Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712205043
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7712205043.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Zdenky
Kohútovej a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s.,
Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO 36 284 831 proti povinnému: H. F., X.. XX.X.XXXX, Ž. XXX,
XXX XX P. o vymoženie 97,61 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom,
Exekútorský úrad Malacky, Duklianskych hrdinov 2946/6, Malacky pod EX 1445/2012, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 21.9.2018 č. k. 19Er/191/2012 - 19
takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Štefanovi Hrebíkovi priznal trovy exekúcie vo výške 59,29 eura, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného
v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 18.4.2012 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora

pre vymoženie istiny 97,61 eura s príslušenstvom. Súdny exekútor dňa 25.1.2018 predložil súdu prvej
inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 59,29 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243h ods. 1 veta prvá, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm.
h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa

judikatúry ÚSSR(IV.ÚS 452/11,IV.ÚS252/04).Zpredloženéhoexekučnéhospisuzistil,žepohľadávku
sa nepodarilo vymôcť ani čiastočne, pretože povinný nedisponoval exekučne postihnuteľným majetkom
a vzhľadom na jeho osobné a majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do
budúcnosti. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že po celú dobu vykonávania exekúcie povinný
nemal ani nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne
exekučne postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp.

hnuteľných vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu
žiadnu pohľadávku. Súd prvej inštancie uviedol, že nemajetnosť povinného bola v tomto exekučnom
konaní nesporne preukázaná, ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami
hospodárnosti a účelnosti, a preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 200
ods. 1, ods. 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa § 14 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23

ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemuexekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 59,29 eura, ktoré pozostávajú z odmeny v minimálnej výške
33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov - poštovné v sume 16,22 eura a 20 % DPH v sume 9,88 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený. Odvolaním napadol výrok o zastavení
exekúcie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zastavenie
exekúcie považoval za predčasné a v tejto súvislosti citoval z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v
Trenčínesp.zn.2CoE/218/2016.Uviedol,žepovinnýjefyzickáosobavproduktívnomveku,čoznamená,

že v budúcnosti nadobudne majetok či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti
alebo na základe inej právnej skutočnosti. Zastával názor, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové
pomery povinného dôkladne, keďže súd v napadnutom uznesení konštatoval, že nemajetnosť bola
v exekučnom konaní nesporne preukázaná bez akejkoľvek konkretizácie úkonov vykonaných súdnym
exekútorom. Poukázal na to, že povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo
dôjsť k uspokojeniu jeho pohľadávky, avšak uvedené nie je možné zistiť vykonaním lustrácii. Súdny

exekútor súčasne nezisťoval, či je povinný vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
výkonom exekúcie. Uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie hrozí premlčanie jeho pohľadávky,
exekučný súd preto musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku a
umožniť pokračovanie v exekúcii ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z
exekučnéhotitulu,alebosanezistíinýdôvodnato,abysavexekúciidočasnealebotrvalonepokračovalo

(odklad alebo zastavenie exekúcie). Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na
súdnu ochranu oprávnenej osobe.

5.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34 C.s.p.)pozistení,žeodvolaniepodaloprávnenývzákonnejlehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde

o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie nie je dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, na doplnenie
jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 29.3.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného
poriadku, ktorá v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 vete prvej zakotvila, že ak tento zákon v §

243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na toto konanie nedopadajú,
je potrebné na túto exekúciu aplikovať ustanovenia Exekučného poriadku účinné do 31.3.2017.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor zisťoval majetkové pomery povinného v

čase po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie a pred podaním podnetu na zastavenie exekúcie
a nezistil majetok, ktorý by bol efektívne postihnuteľný exekúciou. Súdny exekútor uviedol, že povinný
preukázateľne v súčasnosti nevlastní exekúciou postihnuteľný majetok, a to nehnuteľný ani hnuteľný,
resp. nemá ani postihnuteľný príjem a mal za to, že doteraz zistené skutočnosti nevytvárajú reálny
predpoklad očakávať zmenu majetkových pomerov dlžníka.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že doterajšie zistenia súdneho
exekútora nepochybne svedčia o tom, že povinný nemá majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného, a preto exekúciu zastavil dôvodne. Pokiaľ oprávnený zistí, že povinný sa
zamestnal, prípadne podniká a teda plní si aj príslušné odvodové povinnosti, nič mu nebráni podať nový

návrh na vykonanie exekúcie.

12. Pokiaľ oprávnený poukazoval na to, že povinný je fyzická osoba s predpokladom budúceho príjmu,
ktorý môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky oprávneného ako aj s ohľadom na výšku vymáhanejpohľadávky odvolací súd udáva, že ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje,
že súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zákonná úprava
teda vychádza z posúdenia existujúceho stavu, a nie možného budúceho stavu. Ak by sa mal zohľadniť

možný budúci, ničím nepodložený stav o zmene majetkových pomerov, tak zákonná úprava by toto
prejavila v texte uvedeného ustanovenia.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255
ods. 1 C. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v
odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.
p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).