Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207619
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7115207619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: X.. A. F. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytomB.XXA,S.,zastúpenejAdvokátskoukanceláriouHopferova,s.r.o.,sosídlomvKošiciach,Bajzova
2, proti žalovaným: 1. Q.. V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. X, S., 2. Q.. U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom K. I.
XX, S., obaja zastúpení JUDr. Miroslavom Štrkolecom, PhD., advokátom, so sídlom Rubínová 2, Košice,
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.329,70 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 5. decembra 2017 č.k. 15C/154/2015-177 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaní v 1. a 2. rade majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 5.
decembra 2017 č.k. 15C/154/2015-177 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd
zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 5.329,70
€ spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania od 22. apríla 2014 do zaplatenia. Žalovaným v 1. a 2.
rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Rozhodnutie po opísaní skutkového stavu a citácii § 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“), § 124 OZ, § 126 ods. 1 OZ a § 136 ods. 1 OZ, § 137 ods. 1 OZ, § 139 ods. 1,2,3 OZ, § 451 ods.
1,2 OZ, § 458 ods. 1 OZ odôvodnil tým, že bolo preukázané nesporne, že strany sporu sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, žalobkyňa je podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území W. Q. zapísanej na LV č. XXXXX v podiele 1/2 a žalovaní v 1. a 2. rade sú podieloví
spoluvlastníci polovice nehnuteľnosti, každý z nich v 1/4.

3. Spôsob hospodárenia a užívania spoločnej nehnuteľnosti zodpovedá dohode o užívaní nehnuteľnosti
uzatvorenej dňa 25. 9. 1995 medzi podielovými spoluvlastníkmi, t.j. právnou predchodkyňou žalobkyne
Q. Z., rod. E.H. a žalovanými v 1. a 2. rade.

4. V čase uzavretia dohody dňa 25.9.1995 si podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti dohodli spôsob
užívania nehnuteľnosti opísaný v dohode o užívaní nehnuteľnosti, podľa ktorého podieloví spoluvlastníci
V. Z. a U. Z. budú výhradne užívať časť nehnuteľnosti smerujúcu na O. ulicu s dohodnutou výmerou.

Podielový spoluvlastník Q. Z. bude výhradne užívať časť nehnuteľnosti smerujúcej na Senný trh s
dohodnutou výmerou. Priestory tvoriace pivničné časti a povalu budú podieloví spoluvlastníci užívať tak,
že každý z nich užíva tie časti pivnice a povaly, ktoré sa lineárne nachádzajú nad a pod nimi výhradne
užívanými priestormi na poschodí a prízemí. Uzamknúť priestory pivnice a povaly takto podelené simôže každý z podielnikov, avšak tak, že ponechá dostatočný priestor na prechod ďalším podielnikom,
k priestorom nimi užívanými. Tieto priestory budú podieloví spoluvlastníci udržiavať na vlastné náklady,
a to jednak čo sa týka ich vnútorných častí, ako aj vonkajšej fasády, strechy. Podieloví spoluvlastníci sa

ďalej dohodli, že v prízemí nehnuteľnosti smerujúcej na Senný trh vybuduje podielový spoluvlastník Q. Z.
priečku, ktorá bude priebežným pokračovaním myslenej čiary obvodového múra vo dvore nehnuteľnosti
paralelne s ulicou. Náklady na takto zriadenú priečku budú podieloví spoluvlastníci znášať spoločne
podľa výšky podielov. Ostatné časti nehnuteľnosti, t.j. bránu, podchod, schodisko, spoločný dvor budú
podieloví spoluvlastníci užívať spoločne bez obmedzenia s rešpektovaním vzájomných práv. Náklady

na opravy, údržbu a prevádzkovanie týchto priestorov znášajú podieloví spoluvlastníci podľa výšky ich
spoluvlastníckeho podielu. Akékoľvek opravy, úpravy na týchto priestoroch je možné vykonávať len
so súhlasom všetkých podielových spoluvlastníkov. Podieloví spoluvlastníci sa dohodli, že podielnik
Q. Z. vybuduje do 30. 5. 1996 osobitné schody pre účely užívania jej určenej časti nehnuteľnosti.
Po tejto lehote podieloví spoluvlastníci (V. a U. Z.) uzamknú doteraz existujúce schodisko. Podieloví
spoluvlastníci V. a U. Z. si vyhradzujú právo voči podielovému spoluvlastníkovi Q. Z. na zákaz využívania

doteraz existujúceho schodiska na stavebné práce (nosenie stavebného materiálu a podobne). Názov
nehnuteľnosti „Koruna“ je umiestnená na priečelí nehnuteľnosti, ktorú podľa dohodnutého užívacieho
režimu bude výhradne užívať podielový spoluvlastník Q. Z.. Tento do budúcna sa zaväzuje, že
označenie budovy ponechá na tomto mieste a pri oprave fasády budovy bude dohliadať na jej
zachovaní. Tento názov nehnuteľnosti majú právo užívať všetci podieloví spoluvlastníci. Podieloví

spoluvlastníci sa dohodli, že na častiach nehnuteľnosti nimi výhradne užívaných si navzájom podieloví
spoluvlastníci môžu umiestniť označenie svojich firiem. Veľkosť označenia bude vzájomne odsúhlasená.
Podieloví spoluvlastníci sa ďalej dohodli, že do budúcna si každý z nich na vlastné náklady zabezpečí
samostatné meranie prívodu elektrickej energie, vody, plynu, diaľkového kúrenia, pričom spoločne
podľa výšky svojich podielov sa budú podieľať na zriadení, resp. oprave prívodov vyššie označených

médií až po prípojku každého z nich. Pre zabezpečenie vykonania týchto prác je povinný každý
podielový spoluvlastník umožniť vstup na jeho vyhradenú časť nehnuteľnosti ďalšiemu podielovému
spoluvlastníkovi, pričom každý je povinný v dostatočnom predstihu, a to najmenej 10 dní vopred, o to
požiadať. Pri zabezpečení takýchto prác sa má podielnik, v prospech ktorého sa práce vykonávajú,
snažiť o čo najrýchlejšie vykonanie prác, a to vo forme šetrnej, tak aby čo najmenej obťažoval ďalších

podielnikov.

5. Dohodnutý režim užívania je platný aj pre právnych nástupcov podielových spoluvlastníkov.

6. Akékoľvek zmeny v užívacom režime je možné vykonať len na základe písomného dodatku k tejto

dohode, po vzájomnej dohode všetkých podielových spoluvlastníkov.

7. Dohoda bola spísaná v troch vyhotoveniach, a všetci podieloví spoluvlastníci na znak súhlasu s jej
obsahom ju vlastnoručne podpísali.

8. Súčasťou dohody bola aj grafická príloha, z ktorej názorne a transparentne vyplýva, ktoré vyčlenené
plochy budú tí ktorí podieloví spoluvlastníci užívať.

9. Predmetom konania (podľa žaloby) je vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka za užívanie nehnuteľnosti nad rámec spoluvlastníckeho podielu žalovanými v

1. a 2. rade v uplatnenej výške 5 329,70 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy
5.329,70 € od 22.4.2014 do zaplatenia, podľa odborného zamerania súčasného stavu predloženého
žalobkyňou.

10. Žalobkyňa v žalobe doručenej súdu dňa 31. 3. 2015 argumentovala tým, že rozsah dohody o užívaní

z roku „1995“ a reálny rozsah užívania nehnuteľnosti jednotlivými spoluvlastníkmi nekorešponduje so
spoluvlastníckymi podielmi užívanej nehnuteľnosti. Takže výkon spoluvlastníckeho práva žalobkyne k
podielu o veľkosti 1/2 k celku je výrazne obmedzený. Žalobkyňa ako dôkaz pripojila k žalobe odborné
zameraniesúčasnéhostavuvypracovanéH..Ž.S.(zodpovednýprojektantH..X.Y.)podč.2/2015,podľa
ktorého žalovaní v 1. a 2. rade užívajú väčšiu časť nehnuteľnosti ako zodpovedá ich spoluvlastníckym

podielom na nehnuteľnosti, konkrétne - suterén: výmera užívaná žalovanými v 1. a 2. rade je 208,68
m2, výmera, ktorú užíva žalobkyňa je 173,16 m2, prízemie: výmera, ktorá je užívaná žalovanými v 1.
a 2. rade je 224,20 m2 k výmere, ktorú užíva žalobkyňa o veľkosti 201,74 m2, spoločné priestory sú
v rozsahu 41,93 m2, poschodie: výmera, ktorú užívajú žalovaní v 1. a 2. rade je 233,08 m2 k výmere,ktorú užíva žalobkyňa je o veľkosti 194,75 m2, spoločné priestory sú v rozsahu 48,16 m2. Spoločnými
priestormi sú schodisko, pavlač, schody do podkrovia, točité schodisko. Žalovaní teda spolu užívajú viac
ako polovicu dotknutej nehnuteľnosti, a rozdiel v užívaní plochy predstavuje výmeru 48,16 m2.

11. Dohoda o užívaní predmetnej nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi bola platná a účinná takmer
20 rokov bez toho, aby bola stranami sporu kedykoľvek spochybňovaná z hľadiska požiadaviek na
rozsah užívania nehnuteľnosti alebo bola spochybňovaná jej platnosť alebo zákonnosť.

12. Spôsob užívania a rozdelenia nehnuteľnosti bol výsledkom vzájomnej dohody všetkých podielových
spoluvlastníkov, a preto aj keby plochy užívané žalovanými v 1. a 2. rade nezodpovedali ich
spoluvlastníckym podielom, a boli by väčšie, bol to výsledok konsenzu všetkých podielových
spoluvlastníkov, ktorí sa na žiadnej finančnej kompenzácii za prípadné plošné rozdiely v užívaní
nedohodli. Ak by užívali nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu, ako zodpovedá ich spoluvlastníckym
podielom, kompenzáciou mohlo byť užívanie spoločných priestorov horšej kvality žalovanými.

13. Dohodu o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi zo dňa 25.9.1995 podpísali všetci
podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti. Iná dohoda uzatvorená medzi podielovými spoluvlastníkmi
umožňujúca užívanie nehnuteľnosti uzatvorená nebola.

14. Žalobkyňa pred podaním žaloby listom zo dňa 10. 2. 2015 žiadala uzavrieť dodatok k dohode
o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi, t.zn. sama dohodu o užívaní nespochybnila,
lebo neplatnú dohodu nemožno meniť. Z neplatného právneho úkonu by bolo vylúčené bezdôvodné
obohatenie (§ 451 Občianskeho zákonníka).

15. Podľa ustálenej súdnej praxe pri existencii platnej dohody nemožno uvažovať o plnení bez právneho
dôvodu, resp. z právneho dôvodu, ktorý odpadol, keďže plnenie, ktoré získavajú žalovaní, je zmluvným
plnením. Nemožno hovoriť ani o prospechu získanom z nepoctivých zdrojov, lebo plnenie získané na
základe platnej zmluvy je potrebné považovať za plnenie získané z poctivého zdroja.

16. Dohodou si spoluvlastníci upravili spôsob užívania a rozsah užívania spoločnej veci. Dohodu o
užívaní spoločnej veci podieloví spoluvlastníci uzatvorili písomne, a táto dohoda zaväzuje podielových
spoluvlastníkov voči sebe navzájom aj do budúcna.

17. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa po Q. Z. bola a je dohodou o užívaní zo dňa 25. 9. 1995 vo vzťahu

k využitiu nehnuteľnosti v plnej miere viazaná, lebo zmena v osobe jedného zo spoluvlastníkov sama o
sebe, bez ďalšieho, nie je podstatnou zmenou pomerov majúcou vplyv na viazanosť zmluvných prejavov
spoluvlastníctva o užívaní spoločnej veci. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že užívanie spoločnej
nehnuteľnosti žalovanými v 1. a 2. rade sa deje zákonne, a v tomto konaní o užívanie nehnuteľností
upravenom v § 137 Občianskeho zákonníka nemožno žiadať bezdôvodné obohatenie.

18. Princíp právnej istoty a predchádzania súdnym sporom vyžaduje, aby dohoda bola považovaná
za nemennú pokiaľ nenastanú také nové okolnosti, ktoré je možné považovať za podstatnú zmenu
pomerov. Aktuálna judikatúra už zdôraznila, že zmena v osobe jedného z podielových spoluvlastníkov
sama o sebe nie je podstatnou zmenou pomerov, ktorá by mala mať vplyv na viazanosť zmluvných

prejavov spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci.

19. V danom prípade sa nejedná ani o zneužitie postavenia väčšinového spoluvlastníka na
úkor menšinového, pretože dohoda o užívaní bola výsledkom konsenzu všetkých podielových
spoluvlastníkov.

20. Z uvedeného súd právne uzavrel, že užívanie nehnuteľnosti v spoluvlastníctve podielových
spoluvlastníkov sa nedeje svojvoľným rozhodnutím žalovaných v 1. a 2. rade, ale na základe platne
uzavretej dohody o užívaní nehnuteľnosti medzi podielovými spoluvlastníkmi, kde žalobkyňa vstúpila do
práv a povinností svojej právnej predchodkyne.

21. K ďalšej argumentácii žalobkyne, že do nehnuteľnosti investovala značné finančné prostriedky a
existujú spory so žalovanými ohľadne hospodárenia a nakladania s touto nehnuteľnosťou, je potrebné
uviesť, že definitívne vyriešenie sporov medzi podielovými spoluvlastníkmi môže byť ukončené len vkonaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kde táto otázka môže byť vyriešená ako
tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným v 1. a 2. rade
priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zrušiť napadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancii na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov v zmysle

ust. § 365 ods. 1 písm. a/,b/,d/,e/,f/,g/,h/ CSP. Po citácii § 220 ods. 2 CSP uviedla, že súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, čoho sa žalobkyňa v konaní domáhala, aké skutočnosti
tvrdila, a označila aj dôkazy a ako sa žalovaní v danej veci vyjadrili. Súd neuviedol, ktoré skutkové
tvrdenia považoval za nesporné a neustálil, ktoré tvrdenia sú rozhodné pre jeho konečné rozhodnutie.
Poukázala na to, že súd neobjasnil, prečo sa odklonil od ustálenej judikatúry, na ktorú poukazovala,
a prečo nepovažoval jej argumenty za relevantné. Predložila aj dôkazy o nedodržiavaní dohody zo

strany žalovaných a najmä to, že nebola dohodnutá bezodplatnosť užívania nehnuteľnosti. Uviedla,
že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený, a tak je aj nepreskúmateľný. Vyčítala
súdu, že porušil ust. § 153 a § 160 CSP, lebo žalobkyni nedoručil poučenie o jej procesných právach a
povinnostiach v rozsahu CSP a neoboznámil strany sporu s obsahom spisu. Neoboznámil strany sporu,
ktoré skutočnosti považuje za sporné, (až na poslednom pojednávaní na žiadosť strán sporu uviedol,

ktoré skutočnosti považuje za nesporné) a následne ukončil dokazovanie a znemožnil tak reagovať na
právny názor súdu. Nerozhodol o tom, že nevykoná žalobkyňou navrhnuté dôkazy (výsluch svedkov)
podľa § 182 CSP a svoje rozhodnutie nezdôvodnil. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že
nebola uzavretá (nijaká) dohoda o bezodplatnom užívaní predmetných nehnuteľností, a to predložením
písomnej dohody, kde takéto ustanovenie absentuje, a že samotná dohoda, vzhľadom na okolnosti jej

uzavretia je v rozpore s dobrými mravmi. Bez ohľadu na to, či užívanie nehnuteľností žalovanými nad
rámec ich spoluvlastníckych podielov bolo (alebo nebolo) upravené dohodou o užívaní nehnuteľnosti zo
dňa 25. septembra 1995, patrí jej (podľa názoru žalobkyne) finančná náhrada za obmedzenie výkonu
jej spoluvlastníckeho práva.

24. Z dohody uzavretej dňa 25. septembra 1995 nevyplýva, aby bola úprava užívacích práv
jednotlivých podielových spoluvlastníkov výslovne bezodplatná. Za relevantné považovala uviesť,
že nikdy priamo alebo nepriamo nedala žalovaným súhlas s bezodplatným užívaním nehnuteľnosti
nad rámec ich spoluvlastníckych podielov. Poukázala aj na judikatúru súdov Slovenskej, ako aj
Českej republiky, podľa ktorej aj napriek existencii dohody o užívaní nehnuteľnosti uzatvorenej

medzi podielovými spoluvlastníkmi priznávajú oprávnenému podielovému spoluvlastníkovi nárok na
náhradu ujmy, ktorá mu vznikla z dôvodu nemožnosti realizovať svoje vlastnícke právo. Označila
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/184/2010, uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV.ÚS 342/2012-19, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/20/2015,
rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/574/2014, rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky 22Cdo/1645/2013, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky 31Cdo/503/2011 a rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo/2624/2003. V týchto rozhodnutiach bol vyslovený právny
názor týkajúci sa otázky nároku spoluvlastníka na náhradu za obmedzenie užívania spoločnej veci v
rozsahu jemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu s poukazom na ust. § 137 ods. 1 OZ. Vyslovila
názor, že v prípade, ak podieloví spoluvlastníci užívajú spoločnú vec nad rozsah ich spoluvlastníckych

podielov, prisvojujú si úžitkovú hodnotu veci vo väčšej miere, aká zodpovedá ich podielom. Nie je
pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov alebo z rozhodnutia väčšinového
spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Rozhodnutie súdu, ktorým neodôvodnil, prečo považuje
dohodnuté užívanie nad rámec spoluvlastníckych podielov za bezplatné, vykazuje znaky arbitrárnosti.
Argument súdu, že finančná kompenzácia medzi spoluvlastníkmi nebola dohodnutá neobstojí, (lebo táto

kompenzácia nemusí byť dohodnutá), pretože tento nárok vyplýva priamo spoluvlastníkovi zo zákona.

25. Žalovaní v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Odôvodnenie rozsudku považovali za výstižné, úplné a argumentáciu za dostačujúcu.
K odvolaniu žalobkyne uviedli, že značná časť odvolania je tvorená všeobecnými právnymi úvahami,

a preto budú reagovať len na tie námietky, ktoré by mohli mať vplyv na vecnú správnosť rozsudku.
K výčitke žalobkyne ohľadom konštatovania súdu, podľa ktorého, ak by žalovaní v 1. a 2. rade
nehnuteľnosť užívali vo väčšom rozsahu, ako by zodpovedala ich spoluvlastníckemu podielu, potom
kompenzáciou by mohlo byť užívanie priestorov horšej kvality z ich strany. Tento záver súdu nie jereálne podložený žiadnymi dôkazmi, lebo dokazovanie v tejto súvislosti nebolo vykonané. Zodpovedá
skutočnosti, že žiadne dokazovanie zamerané na kvalitu pozemkov užívaných spornými stranami
vykonané nebolo. Uvedené konštatovanie súdu znamená hypotézu súdu o tom, čo mohlo účastníkov

dohodyospôsobeužívaniapozemkovviesťktakémutoreálnemurozdeleniupozemkov,akésavdohode
zakotvilo. Pritom samotný obsah dohody, ktorá bola uzatvorená písomne je nesporný. Podľa žalobkyne
skutočnosť, že je podielovou spoluvlastníčkou polovice znamená, že by bolo v rozpore s jej oprávnenými
záujmami (resp. jej právnej predchodkyne), keby súhlasila s bezodplatným užívaním pozemkov z ich
strany v rozsahu prevyšujúcom ich spoluvlastnícky podiel. Aj napriek tomuto konštatovaniu žalobkyňa

nevysvetlila, prečo podľa jej vedomostí uzatvorila jej právna predchodkyňa dohodu o užívaní v znení
pre ňu nepriaznivom z hľadiska veľkosti užívanej plochy, ale najmä prečo v priebehu mnohých rokov od
uzavretia dohody z 25.9.1995, žiadne námietky proti dohodnutému spôsobu užívania neboli uplatnené,
a žiaden finančný nárok na kompenzáciu tvrdenej nerovnakej veľkosti plôch nikdy nepožiadala. Všetky
uvedené skutočnosti v dostatočnej miere preukazujú, že dohoda o užívaní nehnuteľnosti v znení, v
akom bola spísaná, predstavovala komplexné vyriešenie spôsobu užívania predmetu spoluvlastníctva

jednotlivými spoluvlastníkmi, a to v podobe reálneho rozdelenia týchto pozemkov na účel ich užívania,
bez práva na finančnú kompenzáciu, za prípadné prekročenie veľkosti plochy zodpovedajúcej veľkosti
spoluvlastníckeho podielu. K námietke žalobkyne, že súd sa nevyporiadal s výpoveďou svedka X..
Z., žalovaní konštatovali, že na uvedenú svedeckú výpoveď X.. Z. možno nahliadať z dvoch pozícií.
Vo svojej výpovedi tvrdil, že dohodu u užívaní uzatvárala právna predchodkyňa žalobkyne (matka

svedka X.. Z.) v tiesni, keďže nemala inú možnosť než dohodu podpísať v takej forme, v akej bola
predložená. Keby túto dohodu nepodpísala, nedošlo by k uzavretiu dohody o odmene svedka (ako
advokáta) za zastupovanie žalovaných, a súdny spor o jeho odmene by trval niekoľko rokov. Preto
svedok sám poradil matke, aby takúto dohodu podpísala ako menšie zlo. Vysvetlil jej všetky právne
záležitosti s tým súvisiace. Právna predchodkyňa žalobkyne podpísala dohodu o užívaní nehnuteľnosti

v stave „úplnej“ odbornej a právnej informovanosti o problematike. Napriek tomu nikdy nepodnikla
žiadne právne kroky smerujúce k zrušeniu tejto zmluvy (dohody), hoci v prípade tiesne prichádzala
do úvahy možnosť odstúpenia od zmluvy. Toto právo bolo možné uplatniť v trojročnej všeobecnej
premlčacej lehote. Výpoveď svedka X.. Z.É. vyznieva v ich prospech. Poznamenali, že na výpoveď
X.. Z. možno nazerať aj ako na nezákonne vykonaný dôkaz, lebo X.. Z. evidentne rokoval so svojou

matkou (právnou predchodkyňou žalobkyne) nielen ako syn, ale zároveň aj ako advokát, čo aj výslovne
potvrdil, a za tohto stavu bol viazaný povinnosťou mlčanlivosti podľa § 203 ods. 1, 2 CSP, od ktorej
nebol oslobodený. Výpoveď svedka X.. Z. bola podrobne v rozsudku reprodukovaná, ale súd sa s touto
výpoveďou nezaoberal. Tento postup súdu možno považovať za správny, lebo ak aj by ju súd hodnotil,
bolo by hodnotenie súdu ovplyvnené nezákonne vykonaným dôkazom. Nesúhlasili s argumentáciou

žalobkyne, že bez ohľadu na to, či užívanie nehnuteľnosti nad rámec podielov žalovaných bolo
alebo nebolo upravené dohodou z 25.9.1995, patrí jej finančná náhrada za obmedzenie výkonu jej
spoluvlastníckeho práva. Spôsob užívania predmetu spoluvlastníctva bol dohodnutý dňa 25.9.1995 s
takým obsahom, ako je to v dohode uvedené. Z dohody je zrejmé, že zmluvné strany sa na finančnej
kompenzácii nedohodli. Poznamenali, že dohodnutý spôsob užívania predmetu spoluvlastníctva sa dá

zmeniť, a to novou dohodou alebo rozhodnutím súdu v prípade, že sa spoluvlastníci na zmene spôsobu
užívania nevedia dohodnúť. Právny názor žalobkyne, tak, ako ho žalobkyňa formuluje je správny, ale
vzťahuje sa na prípady, keď niektorý zo spoluvlastníkov je čiastočne alebo úplne obmedzený vo výkone
spoluvlastníckeho práva v rámci faktického stavu (napr. polovičný podielový spoluvlastník de facto užíva
celú nehnuteľnosť). V danom prípade medzi spoluvlastníkmi existuje platná dohoda o spôsobe užívania,

ktorá má prednosť pred § 137 ods. 1 OZ.

26. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných poukázala na to, že zotrváva na
skutočnostiach uvedených v odvolaní. Rozsah pôvodnej dohody o užívaní, ako aj reálny rozsah
užívania nehnuteľností jednotlivými spoluvlastníkmi nekorešponduje so spoluvlastníckym podielom

spoluvlastníkov na užívanej nehnuteľnosti. Reálne užívanie nehnuteľností nezodpovedá dohode o
užívaní. Dokazovanie nebolo vykonané v dostatočnom rozsahu. Rozhodnutie súdu má vychádzať z
vykonaných dôkazov, z ktorých vyplynie istý skutkový stav, ktorý následne súd posúdi a subsumuje pod
konkrétnu právnu normu. Súd by nemal konštatovať skutočnosti, ktoré nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Závery súdu nemajú byť postavené na hypotetických, ničím nepodložených úvahách.

Pokiaľ ide o neprípustnosť výpovede svedka X.. Z., po citácii § 23 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii,
advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti
s výkonom advokácie, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Predmetné ustanovenie sa výslovne
vzťahuje na výkon advokácie, pričom svedok počas svedeckej výpovede nepotvrdil, že vzťah medzi níma jeho matkou pri uzatváraní dohody o užívaní spomínaných nehnuteľností bol vzťah advokáta a klienta.
Samotné poskytovanie právneho poradenstva nenapĺňa pojmové znaky výkonu advokácie. Žalobkyňa
nemá žiadne pochybnosti o prípustnosti a zákonnosti výpovede svedka X.. Z. a nemôže sa stotožniť s

tým, že táto výpoveď vyznieva v prospech žalovaných.

27. Ďalšie vyjadrenia do spisu neboli doručené.

28.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.3.2019 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia bolo
zverejnené dňa 20.3.2019 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1, 3 CSP.

31. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j., že neboli splnené procesné podmienky
(podmienky konania) definuje CSP v § 161 ods. 1 ako podmienky, za ktorých môže súd konať a
rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky, (kvalifikovaný

spôsob začatia konania, t.j. žaloba a splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu
(právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu - vada tejto podmienky je samostatne upravená
v § 365 ods. 1 písm. c/ CSP), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita,
procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne
plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka

rozsúdenejveci).Skúmaniesplneniaprocesnýchpodmienokjeúradnoupovinnosťousúdupočascelého
priebehu konania, až na skúmanie splnenia podmienky všeobecnej miestnej príslušnosti a osobitnej
príslušnosti danej na výber, ktoré súd skúma len na námietku žalovaného pri prvom procesnom úkone,
ktorý má patrí (§ 41 CSP). Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade,
keď súd vec prejednal a rozhodol napriek vyššie naznačeným nedostatkom.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie

procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť
spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

34. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod
ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/,c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

35. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,
ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,

najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

36. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 191 CSP (do
30.6.2016 s ustanovením § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

37. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §§ 133
až 135 O.s.p.).

38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.g/ CSP (t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené) je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Prostriedkami procesného útoku a
prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne
námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým

spôsobom poučené o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

39.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na

správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

40. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

41. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový
stav. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192
CSP a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie.
Nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Mimoriadne podrobné, presvedčivé, zákonu zodpovedajúce a vecne správne sú aj dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na ktoré odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

Odôvodnenierozsudkusúduprvejinštanciedávaodpovedenaodvolacienámietkyžalobkyne.Podrobne
sú uvedené aj úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu vo veci samej s odkazom na zistený skutkový
stav a aplikované právne predpisy aj s ich podrobným rozborom.

43. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej

inštancie, ktoré už boli predmetom dokazovania, a s ktorými sa súd prvej inštancie náležite vyporiadal
pri rozhodovaní o veci samej. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ktoré by umožňovali prijať iné závery, a ktoré boli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.44. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne
odvolací súd dodáva:

Neopodstatnená je námietka žalobkyne, že súd prvej inštancie neuviedol, ktoré tvrdenia považuje
za nesporné a ktoré tvrdenia sú rozhodné pre konečné rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie na
„pojednávaní dňa 12.10.2017 uviedol, ktoré skutočnosti sú sporné a ktoré sú nesporné“. Takisto súd v
dôvodoch rozhodnutia uviedol, ktoré skutočnosti boli medzi stranami sporu nesporné (viď. bod 32, 33
a 34) odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Taktiež súd na pojednávaní dňa 12.10.2017 uviedol,

ktoré dôkazy súd vykoná a ktoré nevykoná (viď č.l. 163 p.v.). K ďalším odvolacím námietkam žalobkyne
a osobitne k tým, že nebola uzavretá dohoda o bezodplatnom užívaní predmetných nehnuteľností,
odvolací súd uvádza :

45. Nepatričná je (aj) námietka žalobkyne o poučovacej povinnosti, lebo súd prvej inštancie nemá túto
poučovaciu povinnosť, ak je strana zastúpená advokátom (viď. § 160 ods. 3 písm. b/ CSP).

46. Ak sa nachádza vec vo vlastníctve viacerých subjektov, bez toho, aby medzi nimi bola rozdelená,
ide o spoluvlastníctvo.

47. Pre vzájomnú reláciu medzi spoluvlastníkmi je determinujúca základná povaha spoluvlastníckeho

vzťahu (podielové spoluvlastníctvo), ktorá určuje mieru a spôsob účasti spoluvlastníkov na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva; u podielového spoluvlastníctva je ďalej určujúci povahu
(reálny podiel, ideálny podiel) a veľkosť spoluvlastníckeho podielu.

48. Podľa § 137 ods. 1 OZ spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na

právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

49. Z povahy tohto spoluvlastníckeho vzťahu ako ideálneho podielového spoluvlastníctva je zrejmé,
že podiel nevymedzuje určitú časť spoločnej veci, ku ktorej by bol oprávnený spoluvlastník vykonávať
svoje vlastnícke právo, ale vymedzuje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a

určuje, ako sa spoluvlastníci podieľajú na nákladoch, na úžitkoch na veci, atď. Spoluvlastnícky podiel je
rozhodujúci tiež pre rozsah užívania spoločnej veci.

50. Zatiaľ čo u reálneho podielového spoluvlastníctva charakter podielu priamo determinuje tú časť
spoločnej veci, ktorú je každý spoluvlastník oprávnený užívať, u ideálneho spoluvlastníctva takéto

meradlo chýba. Preto u tohto druhu spoluvlastníctva môžu spoluvlastníci užívať vec súčasne, užívanie
spoločnej veci môže byť časovo obmedzené (napr. konkrétny spoluvlastník je oprávnený užívať vec po
určenú dobu), možno taktiež „rozdeliť“ spoločnú vec k užívaniu tak, že každý spoluvlastník môže užívať
určenú časť spoločnej veci.

51. Možno uzavrieť, že právo každého zo spoluvlastníkov užívať spoločnú vec je obmedzené rovnakým
právom ostatných spoluvlastníkov užívať spoločnú vec podľa veľkosti podielu.

52. Užívanie spoločnej veci môže byť in concreto určené dohodou spoluvlastníkov alebo ich väčšinovým
rozhodnutím alebo rozhodnutím súdu.

53. Na základe týchto právnych skutočností môže byť niektorý zo spoluvlastníkov z užívania spoločnej
veci celkom vylúčený, alebo môže byť oprávnený na užívanie veci v menšom rozsahu, než by to
korešpondovalo s výškou jeho podielu. V takomto prípade však nedochádza k užívaniu spoločnej veci
nad rámec spoluvlastníckeho podielu bez právneho dôvodu (bez spravodlivého dôvodu).

54. Užívanie spoločnej veci však ani v tomto prípade nemôže vylúčiť právo spoluvlastníka na náhradu
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu.

55. Náhrada sa v tomto prípade odvodzuje od všeobecnej úpravy, náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva (čl. 11 ods. 4 Listiny) a možno ju vyvodiť aj z § 137 OZ.

56. Iná situácia nastáva, ak užíva spoluvlastník spoločnú vec nad rámec svojho podielu, bez
právneho dôvodu (bez dohody všetkých spoluvlastníkov, bez rozhodnutia súdu). V takomto prípadeužívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu predstavuje užívanie cudzej hodnoty, čím
(privlastňovaním si úžitkovej hodnoty spoločnej veci nad spoluvlastnícky podiel) vzniká bezdôvodné
obohatenie (§ 451 ods. 2 OZ). (Viď Stanovisko pléna ÚS ČR z 16.10.2018, Pl ÚS 48/18).

57. V danom prípade užívanie spoločnej veci bolo určené dohodou podielových spoluvlastníkov.

58. Dňa 25.9.1995 uzatvorili podieloví spoluvlastníci 1/ V. Z., nar. XX.X.XXXX, S., K. I. XX, ako podielnik
v 1/4 k celku, 2/ U. Z., nar. 5.X.XXXX, S., K. I. XX, ako podielnik v 1/4 k celku, 3/ Q. Z., rod. E., nar.

XX.X.XXXX, Y. K. R. XXX, ako podielnik v 1/2 k celku dohodu o užívaní nehnuteľnosti podielovými
spoluvlastníkmi.

59. Predmetná nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXXXX kat. úz. S.-W. ako parc. č. 1984 zast. plocha
domu s.č. XXXX o výmere 813 m2.

60. V článku II. dohody o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi (ďalej len „dohoda“)
bolo dohodnuté, že podieloví spoluvlastníci 1, 2 budú výhradne užívať časť predmetnej nehnuteľnosti
smerujúcej na O. ulicu, a to konkrétne prízemie - miestnosti č. XX až XX (čo predstavuje výmeru -
nečitateľné m2), poschodie-miestnosti č. XX až XX (čo predstavuje výmeru - nečitateľné m2).

61. Podielová spoluvlastníčka 3, bude výhradne užívať časť nehnuteľnosti smerujúcej na W. I., a to
konkrétne prízemie - miestnosti č. X až XX (čo predstavuje výmeru 240,3m2, poschodie - miestnosti č.
XX až XX (čo predstavuje výmeru 235,1 m2).

62. Podieloví spoluvlastníci si dohodli aj užívanie priestorov tvoriace pivničné časti a povalu a to tak,

že každý z nich užíva tie časti, pivnice a povaly, ktoré sa lineárne nachádzajú nad a pod nimi výhradne
užívanými priestormi na poschodí a prízemí.

63. Spoluvlastníci sa dohodli, že tieto priestory si budú udržiavať na vlastné náklady, a to jednak, čo sa
týka ich vnútorných častí, ako aj vonkajšej fasády, strechy.

64. Taktiež sa dohodli, že v prízemí nehnuteľnosti smerujúcej na Senný trh, vybuduje podielnička
(spoluvlastníčka 3) priečku, ktorá bude priebežným pokračovaním myslenej čiary obvodového múra vo
dvore nehnuteľnosti. Náklady na takto zriadenú priečku budú podieloví spoluvlastníci znášať spoločne
podľa výšky podielov.

65. V článku III. dohody sa spoluvlastníci dohodli na užívaní ostatných častí nehnuteľnosti, t.j. brány,
podchodu, schodištia, spoločného dvora, ktoré budú užívať spoločne bez obmedzenia, s rešpektovaním
vzájomných práv. Náklady spojené na opravu, údržbu a prevádzkovanie týchto priestorov znášajú
podieloví spoluvlastníci podľa výšky ich vlastníckeho podielu. V článku VI. dohody si podieloví

spoluvlastníci dohodli, že do budúcna si každý z nich na vlastné náklady zabezpečí samostatné meranie
prívodu el. energie, vody, plynu a diaľkového kúrenia. Pričom spoločne podľa výšky svojich podielov
sa budú podieľať na zriadení, resp. oprave prívodov vyššie označených médií, až po prípojku každého
z nich.

66. V článku VII. dohody je konštatované, že dohodnutý režim užívania je platný aj pre právnych
nástupcov podielových spoluvlastníkov.

67. Akékoľvek zmeny v užívacom režime, je možné vykonať, len na základe písomného dodatku k tejto
dohode, po vzájomnej dohode všetkých podielových spoluvlastníkov.

68. Z citovanej dohody o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi zo dňa 25.9.1995
jednoznačne vyplýva, že si za užívanie nad rámec zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú
nič (vzájomne) hradiť.

69. Obsah dohody o užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi svedčí o tom, že podieloví
spoluvlastníci sa dohodli nielen na spôsobe hospodárenia, ale aj na rozsahu užívania spoločnej
nehnuteľnosti s tým, že predmetnú nehnuteľnosť budú užívať bezodplatne. O tom svedčí nielen textdohody, ale aj „náčrt deľby užívania nehnuteľnosti“, ktorý je pripojený k dohode o užívaní nehnuteľností
z 25.9.1995.

70. Spôsob hospodárenia so spoločnou vecou (ktorý pojem obsahuje aj užívanie spoločnej veci), t.j.
nehnuteľnosťou jej spoluvlastníkmi, bol výsledkom vzájomnej dohody všetkých spoluvlastníkov. V čase
uzatvárania dohody (25.9.1995) boli známe výmery jednotlivých plôch aj to, kto ich bude užívať a
spoluvlastníci sa na žiadnej finančnej kompenzácii ohľadom plošných rozdielov v užívaní nedohodli.

71. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa po Q. Z. bola (a je) dohodou o užívaní nehnuteľnosti z 25.9.1995
viazaná.

72. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmena v osobe jedného zo
spoluvlastníkov nie je podstatnou zmenou pomerov majúcou vplyv na viazanosť zmluvných prejavov,
spoluvlastníkov na užívaní spoločnej veci.

73. Nepatričná je námietka žalobkyne, že ona nikdy nedala žalovaným súhlas s bezodplatným užívaním
nehnuteľností s prihliadnutím nad rozsah spoluvlastníckych podielov.

74. V tomto smere bol a je rozhodujúci postoj právnej predchodkyne žalobkyne pri uzatváraní dohody o

užívaní nehnuteľnosti podielovými spoluvlastníkmi dňa 25.9.1995. Návod, ako možno dosiahnuť zmeny
v užívacom režime je obsiahnutý v článku VII dohody o užívaní nehnuteľnosti z 25.9.1995.

75. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok, ako aj výrok o trovách

konania ako vecne správny potvrdil.

76. Výrok o trovách odvolacieho konania odvolací súd založil na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa v odvolacom konaní bola neúspešná a tak nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, a preto majú nárok na

plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. O výške tejto náhrady rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

77. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).