Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 23, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/282/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414215531
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414215531.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej

veci navrhovateľa: Toli.sk s.r.o., so sídlom Kamenná 466/44, 013 24 Strečno, IČO: 47 182 652,
zastúpený: JUDr. Michaela Macaláková, advokátka, so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 42 072
336, proti odporkyni: I. Č.T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, 841 03 Bratislava o zaplatenie 975,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti 15,- Eur z a s t a v u j e.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 960,- Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000,- Eur od 10.06.2014 do 30.06.2014, úrokom z omeškania vo výške
5,15% ročne zo sumy 995,- Eur od 01.07.2014 do 10.07.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 990,- Eur od 11.07.2014 do 11.08.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo
sumy 985,- Eur od 12.08.2014 do 08.09.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy
980,- Eur od 09.09.2014 do 03.10.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 975,-
Eur od 04.10.2014 do 07.11.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 965,- Eur od
08.11.2014 do 11.12.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 960,- Eur od 12.12.2014

do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 58,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 263,84 Eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom začatie konania zo dňa 08.09.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa
15.10.2014 (spolu s jeho opravou zo dňa 11.03.2015) domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na
zaplatenie sumy 975,- Eur spolu s spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 1.000,-

Eur od 10.06.2014 do 30.06.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 995,- Eur
od 01.07.2014 do 10.07.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 990,- Eur od
11.07.2014 do 11.08.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 985,- Eur od 12.08.2014
do 08.09.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 980,- Eur od 09.09.2014 do
03.10.2014, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 975,- Eur od 04.10.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania z titulu neuhradenia zostatku poskytnutého spotrebiteľského úveru. Návrh
odôvodnil tým, že navrhovateľ uzatvoril dňa 09.05.2014 s odporkyňou Zmluvu o pôžičke č. X. (ďalej

len „Zmluva“) na základe ktorej poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- Eur na dobu
31 dní. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť súčasne spracovateľský poplatok vo výške 280,53 Eur. Jeho
výšku poznala, bola uvedená v zmluve aj zmluvných podmienkach. Zmluva bola uzatvorená ako zmluva
na diaľku v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu odporkyne vedeného na internetovejstránke navrhovateľa, ktorý navrhovateľ zriadil odporkyni na základe ňou vyplnených osobných údajov
(N..H..sk). Odporkyňa pri zriaďovaní účtu súhlasila so Všeobecnými obchodnými podmienkami a dňa
26.08.2013 sa zaregistrovala na stránke navrhovateľa a vytvorila si svoje konto s prihlasovacími údajmi.

Po prijatí poplatku 1 cent dostala prístup na online formulár. Jeho vyplnením požiadala o pôžičku,
ktorá jej bola poskytnutá vo výške 1.000,- Eur a dňa 09.05.2014 boli finančné prostriedky poukázané
na jej účet. Splatnosť úveru nastala 09.06.2014. Navrhovateľ s odporkyňou ešte pred splatnosťou
úveru prostredníctvom mailov dohodol splátkový kalendár na úhradu istiny v šiestich splátkach. Splátky
odporkyňa nedodržala a do dňa podania návrhu uhradila päť splátok vždy v sume 5,- Eur, a to dňa

30.06.2014, 10.07.2014, 11.08.2014, 08.09.2014 a 03.10.2014. Navrhovateľ predžalobnou výzvou zo
dňa 10.07.2014 vyzval odporkyňu na zaplatenie 1.336,94 Eur, no odporkyňa na výzvu nereagovala.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 22C 282/2014-30 zo dňa 24.03.2015.

Odporkyňa podala proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že v predmetnom záväzkovom

vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ. Z podaného návrhu a príloh nevyplýva, ako navrhovateľ vôbec
preukazuje uzavretie zmluvy o pôžičke. Samotná zmluva o pôžičke je neplatná z dôvodu, že obchádza
ustanovenia zákona upravujúce maximálnu výšku odplaty za požičanie peňazí. Taktiež napádala
nezákonnosť platobného rozkazu v časti priznania úrokov z omeškania. V súvislosti s náhradou trov
konania navrhla, aby súd rozhodol podľa § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o drobný spor.

Podaním označeným ako „vyjadrenie žalovaného k podaniu žalobcu zo dňa 05.06.2015 a podanie
vzájomného návrhu“ doručeným tunajšiemu súdu 11.03.2016 odporkyňa žiadala, aby súd rozhodol o
vzájomnom návrhu tak, že:

1. Súd určuje, že zmluva o pôžičke č. X. uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná.
Alternatívne - Súd určuje, že zmluva o pôžičke č. X. uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je
neplatná v časti ustanovenie o spracovateľskom poplatku vo výške 280,53 Eur a v časti jej ustanovenia
o RPMN vo výške 1738,35%.
2. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o pôžičke č. X. v znení „Klientovi, ktorý si nesplnil

povinnosť splatiť Pôžičku v dohodnutý dátum, bude k celkovej výške úveru na splatenie pripočítaná
Zmluvná pokuta z omeškania, a to 1,5% denne z celkovej výšky úveru vrátane poplatku za úver“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
3. Súd určuje, že uzavretie zmluvy o pôžičke č. X. uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom bolo
dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky.

4. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni sumu 200,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľ v zmluve dojednal zaplatenie tzv. spracovateľského poplatku,
ktorý je v skutočnosti skrytou formou úroku a nie je možné ho považovať za nič iné ako za odplatu podľa

§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. V predloženej zmluve o pôžičke sa síce formálne uvádzalo, že úrok
je vo výške 0,00% a že spracovateľský poplatok je vo výške 280,53 Eur, v skutočnosti však úrokom v
danej zmluve je tzv. spracovateľský poplatok. Znamená to, že skutočná úroková miera bola 330,301%
p.a., hoci v čase uzavretia zmluvy priemerná výška úrokov podľa štatistiky zverejnenej Národnou
bankou Slovenska bola na úrovni 8,46% ročne. Týmto konaním navrhovateľ zavádza spotrebiteľa a

dopúšťa sa nekalej obchodnej praktiky, pretože poskytuje spotrebiteľom mylné informácie, že úroková
sadzba je 0,00%. Skutočnosť, že si navrhovateľ v konaní tento spracovateľský poplatok neuplatňuje
nie je dôvodom, aby sa súd nezaoberal jeho platnosťou a v nadväznosti na to platnosťou, resp.
neplatnosťou celej zmluvy. Neplatnosť zmluvy napadla odporkyňa aj vo vzťahu k RPMN, nakoľko táto
bola neprimerane vysoká. V čase uzavretia zmluvy RPMN bánk pri kreditných kartách neprevyšovala

20,78%. Vzhľadom na uvedené mala odporkyňa za to, že zmluva ako celok je neplatná a jej uzavretie
bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 1,5%
denne, táto by ročne predstavovala 547,50% ročne a vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Odporkyňa si zároveň z dôvodu
porušenie predpisov na ochranu spotrebiteľa uplatnila od navrhovateľa nárok na primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 200,- Eur. V závere svojho návrhu požiadala o oslobodenie od platenia trov
konania a trov právneho zastúpenia podľa § 150 O.s.p. z dôvodu, že je v ťažkej finančnej situácii a
navrhovateľ, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, sa nemusel nechať zastupovať advokátom.Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na 23.03.2016, na ktoré riadne predvolal
právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyňu. Odporkyňa podaním doručeným súdu 23.03.2016
(osobne podaným) ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu choroby a žiadala o odročenie

pojednávania.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa § 119 ods. 2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod

na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä:
a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,
b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,
c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa § 119 ods. 3 O.s.p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo
jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie

sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd konštatuje, že návrh na odročenie pojednávania predstavuje návrhové konanie, kedy účastník,
ktorý žiada o odročenie pojednávania musí uviesť súdu bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o

ňom dozvedel, dôvod na odročenie pojednávania, pričom návrh musí obsahovať údaje uvedené v
§ 119 ods. 2 O.s.p. V prípade, ak má byť dôvodom odročenia zdravotný stav účastníka konania,
návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka konania mu neumožňuje účasť na pojednávaní. Odporkyňa vo svojom podaní doručenom
súdu 23.03.2016 neuviedla dôležité dôvody, pre ktoré by bolo potrebné pojednávanie odročiť, pričom jej

návrh na odročenie pojednávania neobsahoval potrebné údaje s ohľadom na ustanovenie § 119 ods. 2
O.s.p. Svoj návrh na odročenie pojednávania odôvodnila chorobou, ktorú však bližšie nešpecifikovala,
podanie neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára o nemožnosti odporkyne zúčastniť sa pre
chorobu na pojednávaní, pričom súd musí konštatovať, že odporkyňa k podaniu nepriložila ani len
potvrdenie o práceneschopnosti. Súd preto dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odročenie

pojednávania a preto vec prejednal v neprítomnosti odporkyne v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Zároveň
súd považuje za potrebné uviesť, že už jedno pojednávanie nariadené na 22.02.2016 (pondelok)
bolo odročené v dôsledku žiadosti odporkyne, ktorá sa nemohla na pojednávanie dostaviť z dôvodu
pracovných povinností, pričom žiadosť o odročenie pojednávania zaslala súdu až v piatok 19.02.2016.

Pred otvorením pojednávania právna zástupkyňa navrhovateľa vzala návrh v časti 15,- Eur späť
vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa túto sumu navrhovateľovi uhradila.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení

konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal návrh v časti 15,- Eur späť pred otvorením pojednávania, súd
konanie v tejto časti zastavil, pričom súhlas odporkyne nebol potrebný.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že trvajú na podanom návrhu, pričom

zdôraznila, že v konaní si navrhovateľ uplatňuje len istinu z nesplatenej pôžičky. Poukazovala aj na
predchádzajúcu emailovú komunikáciu medzi navrhovateľom a odporkyňou, kde odporkyňa vyjadrila
spokojnosť so službami navrhovateľa. Vo vzťahu k vzájomnému návrhu odporkyne právna zástupkyňanavrhovateľa založila do spisu písomné vyjadrenie, rozhodnutia iných súdov, kde bol navrhovateľovi
priznaný aj spracovateľský poplatok a emailovú komunikáciu medzi navrhovateľom a odporkyňou.

V písomnom vyjadrení k vzájomnému návrhu navrhovateľ uviedol, že odporkyňa bola jeho klientkou od
26.08.2013, pričom opakovane využívala jeho služby. Konanie odporkyne považuje za účelové. Sama
odporkyňa iniciovala uzavretie predmetnej zmluvy o pôžičke, preto nie je možné hovoriť o nekalých
obchodných praktikách zo strany navrhovateľa. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvy navrhovateľ
opakovane poukazoval na to, že v konaní si neuplatňuje spracovateľský poplatok ani zmluvnú pokutu.

Aj v prípade, ak by zmluva bola neplatná, odporkyňa by bola povinná vydať bezdôvodné obohatenie
v zmysle
§ 451 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa sa v konaní dovoláva ochrany spotrebiteľa, avšak odporkyňu
nemožno považovať za priemerného spotrebiteľa, nakoľko má právnické vzdelanie a aj posledné
pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že prednášala na univerzite. Pokiaľ ide o neprijateľnosť
zmluvnej pokuty, zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nevyplýva, že v zmluvnom

vzťahu so spotrebiteľom nemožno dojednať zmluvnú pokutu. Pre záver o neprimeranosti zmluvnej
pokuty nestačí len skutočnosť, že nebola dojednaná individuálne. K otázke odporkyňou uplatneného
finančného zadosťučinenia vo výške 200,- Eur nie je zrejmé, z čoho vychádzala pri určení tejto sumy.
Navrhovateľ však požiadavku odporkyne na finančné zadosťučinenie považuje za neopodstatnenú
najmä s prihliadnutím na to, že neodôvodnila jej primeranosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: návrhom na začatie konania zo dňa 08.09.2014,
Zmluvou o pôžičke č. X. zo dňa 09.05.2014, zmluvnými podmienkami pre spotrebiteľské úvery
vo forme krátkodobej pôžičky so splatnosťou 5 až 31 dní poskytované prostredníctvom internetu
spoločnosťou Toli.sk s.r.o., výpisom z účtu na č.l. 11, priebehom registrácie na stránke firmy Toli.sk s.r.o. -

www.onlinepenazenka.sk <http://N..H..Q. a zriadila si osobné konto. Pri evidovaní sa do systému
uhradila odporkyňa registračný poplatok vo výške 0,01 Eur, čím prejavila súhlas so zriadením konta aj
so zmluvnými podmienkami navrhovateľa. Následne odporkyňa prostredníctvom sprístupneného online

formulára mohla (ale nemusela) požiadať o poskytnutie pôžičky. Pôžičkový formulár si odporkyňa mohla
nastaviť sama podľa svojich požiadaviek, to znamená, že si sama určovala výšku poskytnutej pôžičky,
ako aj dobu splatnosti, pričom pri nastavovaní uvedených položiek sa jej zároveň zobrazovala aj výška
spracovateľského poplatku. Svoju žiadosť následne doplnila dokladmi vyžadovanými navrhovateľom -
občianskym preukazom, výpisom z účtu a výplatnou páskou. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že

odporkyňa uzavrela s navrhovateľom zmluvu na diaľku, pričom uvedený úkon urobila slobodne, vážne,
určito a zrozumiteľne. Súd preto nemal pochybnosti o platnosti uzavretej zmluvy.

Pokiaľ išlo o namietanú neplatnosť zmluvy v časti ustanovenia o spracovateľskom poplatku a RPMN, je
potrebné uviesť, že navrhovateľ si v uvedenom konaní zaplatenie spracovateľského poplatku a úroky z

poskytnutejpôžičkyvkonaníneuplatňuje.Predmetomkonaniajelenrozdielmedziskutočneposkytnutou
sumou pôžičky po odrátaní jednotlivých splátok zo strany odporkyne a úrokov z omeškania z dôvodu
omeškania odporkyne zo splatením dlhu. Súd však považuje za potrebné uviesť, že ak by aj posúdil
dohody týkajúce sa spracovateľského poplatku a použitej RPMN za neplatné, uvedené dohody je možné
s ohľadom na ustanovenie § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu zmluvy a ako také

by teda nespôsobovali neplatnosť zmluvy ako celku.

Pokiaľ ide o námietku odporkyne ohľadom prípadného vyslovenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, je
potrebné uviesť, že predmetom tohto konania nie je uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany navrhovateľa,
a preto sa ňou súd ako právne bezvýznamnou nezaoberal.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 09.05.2014 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, a to uzavretím Zmluvy o pôžičke č. X., na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur na dobu 31 dní, s
RPMN 1738,35%. Splatnosť úveru mala nastať 09.06.2014. Odporkyňa sa zaviazala uhradiť okrem

poskytnutých peňažných prostriedkov aj spracovateľský poplatok vo výške 280,53 Eur. Odporkyňa do
dňa rozhodovania súdu uhradila sedem splátok vždy v sume 5,- Eur, a to dňa 30.06.2014, 10.07.2014,
11.08.2014, 08.09.2014, 03.10.2014, 07.11.2014 a 11.12.2014. Zvyšnú sumu ani na výzvu navrhovateľa
neuhradila. Napriek tomu, že navrhovateľ sa mimosúdnou cestou snažil s odporkyňou dohodnúť na
uhradení pohľadávky, odporkyňa listom zo dňa 10.07.2014 oznámila navrhovateľovi, že ustanovenia o

výške odplaty uvedené v zmluve o pôžičke sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, preto uhradí
navrhovateľovi len sumu zodpovedajúcu neuhradenej časti z toho, čo jej navrhovateľ vyplatil. Napriek
tomuzvyšokdlžnejsumydodnešnéhodňaneuhradila.Súdpretonávrhpovažovalzadôvodnýazaviazal
odporkyňu na úhradu dlžnej sumy tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.Ak by aj navrhovateľ v konaní žiadal zaviazať odporkyňu na zaplatenie spracovateľského poplatku a
úrokov vyplývajúcich z dohodnutej RPMN a súd by dospel k záveru, že tieto dojednania sú neplatné,

nezmenilo by to vôbec situáciu odporkyne, nakoľko táto by aj tak bola povinná vydať navrhovateľovi
rozdiel medzi poskytnutou pôžičkou a sumou ňou zaplatených splátok titulom bezdôvodného
obohatenia. Uvedené platí aj vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Pokiaľ išlo o námietku odporkyne týkajúcu sa nekalej obchodnej praktiky súd považuje za potrebné

uviesť, že nekalou obchodnou praktikou v zmysle § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa je obchodná praktika, ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo
ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na
určitú skupinu spotrebiteľov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa uzavrela
zmluvu o pôžičke s navrhovateľom z vlastnej slobodnej a vážnej vôle, pričom pri uzatváraní tejto zmluvy

si prostredníctvom online formulára sama nastavovala výšku pôžičky, dobu jej splatnosti a zároveň sa jej
zobrazila aj výška spracovateľského poplatku. Odporkyňa pri zatváraní zmluvy mala vedomosť o výške
spracovateľského poplatku a v prípade, ak by s výškou poplatku nesúhlasila, zmluvu o pôžičke nebola
povinná uzavrieť. Na viac konajúci súd zdôrazňuje, že navrhovateľ si v tomto konaní spracovateľský
poplatok ani neuplatňuje. S ohľadom na uvedené mal súd za to, že nárok na primerané finančné

zadosťučinenie, ktoré si odporkyňa uplatnila, je bezpredmetný, nakoľko zo strany navrhovateľa nedošlo
k použitiu nekalej obchodnej praktiky.

Z vykonaného dokazovania mal súd tiež za preukázané, že odporkyňa si od navrhovateľa opakovane
požičiavala (konkrétne 14 - krát) na základe zmluvy o pôžičke rôzne sumy, ktoré vždy uhradila spolu so

spracovateľským poplatkom. Odporkyňa bola s poskytovaním pôžičiek zo strany navrhovateľa spokojná,
o čom svedčia aj predložené emailové správy adresované navrhovateľovi.

Nad rámec nutného odôvodnenia súd poukazuje na to, že v prípade odporkyne sa jedná o osobu znalú
práva, preto pri uzatváraní predmetnej zmluvy mala postupovať s náležitou opatrnosťou aj s ohľadom

na ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka.

Nakoľko sa odporkyňa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ju zaviazal v zmysle
citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Priznaná výška úrokov z omeškania
je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky 0,25% (v období od 11.06.2014 do 09.09.2014 - 0,15% a v období
od 10.09.2014 - 0,05%) + 5 percentuálnych bodov.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p tak, že odporkyni, ako neúspešnému
účastníkovi konania, uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z

náhrady súdneho poplatku za návrh vo výške 58,50 Eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške
263,84 Eur.

Čo sa týka samotnej výšky trov právneho zastúpenia, navrhovateľ žiadal priznať túto náhradu za 6
úkonov právnej služby po 51,45 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. predžalobná výzva, 3.

podanie návrhu na začatie konania, 4. vyjadrenie k odporu, 5. vyjadrenie k vzájomnému návrhu, 6. účasť
na pojednávaní), 3x režijný paušál po 8,04 Eur (úkony vykonané v roku 2014), 1x režijný paušál po 8,39
Eur (úkon vykonaný v roku 2015) a 2x režijný paušál po 8,58 Eur (úkony vykonané v roku 2016). Zároveň
žiadal aj o priznanie náhrady cestovného za cestu na pojednávanie 23.03.2016 Žilina - Bratislava a späť
vo výške 106,36 Eur (403km pri spotrebe 6,8 l/100km a cene paliva 1,194 Eur za liter) a náhrady za

stratu času stráveného cestou do miesta pojednávania a späť vo výške 114,40 Eur za 8 polhodín pri
náhrade za jednu polhodinu 14,30 Eur.

V prvom rade treba uviesť, že úkon právnej služby - predžalobná výzva nemožno považovať za úkon,
ktorý by bol vykonaný v konaní pred súdom (po podaní návrhu) a ani v priamej a bezprostrednej

súvislosti s ním, keďže takýto úkon nie je podmienkou na uplatnenie práva na súde. Preto trovy právneho
zastúpenia spojené s takýmto úkonom súd nepovažoval za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie
práva navrhovateľa v predmetnej veci podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a tak náhradu trov právneho zastúpenia
za tento úkon právnej služby spolu s režijným paušálom navrhovateľovi nepriznal.V nadväznosti na uvedené potom, ak by aj neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia §
150 ods. 2 O.s.p., bolo možné priznať navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia len za päť

úkonov právnej služby po 51,45 Eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie návrhu, 3. vyjadrenie
k odporu, 4. vyjadrenie k vzájomnému návrhu, 5. účasť na pojednávaní) + 2x režijný paušál po 8,04
Eur (úkony vykonané v roku 2014), 1x režijný paušál po 8,39 Eur (úkon vykonaný v roku 2015) a 2x
režijný paušál po 8,58 Eur (úkony vykonané v roku 2016), náhradu cestovného za cestu na pojednávanie
23.03.2016 Žilina - Bratislava a späť vo výške 106,36 Eur a náhrady za stratu času vo výške 114,40

Eur , t.j. celkom 527,68 Eur (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 15 písm. a), § 16 ods.
3, § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.)

Súd však dospel k záveru, že je na mieste v súlade s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p. pristúpiť k zníženiu
náhrady trov právneho zastúpenia o 50% , a to z dôvodu, že v posudzovanej veci ide o drobný spor a
trovy konania považoval súd za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Z jazykového a logického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne
nevyplýva, akými úvahami sa má súd spravovať pri svojom rozhodovaní. Miera úvahy súdu je zúžená
na univerzálnu danosť takejto možnosti, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči

pohľadávke. Aký je pomer výšky trov k výške pohľadávky, ktorý treba považovať za neprimeraný, zákon
nezakotvuje a moderačné právo súdu je ponechané na úvahe súdu.

Zaprimeranéazodpovedajúceúčeluprávnehozastúpeniavposudzovanejvecipovažovalsúdpriznanie
náhrady trov konania za súdny poplatok za návrh vo výške 58,50 Eur a za trovy právneho zastúpenia

vo výške 263,84 Eur.

Na podporu správnosti záverov, z ktorých súd vychádzal pri určení primeranej výšky náhrady trov
právneho zastúpenia, súd dáva tiež do pozornosti nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.ÚS
3923/11 zo dňa 29.03.2012, v ktorom ústavný súd dospel k obdobným záverom.

Odporkyňa je povinná náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 149 ods. 1 O. s. p. uhradiť na bankový
účet právneho zástupcu navrhovateľa č. účtu: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX V.: XXXXXXXX, v lehote
uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O. s. p.)
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.