Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/318/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210340
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7116210340.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v právnej veci žalobkyne W. Q., I.. XX. XX. XXXX, G. Z.
O. N.R., N. XXXX/X, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
35 807 598, v spore o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvách o spotrebiteľskom úvere,
oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKošiceIz31.05.2016č.k.36/130/2016-27takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáha určenia neprijateľných zmluvných podmienok v
zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých medzi sporovými stranami č. XXXXXXXXX E. X. XX. XX.
XXXX F. Č.. XXXXXXXXX E. X. XX. XX. XXXX.

2. Okresný súd Košice I (ďalej iba "súd prvej inštancie") uznesením z 31. 05. 2016 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým uložil zamestnávateľovi žalobkyne Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva,
so sídlom Bocatiova 1, Košice, povinnosť predbežne sa zdržať vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy iných príjmov zo dňa XX. XX. XXXX,
ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX a na základe
Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 18. 09. 2015, ktorá je súčasťou Zmluvy o

spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX. XX. XXXX, a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 13. 08. 2015 a 18. 09.
2015 a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok Zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
E. X. XX. XX. XXXX a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX E. X. XX. XX. XXXX. Ďalším
výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného
opatrenia v sume 33 eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil podľa § 102 ods. 1 O.s.p., § 75 ods. 1 a 9 O.s.p. a § 76 ods.
2 a 4 O.s.p. Uviedol, že nariadenie predbežného opatrenia prichádza do úvahy vtedy, ak je potrebné, aby
dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak existuje obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený, ak sú osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, aby bolo zrejmé, že v konaní vo veci nie je

nárok očividne vylúčený a je osvedčený záver, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych
pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Poukázal aj na ďalšie predpoklady predbežného opatrenia.
Uviedol, že žalobkyňa sa domáhala uloženia povinnosti jej zamestnávateľovi zdržať sa predbežne
výkonu zrážok zo mzdy podľa dohôd o zrážkach zo mzdy, ktorých neplatnosti sa domáha žalobou vo
veci samej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ako i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Súd prvej inštancie

sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76
ods. 4 O.s.p. Navyše uviedol, že uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnej súčastiformulárovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez
súdnejkontroly,nazákladeneprijateľnýchklauzúl,resp.možnostispotrebiteľazamedziťichvykonávanie

v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. V tomto prípade ide o tzv. mimosúdne
zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka a dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči
zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie mal za
to, že takýto inštitút sa dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a s článkom VII.
Ústavy SR. Poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z

hľadiska informovanosti, či vyjednávacej pozície. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený
na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a
príslušenstva. U žalobkyni sú už vykonávané zrážky zo mzdy, existuje tu teda obava, že žalovaný naplnil
zásah do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení, čo je neprípustné. Výrok
o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 2 ods. 1 písm.
a/, ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

4. Proti uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Navrhuje, aby odvolací súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietol. Žalovaný je toho názoru, že na vydanie predbežného opatrenia
neboli naplnené predpoklady. Je toho názoru, že žalobca spolu s podaným návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Čo sa týka samotnej dohody o zrážkach zo mzdy, táto
bola podľa názoru odvolateľa uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka (OZ) v súlade s
právnymi predpismi písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný má za to, že dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch. Dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky

a boli poukazované na účet veriteľa, pričom zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala
ust. § 551 OZ. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá na samostatnom dokumente a predstavuje
osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si ju preštudovať a následne potvrdiť jej prijatie svojím podpisom.
Žalovaný dáva do pozornosti, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje jeden
zo zabezpečovacích inštitútov. Možnosť veriteľa zabezpečiť pohľadávku, ktorá má spotrebiteľský alebo

iný charakter nie je vylúčená. Dohoda predstavuje dokument v súlade so zákonom č. 281/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, kde zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky
alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak
dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nepreukázal
existenciu hroziacej ujmy a neosvedčil potrebu predbežného opatrenia. Je práve opačného názoru, že

nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma, ako jej realizovaním.
Odvolateľ je toho názoru, že na vydanie predbežného opatrenia neboli naplnené predpoklady. Keďže
nepovažuje za oprávnený nárok na predbežné opatrenie, nesúhlasí ani s úhradou súdneho poplatku
za jeho nariadenie.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

6. Súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.). Odvolanie
proti uzneseniu bolo prijaté rovnako za účinnosti O.s.p. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 veta
prvá CSP).

7. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.

8. Podľa § 324 ods. 1, 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak jej obava, že exekúcia bude ohrozená. V súlade s ust. § 325 ods. 2 CSP možno
ukladať povinnosť neodkladným opatrením strane. Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

10. Z uvedeného vyplýva, že od účinnosti Civilného sporového poriadku je možné v prebiehajúcom
sporovom konaní uložiť povinnosť neodkladným opatrením iba sporovej strane. Súd prvej inštancie
však rozhodol o predbežnom opatrení ešte pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku.
Do 30. 06. 2016 bolo možné v súlade s ust. § 76 ods. 2 O.s.p. nariadiť povinnosť predbežným opatrením

aj niekomu inému, než účastníkovi, a to len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Úlohou
odvolacieho súdu bolo vyriešiť procesnú situáciu, keď predbežným opatrením bola uložená povinnosť
tretej osobe, a to zamestnávateľovi žalobkyne, pričom podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne
účinky tohto procesného úkonu súdu zostali zachované. Oproti tomu od 01. 07. 2016 procesný predpis
umožňuje uložiť povinnosť neodkladným opatrením iba strane sporu. Keďže táto situácia sa nedá
prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia CSP, odvolací súd podľa článku 4 ods. 1

základných princípov Civilného sporového poriadku posúdil vec podľa ustanovení tohto zákona, ktoré
upravujú právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Takýmto ustanovením
je ust. § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, podľa ktorého možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala.

11. Odvolací súd vzal do úvahy aj ust. § 329 ods. 2 CSP podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia vydania súdu prvej inštancie.

12. Z pohľadu citovaných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že ak bola predbežným opatrením
uložená povinnosť tretej osobe pred nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku, je potrebné

obsah rozhodnutia posúdiť v súlade s čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý vyjadruje zásadu
spravodlivosti a účinnosti súdnej ochrany.

13. Odvolací súd tak posudzoval otázku potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými
stranami s ohľadom na skutkové tvrdenia žalobkyne. Dospel pritom k záveru, že z vecného hľadiska

je možné dosiahnuť bezodkladnú úpravu pomerov uložením povinnosti zamestnávateľovi žalobkyne
nevykonávať zrážky z jej mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ktoré sú
súčasťou zmlúv o spotrebiteľských úveroch uzavretých medzi sporovými stranami.

14. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že ak žalobou vo

vecisamejsažalobkyňadomáhavyslovenianeplatnostidohôdozrážkachzomzdyaďalšíchustanovení
spotrebiteľských úverových zmlúv z dôvodu ich neprijateľnosti, mohlo by ďalšie vykonávanie zrážok zo
mzdy spôsobiť na strane žalobkyne ťažko napraviteľnú ujmu v prípade, ak by v konaní vo veci samej
bola úspešná. Naproti tomu na strane žalovaného takáto ujma nevzniká, pretože ak bude v konaní
úspešný, bude môcť pokračovať vo vykonávaní zrážok na základe uzavretých dohôd o zrážkach zo

mzdy. Z hľadiska proporcionality tak môže žalovaný zniesť takéto obmedzenie.

15. Ďalším výrokom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 eur. Keďže odvolací súd posúdil rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne vo výroku o povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa vykonávania

zrážokzomzdy,znamenáto,žebolonávrhunanariadeniepredbežnéhoopatreniavyhovené.Žalobkyňa
ako spotrebiteľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku a súd jej návrhu vyhovel, preto znáša
povinnosť zaplatiť poplatok neúspešný žalovaný.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1

CSP v oboch jeho napadnutých výrokoch.

17. Keďže vydané predbežné opatrenie sa od 01. 07. 2016 spravuje ustanoveniami o neodkladných
opatreniach, posudzujú sa aj okolnosti zániku a zrušenia neodkladného opatrenia podľa ust. § 333 a
nasl. CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.