Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 11, 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Csp/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201102
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818201102.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobkyne: H.

Š., X.. XX.XX.XXXX, L. V. XXX, zast. JUDr. Martina Fabianová, advokátka, Hencovská 2043, 093 02
Hencovce, IČO: 47100885, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy,
takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žeDohodaozrážkachzomzdyzodňa30.5.2007uzavretámedziH.Š.,K..J.aspoločnosťou
Profi Credit Slovakia s.r.o. IČO: 35792752

j e n e p l a t n á .

Žalovaný j e p o v i n n ý uhradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd určil, že „Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.05.2007 uzatvorená medzi H. Š.Y. (B.),
K.. J. a spoločnosťou Profi Credit Slovakia, s.r.o., ICO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26,
je neplatná a žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania do troch dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa (v čase uzatvorenia zmluvy bola
vydatá - B., momentálne vydatá Š.) uzatvorila so spoločnosťou PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.,
ktorá zmenila svoje obchodné meno od 15.02.2008 na PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., dňa 30.05.2007
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere ě. 8000074677 na sumu
30.000,- Sk (995,82 eur).Súčasťou tejto zmluvy je v bode 7 malými písmenami upravená Dohoda o
zrážkach zo mzdy. V tomto prípade ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný predložil zamestnávateľovi

žalobkyne - SL TIP, s.r.o., Továrenská štvrť 1467/24, 059 51 Poprad - Matejovce, listom zo dňa
15.03.2018 Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 30.05.2007, ktorá bola obsiahnutá
v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000074677 zo dňa
30.05.2007.Zároveňpožiadalovykonávaniezrážokzomzdyžalobkyne.Zamestnávateľposkytujemzdu
zamestnancom k 15. dňu v mesiaci. V liste zo dňa 1 5.03.2018 žalovaný vyčíslil výšku dlhu na sumu
1.160,63 eur ku dňu 19.06.2017. Žalobkyňa uhradila žalovanému istinu pôžičky. Na základe uvedeného
možno konštatovať, že súčasťou vymáhanej sumy sú pravdepodobne aj poplatky, pokuty a úroky,

ktorýchvymáhaniejevrozporesObčianskymzákonníkom.zákonomč.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa sa až na základe listu žalovaného
dozvedela, že pri uzatvorení Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8000074677 zo dňa 30.05.2007 uzatvorila Dohodu o zrážkach zo mzdy, o ktorej nemala žiadnuvedomosťaanižiadnudohodunepodpisovala.Zmienkuodohodeobsahujeibabod7zmluvy.Žalobkyňa
nebola informovaná žalovaným, že uzatvára zároveň so zmluvou aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a
nebola poučená o dôsledkoch týchto písomnosti. Konaním žalovaného bola uvedená do omylu. Máme

za to, že uvedené konanie možno považovať za konanie v rozpore s §5a §7 a nasl. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku. Takéto dojednanie Dohody o zrážkach zo
mzdy považujeme za absolútne neplatné z dôvodu, že je v rozpore s §37 ods. 1 OZ, § 551 OZ, § 3a §
53 ods. 1 OZ. V prvom rade dohoda o zrážkach zo mzdy musí spĺňať všeobecné náležitosti právneho
úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ, t. j. musí byť urobený tento úkon, slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne

a to pod následkom neplatnosti. Žalobkyňa žiadnu dohodu o zrážkach zo mzdy so žalovaným nikdy
vedome nepodpísala, nikdy neprejavila vôľu k uzatvoreniu takejto dohody. Dohoda o zrážkach zo mzdy
nespĺňa ani základné náležitosti právnych úkonov stanovené § 551 OZ a to, že neobsahuje označenie
pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a ani výšku pohľadávky, ktorá sa má vymáhať. V tejto časti je
právny úkon neurčitý, čo má za následok neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere
má charakter spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej má žalobca postavenie spotrebiteľa a žalovaný veriteľa,

pretože zmluva o úvere ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy mali formulárový charakter a obsah takýchto
zmlúv nemohol žalobca takmer žiadnym spôsobom ovplyvniť (len prijať alebo odmietnuť). Žalobca mal
pri uzavieraní zmluvy o úvere ako aj dohody o zrážkach zo mzdy postavenie slabšej strany s tým,
že takéto zmluvy vypĺňal zamestnanec žalovaného. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s

ohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktácii,vzhľadomnaväčšiuprofesionálnuskúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy
je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom
spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia

a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR). Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä

ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody
o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť, plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Na zdôraznenie správnosti tohto záveru poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie
vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s. r. o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v
tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu
vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok

4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo

neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola aj Komisiou na posudzovanie
podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (závery zo dňa
24.02.2011, 21.01.2011) posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 Strana
3z4 OZ, pričom skonštatovala , že „ Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a je teda v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.SpotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzavrieťDohoduozrážkachzomzdy,
výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. V prípade
podmienok, ktoré dojednáva dodávateľ, komisia zároveň uvedené zmluvné dojednanie posúdila aj v

kontexte viacnásobného zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka." Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem žalobkyne na určení
neplatnosti takéhoto právneho úkonu, tak ten spočíva v tom, že určením neplatnosti právneho úkonu
sa vyrieši sporná otázka či žalovaný, je oprávnený uhrádzať svoju pohľadávku prostredníctvom takejtodohody o zrážkach zo mzdy alebo nie a odstránia sa tak pochybnosti o platnosti alebo neplatnosti
právneho úkonu.

2. Zároveň žalobkyňa podala aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, o ktorom súd rozhodol
uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14.5.2018 a to tak, že nariadil toto neodkladné opatrenie: „ Žalovaný-
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, je povinný zdržať
sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 3.5.2007 uzatvorenej
medzi žalobkyňou a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne SL TIP, s.r.o.,

Továrenská štvrť 1467/24, 059 51 Poprad- Matejovce, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v
zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Toto
neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 7Csp/35/2018. O
nárokunanáhradutrovneodkladnéhoopatreniavovzťahumedzižalobkyňouažalovanýmsúdrozhodne
v konečnom rozhodnutí vo veci samej“.

3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom vyjadrení najprv namietal, že danou žalobou nebol
preukázaný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy číslo
8500123667 a Dohody o zrážkach zo mzdy číslo 8500139368. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 4 zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.01.2018 môže byť predmetom
určenia (v korelácii s ustanovením § 137 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku ) iba neplatnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere resp. bezúročnosť a bezodplatnosť úveru poskytnutého na základe
takejto zmluvy. Žalobca v žalobe tvrdí, že súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bola aj dohoda
o zrážkach zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie ukladajúce mu

povinnosť plniť, má si žalovaný uplatňovať nároky z neprijateľných zmluvných podmienok Inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie. Na uvedené uviedol, že dohoda o
zrážkach zo mzdy v čase jej uzavretia bola aj podľa súčasnej právnej úpravy je zákonným spôsobom
zabezpečenia pohľadávky, na ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje
ani nepredpokladá. Z uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy výslovne vyplýva, že podpisom žiadosti /

zmluvy uzatvára dlžník dohodu o zrážkach zo mzdy v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka. O
tom, že žalovaný poskytuje úver spolu s uzavretím dohody o zrážkach, žalobkyňa vedela. Zmyslom
písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v
zmluvnomvzťahuprávepredsituáciou,abynáslednenedochádzalokspornostitoho,čobolodohodnuté,
teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený atď. Žalobkyňa obsah uzavretej

dohody ani následne nespochybňovala, zásadný opak vo vzťahu k vlastnému konaniu začala tvrdiť až
dodatočne v tomto konaní. Tvrdenie, že žalobkyňa nemala vedomosť o uzavretí Dohody o zrážkach
zo mzdy považuje za účelové. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola obsiahnutá v rovnakej listine ako
Zmluva o revolvingovom úvere. Zmluvné dokumenty boli žalobkyni riadne a včas doručované. Je preto
nepredstaviteľné predpokladať, že si spotrebiteľ uvedených skutočností pri bližšom prezretí dokumentov

po ich doručení do jeho dispozičnej sféry nebol doručený a nenamietol túto okolnosť v podstatne
skoršom čase. Ďalej uviedol, že predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou
súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. Ďalej poukázal na nález
Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.4.2014. Ochrana spotrebiteľa je založená na
ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj

pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Spotrebiteľa nezbavuje
povinnosti konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za
vlastné konanie (porov. Návrh generálnej advokátky vo veci C - 453/10, Pereničová a Perenič, bod 62
a nasl.). Priemerný spotrebiteľ je definovaný ako osoba, ktorá je v primeranom rozsahu rozhľadená,
informovaná a obozretná. Takéto chápanie vymedzuje priamo Súdny dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach,

prípadne aj únijné právo na úrovni sekundárnych aktov (napríklad definícia v bode 18 preambuly
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29). Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho
poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej
priemernému spotrebiteľovi. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k
obsahu svojich práv a povinností (vo sfére neoboznámenia sa s obsahom zmluvných dokumentov)

nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu a znemožniť uskutočniť plnenie, na ktoré má druhá zmluvná
strana legitímny nárok. Spotrebiteľ zároveň nesmie byť v súvislosti s osobitnými predpismi ponížený až
na subjekt, ktorý nie je spôsobilý samostatne myslieť a nie je schopný chápať zmysel vlastného konania.
Takéto ponímanie by evokovalo predpoklad postavenia spotrebiteľa na rovnakú úroveň akú majú napr.maloletí alebo osoby obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. Spotrebiteľ je povinný vo vzťahu k
svojmu postaveniu konať obzvlášť svedomite, obozretne, prípadne dodatočne požadovať informácie
vo vzťahu k obsahu svojho záväzku, ktorého obsah mu nie je úplne zrejmý, aby tak predišiel ujme na

svojich právach. Závery žalobcu o nevykonaní poučenia v súvislosti s obsahom dohody o zrážkach zo
mzdy sú hypotetické, priečia sa nielen elementárnym ustanoveniam Občianskeho zákonníka, a vlastne
len zodpovedajú tomu, čo uvádza sudca ústavného súdu JUDr. M. Ľalík (sp. zýn. I. ÚS 547/2012):
Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu
spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie,

aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten
chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne
primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.
Takýto postup orgánov ochrany práva je nielenže absolútne „nevýchovný“, paternalistický, ale aj
absurdný a v rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura, neminem laedere a pod., ktoré by mali
v podstate platiť aj pre „privilegovaného“ spotrebiteľa; opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie

dlžníka oproti veriteľovi dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov.

4. Ďalej uviedol, že popiera, že by nebola označená pohľadávka a jej výška v Dohode o zrážkach zo
mzdy. Pohľadávka je vymedzená hneď v úvode predmetnej Dohody, kde sa uvádza, že pohľadávka
veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie,

ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere. Určitosť právneho úkonu znamená také vyjadrenie obsahu právneho úkonu, na
základe ktorého sa dá posúdiť, aký je obsah vzájomných práv a povinností. Zároveň poukázal ohľadne
vymedzenia neurčitosti a nezrozumiteľnosti právneho úkonu na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1Cdo 191/2009 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 81/2011 z 31.7.2012.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami k žalobe, so žiadosťou o vykonanie zrážok zo
mzdy a iných príjmov, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru - zmluva o revolvingovom úvere,
výsluchom žalobkyne a jej právneho zástupcu a zistil tento skutkový stav:

6. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 30.5.2007 č.
8000074677 je zrejmé, že v Žiadosti, resp. Zmluve v bode 5 je uvedená požadovaná výška úveru vo
výške 60.012,- Sk, splatnosť úveru (počet/splatnosť) 36/18, poskytnutá čiastka 30.006,- Sk, mesačná
splátka vrátane úroku 1.667,- Sk, RPMN vo výške 74,45 % a poplatok za uzatvorenie zmluvy 1.500,-
Sk, s tým, že v bode 6, ktorý je označený ako údaje o schválenom revolvingu, je uvedené nasledovné:

schválená výška úveru (celková suma splátok úveru, úroku a poplatkov za uzatvorenie zmluvy 6.012,-
Sk, splatnosť úveru (počet/splatnosť) 36,18, poskytnutá čiastka 30.006,-Sk, mesačná splátka vrátane
úroku 1.667,- Sk, RPMN za úver 63,14 %, poplatok za uzatvorenie zmluvy: 0. V bode 7 tejto Zmluvy
označenej ako Dohoda o zrážkach zo mzdy, je uvedené nasledovné: „ Podpisom Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvára Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 a

Veriteľ v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda“).
Pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere
vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní
Zmluvyorevolvingovomúvere.Súčasťoupohľadávkysúajzmluvnépokuty(akboliuplatnené)anáklady
súdneho /rozhodcovského, príp. iného konania, ak vznikli preukázateľne. Na základe predloženia tejto

Dohody je zamestnávateľ Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 povinný vykonávať v prospech
Veriteľa mesačné zrážky zo mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a to minimálne vo výške
mesačnej splátky uvedenej v bode 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, vždy v riadnom výplatnom
termíne na účet Veriteľa č. 0502396383/7500 pod variabilným symbolom (viď vyššie - číslo zmluvy (VS).
Strany Dohody výslovne súhlasia s tým, že pokiaľ nebude zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej

výške, ale v nižšej, aby bola - za účelom čo najrýchlejšieho dorovnania dlhu - v najbližšom nasledujúcom
mesiaci, či mesiacoch zrážka zo mzdy zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú
výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri
výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady pohľadávok v omeškaní. Strany Dohody sa dohodli,
že zrážky zo mzdy budú vykonávané zamestnávateľom až do doby, kým Profireal Slovakia spol. s r.o.

zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti
so Zmluvou o revolvingovom úvere, sú splatené. Dlžník výslovne a neodvolateľne súhlasí s tým, že
Veriteľ je oprávnený túto Dohodu predložiť zamestnávateľovi/platiteľovi mzdy Dlžníka, Spoludlžníka 1,
Spoludlžníka 2 kedykoľvek v priebehu platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere“.7. Zo Žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov zo dňa 15.3.2018, ktorú adresoval žalobca
zamestnávateľovi žalovanej vyplýva, že žalovaný požadoval o vykonanie zrážok v celkovej výške

1.660,63 eur k 19.6.2017 na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 8000074677. Žiadosť odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvoril Dohodu o zrážkach zo mzdy,
pričom si nesplnil záväzky voči žalovanému. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka.

8. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe, nesúhlasí s písomným

vyjadrením žalovaného. Má zato, že bol preukázaný naliehavý právny záujem ako je uvedený v žalobe.
Napojednávanípredložiladôkazyotom,žežalobkynibolaposkytnutásumaúveru30.006,-Skazároveň
predložila aj výpisy z účtu o vykonaných úhradách na predmetný úver. Ide o dôkazy na čl. 122-135 spisu.
Tieto dôkazy preukazujú, že bola uhradená suma poskytnutého úveru.

9.Žalobkyňanapojednávanísúduuviedla,žepredmetnúzmluvuoúverepodpísala30.5.2009vkaviarni,

pričom ona sa v tom čase zaujímala iba o výšku úveru a výšku splátok, ktoré bude platiť. Pamätá
sa, že pri podpise zmluvy musela predložiť občiansky preukaz, výpis z účtu a 3 výplatné pásky. Má
zato, že istinu úveru už uhradila. Zmluvu podpísala dobrovoľne, nečítala jej všetky náležitosti, avšak
s dohodnutou výškou 30.006,- Sk súhlasila. Má zato, že sumu, ktorú by mala zaplatiť v zmysle tejto
zmluvy by prevyšovala 100 %-tný úrok, avšak aj napriek tomu zmluvu podpísala, keďže v tom čase

potrebovala peniaze. Sprostredkovateľ úveru jej nič nevysvetlil. V súvislosti s daným úverom bola jej
zamestnávateľovi doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy, avšak žiadne zrážky sa nevykonali,
z dôvodu, že začala predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy riešiť súdnou cestou.

10. Žalovaný ani právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavili.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka1 musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

14. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

15. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54

Občianskeho zákonníka.

16. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

22. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

25. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

26. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základepredbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

27. V tomto prípade všetky zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah všeobecných obchodných podmienok bol daný
žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah
posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny

vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalobcu ako
spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

28. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

29. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

30. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe žiadosti/zmluvy o poskytnutí
revolvingového úvere zo 30.05.2007 žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 30.006
Sk eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Zároveň žalobkyňa a žalovaný
uzatvorili v rovnaký deň v rámci tejto zmluvy v bode 7. Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov,

ktorej neplatnosti sa domáha v tomto konaní . Dohoda o zrážkach zo mzdy bola teda súčasťou
typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa. Žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré
by žalobcovi ukladalo povinnosť plniť. Veriteľ výšku dlhu jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek
odsúhlasenia súdom.

31. V zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) písm. c)
a písm. d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou podľa § 137 ods. c) a d) CSP.

33. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je vecná legitimácia a existencia tzv. naliehavého
právneho záujmu. Vecná legitimácia je hmotnoprávny stav, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť
nároku. Na podanie určovacej žaloby je vecne legitimovaný účastník právneho vzťahu či práva, o ktoré
v určovacej žalobe ide. Nie je však vylúčené, aby vecnou legitimáciou disponoval i subjekt, ktorý je vo
svojom právnom postavení dotknutý existenciou či neexistenciou právneho vzťahu medzi žalovaným a

treťou osobou.

34.Naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčeníbudedanýspravidlavtedy,akbybeztohtourčenia
bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo kde by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne
postavenie neistým.

35. Súd má za to, že žalobca ako dlžník z úverového vzťahu založeného so žalovaným na základe
zmluvy o revolvingovom úvere a dohody o zrážkach zo mzdy je aktívne vecne legitimovaný na podanie
takejto žaloby.36. Ďalším predpokladom pre úspešnosť žaloby je preukázanie naliehavosti právneho záujmu.
Žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu v danej veci preukazuje tým, že deklarovaním neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto kontroverzného
zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach a taktiež navrhol určenie predmetnej
dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3, ods. 4
Občianskeho zákonníka.

37. Žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže na základe dohody
o zrážkach zo mzdy si žalovaný ako veriteľ uplatnil svoje právo a požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom zrážky aj do nariadenia predbežného opatrenia boli aj vykonávané,
pričom bez určenia neplatnosti dohody by právne postavenie žalobkyne ako dlžníka bolo neisté a
súčasne by bolo ohrozené právo žalobkyne na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ
žalobkyne rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne.

38. Súd v prvom rade preskúmal platnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne
riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,
ktorýumožňujesobídenímsúdnehoprocesusiahnuťnamajetokdlžníka.Akvšakexistuječoilenhrozba

vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku
ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná
inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút
obchodník aktivuje. Žalobca ako dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným

príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým

rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh
existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník
nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

39. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

40. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol
reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Ak
bymalabyťdohodaozrážkachzomzdyprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musela

by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená(uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú dohodu je nepochybne forma
uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená spotrebiteľovi vo forme

formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, bez možnosti ju neuzavrieť. Takúto dohoda o
zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

41.Právožalobcujeohrozené,pretožezrážkyzomzdymôžedodávateľbezpreventívnejsúdnejkontroly
súdom nastaviť aj na úroky z úveru aj na poplatky. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený

na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej
príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza Súdny dvor EÚ,
pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej
inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmavanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľzmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným
poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v
rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť

obdobne, ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod50 uznesenia Súdneho
dvora EU C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej metódy odvolací súd
poukazuje na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy
(§ 12 zákona z 08. 03. 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa(zákon na
ochranu spotrebiteľa; spol. zák. č. 140/1979), naposledy novelizovaným zákonom č. 21/2008Spol. zak.

I) ( rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/25/2016 z 06.09.2016)

42. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13 z myšlienky, že
spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky

Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až
C-244/98,Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25,
ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37).16. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou
smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym
postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano

Grupo Editorial a Salvat Editores,bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod
31, ako aj uznesenie Pohotovosť,bod 39). ( rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/25/2016 z
06.09.2016)

43. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje

vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice 93/13, teda zabránenie
tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou, a zároveň na dosiahnutie cieľa
stanoveného v článku 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002,

Cofidis, C-473/00,Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie
Pohotovosť, bod 41).18. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores
Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby
nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby
sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená,

môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch
sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ
na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu

spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené
podmienky beznávrhu“ (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-
Jeanne GodardC-429/05, bod 61). ( rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/25/2016 z 06.09.2016)

44. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú

uzatváraveriteľsdlžníkom.Pretakútodohoduplatiavšeobecnéustanoveniaoprávnychúkonoch(§34a
nasl.Občianskehozákonníka).Dohodamusíobsahovaťoznačeniepohľadávky,ouspokojeniektorejide
avýškudohodnutýchzrážok.Uvedenénáležitostipredmetnádohodaozrážkachzomzdyneobsahovala.

45. Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť

zabezpečená. V bode 7 je iba uvedené, že pohľadávka Veriteľa je tvorená úverom vo výške uvedenej
podľa bodu 6 Zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a príslušenstvom,
ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou pohľadávky sú
aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho /rozhodcovského, príp. iného konania, ak
vznikli preukázateľne. Takéto vymedzenie pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná
pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť
pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku.46. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch, vrátane zmluvných
vzťahov majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu
nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v

budúcnosti vzniknú alebo len majú vzniknúť, na ktorom určení by pravdepodobne žalobca ako dlžník
ani neparticipoval, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

47. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená ako súčasť zmluvy, na konci zmluvy v bode
7, v rámci formulárovej zmluvy, bez doplnenia nejakých údajov. Takto uvedená dohody, ktorá teda ako

predtlač nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená účastníkmi konania na pretlači žalovaného ako
veriteľa, je preto nepochybné, že ju tento používal pri mnohých, ak nie všetkých právnych vzťahoch,
keďže do formulárovej pretlače boli vpísané len údaje týkajúce sa úverového vzťahu, ku ktorému sa malo
zabezpečenie vzťahovať a osobné údaje dlžníka, všetky dojednania boli formulárovo pretlačené. Preto
má súd za to, že takáto dohoda svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení
strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník ako spotrebiteľ musí vedieť

pohľadávku akého druhu a v akej výške zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. V dohode o zrážkach
nie je uvedená predne zabezpečená pohľadávka. Taktiež ani samotná zmluva neobsahuje presný údaj
o výške zabezpečenej pohľadávky. Zmluva obsahuje iba výšku úveru 30.006 Sk, počet splátok a výšky
mesačnej splátky.

48. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v dohode týkajúce sa výšky splátok, rozsahu v akom má byť
naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Podľa dohody ak nebude
v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Neurčitosť zmluvného dojednania
o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné

neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad
dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Takéto neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú
výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy.

49. Taktiež súd poukazuje na to, že v predmetnej dohode nie je uvedený platiteľ mzdy žalobcu v čase

uzavretiadohody.Tátoskutočnosťpotomnavodzujedojem,žežalovanýpredmetnúskutočnosťosobitne
od žalobcu pri uzatváraní dohody nezisťoval. Tomu nasvedčuje aj tvrdenie žalobcu o tom, že nemal
vedomosť o uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy súčasne s uzavretím úverovej zmluvy a o tejto sa mal
dozvedieť až po jej predložení veriteľom jeho zamestnávateľovi.

50. Aj keď preskúmavaná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, v spojení
s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného
plnenia,čímsasúdbudezaoberaťnižšie.Dohodaozrážkachzomzdymalaslúžiťnavymoženiesiplnení
dodávateľom od žalobcu ako spotrebiteľa bez zásahu súdnej moci na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá neobsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Súd

preto určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou
podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a
je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd dospel k
záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon.

51. Na záver súd uvádza, že skutočnosťami ohľadom náležitostí zmluvy o úvere, prípadných
neprijateľných podmienkach v nich obsiahnutých, ktoré by spôsobovali neplatnosť dohody titulom
plnenie z týchto neprijateľných podmienok, ako aj skutočnosti súvisiace s uzatváraním úverovej zmluvy
či už na strane žalovaného ako veriteľa a jeho povinností vyplývajúcich mu z ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch či žalobcu ako spotrebiteľa a jeho postavenia a ochrany ako priemerného

spotrebiteľa, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nebolo
potrebné sa bližšie zaoberať.

52. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.54. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

55. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému
žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.