Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoZm/10/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116220539
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116220539.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242,
podnikajúca v SR prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, proti
žalovanému v 1. rade: PENASA s. r. o., so sídlom 945 01 Komárno, IČO: 36 629 421, žalovanému v
2 rade: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX E. T. a žalovanému v 3. rade: E. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. C. XX, žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,

so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie zmenkovej sumy 75.754,61
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.
29CbZm/9/2016-124 zo dňa 02.03.2018 v časti I. výroku o povinnosti žalovaných, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/9/2016-124 zo dňa 02. marca 2018 v
napadnutej časti I. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť spoločne a

nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 75.754,61 eura spolu so 6 % ročným úrokom
zo sumy 75.754,61 eura od 12.05.2016 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny
percenta zmenkovej sumy 252,52 eura a trovy konania vo výške 4.560 eur, a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil (II. výrok).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou doručenou
na súd dňa 01.08.2016 domáhal voči žalovaným v 1., 2. a 3. rade zaplatenia zmenkovej sumy 75.754,61

eura s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1.rade uzatvorili
dňa 29.07.2009 zmluvu o úvere za účelom projektovej investície (financovanie obstarania dlhodobého
majetku, a to kúpy stavby so zastavaným a priľahlým pozemkom). Úver bol pôvodne na 100.000,- eur, v
zmysle dodatkov č. 1 a 2 k úverovej zmluve výška úveru dosiahla sumu 166.000,- eur. Ako prostriedok
zabezpečenia vrátenia úveru vystavil žalovaný v 1.rade dňa 20.01.2010 na rad žalobcu blankozmenku.
Avalistami na zmenke boli žalovaný v 2. rade (vtedajší konateľ žalovaného v 1. rade) a žalovaný v
3. rade (vtedajší spoločník žalovaného v 1. rade). Zároveň bola uzavretá dohoda o vydaní a vyplnení

blankozmenky zo dňa 20.01.2010. Žalovaný v 1. rade nesplácal úver riadne a včas, a preto sa stal úver
predčasne splatným dňa 22.01.2015. Vzhľadom na nesplácanie úveru žalovaným v 1. rade, žalobca
pristúpil k vyplneniu blankozmenky. V časti zmenkovej sumy bol doplnený údaj - 75.754,61 eura a dátum
splatnosti - 11.05.2016, čím sa blankozmenka stala plnohodnotnou zmenkou. Do dnešného dňa nebolona zmenku zo dňa 20.01.2010 nič plnené. Z tohto dôvodu sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1., 2.
a 3. rade zaplatenia zmenkovej sumy 75.754,61 eura s príslušenstvom.

3. Na základe žaloby a pripojených listinných dôkazov súd vo veci vydal dňa 01.12.2016 platobný rozkaz
č. k. 29CbZm/9/2016-49. Platobný rozkaz bol riadne doručený žalobcovi a žalovaným v 2. a 3. rade.
Žalovanému v 2. rade dňa 20.03.2017 a žalovanému v 3. rade dňa 09.12.2016. Žalovanému v 1.rade
sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť.

4. Žalovaný v 2. rade podal dňa 03.04.2017 voči platobnému rozkazu odpor s odôvodnením. Vo svojom
odpore uviedol, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľský vzťah medzi žalobcom a žalovaným v
2. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade v dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky ako fyzické osoby nemali
možnosť ovplyvniť jej obsah. Bola im poskytnutá formulárová zmluva na podpis, ktorej obsah nemali
možnosť ovplyvniť. Zo strany žalobcu sa jedná o neprimerané obchodné podmienky v spotrebiteľskom
vzťahu.Pretojepotrebnépovažovaťvyplnenieblankozmenkyzaneplatné.Blankozmenkabolavyplnená

nesprávne, najmä čo sa týka zmenkovej sumy, nakoľko zostávajúca výška nesplateného úveru o
vykonaní dobrovoľnej dražby môže predstavovať maximálne sumu vo výške 40.000,- eur. Vyplnenie
blankozmenky spôsobom ako to vykonal žalobca možno považovať za šikanózny spôsob výkonu práva,
ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Nakoľko je
blankozmenkaneplatná,žalovanív2.a3.radeniesúvovecipasívnelegitimovaní.Žalobcajeoprávnený

domáhať sa úhrady splatného úveru len od žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 2. rade takisto namietal
spôsob započítania sumy z dobrovoľnej dražby. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka mala byť
celá suma z dobrovoľnej dražby použitá na úhradu dlžnej istiny a nie iba suma 51.224,39 eura, pričom
suma 36.776,19 eura bola použitá na príslušenstvo. Žalovaný v 2. rade má teda za to, že nárok žalobcu
je neopodstatnený, nesprávne vyčíslený a nie je možné, aby boli žalovaní zaviazaní na jeho úhradu tak,

ako to považuje žalobca. Dôkazné bremeno v tomto prípade je na žalobcovi, ktorý musí preukázať súdu
akým spôsobom boli vykonávané úhrady úveru, akým spôsobom dochádzalo k započítavaniu úhrad na
úroky a istinu a akým spôsobom dospel žalobca k výške dlžnej sumy. Z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade
žiadal, aby súd návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na základe ktorého zistil, že žalobca ako veriteľ - banka uzatvoril dňa
29.07.2009 so žalovaným v 1.rade zmluvu o úvere č. 000068/SB/09/091. Úver bol na výšku 100.000,-
eur, pričom účelom použitia úveru bola projektová investícia - financovanie obstarania dlhodobého
majetku, a to kúpy stavby so zastavaným a priľahlým pozemkom. Ako prostriedok zabezpečenia úveru
bola v úverovej zmluve v Článku 6.1.4. uvedená blankozmenka, ktorú vystaví žalovaný v 1. rade, pričom

zaplatenie zmenky bude zaručené zmenečným ručením žalovaného v 2. a 3. rade. Úverová zmluva
bola doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 20.01.2010 a dodatkom č. 2 zo dňa 29.10.2010. Konečná výška
úveru znela na sumu 166.000,- eur. Úver bol poskytnutý podľa Obchodného zákonníka, ako to vyplýva
z Článku 1.5.2. obchodných podmienok banky pre úvery podnikateľom. Obchodné podmienky zo dňa
29.07.2009 sú podpísané žalovaným v 1. rade (v zastúpení konateľom žalovaným v 2. rade). Z úverovej

zmluvy ako aj z obchodných podmienok banky pre úvery podnikateľom jednoznačne vyplýva, že ide o
úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. V žiadnom prípade sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu.
Ako prostriedok zabezpečenia tohto úveru bola vystavená žalovaným v 1. rade blankozmenka zo dňa
20.01.2010. Vystaviteľom blankozmenky bol žalovaný v 1. rade, za ktorého zmenku podpísal konateľ -
žalovaný v 2. rade E. G., nar. 19.11.1963. Žalovaný v 2. rade zároveň blankozmenku zo dňa 20.01.2010

podpísal ako avalista (v dobe podpisu zmenky bol štatutárnym orgánom - konateľom žalovaného v 1.
rade) a žalovaný v 3. rade (v čase podpisu zmenky bol spoločníkom žalovaného v 1. rade). Vzhľadom k
tomu, že úver nebol riadne splácaný, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky zo dňa 20.01.2010, o
čom upovedomil žalovaných oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 11.05.2016. Blankozmenka
bola vyplnená v údaji zmenkovej sumy - 75.754,61 eura a v údaji splatnosti - 11.05.2016. Žalovaní v 1.,

2. a 3. rade na zmenku zo dňa 20.01.2010 doteraz nič nezaplatili.

6. Súd skonštatoval, že predmetom súdneho sporu sú práva a povinnosti strán sporu ohľadne zmenky
zo dňa 20.01.2010, ktorá bola vystavená v Lučenci žalovaným v 1. rade. Avalistami boli žalovaní v 2.
a 3. rade.

7. Podľa názoru súdu neobstoja námietky žalovaného v 2. rade o spotrebiteľskom vzťahu medzi
žalobcom a žalovanými a o neplatnom vyplnení blankozmenky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, súd neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.
Za vystavením zmenky zo dňa 20.01.2010 je obchodnoprávny vzťah - úverová zmluva zo dňa
29.07.2009, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade za účelom projektovej investície
(financovanie obstarania dlhodobého majetku, a to kúpy stavby so zastavaným a priľahlým pozemkom).
Predmetnú úverovú zmluvu za žalovaného v 1. rade podpísal vtedajší konateľ - žalovaný v 2. rade.
Žalovaný v 3. rade bol vtedy spoločníkom žalovaného v 1. rade. Obchodné podmienky banky pre

úvery podnikateľom zo dňa 29.07.2007 v Článku 1.5.2. jednoznačne odkazujú na Obchodný zákonník.
Obchodné podmienky podpísal žalovaný v 1. rade, v zastúpení konateľom - žalovaným v 2. rade. Je
nesporné, že za vystavením zmenky zo dňa 20.01.2010 je obchodnoprávny vzťah (a nie spotrebiteľský
vzťah) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Účel úveru je takisto jednoznačný - financie na
podnikateľskú činnosť žalovaného v 1. rade. Preto súd nemohol akceptovať námietku žalovaného v 2.

rade o spotrebiteľskom vzťahu a neprimeraných obchodných podmienkach v spotrebiteľskom vzťahu.
Preto neobstojí ani námietka žalovaného v 2. rade, že vzhľadom na spotrebiteľský vzťah, je vyplnenie
blankozmenky neplatné. Žalovaný v 1. rade vystavil blankozmenku v zmysle Článku 6.1.4. úverovej
zmluvy zo dňa 29.07.2009. Blankozmenka bola takisto vystavená v zmysle dohody o vydaní a vyplnení
blankozmenky zo dňa 20.01.2010 číslo 000068E/SB/09/091, ktorú podpísali žalovaný v 1. rade ako

vystaviteľ zmenky (v zastúpení konateľom žalovaným v 2. rade) a žalovaní v 2. a 3. rade ako avalisti.
Právo vyplniť blankozmenku vyplýva z Článku III. Základné dojednania bod 3.3. dohody o vydaní a
vyplnení blankozmenky. Podľa tejto dohody žalobca doplnil do blankozmenky výšku zmenkovej sumy
75.754,61 eura a dátum splatnosti zmenky 11.05.2016.
Z tohto dôvodu neobstojí ani námietka žalovaného v 2. rade o nedostatku pasívnej legitimácie na strane

žalovaných v 2. a 3. rade. Vzhľadom na výmaz žalovaného v 1. rade z obchodného registra dňom
07.12.2017 sa už žalobca nemôže domáhať zaplatenia zmenkovej sumy voči žalovanému v 1. rade.
Žalobca sa však môže domáhať zaplatenia zmenkovej sumy titulom ručiteľského záväzku voči avalistom
- žalovaným v 2. a 3. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade sú v tejto veci pasívne legitimovaní ako avalisti.

8. Podľa názoru súdu neobstoja ani námietky žalovaného v 2. rade o dôkaznom bremene na strane
žalobcu. Dôkazné bremeno vzhľadom na abstraktný a skriptúrny charakter zmenky zo dňa 20.01.2010
je výlučne na žalovaných. Žalobca nad rámec svojich dôkazných povinností preukázal okrem toho
súdu výšku zmenkovej istiny ohľadne zmenky zo dňa 20.01.2010 vo výške 75.754,61 eura. Žalobca k
svojej žalobe zo dňa 01.08.2016 pripojil exaktný matematický výpočet z ktorej vyplýva výška zmenkovej

sumy 75.754,61 eura (výpis z knihy účtov peňažného ústavu). Z výpisu z knihy účtov peňažného
ústavu banky vyplýva výška zmenkovej sumy 75.754,61 eura. Pokiaľ žalovaný v 2. rade namieta, že
by výška zmenkovej sumy mala byť 40.000,- eur, mal zároveň súdu na to predložiť relevantné listinné
alebo iné dôkazy. Žalovaný v 2. rade tu podal iba všeobecné námietky ohľadne nesprávneho vyplnenia
blankozmenky a vyplnenej zmenkovej sumy, ale nepredložil na to žiadne dôkazy (na rozdiel od žalobcu).

Preto nemožno akceptovať námietku žalovaného v 2. rade o nesprávnom vyplnení blankozmenky.
Takisto žalobca vzhľadom na skriptúrny charakter zmenky podľa ZZŠ nemusí preukazovať výšku
pohľadávky doplnenej do blankozmenky.
Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. značka 3 Obo 362/2005: „Zmenkové
ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej

inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý
na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový
veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky
uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových
vzťahov.“

Ako vyplýva z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd takisto dospel k záveru,
že žalovaný v 2. rade ako avalista nemá nárok na takéto kauzálne námietky - námietku nesprávneho
vyplnenia blankozmenky. Nárok na takúto námietku by mal iba žalovaný v 1. rade PENASA s. r. o., ktorý
je účastníkom zmenkovoprávneho vzťahu. Žalovaný v 2. rade nie je účastníkom zmenkovoprávnehovzťahu (je iba avalistom) a preto nemá právo na takúto námietku. Avalista iba zabezpečuje zaplatenie
pohľadávky zmenkového veriteľa pre prípad, že zmenkový dlžník zmenkovú pohľadávku nepreplatí. Aj
z tohto dôvodu námietky žalovaného v 2. rade neobstoja.

9. Podľa názoru súdu takisto neobstoja námietky žalovaného v 2. rade o nesprávnom započítaní výťažku
z dobrovoľnej dražby vo výške 88.000,58 eura na zmenku zo dňa 20.01.2010. Žalovaný v 2. rade ako
avalista na takéto námietky nemá právo, ako už bolo uvedené vyššie. Napriek tomu súd dospel k záveru,
že žalobca výťažok z dražby 88.000,58 eura riadne započítal.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.
Započítanie výťažku dobrovoľnej dražby sa teda vykonalo podľa Obchodného zákonníka. Ako vyplýva
z dokladov predložených žalobcom, celková pohľadávka žalobcu ku dňu 10.05.2016 predstavovala
čiastku 163.755,19 eura. Od tejto sumy bol odpočítaný výťažok z dražby 88.000,58 eura.
163.755,19 eura - 88.000,58 eura = 75.754,61 eura (zmenková suma).

Výška zmenkovej sumy bola vypočítaná ku dňu 10.05.2016 (deň pred splatnosťou uvedenou na
zmenke). Z hľadiska matematického vyplýva výška zmenkovej sumy 75.754,61 eura a je preto jedno z
čoho pozostáva zmenková suma. V prípade nižšej istiny by bolo vyššie príslušenstvo, v prípade vyššej
istiny je nižšie príslušenstvo. V oboch prípadoch by však výška zmenkovej sumy predstavovala sumu
75.754,61 eura. Aj z tohto dôvodu námietky žalovaného v 2. rade v celom rozsahu neobstoja.

10. Súd teda zmenku zo dňa 20.01.2010 vyhodnotil tak, že má všetky zákonom vyžadované náležitosti
vlastnej zmenky podľa Článku I. § 75 ZZŠ a dospel k záveru, že zmenka je platná. Žalobca má z tejto
zmenky všetky nároky v zmysle prvého postihu.

Podľa Článku I. § 48 (Prvý postih) ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkový peniaz, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dohodnuté;
2. šesťpercentný úrok odo dňa splatnosti;
3. útraty protestu a podaných správ, ako aj ostatné útraty;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkového peniazu alebo v nižšie dohodnutej výške.

Žalobca má titulom prvého postihu podľa Článku I. § 48 ZZŠ nárok na zaplatenie voči žalovaným v 2.
a 3. rade:
A. zmenkovej sumy 75.754,61 eura,
B. šesťpercentného úroku zo zmenkovej sumy 75.754,61 eura od 12.05.2016 až do zaplatenia,

C. odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkového peniazu 252,52 eura.

Žalovaní v 2. a 3.rade nepreukázali preplatenie zmenky zo dňa 20.01.2010, a to ani čiastočne. Takisto
neobstoja námietky žalovaného v 2. rade.
Súd na základe uvedeného žalobe vyhovel.

11. Z právneho hľadiska súd vec posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. Zákon
zmenkovýašekový(ďalejlenZZŠ),§497ods.1Obchodnéhozákonníkaa§52ods.1,2,4Občianskeho
zákonníka.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní,
priznal náhradu trov konania v plnej výške. Vzhľadom na hospodárnosť konania súd týmto rozsudkom
zároveňrozhodolajovýškenáhradytrovkonania,nakoľkotrovykonaniapozostávajúibazozaplateného
súdneho poplatku za žalobu 4.560,- eur.

13. Proti tomuto rozsudku v časti uloženia povinnosti žalovaným v 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 75.754,61 eura spolu so 6 % ročným úrokom zo sumy
75.754,61 eura od 12.05.2016 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta
zmenkovej sumy 252,52 eura a trov konania vo výške 4.560 eur podali žalovaní v 2. a 3. rade

odvolanie z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom
prvej inštancie. Podľa ich tvrdenia medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade vznikol spotrebiteľský
vzťah a nie obchodno-právny, pretože obchodnoprávny vzťah vznikol len medzi žalobcom a žalovaným
v 1. rade. Ako zmenkoví ručitelia vystupujú žalovaní v 2. a 3. rade v Dohode ako fyzické osoby,pričom na účel vytavenia zmenky im bola poskytnutá formulárová zmluva na podpis, ktorej obsah
nemali možnosť ovplyvniť. Blankozmenku považujú za neplatnú a majú za to, že nedisponujú pasívnou
vecnou legitimáciou. Zotrvali na názore, že výška nesplateného úveru po vykonaní dobrovoľnej dražby

môže predstavovať maximálne sumu 40.000,- eur. Výťažok z dobrovoľnej dražby bol použitý vo výške
36.776,16,- eura na príslušenstvo a až suma 51.224,39,- eura na istinu, čo je v rozpore s ust. § 566 Obč.
zák. Celá vymožená sumy mala byť totiž v prvom rade použitá na dlžnú istinu. Žiadali preto rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu
na ďalšie konanie.

14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 05.10.2018 k odvolaniu žalovaných uviedol, že žalovaný v 2. rade bol v
čase podpisu Dohody a teda aj v čase „avalovania“ zmenky zo dňa 20.01.2010 konateľom žalovaného
v 1. rade a žalovaný v 3. rade bol v tom čase jeho väčšinovým spoločníkom. Títo konali v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a preto nie je možné ich považovať za spotrebiteľov. Žalobca pritom poukazoval
na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ - rozsudok C-541/99 v spojení s C-542/99, ako i rozsudok C-419/11

zo dňa 14.03.2013 a z nich vyplývajúce právne závery. Keďže žalovaní v 2. a 3. rade pri uzatváraní
Dohody nevystupovali v postavení spotrebiteľa, ani Dohodu nie je možné považovať za spotrebiteľskú
zmluvu. Preto akákoľvek ich ďalšia právna argumentácia smerujúca k spochybneniu platnosti vyplnenia
blankozmenky je právne irelevantná. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko vo veci nejde o spotrebiteľský
vzťah, aplikácia ust. § 566 Obč. zák. nie je možná. Započítanie vykonaných úhrad sa realizovalo v

súlade s ust. § 330 ods. 2 Obchod. zák., k čomu žalobca opätovne priložil spôsob postupu a výpočet
výšky uplatnenej pohľadávky v sume 75.754,61 eura. Záverom žalobca poukazoval i na ust. § 17 zákona
číslo 191/1950 Zb. (ZZŠ), v zmysle ktorého aval (zmenkový ručiteľ) nie je oprávnený proti majiteľovi
zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka (kauzálne námietky), ale len námietky vyplývajúce z
jeho vlastných mimozmenkových vzťahov, čo však nie je tento prípad. Žalobca preto navrhol napadnutý

rozsudok potvrdiť.

15. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie
je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
Rozsudok bol vyhlásený dňa 17.09.2019.

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
náležité dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP).

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súdu uvádza, že sa stotožňuje s
vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o tom, že medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3.
rade nejde o spotrebiteľský vzťah. Povahu ručiteľského záväzku totiž charakterizuje vzťah ručiteľského
záväzku a hlavného záväzku, ktorý určuje akcesorita a subsidiarita. V danom prípade hlavný záväzok
vyplýva z obchodno-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade založený zmluvou o úvere

č. 000068/SB/09/091 zo dňa 29.07.2009 a jeho dodatku č. 1 zo dňa 20.01.2010 a dodatku č. 2 zo
dňa 29.10.2010. Ručiteľský záväzok žalovaných v 2. a 3. rade je akcesorický, t. j. vedľajší, závislý
čo do svojho vzniku, zániku, platnosti a obsahu od záväzku medzi dlžníkom (žalovaným v 1. rade) a
veriteľom (žalobcom), ktorý je hlavný a určujúci. Ručiteľský záväzok žalovaných v 2. a 3 rade je teda
záväzkom subsidiárnym, ktorý svojou povahou vyplýva z obchodnoprávneho záväzku medzi žalobcom

a žalovaným v 1. rade, založený zmluvou o úvere. V žiadnom prípade to teda nie je vzťah spotrebiteľský
a preto v tomto prípade ani nie je možná aplikácia ust. § 52 a nasl., ako i ust. § 566 ods. 2 Obč. zák.20. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti I. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi ich však nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
15Cob/89/2018 10 (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.

2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.