Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117216542
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117216542.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobkyne: M. C., nar. XX. XX. XXXX,

L. XX, XXX XX L., v konaní zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul.
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard
Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod
č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258
713, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkáč, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Ružinovská 42, 821 01, o vydanie bezdôvodného obohatenia 58,71 EUR a určenie neprijateľnosti

zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa22.6.2017sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplatenia
sumy 58,71 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58,71 EUR od druhého dňa
po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia sumy 58,71 EUR a určenia, že zmluvná podmienka

uvedená v žiadosti/zmluve o poskytnutí úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 27. 5. 2010, časť C)
Kreditná karta v znení „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., zaradila do
zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový rámec vo výške 400 EUR
(12.050,40 Sk) a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie, že moja žiadosť o vydanie
kreditnej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených žiadosti o poskytnutie klasického
spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade, že po vyhodnotení aktuálnej situácie
nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť

navrhovanú výšku úverového rámca k vydaniu na ňou stanovenú nižšiu výšku. Zaväzujem sa splácať
čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 4 % z
úverového rámca alebo z dlžnej sumy, ak nebude dohodnuté inak, a to, i telefonicky. Súhlasím s platbami
uvedenými v časti C1). Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie je v časti C1) dohodnuté inak, a
spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B), je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ide o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.

XXXXXXXXXXXXXXX, zo dňa 27. 5. 2010, žalovaný jej poskytol úver vo výške 303,45 EUR na
nákup tovaru s mesačnou splátkou vo výške 30,18 EUR s ročnou úrokovou sadzbou 34 %, RPMN
39,81 %, priemernou RPMN 48,34 % s počtom mesačných splátok 12. Žalobkyňa uviedla, že zmluva
neobsahovala adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného a
účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), ďalej neobsahovala
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch,

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o
spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné predmetný úver považovať podľa § 4 ods. 3 zákona o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. Aj keby úver nebol bezúročný a bez poplatkov,
tak v zmluve je uvedená výška ročnej úrokovej sadzby 34 %, pričom priemerné úrokové sadzby z úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného

roka v máji v roku 2010, boli vo výške 6,57 % ročne. Z uvedeného vyplynulo, že úrok stanovený veriteľom
v zmluve o úvere je minimálne 5 násobne vyšší. Namietala, že výška úrokov nebola súlade s dobrými
mravmi a preto je potrebné, v tejto časti považovať za absolútne neplatný právny úkon. Bezdôvodné
obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi platbami 362,16 EUR a výškou úveru 303,45 EUR, teda
58,71 EUR. Uviedla, že o skutočnosti, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedela
od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS dňa 16. 1. 2017. Ďalej poukazovala na to, že je

potrebné premlčaciu dobu posúdiť v objektívnej premlčacej dobe, nakoľko ide o úmyselné konanie k
bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľa.

3. V ďalšom žalobkyňa namietala, že touto zmluvou jej bol ako spotrebiteľke nanútený popri právnom
úkone, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu, iný úkon. A to práve v zmluvnej podmienke ktorej

neprijateľnosti sa touto žalobou domáha v časti predtlačeného formulára v časti C).

4. Poukázala na to, že išlo o nedostatok jej vôle ako konajúcej osoby spotrebiteľky, vstúpiť do iného
zmluvného vzťahu so žalovaným. Uviedla, že chcela získať úver na zakúpenie tovaru, čo bolo jej
primárnou pohnútkou a musela podpísať predloženú predtlač listiny. Revolvingový úver v časti C)

kreditná karta žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27.
5. 2010, je absolútne iný právny vzťah, ktorý uzavrieť nechcela a ktorý mal vzniknúť v budúcnosti po
zhodnotení jej platobnej disciplíny v prípade ponúkaného z úveru na tovare na nákup tovaru. Uviedla,
že postup žalovaného v tomto smere považuje za nekalú obchodnú praktiku definovanú v súčasnosti v
ustanovení § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 zákona o ochrane spotrebiteľa.

5. Žalobkyňa so žalobou predložila žiadosť/zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27.
5. 2010, potvrdenie o splatení úveru zo dňa 13. 2. 2012, prehlásenie Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa zo dňa 9. 5. 2017.

6. Súd vo veci doručoval žalobu žalovanému spolu s uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a žalovaný sa vo veci vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 9. 10. 2017 a vo veci uviedol, že žalobu neuznáva, žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

7. Uviedol, že úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch a poukázal na rozsudok súdneho dvora - tretia komora zo dňa 9. 11. 2016
vo veci C - 42/2015, z ktorého výslovne vyplýva, že „ nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky, tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok“. Žalovaný poukázal na

záväznosť judikatúry súdneho dvora ES pre všeobecné súdy členských štátov EÚ, čo znamená, že
výkladom poskytnutým súdnym dvorom ES sa musí riadiť nielen súd, ale všetky členské štáty EÚ, štátne
orgány,občaniačlenskýchštátovEÚ.VýkladprezentovanýrozhodnutiamisúdnehodvoraES,nadobúda
záväznú povahu.

8. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanej výške úrokovej sadzby úveru, podľa úverovej zmluvy žalovaný
uviedol, že žalobkyňa mala možnosť sa s obsahom zmluvy vopred oboznámiť, k uzatvoreniu úverovej
zmluvy z jej strany došlo bez akéhokoľvek donútenia, na základe jej slobodnej a vážnej vôle, s jasnými
a zrozumiteľnými vopred známymi podmienkami.

9. Výška ročnej úrokovej sadzby bola primeraná podmienkam na trhu v danom mieste a v čase, nebola
v rozpore s dobrými mravmi, či so zákonom a ani neprimerane vysoká. V danom prípade žalovaný
poukázal na to, že je nebankovým subjektom a poskytol žalobkyni úver vo výške 303,45 EUR, s ročnou
nemennou úrokovou sadbou 34 % so splatnosťou 12 mesiacov. Poukázal na to, že z dôkazu, ktorý bolžalobkyňou predložený vyplýva, že predmetný spotrebiteľský úver bol dňa 7. 2. 2012 v celom rozsahu
splatený.

10. Žalovaný považoval nárok žalobkyne uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia za nedôvodný,
napriek tomu vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že žalobkyňa splatila spotrebiteľský úver
ešte dňa 7. 2. 2012 a žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola podaná až dňa 22. 6. 2017,
teda viac ako 5 rokov od splatenia spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o argumentáciu k úmyselnému
bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného, uviedol, že táto argumentácia nijakým spôsobom ani

dôkazom nie je preukázaná a akékoľvek tvrdenie žalobkyne by muselo byť riadne preukázané.

11. Poukázal na to, že v tomto prípade ako poskytovateľ úverov, je žalovaný dlhodobo etablovaný na
trhu, koná s odbornou starostlivosťou, na základe všeobecne záväzných právnych predpisov platných
v čase uzatvárania úverových zmlúv a z toho dôvodu nemal ani potrebu sa bezdôvodne obohacovať.

12. Pokiaľ ide s o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalovaný vo veci uviedol, že v tomto
smere absentuje právny predpoklad pre úspešnosť žaloby v tejto časti pre neexistenciu naliehavého
právneho záujmu. Uviedol, že ide o umelo vytvorený súdny spor, bez akéhokoľvek relevantného
právneho základu. Skutočnosť, že spotrebiteľský úver bol žalobkyňou splatený ešte v roku 2012 a
následne podanie žaloby až v roku 2017 bez právneho základu (t. j. keď nedochádza, nedošlo a už

ani nemôže dôjsť k potrebe určenia zmluvnej podmienky ako neprijateľné zmluvné podmienky), svedčí
o vyvolaní súdneho sporu bez potreby poskytnutia relevantnej ochrany. Uviedol, že v danom prípade
nie sú splnené predpoklady pre úspešnosť žaloby žalobkyne na určenie o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, nakoľko žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na tomto určení.
Pokiaľ ide o nemožnosť určenia zmluvnej podmienky v časti C) Kreditná karta v Úverovej zmluve podľa

hmotnoprávnych predpisov, podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná zmluvná“), to však neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo, ak boli neprijateľné zmluvné podmienky

individuálne dojednané. Poukázal na to, že uvedené zákonné ustanovenie Občianskeho zákonníka
korešponduje s čl. 5 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica“), podľa ktorého hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani
k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane ako tovar alebo
služby dodávané výmenným spôsobom, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné. Na základe uvedeného

mal za to, že sú naplnené dôvody na zamietnutie žaloby aj v časti, v ktorej žalobkyňa žiadala o určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou a žalovaným,
žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, hoci bola zo strany súdu predvolaná.

14. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 27. 5. 2010 mal súd zistené, že právny
predchodca žalovaného a žalobkyňa uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru na nákup tovaru s poukazom
na to, že žalobkyňa kúpila tovar u označeného predajcu označený pečiatkou v pravom hornom rohu
zmluvy, pričom predajná cena tovaru bola 303,35 EUR a výška úveru 303,30 EUR, uvedené boli celkové

náklady vo výške 58,71 EUR s uvedením počtu mesačných splátok 12, výška mesačnej splátky 30,18
EUR, súčet mesačných splátok 362,16 EUR, ročná úroková sadzba 34 %, prvá splátka najneskôr do
15. 6. 2010 s termínom splatnosti 15. deň v mesiaci, priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery
nákladov pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru na trhu SR 48,34 %.

15. V časti C) Žiadosti/Zmluvy bolo uvedené: „Ďalej žiadam, aby ma spoločnosť CETELEM
SLOVENSKO a.s., zaradila do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytla mi úverový
rámec vo výške 400,00 EUR (12.050,40 Sk) a vydala kreditnú kartu na moje meno. Beriem na vedomie,
že moja žiadosť o vydanie kreditnej karty bude posudzovaná najmä na základe údajov uvedených v
žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania a že v prípade,

že po vyhodnotení aktuálnej situácie nebude možné vyhovieť tejto žiadosti v plnom rozsahu, môže
CETELEM SLOVENSKO a.s. zmeniť navrhovanú výšku úverového rámca na ňou stanovenú nižšiu
výšku. Zaväzujem sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach
vo výške minimálne 4 % z úverového rámca alebo z dlžnej sumy, ak nebude dohodnuté inak, a to itelefonicky. Súhlasím s platbami uvedenými v časti C1). Termín splatnosti je 10. deň v mesiaci, ak nie j
e v časti C1) dohodnuté inak, a spôsob splácania j e zhodný so zvolenou možnosťou v časti B). “

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s formulárom o zmluvných podmienkach
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kde sú uvedené informácie: označenie veriteľa (právneho predchodcu
žalovaného), základné charakteristiky spotrebiteľského úveru, celkové náklady na spotrebiteľský
úver, ročná úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov, priemerná hodnota RPMN, pre
zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru 48,34 %.

17. Žalobkyňa súdu predložila potvrdenie o splatení úveru zo dňa 13. 2. 2012, ktoré bolo adresované
právnym predchodcom žalovaného žalobkyni, v ktorom je uvedené, že dňom 7. 2. 2012 boli všetky
záväzky z úveru vyrovnané.

18. Podľa prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 9. 5. 2017, na združenie

sa obrátila žalobkyňa so žiadosťou, že potrebuje poradiť s úvermi, ktoré má v nebankových subjektoch,
pričom dňa 16. 1. 2017 osobne navštívila sídlo združenia a predložila podklady, ako sú zmluvy o
úvere, zmluvné podmienky a prehľady platieb. Po oboznámení sa s podkladmi spoločnosti CETELEM
SLOVENSKO a.s., zmluvou č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 27. 5. 2010, informovali žalobkyňu o
náležitostiach spotrebiteľských úverov, o neprimeraných odplatách a úrokoch za úver, ktoré sú v rozpore

dobrými mravmi, o rozhodnutiach súdov, či už slovenských súdov alebo aj s rozhodnutiami Súdneho
dvora, ktoré sa týkajú spotrebiteľských zmlúv.

19. Súd vec právne posúdil nasledovne:

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vzniesol námietku premlčania k uplatnenému nároku, súd
predtým, ako sa začal zaoberať samotným nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia skúmal, či
nárok žalobcu nie je premlčaný.

21. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

22. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto v
zákone ustanovenej (§ 100 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

25. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

26. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný
navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by

aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

27. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, ktoré v súlade s ustanovením
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka podlieha premlčaniu. Pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia, Občiansky zákonník upravuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Ak sa

povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.28. Subjektívna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka -
začiatok jej plynutia sa odvíjala od okamihu, kedy sa oprávnený z bezdôvodného obohatenia dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil.

29. Premlčacie doby (tak subjektívna ako aj objektívna) pri bezdôvodnom obohatení a začínajú spravidla
plynúť rôzne v závislosti od druhu bezdôvodného obohatenia. K bezdôvodnému obohateniu získaného
plnením bez právneho dôvodu, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, dochádza okamihom
poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plní bez právneho dôvodu

a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§
452), vzniká a objektívna doba na premlčanie práva na jeho vydanie preto začína plynúť okamihom
odpadnutia právneho dôvodu poskytnutého plnenia. Začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje
s okamihom, keď sa oprávnený dozvedel o tom, komu plnil a o odpadnutí právneho dôvodu plnenia. Ak
ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, treba rozlišovať prípady
relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo.

30. V prípade relatívne neplatného právneho úkonu, o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť len od
okamihu úspešného dovolania sa relatívnej neplatnosti, t. j. keď prejav oprávneného (dotknutého) došiel
druhému účastníkovi, právneho úkonu. Tento deň treba zásadne považovať za rozhodujúci okamih na
určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. Úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu začína súčasne plynúť aj objektívna premlčacia doba. Do času dovolania sa neplatnosti
takéhoto právneho úkonu, treba právny úkon považovať za platný (§ 40a Občianskeho zákonníka).
Na tom nič nemení skutočnosť, že účinky neplatnosti právneho úkonu nastávajú od jeho vzniku.
Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká spravidla od samého
vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba začne plynúť teda od vzniku takéhoto právneho

úkonu. Prípadne od poskytnutia plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Subjektívna
premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné
obohatenie a kto ho získal. Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne
neplatného právneho úkonu, respektíve vtedy, kedy na základe takéhoto úkonu poskytol plnenie, tu
súd poukazuje na rozhodnutie sp.zn. III. ÚS 158/99: „ak je právny úkon neplatný od samého počiatku

(absolútna neplatnosť), tak akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamihu plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonu,t.j.bezdôvodnýmobohatenímatýmtookamžikomzačínaplynúťobjektívna
lehota na jeho vydanie.“

31. V tejto právnej veci žalobkyňa odvodzuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, čo do úrokov

a poplatkov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z.. Na základe týchto ustanovení
označila úverovú zmluvu ako bezúročnú a bezpoplatkovú.

32. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene
získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť

oprávneného o tom, kto sa na jeho úkor obohatil - získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce,
že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Skutočná vedomosť
oprávneného o tom, že sa na jeho úkor získal majetkový prospech a v akej výške, predstavuje vedomosť
o rozhodujúcich skutkových okolnostiach.

33. Žalobkyňa tvrdila, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela od združenia, obsahom prehlásenia
sú však vyjadrenia, že bola informovaná o zákonných ustanoveniach a o rozhodnutiach súdov, ktoré
sú taktiež okrem iného síce anonymizované ale verejnosti prístupné. Informácie, ktoré mala pritom ako
skutkové okolnosti poskytla združeniu ona sama mala ich teda k dispozícií a mohla si bezdôvodné
obohatenie uplatniť aj pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby.

34. Pri použití účelovej argumentácie zo strany žalobkyne, by bolo možné posúvať začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby v podstate aj o presne celú desiatku rokov a začiatok plynutia lehoty by
mala plne v rukách, stačí, ak si zadováži potvrdenie od tretej osoby, že bola poučená o neprijateľných
zmluvných podmienkach a právne poučená s tým, že sa termín uvedie taký, aby zodpovedal dvom

rokom pred podaním žaloby.

35. Žalobkyňa mala vedomosť už pri podpise úverovej zmluvy o tom, kto je veriteľom zo zmluvy a
o tom, komu a kedy jednotlivé splátky úveru spláca. Žalobkyňa od združenia získala iba vedomosťo právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť s dozvedením sa rozhodujúcich skutkových
okolností, pre účely zistenia vzniku bezdôvodného obohatenia (právny zástupca vo veci ani nenavrhol
vypočuť samotnú žalobkyňu pre dôslednejšie preukázanie ním tvrdených skutočností, na predvolanie

súdu neregovala). Vyššie uvedené znamená, že mala vedomosť o skutkových okolnostiach a samotné
oboznámenie s právnym posúdením u združenia nemalo vplyv na subjektívnu lehotu, ako sa to účelovo
snaží nanútiť. Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že subjektívna lehota na vydanie prípadného
bezdôvodného obohatenia začala plynúť zaplatením príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom
ustanovenej povinnosti a pretože žalobkyňa už dňa 7. 2. 2012 zaplatila celú sumu poskytnutej úverovej

istiny aj úroky, subjektívna dvojročná premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula
najneskôr dňa 8. 2. 2014, žaloba bola podaná dňa 22. 5. 2017.

36. Pre úplnosť, vzhľadom na vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, že je potrebné považovať začiatok
plynutiasubjektívnejpremlčacejdobyodmomentu,odkedyspotrebiteľboloboznámenýprostredníctvom
Združenia na ochranu práv spotrebiteľa, súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky III. ÚS 143/2016, ktorý sa vyjadril k právnemu záveru Krajského súdu Banskej Bystrici
č.k. 14Co/109/2014-236 zo dňa 23. 9. 2014, ohľadom momentu začatia plynutia premlčacej doby z
právneho titulu prijatia bezdôvodného obohatenia, že je zásadné, kedy sa sťažovateľka preukázateľne
mohla o bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedieť. Ústavný súd konštatoval, že tento právny
záver krajského súdu nepovažuje za svojvoľný ani za prijatý v zjavnom omyle, resp. ako výsledok

formalistického výkladu aplikovaných právnych noriem.

37. Vzhľadom na túto skutočnosť, že súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku premlčania pre uplynutie
subjektívnej premlčacej doby, posudzovanie dĺžky objektívnej premlčacej doby, a ani samotného nároku
už nebolo právne relevantné.

38.Vzhľadomcelkovúargumentáciusúdpoukazujeajnato,žeúčelompremlčaniajestimulovaťsubjekty
k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv. Inštitút premlčania je v súlade s požiadavkou
právnej istoty a bráni existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv.

39. Ak by si spoločenská situácia vyžadovala zmeny v inštitúte premlčania, pre postoj k vlastným veciam
u spotrebiteľov, zákonodarca by určite už tento spoločenský problém už upravil tak, ako to bolo v prípade
ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (kde sa napokon aj tak ukázalo, že
neústavne).

40. Súčasná právna úprava však nevytvára takzvanú osobitnú kategóriu posudzovania začiatku
plynutia subjektívnej premlčacej doby v prípadne povinnosť prezumovať úmysel dodávateľa a ignorovať
subjektívnu premlčaciu dobu, o čom svedčí aj nejednotnosť v rozhodovaní jednotlivých súdov a súd
poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/1019/2015 - „V zmysle ustanovenia
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa o vzniku bezdôvodného obohatenia oprávnený dozvie vtedy,

keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia, t. j., keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného.
Z hľadiska plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa
dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a
jeho výške. Z uvedeného vyplýva správnosť záveru súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní vedomosti

žalobkyneovznikubezdôvodnéhoobohateniaaotomvprospechkohokobohateniudošlo,jepotrebnéz
hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala
žalovanému ako veriteľovi, poslednú splátku úveru. Navyše za situácie, že predmetnú zmluvu o úvere,
ktorú uzavrela so žalovaním dňa (1. 3. 2011 podpísala), jej táto skutočnosť, že má zaplatiť sumu istiny
(200 EUR) zvýšenú o odplatu (160 EUR), ďalej že zmluva neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku,

bola známa už v čase podpisu, t. j. uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Ospravedlnenie, že žalobkyňa
nemá právnické vzdelanie a v čase podpisu zmluvy nevedela o tom, že zmluva musí obsahovať údaj o
RPMN a údaj o úroku, je zavádzajúce a neopodstatnené, nakoľko už na prvý pohľad a aj laikovi musí
byť zrejmé neúmerné navýšenie žalovaným poskytnutého úveru.

41. Podľa KS v Nitre sp. zn. 6Co/220/2015 - V danom prípade teda nie je podstatná a rozhodujúca
okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť, že na jej úkor došlo
k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedela.
V danom prípade tak pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia ao tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ vychádzať zo dňa
(dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanej úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia
pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či žalobkyňa

skutočne vedela o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov úrokov a o tom, že sa
bezdôvodne obohacuje žalovaný. Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel k záveru,
že k bezdôvodnému obohatenie došlo dňom 14. 2. 2007, ktorým dňom žalobkyňa splatila predmetný
úver. Následne z toho vyplýva, že subjektívna dvojročná premlčacia doba uplynula dňom 14. 2. 2009.
Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok žalobou podanou na súd 17. 2. 2014, teda po uplynutí tak subjektívnej

ako aj objektívnej premlčacej lehoty. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval prvostupňový
rozsudok vo výroku za vecne správny. Námietku žalobkyne popísanú v odvolaní a týkajúcu sa toho, že
premlčaciadobajevtomtoprípadeaž10-ročnázdôvodu,žeideoúmyselnékonaniežalovanej,odvolací
súd neakceptoval. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila, že na strane žalovanej ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, bola povinná na preukázanie tohto jej tvrdenia označiť alebo doložiť relevantné dôkazy.
Uvedené úmyselné konanie žalovanej však žalobkyňa ničím nepreukázala, čím neuniesla dôkazné

bremeno tohto jej tvrdenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté rozsudok vo veci
samej i vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

42. Navyše boli vydané ďalšie rozhodnutia, ako napríklad rozhodnutie Krajského súdu Banskej
Bystrici č.k. 13Co/17/2015-99 zo dňa 24. 5. 2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

17Co/968/2013-192 zo dňa 10. 2. 2015.

43. Rovnako sa súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, aj čo sa týka vyslovenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, že ide o umelo vyvolaný súdny spor. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, žeby
na základe hoci aj formulárovej zmluvnej podmienke, potrebovala ochranu svojich subjektívnych práv.

Záväzkový vzťah bol ukončený ku dňu 14. 2. 2012, kedy bol spotrebiteľský úver vyplatený.

44. V zmysle aktuálne účinného § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, je neprijateľná;

v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

45. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky, alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

46. Žalobkyňa sa domáhala určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá bola samostatnou zmluvou
a ako aj žalobkyňa uvádzala v žalobe, revolvingový úver ako samostatný právny úkon nebol vo sfére jej
záujmu a je neplatný pre nedostatok vôle. Určenie, že niektorá zo zmluvných podmienok spotrebiteľskej
zmluvy je neprijateľnou pre rozpor s ust. § 53 OZ predpokladá, že spotrebiteľská zmluva, ktorá takúto

podmienku obsahuje, je právnym úkonom spĺňajúcim všetky náležitosti platného právneho úkonu
predpokladaných ust. § 37 a nasledujúcich OZ.
47.Keďžepredmetnázmluvaorevolvingovomúverezodňa27.5.2010jeabsolútneneplatnýmprávnym
úkonom pre rozpor s ust. § 40 ods.1 OZ, je vylúčené, aby súd posudzoval neprijateľnosť zmluvnej
podmienky absolútne neplatného právneho úkonu pre rozpor s ust § 53 OZ.

48. Podľa § 251 CSP, konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

49. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.50. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov
konania, o výške trov sa však bude rozhodovať samostatným uznesením súdu prvej inštancie, ktoré
vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.