Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 28, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819202904
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7819202904.1

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci navrhovateľa Ing. R. S., H. XX.XX.XXXX, C. C. X, XXX XX E.,
právne zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Demkom, so sídlom Werferova 1, 040 01 Košice, proti
dlžníkovi R. M., H. XX.XX.XXXX, R. C. Č.Z. XXX, v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Dlžníkovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného
práva na nehnuteľnosti: evidované na LV č. XXXXX katastrálne územie Severné Mesto, obec Košice
- Sever, okres Košice I, byt číslo X, na prízemí vo vchode číslo XX bytového domu súpisné číslo

XXXX, na pozemku parcela registra „C“ č.XXXX/XX, podiel priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku:
zastavané plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, nachádzajúci sa v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, so spoluvlastníckym podielom dlžníka 1/1 a evidované na
LV č. XXXXX katastrálne územie Stredné Mesto, obec Košice - Staré Mesto, okres Košice I, byt číslo

XX, na X. poschodí vo vchode číslo X bytového domu súpisné číslo XXX, na pozemku parcela registra
„C“ č.XXX, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo
XXX o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plocha a nádvorie o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu XXX/XXXXX, nachádzajúci sa vo výlučnom vlastníctve dlžníka v celosti. Návrh odôvodnil
tým, že navrhovateľ na základe písomnej Zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľom ako

veriteľom a dlžníkom označeným v návrhu má voči dlžníkovi pohľadávku vo výške 65.000,00 Eur. Na
základe predmetnej zmluvy poskytol navrhovateľ dlžníkovi peňažnú čiastku vo výške 85.000,00 Eur
a dlžník sa zaviazal splniť svoj dlh a vrátiť navrhovateľovi pôžičku riadne a včas. Účastníci zmluvy
sa dohodli na odplatnosti pôžičky a to jej úročení vo výške 1% p.m.. Splatnosť poskytnutej pôžičky
bola dojednaná na 30.03.2019. Súčasťou zmluvy bol aj ručiteľský záväzok obchodnej spoločnosti
ViLLKA, s.r.o.. Dlžník uhradil po lehote splatnosti dňa 13.05.2019 svoj dlh len čiastočne a to vo

výške 20.000,00 Eur. Navrhovateľ preto nesplatenú časť pôžičky spolu s príslušenstvom uplatnil v
upomínacom konaní - návrhom na vydanie platobného rozkazu proti dlžníkovi a ručiteľovi. Okresný
súd Banská Bystrica vydal dňa 06.09.2019 pod sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX platobný rozkaz, ktorým
dlžníkovi uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 65.000,00 Eur s príslušenstvom.
Dlžník je vlastníkom dvoch bytov. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, navrhovateľ má obavu že by do skončenia súdneho konania

o zaplatenie peňažnej pohľadávky mohlo dôjsť zo strany dlžníka k zmene jeho majetkových pomerov
týkajúcich sa nehnuteľností v jeho vlastníctve, ktoré by mohlo ohroziť riadne vykonanie exekúcie, čiuž formou scudzenia nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka tretej osobe, prípadne zriadením záložného
práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, čo by malo za následok zhoršenie vymožiteľnosti
pohľadávky navrhovateľa a ohrozenie výkonu exekúcie. Navrhovateľ dal do pozornosti konajúceho

súdu, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je už samotná existencia obavy na
strane žalobcu, že by exekúcia mohla byť zmarená. Navrhovateľom sledovaný účel možno dosiahnuť
práve zabezpečovacím opatrením, ktoré nijakým spôsobom dlhodobo neobmedzí dlžníka - vzhľadom na
skutočnosť že v dohľadnej dobe možno očakávať vydanie rozhodnutie ktoré by mohlo byť exekučným
titulom. Ďalej uviedol, že už v minulosti súd zriadil v prospech navrhovateľa záložného právo na

nehnuteľnosti v skutkovo a právne obdobnej veci.

2. Podľa § 343 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom,
ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

3. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 326 ods. 1,2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1 veta prvá CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak
sú splnené podmienky podľa § 352 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Navrhovateľ k návrhu predložil Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXUp/XXXX/
XXXX-X zo dňa 06.09.2019 a čiastočné výpisy z Listov vlastníctva č. XXXXX a č. XXXXX.
9. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje inštitút, na základe ktorého súd zriaďuje na návrh záložné

právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie
slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípadoch, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
10. Novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti poskytovanej
ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, neodkladné opatrenie

môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, konania, ale aj po jeho skončení, teda po
právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP).Tieto opatrenia, patriace k osobitným
procesným postupom, nie sú samé osebe viazané na osobitné konanie vo veci samej a uznesenie o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môžu byť rozhodnutím, ktorým
sa konanie skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je nielen posilnenie pozície veriteľa peňažnej

pohľadávky, ale zabránenie zhoršenia jeho pozície zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok
dlžníka na zabezpečenie tejto pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola
judikovaná. Aj zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania
ako aj po jeho skončení. K základným predpokladom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia patrí
okrem návrhu navrhovateľa aj spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a

iné majetkové hodnoty, zabezpečenie peňažnej pohľadávky a existencia obavy z budúceho zmarenia
exekúcie. Podmienkou, aby bol záloh spôsobilým predmetom záložného práva, je jeho prevoditeľnosť
pri rešpektovaní vymedzenia zálohu podľa § 118 ods. 1, 2 v spojení s § 151d ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Na prevoditeľnosti je založený výkon záložného práva a jeho speňaženie. Vysporiadanie sa
s otázkou prevoditeľnosti predmetu záložného práva predstavuje skúmanie predpokladu o spôsobilosti

predmetu záložného práva. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý samá vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
je potrebné prihliadať aj na zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka vo vzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej slúži zabezpečovacie opatrenie a požiadavku proporcionality.
Navrhovateľ by mal konkretizovať peňažnú pohľadávku za účelom preskúmania, či tento peňažnýnárok trvá a je dôvodný. Všetky základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
je navrhovateľ povinný osvedčiť, pretože dokazovanie sa nevykonáva. Pri skúmaní obavy budúceho
zmarenia exekúcie vychádza súd z konkrétnych okolností veci. Vzťah neodkladného opatrenia a

zabezpečovacieho opatrenia je vzťahom subsidiárnym, ide o vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia
k zabezpečovaciemu opatreniu. ( Uznesenie Krajského súdu Trenčín č.k. 16CoZm/56/2015 zo dňa
08.02.2017)
11. Pre rozhodnutie súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, rovnako ako pre rozhodnutie o
nariadení neodkladného opatrenia, je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Stavom v čase

rozhodovania je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má rozhodovať. Pre vyhovenie návrhu musí
jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj potreby zásahu zo strany súdu v podobe najmä
zriadenia záložného práva z dôvodu obavy možného ohrozenia výkonu exekúcie. Pri rozhodovaní
hovoríme o osvedčovaní tvrdených skutočností. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predmetných opatrení a jeho návrh by mal
obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.

12. Súd sa plne stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je už samotná obava na jeho strane, že exekúcia by mohla byť zmarená. Súd však uzavrel,

že navrhovateľ neosvedčil takúto obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako základnej podmienky na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ poukazoval na dôvodnú obavu, že by exekúcia
mohla byť ohrozená z dôvodu scudzenia nehnuteľnosti dlžníkom tretej osobe, prípadne zriadením
záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťami, v návrhu však neuviedol, na základe
akých skutočností prijal tento záver. Rovnako bližšie neuviedol ako zistil, že dlžník plánuje nehnuteľnosť

previesť na inú osobu prípadne zriadiť záložné právo. Nie je preto zrejmé, či dlžník ponúka svoju
nehnuteľnosť na predaj, alebo či navrhovateľ má vedomosť o nejakom inom konaní dlžníka vo vzťahu
k prevodu nehnuteľnosti. Súd po preštudovaní aktuálnych výpisov z listov vlastníctva nehnuteľností
dlžníka, mal za zo, že z nich nevyplýva, že by k zmene na listoch vlastníctva malo akokoľvek dôjsť. Na
listoch vlastníctva nie je vyznačená žiadna aktuálna plomba. Pričom práve plomba na liste vlastníctva

predstavuje informáciu o tom, že údaje uvedené na liste vlastníctva sú dotknuté zmenou. Navrhovateľ
tvrdil, že dlžník by mohol scudziť nehnuteľnosti tretej osobe, prípadne zriadiť záložné právo alebo
inak disponovať nehnuteľnosťami, avšak žiadne listinné dôkazy, ktoré navrhovateľ predložil do spisu
uvedené tvrdenie neosvedčujú. Navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by reálne nasvedčovali
tomu, že dlžník v súčasnosti vyvíja akékoľvek aktivity, na základe ktorých by sa zbavoval svojho

majetku, preto toto tvrdenie považuje súd iba za tvrdenie v rovine teoretických možností bez reálneho,
dôkazmi osvedčeného základu. Po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a s ním súdu predložených listinných dôkazov súd z vyššie uvedených dôvodov návrh na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

13. Podľa názoru súdu inštitút zabezpečovacieho opatrenia zaradený do právneho poriadku s
účinnosťou od 1.7.2016 nepredstavuje automatickú možnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia
v každom konaní, v ktorom sa ho strana bude domáhať, ale na jeho nariadenie musia byť splnené a v
konaní osvedčené zákonné predpoklady v podobe aj ohrozenia výkonu exekúcie.

14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a dlžníkovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že zo spisu žiadne trovy konania, ktoré
by vznikli, nezistil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.