Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by Mgr. Martin Štubniak

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6Cpr/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413205810
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413205810.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne:
I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. V. XXX, v konaní právne zastúpená KOVAL & spol., advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému:
Základná umelecká škola, so sídlom Námestie sv. Trojice 4, Banská Štiavnica, IČO: 37 831 119, v konaní
o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru,

takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie 19.04.2013 do 31.03.2016
v sume 13.779,08 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 141,68 Eur od 01.06.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.07.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.08.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.09.2013
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.10.2013

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.11.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.12.2013 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.01.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.02.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.03.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.04.2014 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.05.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.06.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.07.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.08.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.09.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.10.2014
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.11.2014 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.12.2014 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.01.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.02.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.03.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.04.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.05.2015 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.06.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.07.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.08.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.09.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.10.2015
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.11.2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.12.2015 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.01.2016 dozaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.02.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.03.2016 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.04.2016 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 389,64 Eur od 01.05.2016 do zaplatenia, všetko
v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa pôvodne žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti okamžitého skončenia

pracovného pomeru, ktoré jej dal žalovaný listom zo dňa 08.04.2013 a súčasne žiadala od žalovaného
zaplatenie náhrady mzdy v sume jej PMZ vo výške 389,64 Eur od 19.04.2013 až do umožnenia
pokračovania v práci alebo do rozhodnutia o skončení pracovného pomeru.

2. Tunajší súd v poradí druhým rozsudkom zo dňa 06.10.2015 č. k. 6Cpr/1/2013 - 118 určil, že okamžité

skončenie pracovného pomeru zo dňa 08.04.2013, ktorým ukončil žalovaný so žalobkyňou pracovný
pomer je neplatné, pričom tento rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici rozsudkom
zo dňa 15.08.2017 č. k. 14CoPr/4/2016 - 139. Tým bolo právoplatne skonštatované neplatné skončenie
pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobkyni formou okamžitého skončenia pracovného pomeru
listom zo dňa 08.04.2013.

3. V konaní potom bolo preukázané, že žalobkyňa cestou svojho právneho zástupcu listom zo dňa
12.04.2013 žiadala žalovaného o umožnenie pokračovania v práci, týmto listom trvala na ďalšom
zamestnávaní ako to vyplýva i z jeho názvu a žiadala žalovaného umožniť pokračovať vo výkone práce
najneskôr do 19.04.2013.

4. Nebolo v konaní sporné, že žalovaný jej po tomto termíne neumožnil pokračovať v práci, pričom až po
vyššie uvedenom rozhodnutí krajského súdu žalovaný vyzval žalobkyňu na nástup do práce, táto však
s poukazom na svoje zdravotné problémy do práce nenastúpila.

5. V danom prípade je teda nesporné, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy s poukazom na § 79
ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

6. Na pojednávaní dňa 28.11.2017 žalobkyňa rozšírila a špecifikovala svoju žalobu čo sa týka zaplatenia
náhrady mzdy, keď túto požadovala za obdobie od 19.04.2013 do 31.03.2016 v celkovej sume 13.779,08
Eur s úrokmi z omeškania ako boli tieto špecifikované na pojednávaní (a ako sú uvedené aj vo výroku
rozsudku).

7. Súd túto zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení pripustil vzhľadom na splnenie podmienok podľa
§ 143 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Urobil tak uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa
28.11.2017 za prítomnosti oboch strán sporu a preto uznesenie písomne nevyhotovoval s poukazom na
ust. § 142 ods. 2 a § 235 ods. 2 CSP.

8. Žalovaný potom cestou svojej riaditeľky na pojednávaní žiadal znížiť, resp. nepriznať žalobkyni
náhradu mzdy za obdobie presahujúce 12 mesiacov s poukazom na to, že konanie trvalo nie jeho
zavinením pomerne dlhý čas a takisto poukazoval na to, že je financovaný z rozpočtu obce, resp.
mesta a nemá dostatok finančných prostriedkov na úhradu takejto náhrady mzdy, lebo peniaze sú mu
poukazované mesačne. Tiež žiadal umožniť splátky dlžnej sumy, a to po 1.000,- Eur až 1.500,- Eur

mesačne.9. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce (v znení účinnom od 01.01.2013), ak celkový čas, za ktorý
by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť

zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť,
prípadnenáhradumzdyzačaspresahujúci12mesiacovzamestnancovivôbecnepriznať.Náhradamzdy
môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.

10. Súd žalovaným uvádzané dôvody nepovažoval za právne relevantné pre nepriznanie, či zníženie

náhrady mzdy žalobkyni za obdobie presahujúce 12 mesiacov, pretože tieto nemajú žiadnu právnu
relevanciu (význam) vo vzťahu k subjektívnym dôvodom, pre ktoré by na strane žalobkyne bol prípadne
daný dôvod na zníženie, či nepriznanie náhrady mzdy v rozsahu presahujúcom 12 mesiacov. Inými
slovami, nárok na náhradu mzdy za dobu presahujúcu uvedený čas možno znížiť alebo nepriznať len z
dôvodov týkajúcich sa zamestnanca (či pracoval inde atď.), tieto však uvádzané neboli.

11. Súd preto priznal žalobkyni náhradu mzdy v zmysle § 79 ods. 2 Zákonníka práce za maximálne
zákonom určené obdobie 36 mesiacov, pretože žalovaný jej mohol po okamžitom skončení pracovného
pomeru umožniť pokračovať v práci aj počas tohto sporu. Náhradu si žalobkyňa uplatnila správne za
toto maximálne obdobie odkedy trvala na ďalšom zamestnávaní, čo oznámila písomne žalovanému ako
svojmu zamestnávateľovi, teda od 19.04.2013 až do 31.03.2016, čo je obdobie takmer 36 mesiacov.

12. Žalovaný nenamietal žalobkyňou vyčíslený priemerný mesačný zárobok za I. štvrťrok roku 2013 na
sumu 389,64 Eur (tento podľa súdu žalobkyňa vzhľadom na predložené výplatné pásky za mesiace
január, február a marec roku 2013 určila správne v súlade s ust. § 134 ods. 1, ods. 2 a ods. 4 Zákonníka
práce na hodnotu 2,2393 Eur ako priemerný hodinový zárobok). Keďže tento bol vypočítaný žalobkyňou

za správne rozhodujúce obdobie štvrťroku predchádzajúceho daniu okamžitého skončenia pracovného
pomeru, teda za mesiace január až marec 2013, uvedenú sumu ako náhradu mzdy súd priznal žalobkyni
za ten-ktorý mesiac, pričom čo sa týka mesiaca apríl 2013 priznal alikvótnu časť v rozsahu 141,68 Eur.

13. Splatnosť náhrady mzdy za daný mesiac nastala v súlade s § 129 ods. 1 a § 132 Zákonníka práce

posledný deň nasledujúceho mesiaca. Deň po tom sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením
náhrady mzdy za daný mesiac (t.j. za apríl 2013 sa žalovaný dostal do omeškania dňom 01.06.2013, za
máj 2013 sa dostal do omeškania dňom 01.07.2013, atď.) a od toho dňa má žalobkyňa ohľadne náhrady
mzdy za príslušný mesiac právo na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 vykonávacieho nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré ustanovenia sú aplikovateľné

aj v pracovnoprávnej rovine v zmysle § 1 ods. 4 Zákonníka práce zakotvujúceho subsidiárne použitie
Občianskeho zákonníka na individuálne pracovnoprávne vzťahy.

14. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania o
5 % vyššia ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania v súlade s uvedenou právnou úpravou
(zohľadniac hodnotu základnej sadzby ECB v príslušnom období a jej zmeny) a preto súd žalobe aj v
tejto časti vyhovel.

15. I keď súd neznížil nárok žalobkyne na náhradu mzdy (na čo nemal žiaden podklad a potom

dôvod), resp. neakceptoval ani žalovaným požadované splátky, prihliadol na to, že je základnou školou
a jeho financovanie je závislé od financovania zriaďovateľa Mesta Banská Štiavnica. Preto poskytol
žalovanému dlhšiu než štandardnú zákonnú trojdňovú lehotu (§ 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku) na zaplatenie dlhu, a to lehotu 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu úspešnej
žalobkyni súd priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %.
Výška trov konania bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.