Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/166/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210212
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417210212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: A. R., U..
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, U. R., v konaní o zaplatenie istiny 18,30 Eur s príslušenstvom
a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 204,20 Eur v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 18,30 Eur, poplatok
v sume 329,12 Eur, poplatok za upomienky v sume 72,- Eur, úrok vo výške 32 % ročne zo súm
špecifikovaných v žalobe, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo súm špecifikovaných v žalobe ako
aj trovy konania na tom základe, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 06.02.2012 uzavretej podľa
Obchodného zákonníka ako nepomenovanej zmluvy poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške
500,- Eur. Žalovaný sa tento úver zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 484,- Eur, a

to v 12. mesačných splátkach po 82,- Eur počnúc dňom 17.03.2012. V dňoch 20.11.2012, 16.05.2013
a 24.10.2013 žalovaný požiadal o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Na základe
týchto žiadostí mal byť potom celý úver uhradený dňa 13.06.2014, no žalovaný neplnil svoj záväzok v
súlade so zmluvou a tým stratil výhodu splátok, pričom doteraz uhradil len sumu 481,70 Eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc tým, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a táto nebola
uzavretá určito a zrozumiteľne. Neobsahuje uvedenie úrokovej miery a RPMN predstavuje 304,10

%, čo je rozporné s dobrými mravmi a spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy. Okrem toho zmluva
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok ani termín konečnej splatnosti úveru a tak je úver bezúročný
a bezpoplatkov. Poukazujúc potom na skutočnosť, že po podaní žaloby uhradil žalovanému ešte sumu
222,50 Eur a celkovo mu teda uhradil sumu 704,20 Eur, žalobca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil
rozdiel medzi poskytnutým úverom 500,- Eur a uhradenou sumou 704,20 Eur, t.j. o sumu 204,20 Eur,
ktorú žiadal, aby mu žalobca uhradil a súčasne žiadal vysloviť, že úver je bezúročný a bezpoplatkov. V

tejtočastitedaišlozobsahovéhohľadiskaovzájomnúžalobupodľa§147Civilnéhosporovéhoporiadku.3. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení nespochybnil úhrady realizované žalovaným. Poukázal
na to, že žalovaným namietané náležitosti obsahuje zmluva na prednej strane (čo sa týka splátok),
resp. formulár štandardných európskych informácií, ktorý žalovaný podpísal (termín konečnej splatnosti

a dobu trvania zmluvy), pričom zmluva sa spravuje aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili obe strany, vypočul žalovaného na
pojednávaní dňa 27.09.2018, kedy súčasne prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti žalobcu, ktorý

žiadal konať bez jeho účasti.

5. V konaní potom nebolo sporným, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 06.02.2012
zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 500,- Eur za poplatok 484,-
Eur. Úver sa zaviazal žalovaný uhradiť v dvanástich mesačných splátkach po 82,- Eur so splatnosťou
prvej splátky dňa 17.03.2012. V zmluve sa uvádza prehlásenie žalovaného ako dlžníka, že finančné

prostriedky sú poskytnuté na iný účel, teda nie na výkon zamestnania, povolania, ani podnikania. Zmluva
na tejto (prvej) strane obsahuje ešte uvedenie, že RPMN je 304,10 %, iné úverové parametre tu už
obsiahnuté nie sú. Z formálnej stránky ide o takzvanú formulárovú zmluvu, teda o vopred pripravené
tlačivo s nemožnosťou zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, sumy
úveru, poplatku za jeho poskytnutie, počtu a výšky splátok a označenia účelu poskytnutia finančných

prostriedkov.

6. Z hľadiska právneho posúdenia je nepochybné, že sa jednalo o zmluvu spotrebiteľského charakteru,
v rámci ktorej mal žalobca postavenie dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný
postavenie spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia tejto

zmluvy. To, že si žalovaný bral peniaze pre svoje osobné potreby je v konečnom dôsledku potvrdené
aj označením políčka v zmluve o poskytnutí úveru na iný účel než na podnikanie, zamestnanie, či
povolanie.

7. I keď sa teda jednalo o úverovú zmluvu upravenú v § 497 Obchodného zákonníka (ktorá je tzv.

absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom do
31.01.2013) neznamená to, že za splnenia ďalších podmienok nemožno na úverovú zmluvu aplikovať
aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkáchpre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej
aj len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

9. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná
v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

10. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, b)

veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný vstupoval do úverového vzťahu so žalovaným
ako „neobchodník“, ako fyzická osoba spotrebiteľ (ani žalobca netvrdil opak) a žalobca mal postavenie

veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

13. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sa jednalo nepomenovanú zmluvu a bol dohodnutý režim
Obchodného zákonníka, súd poukazuje na § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňuuzavretia úverovej zmluvy, podľa ktorého majú ustanovenia Občianskeho zákonníka, či iné ustanovenia
upravujúce spotrebiteľské vzťahy prednosť pred inou úpravou a odlišné zmluvné dojednania a dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Preto podľa názoru súdu

aj keď bolo vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (teda ani nie priamo v samotnom texte
zmluvy) obsiahnuté ustanovenie, že bol dojednaný režim Obchodného zákonníka, bolo takéto zmluvné
ustanovenie neplatné ako odporujúce § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda absolútne neplatné
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, nakoľko účelom tohto ustanovenia je aby
sa svojou povahou výsostne spotrebiteľské vzťahy medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom

na druhej strane nekorigovali v neprospech spotrebiteľa úpravou cez iné kódexy a to aj cez Obchodný
zákonník. Súd preto túto argumentáciu žalobcu považoval za nedôvodnú.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy bol jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj údaj o dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ak tento údaj v

zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy. Pod hrozbou rovnakej sankcie sa ako náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyžadovalo podľa § 9 ods. 2 písm. i) cit. zákona uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) uvedenie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a podľa

§ 9 ods. 2 písm. y) aj uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Uzavretá zmluva žiadnu z týchto náležitostí neobsahuje, nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy,
termín konečnej splatnosti úveru ani úroková sadzba spotrebiteľského úveru a termíny splatnosti splátok

ani priemerná hodnota RPMN.

16. Predovšetkým súd uvádza, že v zmluve nie je nikde uvedená úroková miera (sadzba) úveru, ktorá
je jedným zo základných ukazovateľov výhodnosti (nielen) spotrebiteľského úveru, pričom žalobcovi nič
nebránilo, aby konkrétnym, pre spotrebiteľa zrozumiteľným spôsobom uvedenia konkrétneho percenta

uviedol tento úverový parameter. Ak zákon hovorí o úrokovej sadzbe, tak podľa súdu tým má na mysli
uvedenie konkrétneho percenta v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Nie je súladným so zákonom postup,
kedy žalovaný len v bode 10 úverových podmienok uviedol formuláciu, že tretina dohodnutého poplatku
predstavuje úrok a zvyšné jeho dve tretiny sú nákladmi na vypracovanie a uzavretie zmluvy. Vychádza
to v danom prípade po matematickom prepočte (ktorý nemá realizovať spotrebiteľ) potom tak, že cca

suma 161,- Eur je úrokom a suma 323,- Eur je poplatkom súvisiacim s uzavretím zmluvy. I keď súd
samozrejme akceptuje, že veriteľ si môže za poskytnutie úveru účtovať určitý poplatok súvisiaci s
uzavretím zmluvy zohľadňujúci náklady na jej uzavretie, je podľa súdu neakceptovateľným takto vysoký
poplatok (pohybujúci sa na úrovni takmer dvoch tretín úverovej istiny), ktorým žalovaný podľa súdu v
podstate prekrýva skutočnú úrokovú mieru úveru. Už z vlastnej rozhodovacej činnosti je súdu známe,

že žalobca štandardne postupoval v istom období tak, že v úverových zmluvách je administratívny
poplatok závislý od výšky poskytovaného úveru - čím vyšší úver, tým vyšší poplatok - a tým v zmluve
deklaruje relatívne prijateľnú hodnotu úrokovej sadzby. Tým sa ale u spotrebiteľa vyvoláva zdanie
pomerne akceptovateľného úroku, hoci skutočnosť je iná a je v jeho neprospech.

17. Vzhľadom na uvedené treba podľa názoru súdu poplatok súvisiaci s uzavretím zmluvy považovať
za súčasť odmeny žalobcu ako veriteľa za poskytnutie peňazí (úveru) žalovanému a teda zahrnúť toto
do úrokovej miery, lebo štandardne úrok je práve tým ukazovateľom, ktorý odzrkadľuje reálnu „cenu“
požičiavaných peňazí. V opačnom prípade sa totiž údaj o úrokovej sadzbe stáva nič nehovoriacim
parametrom, čo nezodpovedá zmyslu a účelu ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Pokiaľ ide o termíny splatnosti jednotlivých splátok, tak zmluva tieto neobsahuje, a to ani na prvej
strane ako to tvrdil žalobca. Tu je uvedené len to, že splátok bude celkovo 12, pôjde o mesačné splátky
a budú mať výšku 82,- Eur s tým, že z textu „počnúc dňom 17.03.2012“ možno len vyvodiť, že by sa
malo jednať o dátum splatnosti prvej splátky. Z ničoho však už nemožno zistiť, kedy boli splatné ďalšie

mesačné splátky, ako sa vlastne upravoval splátkový kalendár (ako to vyplýva z troch žiadostí žalobcu
o úpravu) a ako vlastne dospel žalobca k záveru, že termín konečnej splatnosti úveru je deň 13.06.2014
a doba trvania zmluvy (hoc uzavretej dňa 06.02.2012) je 12 mesiacov. Tieto zmätočné údaje pritom
obsahuje žalobcom predložené tlačivo informácii o úvere (č.l. 79 spisu, na ktoré nie je odkaz ani v zmluveani v úverových podmienkach), z ktorého je potom evidentné, že ho žalovaný pri podpise zmluvy dňa
06.02.2012 ani nemohol dostať (lebo zrejme dátum 13.06.2014 bol stanovený v nadväznosti na posuny
splátkového kalendára). Uvedené ale nič nemení na tom, že ani v zmluve ani v žiadnom inom dokumente

nie je uvedené, kedy mal žalovaný vlastne mesačné splátky splácať a kedy zaplatí tú poslednú, pričom
vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy a počet 12 mesačných splátok to rozhodne nemohlo byť dňa
13.06.2014.

19. Napokon súd dodáva, že zmluva nemá ani informáciu o priemernej hodnote RPMN a teda úver

poskytnutý na základe takto žalobcom (ako profesionálom vo finančnej oblasti) koncipovanej zmluvy
nemožno hodnotiť v zmysle citovaných ustanovení inak ako bezúročný a bezpoplatkov. Žalobcovi preto
nevznikol nárok na úhradu poplatkov a úrokov, jedine nárok na istinu poskytnutého úveru, ktorú mu však
už žalovaný uhradil.

20. Už len tieto dôvody boli relevantnými pre to, aby žalobu žalobcu zamietol a uložil mu na základe

vzájomnej žaloby povinnosť vrátiť žalovanému ním zaplatené bezdôvodné obohatenie. Súd v tomto
smere len dodáva, že rovnaký právny následok (povinnosť žalobcu vydať bezdôvodné obohatenie) by
malo aj posúdenie úverovej zmluvy ako absolútne neplatnej a tak toto bolo už nadbytočným skúmať (či
teda úroková miera presahovala akceptovateľnú odplatu na finančnom trhu v danom čase a segmente).

21. Pokiaľ podľa nesporných skutočností (podložených aj dokladmi žalovaného na č.l. 67 spisu) zaplatil
žalovaný na úver celkovo sumu 704,20 Eur (do podania žaloby sumu 481,70 Eur, následne ešte sumu
222,50 Eur ), potom o sumu 204,20 Eur zaplatil žalobcovi viac než mal tento nárok, lebo žalobca mu
poskytol úver vo výške 500,- Eur.

22. Pokiaľ teda žalovaný zaplatil žalobcovi viac než sumu, ktorá mu bola poskytnutá na základe úverovej
zmluvy, čiastka uhradená ním naviac predstavuje bezdôvodné obohatenie sa žalobcu na jeho úkor podľa
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je
majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu. Žalobca sa vzhľadom na bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o sumu 204,20 Eur a túto je povinný

mu zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

23. V tomto rozsahu teda súd vzájomnej žalobe žalovaného vyhovel a zamietol ju v časti o určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako nadbytočnú, nakoľko potreba tohto určovacieho výroku (§
137 písm. c) CSP) bola konzumovaná tým, že súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
bezdôvodné obohatenie majúce základ v predbežnej otázke posúdenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, ktorá bola zodpovedaná v dôvodoch tohto rozsudku.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca
bol ohľadne svojej žaloby neúspešný a tak by mal nárok na náhradu trov žalovaný, ktorý zas bol
úspešný čiastočne ohľadne svojej vzájomnej žaloby (ohľadne zaplatenia žalovanej sumy). Nakoľko však
žalovanému trovy nevznikli (zo spisu žiadne konkrétne nevyplývajú), súd vyslovil, že žiadna z nich nemá
právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.