Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Andrea Daráková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/22/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200631
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200631.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 792 752, právne
zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 01 Bratislava, proti
žalovanej: P. S., N.. XX.XX.XXXX, A. H. XXX/X, XXX XX X., o zaplatenie 284,97 Eur s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 15,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 15,69 Eur od 23.06.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“)
22.03.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 284,97 Eur spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 284,97 Eur od
23.06.2016 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 720,-
Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
dosiahne sumu 720,- Eur si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 284,97 Eur
do zaplatenia. Žalobca si taktiež uplatnil náhradu nákladov vynaložených v súvislosti s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky v sume 38,19 Eur (za zaslanie „Pokusu o zmier“ pred začatím súdneho konania)
a úhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobca uzatvoril so žalovanou
30.03.2015cit.„Zmluvuospotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypu“č.8500108155(ďalejlen„úverová
zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 720,- Eur. Poskytnutý úver spolu s
úrokom sa žalovaná zaviazala splatiť spolu v 36 mesačných splátkach v sume po 25,48 Eur mesačne
a to v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v úverovej zmluve. Keďže sa
žalovaná dostala do omeškania s úhradou splátky č. 11 o viac ako tri mesiace, žalobca (veriteľ) po
jej predchádzajúcom upozornení na uplatnenie si práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka,
si toto právo tzv. straty výhod splátok aj uplatnil, čo bolo žalovanej oznámené 07.06.2016. V súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak došlo k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa
23.06.2016, od ktorého dňa je žalovaná v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, ktorá predstavuje súčet
neuhradených zosplatnených splátok v sume celkovo 284,97 Eur, pričom žalovaná do podania žaloby
uhradila žalobcovi sumu celkom 632,31 Eur.3. Prílohou žaloby boli: žiadosť žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu
z 30.03.2015; „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere“ z
30.03.2015; Zmluvné dojednania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu žalobcu platné
02/2015 (ďalej len ako „Zmluvné dojednania“); bankový výpis o prevode sumy úveru 648,- Eur po
odpočítaní poplatku za jeho poskytnutie v sume 72,- Eur na účet žalovanej zo dňa 30.03.2015;
prehľad platieb žalovanej; list žalobcu adresovaný žalovanej označený ako „Oznámenie o zosplatnení“
z 15.05.2016 spolu s dokladom o jeho doručovaní (žalovaná neprevzala zásielku v odbernej lehote)
a list žalobcu adresovaný žalovanej označený ako „Pokus o zmier pre začatím súdneho konania“ z
27.06.2016.
4. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanej do vlastných rúk 12.07.2019, avšak
žalovaná ostala v konaní pasívna a doposiaľ sa k žalobe nevyjadrila.
5. V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
účinnom znení (ďalej len „CSP“): „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“
6. Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP: „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“
7. Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.07.2019 verejne vyhlásil podľa § 219 ods.
1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. ods. 3 CSP, za splnenia zákonných
podmienok podľa § 297 písm. b) CSP.
8. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou
žaloby v rozsahu ako sú uvedené v bode 3. tohto rozhodnutia a zistil tento skutkový stav.
9. Zo žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu z 30.03.2015 vyplýva,
že žalovaná na vopred predtlačenom formulári (spracovaným žalobcom ako veriteľom, pozn.) požiadala
žalobcu o poskytnutie úveru v sume 720,- Eur na účel - nákup elektroniky, s tým, že navrhovala jeho
splatenie v 36 mesačných splátkach vrátane úrokov po 25,48 Eur, pričom v prípade, že by bola uzavretá
Dohoda o poskytovaní služieb by splátka za úver spolu so splátkou za túto dohodu predstavovala
mesačne sumu 41,87 Eur. Celková čistka, ktorú bude musieť žalovaná zaplatiť (úver + úroky + poplatok
za poskytnutie úveru) bude 989,28 Eur, pri priemernej RPMN 34,42 %; pri RPMN 27,03 % a pri
ročnej úrokovej sadzbe 17,77 %. Súčasťou žiadosti je aj prehlásenie žalovanej o zaplatení poplatku
za poskytnutie úveru v sume 72,- Eur, ako aj o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania v sume 5,05 % a
napokon aj vopred predtlačené (nevpísané žalovanou, pozn.) prehlásenie, že v prípade omeškania sa
so splatením mesačnej splátky alebo jej časti sa žalovaná zaväzuje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške
0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.
10. Z „Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere“ z 30.03.2015
vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej schválenie poskytnutia jej úveru v sume 720,- Eur, s priemernou
RPMN 34,42 %, pri riadnej RPMN 26,85 %, s ročnou úrokovou sadzbou 17,77% s tým, že žalovaná
bude úver splácať v 36 mesačných splátkach po 25,48 Eur mesačne, pričom prvá splátka bude splatnou
01.05.2015 a posledná splátka bude splatnou 01.04.2018 a celkovo mala žalovaná zaplatiť 989,28,-
Eur. Za poskytnutie úveru mala žalovaná zaplatiť poplatok v sume 72,- Eur. Okrem toho bola žalovanej
určená splátka cit. „podľa Dohody o poskytnutí služby“ mesačne v sume 16,39 Eur s tým, že vrátane
tejto splátky a splátky úveru bude celková mesačná splátka, ktorú bude žalovaná povinná platiť 41,87
Eur (25,48 Eur + 16,39 Eur). V prípade omeškania mala žalovaná zaplatiť z dlžnej omeškanej platby
úrok z omeškania v sume 5,05 % ročne.11. Z bankového výpisu z 30.03.2015 je zrejmé, že bezhotovostným prevodom bola v prospech účtu
žalovanej poukázaná suma 648,- Eur (pravdepodobne po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru, t.j.
720,- Eur - 72,- Eur).
12. Z výpisu platieb žalovanej vyplýva, že na úver zaplatila celkovo 632,31 Eur.
13. V liste označenom ako „Oznámenie o zosplatnení“ z 15.05.2016 žalobca žalovanej oznamuje, že
ku dňu 15.05.2016 je žalovaná v omeškaní s úhradou splátok č. 11, 12 a 13, pričom suma omeškaných
splátok je spolu 123,32 Eur s tým, že uplynutím 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými
všetky záväzky zo zmluvy. Podľa doručenky bol tento list žalovanej doručovaný na adresu uvedenú v
úverovej zmluve, ktorá sa ako nedoručená 09.06.2016 vrátila žalobcovi s poznámkou „neprevzatá v
odbernej lehote.“
14. V liste označenom ako „Pokus o zmier pre začatím súdneho konania“ z 27.06.2016 žalobca
oznámil žalovanej, že 07.06.2016 jej bolo doručené oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565
Občianskeho zákonníka, t.j. o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu jej omeškania, v dôsledku čoho došlo
k uplatneniu tzv. sankcie straty výhody splátok dňa 23.06.2016, kedy mala byť žalovaná povinná uhradiť
do tej doby neuhradené splátky úveru vo výške 496,29 Eur. Súčasne žalobca v liste uvádza cit. „...
vyzývame Vás, aby ste do siedmich dní od doručenia tejto výzvy uhradili celkovú dlžnú sumu vo výške
544,78 € na účet spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ...“
15. Podľa § 43a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Prejav vôle smerujúci
k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie
zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný
v prípade jeho prijatia.“
16. Podľa § 44 ods. 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.“
17. Podľa § 44 ods. 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky,
výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím
návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“
18. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že v danom prípade medzi žalobcom
(veriteľom) a žalovanou (dlžníkom) v skutočnosti nedošlo platnému k uzavretiu úverovej zmluvy, pretože
návrh žalovanej na jej uzavretie (oferta) adresovaný žalobcovi, v podstatnom bode tohto návrhu ním
nebolprijatýbezvýhrad,t.j.bezdodatkov,obmedzeníaleboinýchzmien,takakotonariadneabezvadné
uzavretie zmluvy vyžaduje a predpokladá cit. § 44 ods. 2 OZ. V návrhu žalovanej (oferent) na uzavretie
úverovej zmluvy bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) úveru vo
výške 27,03 %, avšak v oznámení o prijatí tohto návrhu na uzavretie úverovej zmluvy veriteľ (oblát)
uviedol, že RPMN úveru bude vo výške 26,85 % a to paradoxne pri identickej cene úveru. Inými slovami,
ajnapriektomu,ževnávrhunauzavretieúverovejzmluvynajednajstraneavjehoprijatínastranedruhej
je uvedený iný údaj o RPMN, ktorý údaj nepochybne ovplyvňuje celkovú cenu úveru, pretože zahŕňa
v sebe všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ (žalovaná) zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje
nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom, aj napriek tomu je tak v návrhu ako aj v jeho
prijatí paradoxne identicky uvedené, že celková „cena“ úveru bude zhodne 989,28,- Eur, ktorý údaj však
vzhľadom na rozdielne vstupné premenné na jeho určenie (t.j. rozdielne uvedená RPMN) je zavádzajúci
a pre spotrebiteľa mätúci.
19. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade sa tak jedná o zmenu podmienok návrhu v jeho
podstatnom bode (určenie RPMN), pretože, tento údaj vypovedá o reálnej cene spotrebiteľského úveru
a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnosti úverov od rôznych úverových inštitúcií, takže
je to pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru, preto je to pre žalovanú ako spotrebiteľa
rozhodujúci parameter pre rozhodnutie či úverovú zmluvu uzavrie alebo neuzavrie, možno konštatovať,
že v danom prípade návrh žalovanej prijatý nebol, resp. veriteľom formulovaná „akceptácia“ bola vskutočnosti novým návrhom na uzavretie úverovej zmluvy. Z predložených listinných dôkazov však už
nevyplýva, žeby na tento nový návrh veriteľa žalovaná reagovala jeho bezvýhradnou akceptáciou.
20. Okresný súd tiež podotýka, že nezhoda žalovanej, ako navrhovateľa (zamýšľaného spotrebiteľa) na
uzavretie úverovej zmluvy na jednaj strane a veriteľa ako adresáta tohto návrhu na uzavretie úverovej
zmluvy na strane druhej, v otázke určenia RPMN, nemôže byť ponímaná iba ako nepodstatná, resp. iba
ako spresnenie pôvodného návrhu, pretože od tohto zmluvného parametra, tak ako už bolo uvedené,
sa odvíjajú aj ďalšie podstatné náležitosti úverovej zmluvy (spotrebiteľskej zmluvy) a to celková cena
úveru a teda aj údaj o celkovej minimálnej splátke úveru. Zmenu údaja o RPMN v odpovedi veriteľa
oproti návrhu žalovanej na uzavretie úverovej zmluvy, tak podľa okresného súdu nemožno vzhľadom
na uvedené ponímať iba ako vymedzenie obsahu navrhovanej zmluvy inými slovami, bez zmeny jej
obsahu, tak ako to predpokladá posledná veta § 44 ods. 2 OZ, pretože v danom prípade sa nejedná iba
o vec výkladu významu použitých výrazových prostriedkov v návrhu a v jeho „domnelej akceptácii“, ale
ide o zreteľnú a explicitnú (číselne vyjadrenú) zmenu výšky RPMN. Právna úprava o účinnom uzavretí
zmluvy iba pri bezvýhradnej akceptácii návrhu na jej uzavretie účinne bráni tomu, aby zmluva vznikla
inak, než na základe konformného konsenzu oboch zmluvných strán, čo sa v danom prípade nestalo.
21. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu domnelého uzavretia
úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.“
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.“
23. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.“
24. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.“
25. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.“
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
27. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty
ustanovuje vykonávací predpis.“
28. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospechspotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo
osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší..“
29. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „nariadenie vlády“) „Odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri
výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas
a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v
spotrebiteľskej zmluve.“
30. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, „Zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.“
31. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, „Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.“
32. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“
33.Podľa§502ods.1Obchodnéhozákonníkavzneníúčinnomvrozhodnomčase„Oddobyposkytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.“
34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“
35. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“
36. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“
37. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.“38.Podľa§11ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.“
39. Podľa § 9 ods. 9 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Od
spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.“
40. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak strany
dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť
poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne
škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.“
41. Okresný súd súčasne nad rámec konštatuje, že ak by medzi žalobcom (veriteľom) a žalovanou
(spotrebiteľom)došlokplatnémuuzavretiunimizamýšľanejúverovejzmluvy,tútobyvzmyslecitovaných
ustanovení s ohľadom na povahu účastníkov zmluvy, kedy veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaná je fyzickou osobou, ktorá nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ako
aj vzhľadom na vecný obsah zmluvy (úver) a spôsob jej uzavretia (prostredníctvom predtlačených
formulárov, ktoré žalovaná nemala možnosť ovplyvniť), bolo potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú by sa vzťahovali napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku,
aj všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku a v zákone
o spotrebiteľských úveroch. Pri spotrebiteľských zmluvách sa v prípade akýchkoľvek pochybností o
ich obsahu použije výklad v prospech spotrebiteľa, pričom v danom prípade je zrejmé, že z dôvodu
nejednoznačnej dohody medzi žalobcom a žalovanou o výške RPMN by žalovaná mohla byť v omyle o
charaktere a rozsahu zmluvných dojednaní. Okrem toho, v prípade platného uzavretia úverovej zmluvy
(čo sa v danom prípade nestalo, pozn.), by prichádzalo do úvahy skúmať dôvodnosť žalovaného nároku
a to z hľadiska či zmýšľaná úverová zmluva neobsahuje neprijteľné zmluvné podmienky v neprospech
žalovanej (spotrebiteľa), ako aj z dôvodu splnenia zákonných predpokladov jej uzavretia, uvedených
v cit. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení § 11
sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
42. V uvedenej súvislosti okresný súd nad rámec poukazuje, že nárok uplatnený žalobcom by v prípade
platného uzavretia úverovej zmluvy (čo sa v danom prípade nestalo, pozn.), bol dôvodný len čiastočne,
pretože v „úverovej zmluve“ absentuje zákonná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch a to uvedenie celkovej doby trvania úverového vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou bez toho, aby si tento údaj musel spotrebiteľ svojpomocne vypočítavať, ako aj z dôvodu
absencie obligatórneho zákonného údaja podľa cit. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch, pretože v nej nie sú uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN (absentuje výpočet
RPMN) a napokon, ako už bolo uvedené táto zmluva je zmätočná aj pokiaľ ide o údaj podľa cit. 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch a tým, že uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
(žalovaná) za úver zaplatiť a ktorý údaj vzhľadom na rôznu RPMN v návrhu a v jeho akceptácii nemôže
by identický, tak ako je tomu v tomto prípade. Z uvedených dôvodov by spotrebiteľský úver poskytnutý
žalovanej na základe „úverovej zmluvy“ bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a v tejto
časti by bolo potrebné žalobu zamietnuť.
43. V súvislosti s preskúmavanou „úverovou zmluvou“ okresný súd tiež poukazuje na jej dojednanie,
ktoré nie je možné považovať za individuálne dojednané, keďže „úverová zmluva“ bola vopred
predtlačená žalobcom bez možnosti vpisovania nových údajov žalovanou (spotrebiteľ), ktorá tak nemala
možnosť toto dojednanie ani osobitne vyjednať ani ovplyvniť jeho znenie, pričom na uvedenom
nič nezmení ani skutočnosť, že toto zmluvné dojednanie je súčasťou úverovej zmluvy. Jedná sa o
dojednanie poplatku za poskytnutie úveru v sume 72,- Eur, o ktorú sumu bola ponížená celková sumaposkytnutého úveru. Inými slovami v „úverovej zmluve“ je uvedený údaj o výške úveru v sume 720,- Eur,
avšak v zmysle bankového výpisu bolo v prospech účtu žalovanej reálne zo strany žalobcu poskytnuté
plnenie iba v sume 648,- Eur. Podľa okresného súdu, tak už v základnej náležitosti „úverovej zmluvy“ a
to v uvedení výšky sumy poskytnutého plnenia (sumy úveru) je táto zmluva zavádzajúca, vyvolávajúca
dojem, že dlžníkovi (žalovanej) bude poskytnutá tam uvedená suma, čo možno tiež považovať za
klamanie spotrebiteľa a nekalú praktiku. Dojednanie poplatku za poskytnutie úveru pritom nemožno
považovať za hlavný predmet plnenia, jedná sa iba o podmienené plnenie, resp. o plnenie ktorým
žalobca podmienil hlavný predmet plnenia, t.j. žalobca vo vopred pripravenom formulárovom type
zmluvy zaplatením tohto poplatku podmienil poskytnutie úveru spotrebiteľovi, ktoré dojednanie nielenže
spotrebiteľ (žalovaná) nemohol ovplyvniť ak mal záujem o úver, ale takéto dojednanie možno v súlade
s cit. § 53 ods. 4 písm. a) a ods. 5 Občianskeho zákonníka považovať za neprijateľnú podmienku a
teda za neplatné dojednanie, ktoré vzhľadom na formulárový typ úverovej zmluvy nebolo individuálne
so žalovanou dojednané a žalovaná nemala možnosť s nutnosťou tohto plnenia sa oboznámiť pred
uzavretím úverovej zmluvy, resp. žalobca v zmysle § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka nepreukázal
opak. Okrem toho toto plnenie (zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru) bolo splatné vopred už dňom
podpisu úverovej zmluvy, teda pred reálnym poskytnutím úveru, ktorý žalovanej tak ani nebol poskytnutý
v plnej, v „úverovej zmluve“ proklamovanej sume, v ktorom dôsledku bola žalovaná (spotrebiteľ) takýmto
postupom žalobcu v podstate zbavená slobodného rozhodnutia ako naložiť s finančnými prostriedkami,
ktoré jej boli v rámci úveru poskytnuté a ktoré bola zaviazaná spolu s odplatou za ich poskytnutie vrátiť a
to aj v rozsahu sumy predmetného poplatku, ktorú musela takto nútene (podmienene) zaplatiť žalobcovi.
44. Taktiež pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie mu zmluvnej pokuty, okresný súd poukazuje na
skutočnosť,žeanivsamotnom„Oznámeníveriteľaoschváleníúverudlžníkovi-Zmluvaorevolvingovom
úvere“ z 30.03.2015 nie je čo i len zmienka o zmluvnej pokute, preto má okresný súd za to, že žalobcovi
nárok voči žalovanej na zaplatenie zmluvnej pokuty by ani nemohol prináležať, pretože zmluvná pokuta
nebola dojednaná písomne tak, ako to vyžaduje cit. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a teda
dojednanie o zmluvnej pokute v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je platné. Okrem toho
dojednanie o zmluvnej pokute by ex lege podľa cit. § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka
bolo neplatné pre jeho neprijateľnosť ako zmluvnej podmienky, keďže ustanovenie o zmluvnej pokute
(ktorá sa netýka hlavného predmetu zmluvy) bolo v žiadosti o poskytnutie úveru predpripravené na
formulárovom tlačive samotného žalobcu a evidentne nie je výsledkom individuálneho dojednania
medzi zmluvnými stranami a žalobca opak v spore nepreukázal. Text žiadosti síce žalovaná podpísala,
avšak reálne nemala možnosť do tohto predpripraveného textu formulárovej žiadosti žalobcu zasiahnuť.
Žalovaná teda nemala možnosť tento zjavne len jednostranný záväzok žalovanej zmeniť a ovplyvniť.
Žalovaná, pokiaľ chcela obdržať od žalobcu finančné prostriedky, musela žiadosť podpísať, inak by
mohla len žiadosť ako celok nepodpísať a potom by jej finančné prostriedky neboli poskytnuté.
45. Okresný súd tiež poukazuje na to, že žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu cit. „...až do zaplatenia...“,
čo však aj vzhľadom na súdnu prax (napr. Najvyšší súd SR sp.zn. 3 Mcdo 12/2011 z 14.06.2012,
Najvyšší súd ČR sp. zn. 32 Cdo/1432/2010 z 30.03.2011 a sp. zn. 23 Cdo 4799/2010 z 26.04.2011) nie
je možné priznať za obdobie po vyhlásení rozsudku, keďže zmluvná pokuta je samostatným nárokom
(pohľadávkou) a nejedná sa o opakujúcu sa dávku ani splátku a ani o príslušenstvo pohľadávky (ako
napr. úroky z omeškania).
46. Napokon pokiaľ ide o, tak v návrhu, ako aj v jeho prijatí na uzavretie „úverovej zmluvy“ zmienenú
„Dohodu o poskytovaní služieb“ (ďalej len „dohoda“), ktorá je zmieňovaná v tom zmysle, žeby mohlo
dôjsť k jej uzavretiu popri úverovej zmluve, okresný súd podotýka, že túto dohodu žalobca nepredložil,
takže okresný súd má za to, že táto dohoda uzavretá nebola a žalobca sa o nej nezmieňuje ani
v žalobe. V tejto súvislosti však okresný súd poukazuje, že z judikatúry všeobecných súdov (napr.
Krajsky súd v Prešove sp. zn. 19 Co/197/2017 z 26.04.2018, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 15
Co/39/2016 z 23.02.2016) je mu známe, že predmetná dohoda bola pre jej rozpor s dobrými mravmi
ako aj v zmysle § 37 OZ deklarovaná za neplatnú, pretože ňou žalobca obchádzal ustanovenie § 53
ods. 6 OZ o najvyššej prípustnej výške odplaty, čo priamo zakazuje zákon o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca takouto formuláciou možnosti uzavretia dohody podľa názoru okresného súdu spotrebiteľovi
„vnucuje“ aj iný úkon ako ten, ktorý pri podpise úverovej zmluvy je vo sfére záujmu spotrebiteľa, pričom
v tom dôsledku, že spotrebiteľ iba podpisuje vopred žalobcom predpripravené formuláre zmluvy do
ktorých obsahu nemá možnosť spotrebiteľ zasiahnuť, v podstate nútene podpisuje niečo o čo nemá
reálny záujem, avšak na druhej strane ak by spotrebiteľ predpripravenú formulárovú žiadosť o úver,
súčasťou ktorej je aj prehlásenie o možnom uzavretia dohody, nepodpísal, úver by mu nebol poskytnutý.
V zmysle cit. § 53 ods. 4 OZ ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže spotrebiteľovi sú zo
strany veriteľa nanucované „doplnkové služby“ bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť slobodne prejaviťsvoju vôľu tieto služby prijať/neprijať, tobôž ak neboli individuálne so spotrebiteľom dojednané a veriteľ
nepreukázal opak. Takáto dohoda sa prieči aj dobrým mravom, pretože podľa názoru súdu ide o účelovo
vymyslené „služby“, ktoré navyšujú splátku úveru takmer o 100 %, pričom je zrejmé, že tieto splátky
by mal spotrebiteľ platiť aj v prípade, že by reálne k poskytnutiu žiadnych „služieb“ zo strany veriteľa
počas trvania zmluvného vzťahu nedošlo a teda, spotrebiteľ by reálne protiplnenie za svoje platby ani
nemusel dostať.
47. Podľa § 451 ods. 1 OZ „Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.“
48. Podľa § 451 ods. 2 OZ „Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.“
49. Podľa prvej vety § 456 OZ „Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho
sa získal.“
50. V dôsledku nepltného uzavretia úverovej zmluvy, resp. zamýšľanej „úverovej zmluvy“ nastáva medzi
účastníkmi tohto zamýšľaného právneho úkonu režim bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaná
napriek tomuto neplatnému právnemu úkonu predsa len prijala od žalobcu plnenie bez právneho titulu
a je namieste, aby toto plnenie žalobcovi vrátila podľa ustanovenia § 456 OZ a to bez akýchkoľvek
úrokovapoplatkov,ktorénemožnopovažovaťzadojednané,keďžezamýšľaná„úverovázmluva“nebola
uzavretá pre rozpor s ustanovením § 44 ods. 2 OZ, preto v tejto časti (úrokov a poplatkov) okresný súd
žalobu zamietol.
51. Žalovanej bola žalobcom reálne poskytnutá suma 648,- Eur (poplatok za poskytnutie úveru 72,-
Eur súd nezapočítal do výšky poskytnutého úveru, keďže jeho dojednanie je neplatným dojednaním
a žalovaná ho v zmysle úverovej zmluvy musela zaplatiť) a na účet úveru žalovaná zaplatila 632,31
Eur, takže rozdiel 15,69 Eur predstavuje na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie, k úhrade ktorého
žalovanú okresný súd zaviazal vo výroku I. tohto rozhodnutia.
52. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase (t.j. ku dňu kedy sa žalovaná
dostala do omeškania) „Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.“
53. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.“
54. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka:„Výškaúrokovzomeškaniajeopäťpercentuálnychbodovvyššiaakozákladná
úrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.“
55. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má súd za to, že žalovaná sa so splnením
svojho záväzku dostala do omeškania 23.06.2016, keď neuhradila v stanovenom termíne zročný dlh
(lehota na plnenie od doručenia oznámenia o zosplatnení bola 15 dní, pozn.), a tak jej vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania, ktorý si tento uplatnil spolu so zmluvnou pokutou splátkovo,
avšak vzhľadom na vyššie uvedené (nemožnosť priznať zmluvnú pokutu a už vôbec nie splátkovo),
okresný súd priznal žalobcovi v súlade s aktuálnymi sadzbami zákonných úrokov z omeškania pre
občianskoprávne vzťahy ku dňu omeškania (23.06.2016) žalovanej, úrok z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 15,69 Eur od 23.06.2016 do zaplatenia.
56. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
57.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“
58. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“
59. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 284,97 Eur,pričom úspech mal v časti o zaplatenie 15,69 Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 5,51 % a neúspech v rozsahu
94,49 %. V zmysle § 255 ods. 2 CSP pomerne úspešnejšia žalovaná by mala voči žalobcovi nárok na
pomernú náhradu trov konania v rozsahu 88,98 % (94,49 % - 5,51 %), avšak keďže žalovanej v konaní
žiadne trovy nevznikli (k veci sa ani len nevyjadrila), okresný súd jej túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.