobe sa stal. Do krčmy do H. s D.F. Š. išiel z dôvodu, že im známi volali, že mali nejakú potýčku
v pohostinstve. Išli tam na viacerých autách. On išiel vo vozidle asi s S., P. a s nejakými dievčatami.
Bol pod vplyvom alkoholu, preto si na všetko dobre nepamätal. Spomenul si, že dvaja domáci hostia

začali na nich vykrikovať, nepamätal si však priebeh, ale zrazu vznikla potýčka medzi kamarátmi z U. a
domácimi hosťami z pohostinstva. K nemu priskočil D., ktorého udrel on päsťou do tváre, poškodený sa
pošmykol a spadol na zem. Ako bol na zemi tak asi dva až tri razy poškodeného D. kopol do stehna. D.
sa však postavil a bol schopný chôdze. Táto roztržka potom pokračovala. Všimol si, že krčmárka chcela
volať políciu, preto prišiel k nej, postavil sa jej do cesty, keď chcela ísť k telefónu za barom. Povedal

jej, aby nikde nevolala, že oni pôjdu preč. Nespomenul si, ako konflikt skončil, len videl, že účastníci sa
od seba navzájom odtŕhali a oni odtiaľ odišli preč. Poprel, že by bol mal v rukách palicu. Situácia ho
mrzí, bol nerozvážny a opitý. Podotkol, že ešte pred ich príchodom bola na tomto mieste bitka a preto
je možné, že v rámci tohto prvého konfliktu mohli poškodení nejaké zranenia utrpieť.

Svedok - poškodený D. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 23.11.2003 bol v pohostinstve s

kamarátmi H. H. I. H. Č., bola tam aj krčmárka I. J.. V krčme sa nachádzali aj iné osoby, niektoré
poznal, niektoré nie. Boli tam A. P., tiež aj dvaja neznámi muži, jeden telefonoval. Neskôr zastali
pred pohostinstvom tri vozidlá, z ktorých vystúpilo desať až dvanásť osôb, pričom šesť ich vošlo do
pohostinstva. Jeden z nich sa pýtal, kto chcel biť ich priateľov, nato mu niečo odpovedal, už si nepamätá
čo a ten muž, ktorý vošiel ako prvý vyskočil na lavicu a začal roztržku tým, že napadol H. Č.. Ten spadol

na zem a ušiel von. Potom tá istá osoba napadla aj jeho, chcela ho udrieť, no on sa uhol, tá osoba
ho strčila na zem a kopala do hlavy a chrbta Kryl si hlavu, preto nevie, či ho kopal aj niekto iný. Tak
isto popísal útočníkov, uviedol že jeden z mužov držal v ruke drevenú tyč, ktorou nevedel uviesť, či aj
niekoho udrel a následne bránil krčmárke I. J., aby zavolala políciu. Útok trval krátko, potom všetci odišli
preč. Neskôr opoznal vo fotoalbume D. Š. nar. XX.XX.XXXX, okrem toho vo fotoalbumoch spoznal P.

I. J. T.. Vypovedal, že ten, ktorý napadol jeho, tohto opoznal podľa fotografii, pretože pri útoku sa na
útočníka díval, nič útočník nehovoril, kopal ho a to asi 10 krát. Bránil ho slovne H. H., keď útočníkovi
hovoril, aby svedka nechal. Nevšimol, si, že by tam niekto bol pobehoval v kanadách. Iných útočníkov
ako L. P. a J. T. si nevšimol. Počul, ako ten, ktorý mal drevenú násadu hovoril krčmárke, že policajtov
volať nebude. Poškodený žiadal náhradu škody a to za ublíženie na zdraví, liečebné náklady, pričom

predložil aj doklady o týchto liečených nákladoch. Utrpel odreniny hlavy, chrbta, bolel ho chrbát a asi
týždeň hlava, mal na nej hrču, otras mozgu neutrpel. Na obvyklom spôsobe života vplyvom utrpených
zranení bol obmedzený po dobu 2-3 týždňov. Pracovne neschopný bol 6 týždňov vrátane rehabilitácie
1 týždňa. Ďalej vo svojej výpovedi svedok - poškodený tvrdil, že jediný, kto na neho útočil kopaním bol
D. Š., s určitosťou do neho nekopali viacerí.

Na hlavnom pojednávaní ( čl.513 ) doplnil, že osoba menom D. Š. vyskočila na stôl a napadla H. Č..
Táto osoba napadla aj jeho a to tým, že ho kopal do hlavy, ramena a chrbta. Nikoho iného, kto by ho
napádal, nevidel, pretože na zemi si kryl tvár a nevidel, kto všetko ho napádal a ďalej vypovedal, že
následne osobu s drevenou násadou videl od neho vzdialenú asi okolo 5 metrov. Túto osobu s drevenou
násadou svedok nikde počas konfliktu neregistroval, len pri krčmárke pani J., ako jej bránil ísť k telefónu

za účelom privolania polície. On alkoholické nápoje pred príchodom do pohostinstva nepožil, a tesne
pred príchodom osôb, ktoré vyšli z vozidiel, si objednal pivo.
V tomto trestnom konaní si na hlavnom pojednávaní už žiadnu náhradu škody neuplatnil.
Tento svedok v prípravnom konaní vypovedal dňa 24.11.2003 ( čl. 49-53 ), dňa 26.04.2004 ( čl. 54-57 +
doplnenie zo dňa 19.05.2004 čl. 58-59 ), dňa 25.09.2006 ( čl. 63-67 ).

Poškodená Spoločná zdravotná poisťovňa a.s. ( teraz Všeobecná zdravotná poisťovňa ) si v prípravnom
konaní uplatnila náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť I. J. vo výške 3,04 €. Všeobecná
zdravotná poisťovňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 38,76 € za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť D. D.. Svojím konaním hlavného pojednávania ( čl. 759 ) však poškodená VšZP

svojím podaním súdu oznámila, že v danom trestnom konaní si už žiadnu náhradu škody neuplatňuje.

Svedok D. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že za predmetný skutok už on bol súdom odsúdený.
Dnes, po toľkých rokoch si už na tento skutok nespomína, nič na hlavnom pojednávaní o ňom uviesť
nevedel.

Vypovedal v prípravnom konaní i v postavení svedka a to dňa 03.01.2004 ( čl. 164-166 ).

Svedkyňa - poškodená I. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného nepoznala, v čase
skutku ho videla prvý krát. Ďalej uviedla, že bol už večer pred záverečnou okolo 22.00 hodine, keď predpohostinstvom, v ktorom pracovala ako krčmárka, zastali tri vozidlá a osádka z nich vošla dovnútra.
Bolo ich okolo 10-12 osôb, medzi nimi aj 2 ženy. Hneď začali prevracať stoly, stoličky, ľudí, ktorí boli
ako hostia v pohostinstve, napadli. Keď toto videla, chcela privolať políciu, preto šla k telefónu, avšak

jeden z nich, ktorého meno sa dozvedela až neskôr a jednalo sa o obžalovaného, jej zastavil cestu
a s hrubou drevenou násadou v ruke jej povedal niečo v tom zmysle, aby políciu nevolala, lebo na
to doplatí. Svedkyňa nevedela na hlavnom pojednávaní uviesť, či táto osoba, ktorá ju zastavila a o
ktorej sa neskôr dozvedela meno E., sa aj pred uvedeným zapojila do fyzického konfliktu. Tiež videla,
ako iný vzal popolník a chcel ním udrieť po hlave niektorého z hostí, na čo už zakročila a začala sa s

nimi rozprávať. Následne sa konflikt vysvetlil, vysvitlo, že táto väčšia skupina osôb prišla na zavolanie
nejakých ich kamarátov, že mali byť napadnutí, preto im táto skupina prišla pomôcť. Potom nasadli do
vozidiel a odišli. Svedkyňa na to privolala políciu.
Na hlavnom pojednávaní doplnila, že, keď sa na polícii s obžalovaným stretla, tento od nej požadoval,
aby svoju výpoveď zmenila a to ohľadom použitia drevenej násady, lebo že sa to bude z jeho strany
považovať ako použitie zbrane a to znamená vyšší trest. Tiež jej povedal, že je mladistvý. Opoznávanie

osoby či už podľa fotografií resp. osôb, však v prípravnom konaní neučinila. Ohľadom tejto osoby s
drevenou násadou v čase skutku si svedkyňa nevšimla, že by sa bola táto osoba do konfliktu zapojila.
Osobu poškodeného D. v tom čase poznala ako zákazníka, ktorý do pohostinstva prišiel asi 10 minút
pred skutkom, hral šípky a do toho bol skopnutý na zem. Udialo sa to veľmi rýchlo, nestihla priebeh
konfliktu riadne sledovať, videla, ako poprevracali stoly, jeden z nich vyskočil na stôl v bagančiach, kopol

poškodeného, ktorý sa následne ocitol na zemi, avšak či sa jednalo práve o osobu, ktorá neskôr pri nej
stála s drevenou násadou, to uviesť nevedela, skôr si myslí, že nie. Z aktérov konfliktu poznala H. H.,
H. Č., poškodeného D. I. A. P.. Okrem A. P., títo traja boli zapojení do bitky, H. H. napadli popolníkom,
poškodeného D. skopli. Na hlavnom pojednávaní sa nevedela s ohľadom na odstup času od spáchania
skutku vyjadriť k utrpeným zraneniam. Ako obsluha v pohostinstve bola sama.

Súd poukazuje na to, že svedkyňa poškodená I. J.vá v prípravnom konaní vypovedala dňa 24.11.2003
( čl. 3337 ), dňa 12.03.2004 ( čl. 39-42 ), dňa 09.01.2008 ( čl. 43-48 ), v ktorej výpovedi uviedla len to,
že sa pridržiava svojich predchádzajúcich výpovedí. Skutok sa udial 23.11.2003 a obžalovanému Z. E.
bolo vznesené obvinenie dňa 26.03.2007.
V tomto trestnom konaní si na hlavnom pojednávaní žiadnu náhradu škody neuplatnila.

Svedok H. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní a dokazoval, že v čase skutku bol spolu s H. Č., A. P.
I. D. D. v predmetnom pohostinstve. Bola tam aj krčmárka. Pred pohostinstvom zastali vozidlá, z ktorých
chlapci vošli dovnútra. Spomenul si, že D. D. kopali asi dvaja, títo mali na hlavách kapucne, nepoznal ich.
Poškodeného strčili na zem, kde ho kopali. Iný konflikt svedok nezaregistroval. Jeho nikto nenapadol.

Krčmárka pani J. s nimi pri stole nesedela, ona mala za pultom také svoje miesto, ale či aj ohľadom
jej osoby sa niečo udialo, to uviesť nevedel, nespomenul si. Po celý čas bol prítomný v pohostinstve.
Rovnako z pohľadu uplynutého času sa nevedel vyjadriť k tomu, či u niekoho nejaký predmet resp.
palicu videl alebo nie.
Svedok v prípravnom konaní vypovedal dňa 24.11.2003 ( čl. 68-72), dňa 26.04.2004 ( čl. 74-77 ), dňa

09.01.2008 ( čl. 78-83 ), v ktorej výpovedi už len uviedol, že zotrváva na obsahu svojich predošlých
výpovedí.

Svedok H.L. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 23.11.2003 bol v pohostinstve s H. H., A. P.Ť. a pri
vedľajšom stole sedel poškodený D. D.. Obsluhovala krčmárka pani J.. Svedok sedel čelom k dverám

vchodu, videl, ako pred pohostinstvom zastali tri vozidlá, rozleteli sa dvere a do vnútra vbehlo päť a viac
osôb. Následne jeho od chrbta, po tom, čo obehli lavicu, na ktorej sedel, sotili na zem. Či jeden alebo
viacerí, to už uviesť nevedel. Podotkol, že bol aj pod vplyvom alkoholu. Po tom, čo sa postavil, vybehol
von. Nič iné vo vnútri pohostinstva nevidel. Nikoho z tých, čo prišli do pohostinstva na tých troch autách,
nepoznal. Keď vybehol von, pred pohostinstvom boli aj ďalšie osoby, aj tieto ho chceli napadnúť, tak

sa tam nejako váľali, avšak žiadne zranenie mu spôsobené nebolo. Následne bol konflikt ukončený.
Poukázal na to, že je obtiažne si po toľkých rokoch nejaké súvislosti pamätať.
Svedok v prípravnom konaní vypovedal dňa 24.11.2003 ( čl. 84-87 ), dňa 11.12.2003 ( čl. 89-91 ), dňa
09.01.2008 ( čl. 92-97 ), v ktorej výpovedi i tento svedok len uviedol, že sa pridržiava obsahu svojich
predošlých výpovedí.

Svedok L. P. na hlavnom pojednávaní obdobne ako väčšina ostatných svedkov vypovedal, že si už na
udalosti nespomína, od skutku už uplynulo veľa rokov.V prípravnom konaní svedok vypovedal dňa 23.11.2003 ( čl. 112-113), dňa 03.12.2003 ( čl. 114-116 ),
dňa 26.04.2004 ( čl. 117-119 ).

Svedok Š. Š. vypovedal na hlavnom pojednávaní a uviedol, že oboch obžalovaných pozná, lebo sú
z jedného mesta. Spomenul si, že spolu s D. Š., avšak nie so spoluobžalovaným 1/ v tejto trestnej
veci ( poznámka súdu toho času už odsúdeného pre tento skutok ), ale iným D. Š. a W. Č. boli v
predmetnom pohostinstve pre L. P., pretože im niekto telefonoval, aby pre neho prišli. Tak aj urobili, prišli
a z pohostinstva zobrali L. P. a odišli. Konkrétne svedok z vozidla vyšiel, vošiel do pohostinstva, vzal

L. P. a spolu všetci odišli. Boli na vozidle Opel Vectra, toto patrilo D. Š. a tohto prezývajú „H., P.“. Jedná
sa o jednu a tú istú osobu. Druhý D. Š., ktorý je spoluobžalovaným 1/ v tejto veci, má prezývku „S.. Na
danom mieste bol aj E. Š. a jeho prezývajú „L.. Či tento „L.“ šiel s nimi vo vozidle, na to si už svedok
na hlavnom pojednávaní nespomenul.
I tento svedok vypovedal v prípravnom konaní a to dňa 03.12.2003 ( čl. 120-122 ), dňa 23.11.2003 ( čl.
123-124 ).

Svedok E. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že si na nič ohľadom predmetného skutku už dnes
nespomína. Uviedol len, že on vo vnútri pohostinstva nebol.
Svedok v prípravnom konaní vypovedal dňa 23.11.2003 ( čl. 128-129 ), dňa 09.01.2004 ( čl. 125127 ).

Na hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok aj J. T., ktorý uviedol, že rovnako s poukazom na odstup
času od spáchania skutku si dnes už na nič nespomína.
V prípravnom konaní svedok vypovedal dňa 23.11.2003 ( čl. 132-133 ), dňa 02.12.2003 ( čl. 130-131 )
a dňa 26.04.2004 ( čl. 134-136 ).

Svedkyňa A. P. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si ohľadom skutku pamätá len to, že bola v
predmetnom pohostinstve a len to, že mal byť zbitý svedok poškodený D., kým, to uviesť nevedela. Na
nič iné si už nespomenula.
Ako svedok v prípravnom konaní vypovedala dňa 24.11.2003 ( čl. 147-149 ), dňa 12.03.2004 ( čl.
150-152 ).

Svedkyňa W. Č. vypovedala na hlavnom pojednávaní a uviedla, že obžalovaného Z. E. pozná už od
detstva. Keďže od skutku ubehlo už 15 rokov, na hlavnom pojednávaní si nespomenula na jeho priebeh.
Len matne si pamätala, že s jej vtedajším priateľom D. Š., menovcom druhého obžalovaného v tejto
trestnej veci, bola v predmetnom pohostinstve a matne sa jej vybavuje, že vo vnútri ani nebola. Pamätala

si na to, že v tejto trestnej veci vypovedala viac krát, ale k obsahu jej výpovedi už uviesť nevedela na
hlavnom pojednávaní nič. V prípravnom konaní vypovedala pravdu.
V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala dňa 23.11.2003 ( čl. 140-141 ), dňa 03.12.2003 ( čl.
137-139 ).

Svedok H. H. na hlavnom pojednávaní s poukazom na čas, ktorý od skutku uplynul, uviedol len to, že
si už na nič ohľadom skutku nepamätá.
Ako svedok v prípravnom konaní vypovedal dňa 11.12.2003 ( čl. 153-154 ).

Svedok R. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že si pamätá len to, že požil väčšie množstvo

alkoholických nápojov, z ktorého dôvodu si na iné nepamätá, len na to, že bol vo vozidle avšak s kým
a kde sa išlo, to uviesť nevedel.
V prípravnom konaní svedok vypovedal dňa 22.12.2003 ( čl. 162-163 ).

Na hlavnom pojednávaní vypovedal ako svedok i R. M., ktorý vypovedal, že do pohostinstva nevošiel, je

to už dávno, nepamätá si na okolnosti. Myslí si, že vozidlo len šoféroval a z neho pred pohostinstvom ani
nevystúpil. Obdobne nevedel uviesť, kto všetko z jeho vozidla vystúpil, pamätal si len, že išlo o chvíľu
a odtiaľ odišli.
I tento svedok vypovedal v prípravnom konaní a to dňa 02.12.2003 ( čl. 155-156 ).

Ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal aj I. P., ktorý uviedol, že zo skutku si už vzhľadom na
odstup času žiadne skutočnosti nepamätá.
Svedok v prípravnom konaní vypovedal dňa 02.12.2003 ( čl. 157-159 ).Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil s jednotlivými zápisnicami o výsluchoch svedkov učinených
v prípravnom konaní tak, ako sú vyššie uvedené.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil i so zápisnicami o konfrontáciách medzi svedkami a to Z. E. I.
I.J..Uvedenákonfrontáciabolavšakvykonanádňa17.12.2003(čl.167-168).Ďalejsasúdoboznámilis
konfrontáciou medzi svedkami D. Š. I. D. D., ktorá bola vykonaná dňa 03.01.2004 ( čl. 169-170 ). Súd sa
na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so zápisnicou o konfrontácii medzi obvineným Jánom Šulekom a
svedkyňou I. J., zo dňa 09.01.2008 ( čl. 171-172 ). Z tejto vyplýva, že svedkyňa I. J. v rámci konfrontácie

už nevedela s určitosťou uviesť, kto koho napádal, zotrvala na tom, že ani jeden z tam prítomných osôb
nestál, nemal ruky vo vreckách, všetci koľkí tam boli, sa bili. V rovnaký deň bola vykonaná aj konfrontácia
medzi obvineným D.F. Š. a svedkami H. H. ( čl. 173 ), H. Č. ( čl. 174 ), D. D. ( čl. 175 ), z ktorých žiadne
podstatné skutočnosti pre dané trestné stíhanie nevyplynuli. Súd sa ďalej oboznámil aj so zápisnicou
o konfrontáciách medzi obvineným Z. E. a svedkyňou I. J. zo dňa 16.04.2008 ( čl. 177-178 ), z ktorej
vyplýva, že si svedkyňa spomenula na predmetný incident, že obvinený v ňom vystupoval na strane

útočníkov, ale kto a ako sa do tohto konfliktu zapojil, už svedkyňa popísať nevedela, nepamätala si.
Uviedla, že obvinený Z. E. J.tál po celú dobu pri nej, svojím telom jej bránil privolať políciu tým, že ju
nepustil za pult, kde sa nachádzal telefón. Po celú dobu mal v rukách palicu z dreva, ktorú však nijako
nepoužil, len ju v rukách držal. Uvedené uviedla pri konfrontácii s určitosťou. Tiež uviedla, že nevidela,
že by niekoho obvinený bol v krčme bil. Na uvedené obvinený reagoval tak, že poprel, že by mal v rukách

nejakú drevenú palicu a nespomenul si, že by na tomto mieste bol niekoho fyzicky napadol. Potvrdil, že
svedkyni bránil v tom, aby privolala políciu. Z konfrontácie medzi obvineným Z. E. a svedkami H. Č. ( čl.
179, 180 a čl. 181 ), všetky zo dňa 16.04.2008, žiadne relevantné skutočnosti nevyplynuli.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so zápisnicou z ohliadky miesta činu zo dňa 23.11.2003

vrátane fotodokumentácie ( čl. 183-186 ), z ktorej sú zrejmé priestory, kde sa incident odohral, oboznámil
sa aj s fotoalbumami č. 1, č. 2 k rekogníciám osôb ( čl. 187-193 ), s lekárskymi správami čl. 194-198 o
poskytnutílekárskejstarostlivostipoškodeným,záznamamiovykonanídychovýchskúšok(čl.200-201),
sregistromtrestovobžalovanéhoZ.E.(čl.761),sospisomOkresnéhosúduZvolen,sp.zn.3T/120/2005
a to najmä s jeho rozsudkom, s rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/111/2010 ohľadom

odsúdenia pre túto trestnú vec spoluobžalovaného ( čl. 680-682 ), toho času už odsúdeného D. Š..

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustí ten,
kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným
trestom.

Podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu výtržníctva sa dopustí ten, kto sa
dopustí verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

Podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu vydierania sa dopustí ten, kto
iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.

Pri takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku podľa svojho

vnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivo,ako
aj v ich súhrne. Zároveň prihliadal na zdôvodnenie zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a právny
názorvňomvyslovený.Potýchtoúvaháchdospelkzáveru,žespoukazomnavykonanédokazovaniena
hlavnom pojednávaní, po vyhodnotení výpovedí obžalovaného, poškodených a tiež svedkov v spojitosti
s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, je v danom prípade potrebné konštatovať, že na hlavnom

pojednávaní bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý bola na
obžalovaného Z. E. podaná obžaloba, sa stal a v spolupáchateľstve s už odsúdeným D. Š., ho spáchal
aj obžalovaný.

Výpoveďou aj samotného obžalovaného mal súd za preukázané, že obžalovaný a to už v prípravnom

konaní nepoprel spáchanie trestnej činnosti. Vypovedal o miere svojej účasti na nej i o následkoch.
Takto doznal, že poškodeného v čase, keď bol na zemi opakovane kopol a to do stehna. Ohľadom
tohto útoku na osobu poškodeného, obžalovaného usvedčuje i výpoveď poškodeného D. D., keď tento
svedok vypovedal, že v čase, keď bol na zemi a bol napádaný tou druhou osobou, ktorá drevenú násadunedržala ( poznámka súdu toho času už odsúdeným D.Á. Š. ), vtedy si kryl hlavu, preto nevedel uviesť,
či ho na zemi bil aj niekto iný. Dostal však niekoľko opakovaných úderov do hlavy, chrbta. Svedok H.
H. na hlavnom pojednávaní dokazoval, že videl, ako poškodeného v pohostinstve v čase skutku kopali

dvaja a to tak, že najskôr bol strčený na zem, spadol, kde na zemi ho kopali. Napadnutie poškodeného
vyplýva aj z lekárskych správ o jeho ošetrení. Z nich vyplývajú utrpené zranenia u poškodeného a to v
oblasti ramena, hrudníka, lopatky a tváre. Obhajoba obžalovaného spočívala v tom, že poškodeného
síce kopol, avšak len do stehna a už vôbec nemal v rukách drevenú palicu, s ktorou by požadoval od
svedkyni I. J. určité správanie sa. Priznal, že poškodenej J. bránil telefonovať a privolať tak políciu, avšak

podľa jeho tvrdenia bránil jej svojím telom tým, že ju nepustil za pult a so slovami, že idú preč. Poprel,
že by použil pri tom vyhrážky s použitím palice. Svoje konanie popísané vyššie oľutoval s tým, že bol
mladý a pod vplyvom alkoholu.
J. J. na hlavnom pojednávaní zotrvala na tvrdení, že obžalovaný Z. E. ju zastavil, keď chcela privolať
políciu, zastavil ju držiac v rukách drevenú palicu a so slovami, aby nevolala políciu, lebo na to doplatí.
Pri konfrontácii svedkyne s obžalovaným Z. E. vypovedala, že obžalovaný síce drevenú palicu držal,

túto však nijako nepoužil.
Svedok D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že videl obžalovaného ako držal drevenú palicu a bránil
krčmárke ísť za pult. Počul, ako táto osoba krčmárke hovorila, že policajtov volať nebude, nič viac.
Dokazoval, že vtedy osoba s drevenou palicou bola od neho vzdialená asi na 5 metrov. V čase skutku
bol on triezvy.

Ďalší svedkovia D. Š. ( v pôvodnom konaní spoluobvinený ), H. H., H. Č., L. P., Š. Š., E. Š., J. T., A.
P., W. Č., H. H., R. S., R.S. M. I. I. P., síce na hlavnom pojednávaní vypovedali, avšak žiadny z nich si
už na priebeh skutku buď z dôvodu požitia alkoholických nápojov, resp. z dôvodu časového odstupu od
spáchania skutku, nepamätali.
Pokiaľ aj vypovedali v prípravnom konaní, vypovedali a opisovali priebeh skutku v čase, keď

obvinenému ešte nebolo vznesené obvinenie ( skutok sa stal dňa 23.11.2003, obvinenému Z. E. bolo
vznesené dňa 26.03.2007 ). U niektorých svedkov síce došlo k vypočutiu aj po vznesení obvinenia
obžalovanému, avšak z obsahu týchto zápisníc vyplýva, že svedkovia bez toho, aby sa opätovne ku
skutkovým okolnostiam vyjadrovali, len uviedli, že zotrvávajú na svojich predchádzajúcich výpovediach.
Z procesného hľadiska sa tak jedná o nepoužiteľné výpovede týchto svedkov.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustí ten,
kto inému úmyselne ublíži na zdraví. Za to sa potrestá odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným
trestom.

Podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu výtržníctva sa dopustí ten, kto
verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým,
že napadne iného. Za tento trestný čin zákon ustanovuje trest odňatia slobody až na dva roky alebo
potrestanie peňažným trestom.

Podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, trestného činu vydierania sa dopustí ten, kto
iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel. Za to sa potrestá odňatím slobody až na tri roky.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako trestný čin

ublíženia na zdraví podľa 221 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006, spáchaný v jednočinnom
súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006,
spáchaných formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006 a napokon
súd konanie obžalovaného kvalifikoval aj ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona
účinného do 01.01.2006. Vzhľadom na konštatované a vyhodnotené dôkazy, súd dospel k záveru, že

obžalovaný konal v priamom úmysle, pretože spoločným konaním s už toho času odsúdeným D. Š.,
inému a to poškodenému D. D. ublížili na zdraví, ktoré skutočnosti vyplývajú z výpovedí poškodeného
D. D., H. H. a aj výpovedi obžalovaného, ktorý nepoprel, že do poškodeného opakovane kopol a aj
keď uvádzal kopnutie do stehna, jeho výpovedi súd neuveril, s poukazom na utrpené a lekárskymi
správami verifikované zranenia týkajúce sa hlavy, ramena, lopatky a tváre. Ďalej súd je toho záveru, že

obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom a to v pohostinstve sa dopustil aj výtržnosti a to tým, že
napadol poškodeného a napokon vo vzťahu ku poškodenej I. J. obžalovaný ju hrozbou násilia nútil, aby
niečo konala a políciu neprivolala.Nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť spočíva v tom, že svojím konaním narušil záujem
chránený Trestným zákonom na ochrane života a zdravia občanov, na ochrane verejného pokoja a
poriadku, na ochrane slobodného rozhodovania človeka.

Obžalovaný aktuálne je už niekoľko rokov vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody a to najskôr v
Grécku ( kde dňa 15.10.2009 bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 3 mesiacov, z
ktorého bol prepustený 03.11.2010 a bol mu určený dohľad, ktorý mu mal skončiť 28.04.2014 ), neskôr v
Rakúsku,kdebolodsúdený04.04.2011ktrestuodňatiaslobodyvovýmere7rokovaktorýtrestvykonáva

až doposiaľ. Podľa jeho vyjadrenia ( čl. 757 ) je slobodný, má jedno dieťa - dcéru 7 ročnú, ktorá žije so
svojou matku, jeho priateľkou, s ktorými aj toho času i keď je vo výkone trestu odňatia slobody v Rakúsku
má výborný vzťah, tieto ho navštevujú. Súdom potrestaný bol 8-krát. Naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1T 68/2011 zo dňa 28. 06. 2011, právoplatným dňa 12. 04. 2013 pre
prečin podľa § 216 ods. 2 písm. c) Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody
v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou v trvaní 36 mesiacov. Za toto odsúdenie sa však na neho hľadí,

akoby nebol odsúdený. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T 120/2005 zo dňa 14. 10.
2005, právoplatným dňa 14. 10. 2005, bol odsúdený pre trestný čin podľa § 247 ods. 3, § 257 ods. 1
Tr. zákona účinného do 01.01.2006 k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov a ďalej
týmto rozsudkom aj pre trestný čin podľa § 181d ods. 1 Tr. zákona, pre trestný čin podľa § 202 ods. 1 Tr.
zákona, pre trestný čin podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona, pre trestný čin podľa § 238 ods. 2 Tr. zákona a

pre trestné činy podľa § 247 ods. 3 písm. b), § 257 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 na úhrnný
a súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 2 rokov a 3 mesiacov, pri súčasnom zrušení
výroku o treste z odsúdenia Okresným súdom Zvolen sp. zn. 5T 58/2004 zo dňa 04.02.2005.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr.

zákona. Okrem stupňa spoločenskej nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, súd ďalej hodnotil
následok, ktorý nastal, aj osobu obžalovaného a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný je slobodný, má jedno maloleté dieťa, t.č. vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v
Rakúsku. Skutok spáchal ako osoba 17 ročná, obvinenie mu bolo vznesené už ako plnoletej osobe a to
dňa 26.03.2007 a plnoletosť dosiahol 10.01.2004. Skutok sa stal 23.11.2003, t.j. pred viac ako 15 rokmi.

Obžalovanému ako druh trestu prichádzalo do úvahy ukladanie nepodmienečného trest odňatia slobody
s poukazom na potrebu ukladania mu súhrnného trestu a to k odsúdeniu z rozsudku sp. zn. 3T/120/2005
Okresného súdu Zvolen, kde mu bolo uložených trestom 1/ 10 mesiacov nepodmienečne a trestom
2/ 2 roky a 3 mesiace nepodmienečne, pretože súd obžalovaného v danom prípade odcudzoval za

trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, t.j.
konkrétne v konaní Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/120/2005. Za dodržania podmienok „ asperačnej
zásady“, ako aj individuálnej a generálnej prevencie, obžalovanému by prichádzalo do úvahy ukladanie
trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov až tri roky ( a to podľa trestného činu zo zbiehajúcej sa mu
trestnej činnosti za najprísnejšie trestný - v danom prípade podľa § 247 ods. 3 Tr. zákona účinného do

01.01.2006 ). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a to najmä na čas spáchania skutku, t.j. viac
ako 15 rokov, vek páchateľa v čase spáchania skutku, obžalovaný bol mladistvý 17-ročný, mieru, akou
sa podieľal na spáchaní skutku, čo je rozvedené v skutkovej vete výroku rozsudku, tiež s poukazom
na skutočnosť, že už dlhodobo vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v Rakúsku, predtým
v Grécku, mal súd za to, že v danom prípade je namieste aplikovať postup v zmysle ustanovenia §

37 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 a u obžalovaného upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 35 ods. 3 Tr. zákona účinného do 01.01.2006, pretože má za to, že trest uložený obžalovanému
skorším rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/120/2005 zo dňa 14.10.2005, právoplatného
dňa 14.10.2005, ktorým obžalovanému bol uložený trest 1/ vo výmere 10 mesiacov nepodmienečne a
trest 2/ vo výmere 2 rokov a 3 mesiacov nepodmienečne, je podľa názoru súdu dostatočný.

Vzhľadom k tomu, že si poškodení, a to D. D., I. J. a aj VšZP svoj prípadný nárok na náhradu škody v
tomto trestnom konaní už na hlavnom pojednávaní neuplatnili, naviac o ich nárokoch na náhradu škody
už bolo právoplatne rozhodnuté v rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/111/2010 ( pri odsúdení
spoluobžalovaného D. Š. ), súd o náhrade škody v predmetnej veci nerozhodoval.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBanskejBystrici.Odvolaniemáodkladnýúčinok.Oznámenímrozsudku
je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.