Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200039
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200039.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobkyne: P. U., A..

X.X.XXXX, W. M. XXX/XXX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.096,51 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.096,51 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa XX.X.XXXX domáhala voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1.096,51 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XC/XXX/XXXX o vydanie bezdôvodného
obohatenia a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola žalobkyňa v postavení spotrebiteľky
úspešná. Poukázala na odôvodnenie predmetného rozsudku. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu
za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Primerané

finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Keďže ako spotrebiteľka úspešne uplatnila porušenie svojho práva
na súde, bola tým splnená hypotéza právnej normy, a preto finančné zadosťučinenie požaduje vo výške
1.096,51 eura, čo zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatiť.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Namietal, že nie je zrejmé, z čoho žalobkyňa vyvodzuje
jeho chcenie obohatiť sa. V súvislosti so záverom uvedeným v predpisovanom bode 15 žalobcovi

nárok na finančné zadosťučinenie nevznikol. Sankcia bezúročnosti nemôže byť spájaná s akoukoľvek
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale len s tou, ktorú určuje únijné právo. Nárok žalobkyni
nevznikol ani v súvislosti s dôvodmi rozsudku uvedenými v bode 21 rozsudku, pretože ide o rozhodnutie
založené na ustanoveniach všeobecného občianskeho práva, a nie na ustanoveniach na ochranu
spotrebiteľa. Žalovaný nárok nevznikol ani v súvislosti s dôvodmi rozsudku uvedenými v citovanom bode
23a26zdôvodu,ževčaseuzavretiazmluvnéhovzťahuneboložiadnymrozhodnutímanineprávoplatne
konštatované, že by malo ísť o neprijateľnú podmienku. Žalovaný napáda dôvodnosť nároku na

uplatňované finančné zadosťučinenie. Na priznanie žalobcom uplatňovaného nároku neexistuje podľa
jeho názoru žiadny skutkový a ani právny dôvod. Navrhol žalobu zamietnuť.3. Na nariadenom pojednávaní vykonal súd dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,
oboznámil rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX a rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp. zn. XCo/XXX/XXXX, oboznámil sa tiež s vyjadrením žalovaného, ako aj ďalším spisovým

materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa X.X.XXXX určil, že zmluvná
podmienka uvedená v zmluve č. XXXXXXXXXX o revolvingovom úvere v článku 8.1 zo dňa
XX.XX.XXXX, podľa ktorej predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť

dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingovo poskytnutého na základe
žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom (ďalej ako úver/revolving) a záväzok dlžníka
zaplatiť veriteľovi odplatu: a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 215,75 Eur, b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
revolvingu vo výške 112,08 Eur v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý, odplatu je veriteľ na

základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas a veriteľ
je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie
bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaného
zaviazal zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.096,51 Eur, v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100%.

5. Súd v predmetnom rozhodnutí poukázal na to, že považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v
zmluvepodbodom8vodsekoch8.1.,pričombod8mánázovdohodaoposkytnutíslužbyuzavretápodľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8.1 zmluvy

o revolvingovom úvere súd uviedol, že ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
spornej dohody, v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Súd
posudzoval nie cenu (výšku), ale obsah dohody. Spotrebiteľ nemá platiť za niečo, čo mu nie je dodané.
Záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky len potvrdzuje skutočnosť, že jeho výška predstavuje 14%
zo sumy poskytnutého úveru.

6. Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol potvrdený
rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. XC/XXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX okrem iného uviedol, že
„v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 70,01% ročne.
Odvolací súd uvádza, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo

svetle princípu dobrých mravov (v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov
nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v
prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia nie je vyňatá zo
súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, ani kontroly podľa generálnej klauzuly obsiahnutej
v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je

taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Pri
nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika
vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne však nie viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.
Výškazmluvnýchúrokov,pokiaľtietoprevýšiapriemerúrokovnatrhupriporovnateľnomúvereoviacako

100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na
webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri nových úveroch s dobou
splatnosti od 1 do 5 rokov v auguste roku 2011, v sadzbe 11,23%. Úroková sadzba predmetného úveru
je viac ako 6 - násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Odvolací súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009

zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej
finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná
a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž
musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom.
Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak

dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, tak sa dostáva do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné, v zmysle
ust. § 39, v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ďalej poukazuje na čl. 6 ods.1SmerniceRady93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.Zuvedenéhočlánku
vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné neuplatniť nekalú podmienku. Súd prvej inštancie správne
postupoval, keď určil, že v zmluve uvedená ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % je v rozpore s

dobrými mravmi a z toho dôvodu je neplatná. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v § 9
ods. 2, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, presne definuje, aké náležitosti musí zmluva
obsahovať. Konkrétne v ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch sa uvádza, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Základné, zákonom predpísané náležitosti musia byť uvedené tak jasne, zrozumiteľne a jednoznačne,

aby nebola žiadna a akákoľvek pochybnosť o tom, o ktorú obsahovú náležitosť zmluvy o úvere má ísť. V
predmetnej zmluve o revolvingovom táto zákonná obsahová náležitosť absentuje. Odvolací súd uvádza,
že pre naplnenie zákonnej požiadavky nepostačuje uvedenie výšky, počtu a frekvencie mesačnej splátky
spotrebiteľa,bezuvedeniapodrobnejšiehorozvrhusplátkynasplatenieistiny,úrokovapoplatkov.Takáto
formulácia zo strany dodávateľa neposkytuje spotrebiteľovi dostatočnú mieru informovanosti o splácaní
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Za daného stavu je preto nevyhnutné úver považovať, v zmysle

ust. § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, za bezúročný a bez poplatkov. K možnej aplikácii
rozhodnutia Súdneho dvora vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Klára Bíroóvá, C-42/15 odvolací
súd uvádza, že pri konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu Európskej únie je
povinnosťou vnútroštátneho súdu skúmať, či môže smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch
medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, je povinnosťou súdu skúmať, či

môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon vykladať eurokonformne. Takýto
eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,
lebo by sa jednalo o výklad contra legem. Otázka priameho účinku smernice vo všeobecnosti sa v
podstate týka vymedzenia podmienok, za ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva únie
aplikovať priamo, bezprostredne na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry

Súdneho dvora Európskej únie na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v
zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také, sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci (napr. vec Pfeiffer, C-397/01-C-403/01, rozsudok zo
dňa 05.10.2004, vec Faccinni Dori, C-91/92, rozsudok zo dňa 17.07.1994, vec Marshall, C-152/84,

rozsudok zo dňa 26.02.1986). Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne postupoval, ak o uplatnenom
nároku žalobcu rozhodol v zmysle platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Aj súd prvej inštancie sa vo vzťahu k rozhodnutiu Súdneho dvora
Európskej únie vo veci C-42/15 správne vysporiadal s tým, že súdny dvor poskytol výlučne výklad
smernice a v žiadnom prípade sa nemohol, ani sa nevyjadroval k výkladu zákona o spotrebiteľských

úveroch. V ďalšom rozsahu odvolací súd uvádza, že žalovaný zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa
09.08.2011, vnútil žalobkyni aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu,
a to dohodu o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ak chcela
žalobkyňa získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným,
nemala na výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného

právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa
vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovanou ako bolo primárne vo sfére jej záujmu. Zmluva
vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie ako keby jej obsahom
bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače formulára
zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „dohoda o poskytnutí služby“. V prípade dvoch

alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznil dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem ako keby so
žalobkyňou uzatvorila len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi.
Tak, ako žalobkyňa tvrdila v priebehu konania a žalovaný tvrdenie žalobkyne ani nepopieral, žalovaný si

stiahol pri vyplatení sumy úveru žalobkyni odplatu vo výške 215,75 Eur za službu v zmysle článku 8 ods.
8.1 dohody o poskytnutí služby. Touto službou žalovaný „nanútil“ žalobkyni možnosť požiadať o odklad
troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalobkyňa
bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na
takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty

ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie
schválených úverových prostriedkov, považuje odvolací súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda
neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobkyne
ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumuvyššiu ako 2 a pol násobok výšky mesačnej splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaný
nemal právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal
na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úveru. Žalovaný je povinný vydať túto započítanú pohľadávku

vo výške 215,75 Eur ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne. Základným predpokladom vzniku
bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho
majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o existencii bezdôvodného obohatenia
na strane obohateného musí ponúknuť osoba, ktorá žalobou na súde žiada o vydanie bezdôvodného
obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len
to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.“

7. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

10. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.

11. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom

od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „Zákon o ochrane

spotrebiteľa“), či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv.
relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje
primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie
Zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného
zadosťučinenia,pretožetotosavsúčasnostiposkytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnosti

spotrebiteľa ustanovené Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitným predpisom, bolo spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi.

13. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a podľa osobitných predpisov, ktorými
sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ
porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná
úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana

spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované
zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

14. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného

osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, v ktorom bolo
rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.096,51 eura titulom bezdôvodného obohatenia,
ako aj o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve pod bodom 8 v odseku 8.1.. V tomto
pôvodnom konaní bolo preukázané, že požadovaný úrok z úveru vo výške 70,01 % spôsobuje značnúnerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy, odporuje dobrým mravom a
takýto rozpor s dobrými mravmi je tu spojený s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Rovnako bol odvolacím súdom prijatý záver, že predmetný úver je bezúročný

a bez poplatkov v zmysle § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o
neprijateľné zmluvné podmienky, súd videl ich neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania
a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejme, že táto zmluvná podmienka
platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že môže nastať situácia, že dlžník

poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal za to protiplnenie. Podľa názoru súdu ide o nekalú obchodnú
podmienku, ktorej cieľom bolo znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi spôsobom obchádzajúcim zákon
o spotrebiteľských úveroch.

15. Uvedeným konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo
bez ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a

teda stratu finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu akademickú, možnú v
budúcnosti, ale išlo už o priame naplnenie hrozby tým, že uvedené finančné prostriedky boli žalovaným
prijímané nad rámec toho, na čo mal žalovaný nárok s poukazom na právoplatný rozsudok tunajšieho
súdu sp. zn. XC/XXX/XXXX. Žalobkyňa v dôsledku toho nemohla disponovať finančnými prostriedkami,
ktoré boli potrebné k jej živobytiu. Závery, ktoré súviseli s priznaním nároku žalobkyne na vydanie

bezdôvodného obohatenia, svedčia o tom, že spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i osobitnými predpismi So zreteľom na to
má žalobkyňa podľa názoru súdu právo na primerané finančné zadosťučinenie.

16.Pokiaľideovýškufinančnéhozadosťučinenia,tátozávisíodúvahysúdu.Priurčenívýškyfinančného

zadosťučinenia vychádzal súd z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom
je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Na druhej strane však nemôže
predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov.

17. Súd je toho názoru, že čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, bude pre

žalobkyňu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.096,51 eura, ktorá zodpovedá sume, o ktorú
sa chcel žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Túto sumu považoval súd za primeranú
s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri
kontrahovaní úverovej zmluvy využil tieseň žalobkyne a poskytol žalobkyni úver za nevýhodných
podmienok. Pritom žalovaný dobre vedel, že úver vyplatila (čo je zrejmé aj z tej skutočnosti, že sa

domáhala vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného). Priznanú sumu považoval súd za
adekvátnu s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou postihujúcou
žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľka, teda žalobkyňa, nie je

povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na
finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej ujma v nadväznosti na porušenie
práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv. V danom prípade
sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre
priznanie finančného zadosťučinenia.

18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou, súd
jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % proti
žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich

výške podľa §262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.