Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 12, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/125/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117211649
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7117211649.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: R. B., nar.: XX.X.XXXX, bytom v S., V.
U. XX, zastúpeného advokátom JUDr. Gerhardom Zvolánekom, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti
žalovaným: 1/. Q.. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., V. XX, zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom
Antolom, so sídlom v Košiciach, Krivá 23 a 2/ MUDr. Marián Martinček, nar. 1.6.1961, bytom v Košiciach,

Pajorova 14, o zaplatenie 50.000,- EUR s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
o odvolaní žalovanej v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29. marca 2019 č.k.
39C/15/2017 - 53 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zriadil

záložné právo k nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, evidovanej Okresným
úradom Košice, katastrálnym odborom na liste vlastníctva číslo XXXXX pod O. XX vedenom pre okres:
Košice I, obec: Košice - Staré Mesto, katastrálne územie: Letná, a to k bytu číslo X na 2. poschodí
vo vchode číslo XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely
registra „C“ - parcela č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria ako
aj k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu vo

veľkosti XXX/XXXXX k celku a k tomu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na pozemku
zastavanom bytovým domom - parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria vo veľkosti 293/10000 k celku, v prospech žalobcu, na zabezpečenie jeho pohľadávky vo
výške 50.000,- EUR s príslušenstvom, uplatnenej v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod
sp. zn. 39C/15/2017. Zároveň vyslovil, že o trovách konania o zabezpečovacom opatrení rozhodne v
konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Rozhodol tak v priebehu sporu, ktorým sa vo veci samej žalobca domáha voči žalovaným uloženia
povinnostizaplatiťmuistinu50.000,-EURspríslušenstvomtitulomnárokuzozmluvyopôžičkeuzavretej
medzi stranami sporu dňa 20.1.2016, na základe ktorej bola žalovanej v 1. rade poskytnutá zo strany
žalobcusuma50.000,-EUR,potom,akonávrhžalobcunavydaniezabezpečovaciehoopatrenia,podaný
spolu so žalobou za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 50.000,- EUR zo zmluvy o pôžičke zo

dňa 20.1.2016, súd zamietol uznesením zo dňa 16. mája 2017 č.k. 39C/15/2017-13 z dôvodu, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia smeroval len voči žalovanej v 1. rade.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobcu v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, že žalovaná, ktorá nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti a
nedisponuje žiadnym hnuteľným majetkom väčšej hodnoty v porovnaní s výškou jej peňažného záväzku

voči žalobcovi, má záujem cez realitnú kanceláriu CENTURY 21 Golden Real, Košice rozpredávať
nehnuteľnosti vedené na ňu a jej žalovaného manžela, ktorý je v zlom zdravotnom stave a nie je sámspôsobilý vykonávať právne úkony, aby nemusela uspokojiť jeho pohľadávku, pričom obavy žalobcu o
vymožiteľnosť jeho peňažnej pohľadávky odôvodňuje fakt, že žalovaná označený byt, ako svoj jediný
majetok významnejšej hodnoty, zaťažila v prospech Tatra Banky, a.s. zmluvou o záložnom práve k

úveru, na základe vkladu zo dňa 5.11.2018, čím je minimalizovaná možnosť uplatnenia jeho nároku
v exekučnom konaní, čo vytvára obavu o reálnu vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v exekúcii a
odôvodňuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov pre zachovanie minimálnej právnej istoty žalobcu vo
vymoženie peňažných nárokov.

4. Pri rozhodovaní súd vychádzal tiež zo žalobcom predloženej zmluvy o pôžičke zo dňa 20.1.2016,
na základe ktorej bola žalovanej v 1. rade poskytnutá zo strany žalobcu suma 50.000,- EUR, ako i
zo žalobcom predloženého výtlačku z internetovej stránky realitnej kancelárie CENTURY 21 Golden
Real o ponuke na predaj nadštandardného 4 - izbového bytu a z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX,
pre okres S. H., R. S. - W. Q., katastrálne územie: Letná, že vlastníkom označeného bytu č. 4 na 2.
poschodí vo vchode č.XX obytného domu v Košiciach so súpisným číslom XXXX sú žalovaní v podiele

1/1 s tým, že v časti C: ŤARCHY tohto listu vlastníctva je pod poradovým číslom XX G.apísané záložné
právo v prospech Tatra banky, a.s. IČO : XX XXX XXX na základe zmluvy o záložnom práve k úveru
č.XXXXXXXXXX, B. XXXXX/XXXX G. P. X.XX.XXXX - XXXX/XXXX.

5. Po právnom posúdení sporu podľa § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1 a 2, § 327, §

328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 a 3, § 343 ods. 1, 2 a 3, § 344, zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a podľa §151a, § 151b ods. 1, § 151c, § 151d, § 151e ods. 2
Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že žalobca predloženými listinami dostatočne osvedčil,
že medzi stranami sporu existuje právny vzťah z titulu zmluvy o pôžičke, že jeho nárok na vrátenie
peňažnýchprostriedkovposkytnutýchnazákladezmluvyopôžičkevočiobomžalovanýmtrváajnaďalej,

nakoľko poskytnuté peňažné prostriedky doposiaľ neboli žalobcovi vrátené, čo žiaden zo žalovaných
doposiaľ v konaní nerozporoval, ako i že žalovaní konajú spôsobom, ktorým sa snažia uspokojenie
nároku žalobcu z poskytnutej pôžičky zmariť, nakoľko z výtlačku internetovej stránky realitnej kancelárie
CENTURY 21 Golden Real je zrejmé, že žalovaní označený byt ponúkali na predaj a následne na tento
byt bolo zriadené záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva k úveru č. XXXXXXXXXX

a vložené do katastra pod B. - XXXXX/XXXX zo dňa 5.11.2018, čo minimalizuje možnosť prípadného
budúceho uspokojenia nároku žalobcu. Z uvedeného súd usúdil, že takého konanie žalovaných zakladá
dôvodnú obavu, že v budúcnosti bude prípadná exekúcia ohrozená a uzavrel, že je potrebné zaistiť
vymožiteľnosť peňažného nároku uplatneného žalobou vo veci samej nariadením zabezpečovacieho
opatrenia o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti citovanej vo výrokovej časti uznesenia, ktorým sa v

neprimeranom rozsahu nezasiahne do vlastníckych práv žalovaných v spojení s predmetom záložného
práva, keďže táto ťarcha žalovaným nebráni vo výkone ich vlastníckeho práva v neprimeranom rozsahu.

6. Na záver súd konštatoval, že o trovách zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v súlade s § 262 ods.
1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie žalovaná v 1. rade z dôvodu, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm.
f/ CSP), lebo rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia žalovanej, ako i z dôvodu, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli a nemohli byť

uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP), ako i z dôvodu, že súd žalovanej nesprávnym procesným
postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), tvrdiac pritom, že odôvodnenie uznesenia nie
je dostatočné a nemá požadovanú kvalitu, pretože neobsahuje sumu relevantných osvedčených a
pravdivých skutočností a úvah, ktoré by umožnili preskúmať záver o splnení zákonných podmienok

pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhla zmeniť uznesenie a návrh na zabezpečovacie
opatrenie zamietnuť. Vo svojom odvolaní žalovaná argumentovala, že so zriadením záložného práva
nesúhlasí, lebo ani ona a ani jej žalovaný manžel od žalobcu nikdy neprevzal pôžičku 50.000,- EUR,
lebo v skutočnosti si manžel od žalobcu požičal len sumu 6.000,- EUR, a ona sama sumu 50.000,- EUR
prevzala iba od svojho manžela dňa 20.1.2016 v priestore nákupného centra Aupark Košice.

8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia pojednávania
vzmysle§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomz§379a§380CSPazhľadískžalovanou

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

10. V prvom rade sa žalovanej nepodarilo spochybniť vecnú správnosť odvolaním napadnutého
uznesenia námietkou, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Po preskúmaní
obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že napadnuté

uznesenie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v ustanovení § 220 ods. 2
CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie
a prijaté a skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou,
pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení
práv, ochrany oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Preskúmavané
rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,

pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení
a nepoprel ich účel a význam.

11. Ani ostatné odvolacie námietky žalovanej nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
Uznesenie vo výroku je vecne správne, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

13. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že boli splnené všetky zákonné

podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP, podľa ktorého
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 CSP) s tým, že záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacomopatreníavznikázápisomdopríslušnéhoregistra(§343ods.2CSP),pričomsamotný

výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bude pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím (§ 343 ods. 3 CSP). Na zabezpečovacie opatrenia sa použijú primerane aj ustanovenia o
neodkladnom opatrení (§ 344 CSP). Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci
stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 v spojení s § 344 CSP).

14. V danom prípade prvoinštančný súd dôsledne pri svojom rozhodovaní skúmal splnenie zákonných
predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorými sú: 1/ návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, 2/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva
a iné majetkové hodnoty (byt a nebytový priestor) ak sú prevoditeľné, aj súbor vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec (§ 151d Občianskeho

zákonníka), 3/ zabezpečenie peňažnej pohľadávky a 4/ existencia obavy z budúceho zmarenia obavy z
budúceho zmarenia exekúcie, a to každú jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti.

15. Pri svojom rozhodovaní súd prvej inštancie pritom vychádzal správne z premisy, že všetky
tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne, pričom pre vydanie zabezpečovacieho

opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie
zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené.

16. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho

opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality
ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu
je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolností prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné,

aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a
osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu takejto obavy možno usudzovať
najmä z hľadiska vyvíjaných aktivít povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.17. Súd teda nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní,
ale len zisťuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť

a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a
nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia) exekúcie. Zabezpečovacie opatrenie totiž slúži na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená a jeho účelom je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného
právamápretoodvrátiťstav,priktorombyosobazrozhodnutiapovinnásipočínalatak,žebymohlodôjsť

k vylúčeniu alebo k podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domôcť núteného
splnenia uloženej povinnosti.

18. V prejednávanom spore je z obsahu spisu zrejmé, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre
vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pretože žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a zároveň osvedčil obavu z ohrozenia,

resp. zmarenia budúcej exekúcie.

19. Žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky voči
žalovaným listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu, a hoci doposiaľ žalovaná peňažná pohľadávka
nebola judikovaná právoplatným rozsudkom, z hľadiska osvedčenia existencie a trvania uplatneného

peňažného nároku žalobcu, sú vyššie uvedené dôkazy postačujúce.

20. Vydané zabezpečovacie opatrenie má slúžiť práve k zabezpečeniu peňažnej pohľadávky žalobcu
a vzhľadom na existujúcu spornosť tohto peňažného nároku, ktorý žalovaná neuznáva a popiera i
vo svojom odvolaní, je namieste, aby až do konečného rozhodnutia o veci samej, t.j. rozhodnutia

o dôvodnosti alebo nedôvodnosti tejto peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovaným, boli upravené
pomery strán sporu navrhovaným zabezpečovacím opatrením v záujme predídenia možnému ohrozeniu
budúcej exekúcie.

21. Samotná skutočnosť, že žalovaná túto pohľadávku neuznáva, ani že doposiaľ právoplatným

rozhodnutím táto peňažná pohľadávka žalobcovi priznaná nebola, nie je dôvodom pre zamietnutie
navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na fakt, že nárok žalobcu, ktorého ochrana sa
sleduje navrhovaným zabezpečovacím opatrením, v tomto štádiu konania nie je očividne vylúčený a
jeho pravdepodobnosť je osvedčená.

22. Žalobca osvedčil zároveň aj dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Vzhľadom na okolnosti
prejednávaného sporu, najmä a existenciu ďalšieho dlhu žalovanej voči veriteľovi žalovanej Tatra
banke, a.s., ktorý je zabezpečený záložným právom tejto banky k označeným nehnuteľnostiach v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, je aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodná obava
žalobcu, že i v prípade právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým mu bude priznaná žalovaná peňažná

pohľadávka, jeho exekúcia môže byť ohrozená.

23. Zriadením sudcovského záložného práva sa žalobca stane záložným veriteľom, a to druhým v
poradí, čo zvyšuje jeho šance na uspokojenie súdom priznanej peňažnej pohľadávky a zároveň nebráni
žalovanej v oprávnení nakladať s označenou nehnuteľnosťou, ktorá žiadnym spôsobom nepreukázala

a ani netvrdila existenciu akéhokoľvek iného majetku, okrem nehnuteľností, na ktorých bolo zriadené
sudcovské záložné právo, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu uplatnenú v
tomto súdnom konaní v prípade jeho úspechu. Dôkazné bremeno na preukázanie existencie majetku
vylučujúceho obavu z ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia má pritom ten, kto mieni takto ochrániť
svojmajetokpredhrozbouobmedzeníplynúcichzpovahyzabezpečovaciehoopatrenia.Takoutoosobou

je v prejednávanom spore žalovaná, ktorá v rámci odvolania neargumentovala ničím, čím by obavy
žalobcu z ohrozenia uspokojenia jeho pohľadávky v budúcnosti rozptýlila a argumentuje jedine tvrdením,
že peňažné prostriedky v tvrdenej výške 50.000,- EUR od žalobcu neprevzala ani ona a ani jej žalovaný
manžel.

24. Poukazom na uvedené, spornosť existencie peňažnej pohľadávky žalobcu a fakt, že v spore
doposiaľ prebieha konanie o zaplatenie tejto pohľadávky v sume 50.000,- EUR s príslušenstvom, pričom
doposiaľ nebolo vykonané dokazovanie, vzhľadom na splnenie zákonných podmienok pre vydanie
zabezpečovacieho opatrenia, je zriadenie sudcovského záložného práva dôvodné. Odvolací súdkonštatuje, že vydaným zabezpečovacím opatrením nedôjde k obmedzeniu žalovanej neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah vzhľadom na skutočnosť, že na základe už existujúceho záložného
práva v prospech iného subjektu už je určitým spôsobom obmedzená spolu so žalovaným manželom v

dispozícii s predmetnými nehnuteľnosťami. Vydané zabezpečovacie opatrenie pritom nebráni žalovanej
v užívaní týchto nehnuteľností.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým
vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a zriadil záložné právo k označeným

nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

26. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nie
je konečným rozhodnutím vo veci samej, konanie bude ďalej prebiehať a v tomto vzniknú ďalšie trovy. O
trovách tohto odvolacieho konania - o odvolaní proti nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu, preto

rozhodne súd prvej inštancie podľa výsledku konania vo veci samej pri rozhodovaní o trovách celého
konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).