Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 21, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116202379
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116202379.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: F. P., K..

XX.XX.XXXX,O.V.XX,XXXXXV.,právnezastúpený:JUDr.MichalFeciľak,advokát,sosídlomJesenná
8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik,
IČO: 36022047, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, odštepný závod Košice, so
sídlom Ďumbierska 910/14, 040 01 Košice, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Žalobu nad sumu priznanú čiastočným rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/37/2016-238 zo

dňa 13.11.2017 z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 04.02.2016 v spojení s jeho upresnením došlým súdu dňa 20.07.2016 (č.
l. 35) sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 6 918,10 € spolu s 5,05 % ročným úrokom z
omeškania, odo dňa 04.02.2016 až do zaplatenia. Žalobca v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom
parcely č. S. XXX o výmere XXX m2 a podielovým spoluvlastníkom parcely S. XXX o výmere XXX

m2 v rozsahu 1 v pomere k celku, obe k. ú. W.. Na týchto nehnuteľnostiach sa nachádza koryto toku
Delňa, ktoré je v zmysle rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Prešove umelým vodným
tokom. Správcom umelého vodného toku Delňa je žalovaný, pričom užíva tento pozemok žalobcu bez
právneho dôvodu, teda bez toho, aby mal so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu, čím sa žalovaný
na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia
za obdobie od 03.02.2014 do 04.02.2016. Žalobca v žalobe poukazuje na obdobné konanie vedené
na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 36C/45/2008, kde bol žalobcom H. P., v prospech ktorého

bol žalovaný zaviazaný zaplatiť bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcu, na ktorej sa nachádza umelý vodný tok Delňa v správe žalovaného. Rovnako
poukazuje aj na konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 12C/79/2011, kde žalobcom
bol znova H. P., v prospech ktorého bol žalovaný zaviazaný zaplatením bezdôvodného obohatenia za
neoprávnené užívanie nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, na ktorých sa nachádza umelé koryto rieky
Sekčov v správe žalovaného. Žalobca následne cituje § 128, § 451, § 489 OZ, § 48 a 51 zákona č.
364/2004 Z. z. o vodách. Žalobca má za to, že užívanie cudzieho majetku bez právneho dôvodu s

povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, predstavuje všeobecné poňatie právneho princípu, ktorý
je potrebné aplikovať aj na tento prípad. Následne na potvrdenie svojej právnej argumentácie žalobca
cituje rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo/8/2009 ako aj 4Cdo/52/2009, z ktorých vyplýva, že užívateľ
cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsahktorého plnenia je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorou by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom
mieste a čase za porovnateľné užívanie (prenajatie) veci. Následne cituje rozhodnutie NS ČR sp. zn.
33Odo/1405/2005, podľa ktorého zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť vlastníka

pozemku strpieť jeho užívanie bezplatne a to ani vo verejnom záujme.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu 27.12.2016 (č. l. 95-98), v ktorom
uviedol, že podľa jeho názoru postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože bol to sám žalobca,
ktorý navrhol žalovanému uzatvorenie nájomných zmlúv na parcely, ktoré sú predmetom tohto sporu s

uvedením ceny nájmu, pričom žalovaný jeho návrhu vyhovel, o čom ho informoval listom, následne na
čo žalobca odmietol nájomné zmluvy podpísať.

3. Súd vo veci opakovane pojednával a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.04.2018 a to
v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, pričom právny zástupca žalobcu krátko pred
pojednávaním svoju neprítomnosť ospravedlnil. Samotný žalobca sa na pojednávanie nedostavil bez

ospravedlnenia, pričom na predvolaní na pojednávanie mal zvýraznené, že jeho účasť považuje súd
za nevyhnutnú.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu a s prihliadnutím na ich
tvrdenia zistil nasledujúce:

- z výpisu z J. Č.. XXXX (č. l. 12) vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely S. A. Č..
XXX nachádzajúcej sa v k. ú. W., a to v rozsahu 1 v pomere k celku,
- z výpisu z J. Č.. XXXX (č. l. 13) vyplýva, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely S. A. Č.. XXX
nachádzajúcej sa v k. ú. W.,
- z informatívnej kópie z mapy pre k. ú. Solivar (č. l. 14) vyplýva, že parcely č. XXX U. XXX tvoria koryto

vodného toku Delňa,
- z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Prešove zo dňa 19.10.2011 (č. l. 16) vyplýva,
že preložené koryto toku Delňa v km 0,070- 0,620 k.ú. Solivar je umelým vodným tokom. V rámci tohto
rozhodnutia sa uvádza, že o povolenie vodnej stavby „Ochrana kúpaliska na Delni v Prešove proti
zanášaniu“, požiadal bývalý odbor výstavby a VH MSNV v Prešove žiadosťou zo dňa 22.07.1965 pod

č. VYST.4632/65/SK a stavba bola povolená v zápisnici pod č. 4451 zo dňa 12.08.1965. Doklady o
kolaudácii stavby sa v archíve tunajšieho úradu nenachádzajú.
- z grafickej identifikácie stavu potoka Delňa z č. l. 16 vyplýva, že skutočne parcely XXX U. XXX tvoria
koryto toku Delňa,
- s podaním doručeným súdu dňa 20.07.2016 žalobca predložil aj znalecký posudok Technickej

univerzity v Košiciach, Stavebnej fakulty č. 34, ktorý porovnávacou metódou dospel k záveru, že
všeobecná výška nájomného za parcelu 454 predstavuje 10,868 € za m2 na rok, a to isté sa týka parcely
S. A. Č.. XXX, v roku 2014. Následne za rok 2015 je táto výška 10,857 € za m2 a rok a za rok 2016
vo výške 10,737 € za m2 a rok. Vzhľadom na ďalej uvedené odôvodnenie, z ktorého bude vyplývať
dôvod zamietnutia žaloby, sa súd jednotlivými znaleckými posudkami bližšie zaoberať nebude. Len na

margo uvádza, že znalecký posudok č. 34 by považoval za nepoužiteľný vzhľadom na rozličný charakter
porovnávaných nehnuteľností.

5. Žalovaný predložil súdu komunikáciu vedenú medzi ním a žalobcom ohľadom uzatvorenia nájomných
zmlúv k parcelám S. A. XXX, XXX S.. Ú.. P., kde žalobca požadoval nájomné vo výške 1,008 € za m2 na

rok. Z tejto komunikácie vyplýva, že s predloženým návrhom žalovaný súhlasil, avšak následne zo strany
žalobcu došlo k zamietavej odpovedi z dôvodu, že cena uvedená v zmluve je nízka a nezodpovedá
trhovej cene za nájom (č. l. 106). 5.1. V podaní doručenom súdu dňa 20.03.2017 (č.l. 137-138) žalovaný
uviedol, že za adekvátnu cenu za nájom parciel KN E Č.. XXX U. XXX považuje sumu 4,285 € za m2 a
rok, pričom vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Dušana Sarku č. 1/2017 zo dňa 18.01.2017.

6. V podaní doručenom súdu dňa 21.03.2017 (č.l. 156-159) žalobca uviedol, že má za to, že cena nájmu
určená znaleckým ústavom TUKE zodpovedá trhovému nájomnému v danom mieste a čase, pričom
podľa jeho názoru oceňovanie v danom prípade má vychádzať z toho, aké nájomné by platil žalovaný
za pozemok a nie za pozemok zastavaný vodnou stavbou.

6.1. V podaní doručenom súdu dňa 30.10.2017 (č.l. 190-191) žalobca uviedol, že nemožno vychádzať
zo znaleckého spracovaného Ing. Dušanom Sarkom č. 1/2017, pretože tento sa netýka pozemkov,
ktorých užívanie je predmetom prejednávanej veci.7. Na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017 (č.l. 195-197) súd prezentoval svoj predbežný právny
názor na to, že má pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu z dôvodu, že je sporné, či tento
je vlastníkom parciel tvoriacich koryto vodného toku Delňa a rovnako, že má pochybnosti o pasívnej

vecnej legitimácii žalovaného.
7.1. Žalovaný zároveň súdu predložil znalecký posudok č. 149/2017 vypracovaný znalcom Ing. Jánom
Moravským, kde je uvedená všeobecná hodnota nehnuteľnosti v posudku uvedených. Pokiaľ ide o výšku
nájomného za podľa žalovaného obdobné pozemky, táto sa pohybuje v rozpätí od 3,62 € za m2 a na
rok do 3,87 € za m2 a rok.

7.2. Následne súd na základe čiastočného uznania nároku žalovaným rozhodol rozsudkom č. k.
9C/37/2016-238, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2 726,36 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 29.11.2016.

8. K predbežnému právnemu názoru súdu prezentovanému na pojednávaní konanom dňa 13.11.2017
sa podrobne vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.01.2018 (č.l. 242-246).

8.1. Pokiaľ ide o vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného, žalobca cituje viacero rozsudkov NS ČR, na
základe ktorých odvodzuje záver, že žalovaný je v predmetnej veci pasívne vecne legitimovaný. Pokiaľ
ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, zaoberá sa možnosťou vyvlastnenia a dochádza k záveru, že
aktívna vecná legitimácia žalobcu je daná. Pokiaľ ide o priložené rozhodnutia NS ČR, tu súd poukazuje
na to, že vychádzajú z iného skutkového stavu ako je v prejednávanej veci a týkajú sa zväčša správy

štátneho majetku a nie práv a povinností štátneho podniku, pričom aj český zákon o štátnom podniku
obsahuje inú právnu úpravu ako zákon slovenský.

9. V podaní doručenom súdu dňa 03.01.2018 (č.l. 286) žalovaný uvádza, že sa stotožňuje s predbežným
právnym názorom súdu a žiada žalobu vo zvyšku zamietnuť.

10. Z listín zaslaných súdu Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom (č.l. 381-411) súd zistil,
že žalobca sa stal vlastníkom predmetných parciel dedením po Q. P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX
(č.l. 406). Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 26D/2707/2005, Dnot 316/2005 nadobudlo právoplatnosť
19.01.2006, pričom v tom čase zdedená parcela KN E Č.. XXX mala výmeru X XXX m2 a parcela KN

A. Č.. XXX mala výmeru X XXX m2.
10.1. Podaním došlým Správe katastra Prešov dňa 29.12.2008 (č. l. 409) požiadal žalobca na základe
geometrického plánu č. 385/2008 o zápis parciel KN E XXX U. XXX, ktoré boli rozdelené na nové parcely
KN C, pričom parcele KN E zostala výmera 475 m2 a parcele KN E výmera 140 m2, pričom ide o výmeru
nezodpovedajúcu terajšiemu zápisu v katastri nehnuteľnosti a tak sa súdu nepodarilo objasniť akým

spôsobom sa výmery tak ako sú uvedené v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti do tohto zapísali.
10.2. Následne žalobca doručil súdu vyjadrenie (na č.l. 413-414) spolu s rozhodnutiami súdov SR,
v ktorých znova predkladá svoju právnu argumentáciu o tom, že v prejednávanej veci je žalovaný
ako štátny podnik pasívne vecne legitimovaný. Na škodu právnej argumentácie žalobcu je však to, že
neporovnáva aj právnu úpravu zákona o štátnom podniku platnú v ČR, z ktorej vychádza judikatúra

českých súdov a právnu úpravu štátneho podniku v SR, ktoré sú rozdielne. Posledným podaním žalobcu
je podanie doručené súdu v deň pojednávania, v ktorom žalobca poukazuje na to, že je aktívne vecne
legitimovaný a zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu.

11. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah.

Podľa čl. 10 ods. 1 Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb. - nerastné bohatstvo, základné zdroje energie,
základný lesný pôdny fond, prírodné zásoby podzemných vôd, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú
v štátnom vlastníctve. Podrobnosti ustanoví zákon federálneho zhromaždenia.
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 138/1973 o vodách - vodné toky sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu
medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte ako bystrinky, potoky, rieky alebo v

umelom koryte ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých
ramenách vodných tokov včítane ich korýt.
11.1. Výklad citovaných ustanovení bol podaný v rozsudku NS SR č. 8Sžo/38/2007, pričom okresnému
súdu nie je známe, aby v judikatúre najvyšších súdnych autorít došlo k odklonu alebo vyhodnoteniu tohto
rozsudku za argumentačne nesprávny. V tomto rozsudku sa teda uvádza nasledujúca argumentácia,

ktorú súd preberá za svoju: „V zmysle vyššie citovaného je potrebné potvrdiť, že pozemky tvoriace
koryto rieky prešli zo zákona do vlastníctva štátu. Aj podľa právnej teórie pozemky tvoriace koryto riek
(riečište) mohli byť do 01.04.1975 v súkromnom vlastníctve. Vlastníctvo riečišťa dotiaľ, dokiaľ je pod
vodou, bolo viac len spočívajúcim (virtuálnym) právom, pretože vykonávanie vlastníckeho práva boloobmedzené zákonnými ustanoveniami vodného zákona. Zaradením § 31 ods. 1 do vodného zákona do
pojmu vodných tokov boli zahrnuté aj ich korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé. Vlastnícky
to znamenalo ku dňu účinnosti vodného zákona (01.04.1975) poštátnenie týchto pozemkov, pričom za

pozemky tvoriace prirodzené vodné toky nepatrila náhrada a v ostatných prípadoch patrila náhrada
obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Pokiaľ sa pripustí, že žiadaný pozemok tvorí koryto vodného
toku (tak ako aj účastníci konania zhodne tvrdia), tak tento prešiel do vlastníctva štátu najneskôr k
01.04.1975 poštátnením z pôvodného vlastníka. Týmto pôvodný vlastník stratil aj dispozičné právo
k predmetnému pozemku, a preto nemohol platne v roku 1992 v rámci dohody o vyporiadaní sa z

dedičských podielov, previesť podiel 1 z celku z pozemku na navrhovateľa. Pozemok bol vo vlastníctve
štátu a v zmysle platných predpisov na území SR, takéto pozemky naďalej sú výlučným vlastníctvom
štátu(viďčl.4ÚstavySRč.460/1992Zb.a§43ods.1zákonač.364/2004zákonaovodách).Vlastníctvo
k tomuto pozemku nemohol získať navrhovateľ ani vydržaním, a to nielen z dôvodu, že nebola naplnená
podmienka dobromyseľnej držby ale aj z dôvodu, že tomu bráni zákonná podmienka uvedená v § 134
ods. 2 OZ.“

11.2. V rámci právnej argumentácie ďalej súd poukazuje na dôvodovú správu k zákonu č. 184/2002 Z.z.
o vodách, podľa ktorej: „Vodné toky a podzemné vody sú podľa čl. 4 Ústavy SR vo výlučnom vlastníctve
SR. Podľa doterajšieho zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, boli za súčasť vodných tokov považované aj
pozemky tvoriace koryto vodného toku. Táto právna konštrukcia nie je však ďalej udržateľná najmä z
dôvodu potreby budovania nových vodných diel, ktoré v súčasnosti môžu byť financované aj z iných ako

štátnych prostriedkov. Vpustením vody do nového neštátneho vodného diela sa stane toto dielo vodným
tokom, a tým by došlo k zoštátneniu pozemkov, na ktorých je vodná stavba vybudovaná. Navrhovanou
úpravou nebudú dotknuté doterajšie vlastnícke vzťahy k pozemkom korýt vodných tokov.“
11.3. Súd teda ďalej poukazuje na § 39 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z. z. vodný zákon, podľa ktorého -
vodným tokom je vodný útvar trvalo alebo občasne tečúcich povrchových vôd po zemskom povrchu v

prirodzenom koryte alebo v umelom koryte, ktorý je napájaný z vlastného povodia alebo z iného vodného
útvaru. Vodným tokom sú aj vody v slepých ramenách, mŕtvych ramená a odstavených ramenách, ak
sú ovplyvňované hydrologickým režimom vodného toku ako aj vody umelo vzduté v koryte vodného
toku. Vodným tokom zostávajú aj povrchové vody, ktorých časť tečie pod zemským povrchom alebo
zakrytými úsekmi. Z tejto definície vyplýva, že vodným tokom už nebolo aj koryto vodného toku, ktoré

je samostatne definované v § 39 ods. 2 zákona č. 184/2002 Z. z..
11.4. Zákonom 184/2002 Z. z. došlo zároveň aj k novelizácii občianskeho zákonníka, kde § 120 ods. 2 po
tejto novelizácii znel nasledujúco - „Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.“ Aj z
tohtovyplýva,žedošlokzmenevrámciprávnehoporiadkutak,ženaďalejsaužvodnétokynepovažovali
za súčasť pozemku z čoho vyplýva, že bolo treba rozlišovať medzi vodným prúdom a jeho korytom.

11.5. Na základe uvedeného je zrejmé, že do citovanej novely OZ a zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách,
ktoré nadobudli účinnosť 01.06.2002 nemohol byť rozdielny režim vlastníctva vody a koryta vodného
toku. Uvedené predmety nemohli byť ani predmetom vydržania podľa § 134 ods.2 OZ - Takto nemožno
nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125 ).
11.6. Na základe uvedeného je zrejmé, že v čase smrti Q. P. dňa 20.10.2005 táto nebola vlastníčkou
parciel KNE č. XXX U. XXX v časti tvoriacej koryto vodného toku Delňa a preto predmetné pozemky
nemali byť predmetom dedičského konania.

12. Pasívna vecná legitimácia žalovaného je podľa súdu daná.
Podľa § 6 ods.2 zákona o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. - Podnik koná v mene vlastníka majetku,
ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený
konať v mene štátu vo veciach, ak vlastnícke právo štátu je sporné.
12.1. Otázka postavenia štátneho podniku v súdnom konaní bola riešená k dôvodovej správe k novele

O.s.p. č. 273/2007 Z.z. - Od konania v mene štátu niektorou zložkou štátu na súde podľa § 21 ods. 1
treba odlišovať stav, keď nie štát, ale priamo zložka podľa osobitného predpisu je účastníkom konania.
V uvedených prípadoch bude vecne legitimovanou osobou a účastníkom konania samotná zložka
štátu. Označenie štátu popri zložke štátu v týchto prípadoch (napríklad SR - štátny podnik .......) je
nadbytočné. V praxi takto napríklad pretrváva nejednotnosť označovania štátneho podniku. Podľa §

6 ods. 1 zákona 111/1990 Zb. o štátnom podniku "veci, s ktorými podnik hospodári sú v štátnom
vlastníctve." To mnohokrát evokuje v účastníkoch konania uvádzať pri označovaní štátneho podniku aj
štát, napríklad "SR - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik." To však je nadbytočné, pretože podľa
§ 5 ods. 1 zákona o štátnom podniku "podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahochvo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov." Tu je vidno rozdiel oproti správe
majetku štátu, kedy správca vykonáva právne úkony v mene štátu.

13. Tak ako je uvedené v bodoch 1. - 12. rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 9C/37/2016 -
476 zo dňa 05.04.2018, ktorým žalobu nad sumu priznanú čiastočným rozsudkom pre uznanie zamietol.
Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie a KS v Prešove rozsudok OS Prešov zrušil, pričom uviedol
nasledujúce:
„ Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu síce správne poukázal na právnu úpravu

vyplývajúcu z čl. 10 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. v znení účinnom od 8.2.1991, ako aj § 31
ods. 1 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ako aj právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo/38/2007, v zmysle ktorého do pojmu vodných tokov sú zahrnuté
aj korytá, či už prirodzené, upravené alebo umelé, a teda ku dňu účinnosti zákona č. 138/1973
Zb. o vodách, t.j. k 1.4.1975 došlo k poštátneniu týchto pozemkov. Vo vzťahu ku konkrétnym
skutkovým okolnostiam danej veci, a to najmä k skúmaniu, či nehnuteľnosti boli k 1.4.1975 súčasťou

vodného toku, súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým záverom. Bez náležitého zistenia
rozhodných skutočností pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, preto aj uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia bola
dôvodná.
Nesprávne právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu spočívalo v závere

súdu prvej inštancie uvedeného v bode 11.6 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa
skutočnosti, že v čase smrti Márie Degrovej, zomrelej 20.10.2005, táto nebola vlastníčkou parciel KN-E
č. 454 a 455 v časti tvoriacej koryto vodného toku Delňa, a preto nemali byť tieto pozemky predmetom
dedičského konania. Z obsahu tohto bodu odôvodnenia nevyplýva, či skutočne došlo k poštátneniu
pozemkov v súvislosti s účinnosťou zákona č. 138/1973 Zb. o vodách k 1.4.1975, § 31 ods. 1 v spojení

s čl. 10 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. v znení platnom od 8.2.1991 (predtým čl. 8 ods. 2 ústavného
zákona č. 100/1960 Zb.).
V ďalšom konaní úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne sa zaoberať dôvodnosťou uplatneného
nároku, a to najmä vyhodnotením všetkých listinných dôkazov preukazujúcich aktívnu legitimáciu
žalobcu pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je potrebné skúmať právne

nástupníctvo právnych predchodcov žalobcu posúdením predložených listinných dôkazov žalobcu na
preukázanie vecnej legitimácie v spore, ako aj skúmať, či sporné nehnuteľnosti k nadobudnutiu účinnosti
zákona č. 138/1973 Zb. s účinnosťou od 1.4.1975 boli zoštátnené, pokiaľ k 1.4.1975 tvorili koryto
vodného toku Delňa. Podľa právnej teórie, pozemky tvoriace koryto riek (riečište) mohli byť do 1.4.1975
v súkromnom vlastníctve. Breh a koryto (riečište) riečnej vody sú však neoddeliteľnými súčiastkami

pobrežného pozemku, takže ich ani nemožno previesť na iného oddelene bez pobrežného pozemku.
Riečna voda nie je predmetom vlastníctva. Koryto riek (riečište) je vždy v súkromnom vlastníctve. Podľa
platných právnych predpisov - Uhorského zákonného článku XXIII./1875 v znení zákonného článku
XVIII./913 a neskôr zákona č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve, pozemky, na ktorých sa nachádzalo
koryto vodných tokov, boli súčasťou pobrežných pozemkov s tým, že výkon vlastníckeho práva k nim bol

obmedzený. V nadväznosti na čl. 8 ústavného zákona č. 100/1960 Zb. a následne zákona č. 138/1973
Zb., sa s účinnosťou k 1.4.1975 z hľadiska vlastníctva tieto pozemky stali vlastníctvom štátu. Tieto
skutočnosti týkajúce sa posúdenia sporných nehnuteľností sú rozhodné, lebo z rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Prešove čj. 1/2011/01250-007/vk z 19.10.2011 vyplýva, že uvedený orgán
štátnej správy v zmysle ust. § 43 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách rozhodol o pochybnostiach,

či sa jedná o vodný tok tak, že určil, že preložené koryto toku Delňa v km 0,070-0,620 v zmysle
projektovej dokumentácie č. 14/64 „Ochrana kúpaliska na Delni v Prešove - proti zanášaniu“, k.ú. Solivar
je umelým vodným tokom. Či sporné nehnuteľnosti tvorili vodný tok definovaný podľa § 31 ods. 1 zákona
č. 138/1973 Zb. o vodách je potrebné skúmať, lebo vodným tokom boli vody trvalo tečúce po zemskom
povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako bystrinky, potoky, rieky,

alebo v umelom koryte, ako prieplavy, vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v
slepýchramenáchvodnýchtokov,vrátaneichkorýt.Vlastníckytoznamenalo,žekudňuúčinnostizákona
č. 138/1973 Zb. o vodách, t.j. k 1.4.1975 došlo k poštátneniu týchto pozemkov, ktoré sa stali vlastníctvom
štátu (čl. 8 ods. 2 ústavného zákona č. 100/1960 Zb.) s tým, že za pozemky tvoriace prirodzené toky
nepatrila náhrada a v ostatných prípadoch patrila náhrada podľa predpisov o vyvlastnení. Ide o rozhodnú

okolnosť, ktorú je potrebné posúdiť vyhodnotením jednotlivých listinných dôkazov, ako aj skutkových
tvrdení žalobcu v jednotlivých podaniach právneho zástupcu žalobcu s tým, že zároveň je potrebné sa
vysporiadať aj s posúdením zákonných predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním,
na ktoré okolnosti poukázal právny zástupca v podaných vyjadreniach.Odvolací súd nezaujal vecné stanovisko k posúdeniu zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním z dôvodu spornosti a doposiaľ nezodpovedanej otázky týkajúcej sa
posúdenia sporných nehnuteľností v súvislosti zoštátnením vodných tokov k 1.4.1975. Poukazuje však

na to, že aj podľa ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky z čl. 4 vyplýva, že
nerastné bohatstvo, pozemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej
republiky s tým, že podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, pokiaľ súd prvej
inštancie nedospeje k inému záveru, je potrebné skúmať aj v súvislosti s ust. § 134 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.7.2004.“

14. Okresný súd Prešov vec opätovne prejednal a v podstatnej časti zotrváva na právnych záveroch
uvedených v poradí v prvom rozsudku s modifikáciami uvedenými nižšie. Za potrebné považuje tiež
uviesť, že tvorba skutkového stavu veci je záležitosťou strán sporu. Súd v sporovom civilnom konaní
nie je vyšetrovateľom, aby z vlastnej iniciatívy za strany sporu pátral po skutočnostiach dávno minulých,

ktoré strany sporu nepreukazujú.

15. V prejednávanej veci tak súd má za preukázané, že dotknuté parcely v(o) (spolu)vlastníctve žalobcu
sú parcelami, po ktorých preteká vodný tok Delňa. Vyplýva to nepochybne z GP Ing. Fabiána (č.l.
666-667), podľa ktorého parcelám EKN č. XXX U. XXX zodpovedajú v CKN stave parcely XXXX/XX

U. XXXX/XX, druh pozemku vodná plocha. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia OÚ Prešov č.j. OU-
PO-OSZP3-2019/041664-04PG z 24.09.2019, ktoré zatiaľ nie je právoplatné. Vzhľadom na predmet
tohto konania a pripojený GP preukazujúci nespornosť skutočnosti, že cez pozemky vo vlastníctve
žalobcu tečie vodný tok Delňa, nepovažoval súd za potrebné konanie prerušiť do právoplatného
skončenia tohto správneho konania (§ 164 C.s.p. - Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže

konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.) ako to navrhoval žalovaný,
ktorý mal námietky najmä vo vzťahu k nedostatku účastníctva Mesta Prešov ako vlastníka Kúpaliska
Delňa. Predmetné rozhodnutie sa vôbec nevyjadruje k otázke, či koryto toku Delňa na sporných
nehnuteľnostiach je alebo nie je preloženým korytom a či ide alebo nejde o umelý vodný tok. Keďže aj

v správnom konaní platí prekážka veci rozhodnutej, súd sa domnieva, že sporné nehnuteľnosti nie sú
nehnuteľnosťami, ktorých sa týka rozhodnutie Obvodného úradu ŽP v Prešove predloženého žalobcom
zo dňa 19.10.2011, z ktorého však nie je zrejmé akých parciel sa týka.
15.1 V prejednávanej veci ma súd ďalej za preukázané, že ku dňu účinnosti zákona č. 138/1973 Zb.,
teda ku dňu 01.04.1975 bol vlastníkom sporných parciel F. P., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. a) Ak

v tom čase po týchto pozemkoch tiekla Delňa v prirodzenom koryte, stal sa štát vlastníkom týchto
pozemkov. Rovnako tomu bolo, ak by sa koryto toku zmenilo prirodzene kedykoľvek do nadobudnutia
účinnosti legislatívnych zmien, že vodný tok nie je súčasťou pozemku. V takomto prípade by však súd
vychádzal z toho, že žalobca sa vlastníkom sporných parciel stal vydržaním, keďže už po ich zdedení
v roku 2006 (pričom dedením ich nenadobudol, keďže jeho právny predchodca vzhľadom na existujúcu

právnu úpravu spornú časť parciel vydržať nemohol a v čase úmrtia tak ich vlastníkom nebol) predal
ich časť mestu Prešov (č.l. 494 - 497) a teda nakladal s nimi ako s vlastnými. Týmto bez ohľadu na
neznalosť vyššie spomenutých skutkových okolností, je daná vecná aktívna legitimácia žalobcu. b) Ak
by kedykoľvek po 01.04.1975 (ale aj predtým) došlo k preloženiu koryta toku Delňa do umelého koryta
(teda k 01.04.1975 by sporné parcely neboli prirodzeným korytom toku Delňa a prirodzene by sa ním

nestali ani po tomto dátume) na vlastníctve nebohého F. P. by to nič nemenilo, keďže o svoje vlastníctvo
nemohol prísť v správnom konaní (ktoré by takej preložke muselo predchádzať), ktorého účastníkom
nebol (opak preukázaný nebol).
15.2. K tvrdeniu, že zoštátňovali sa iba pozemky tvoriace koryto vodného toku ku dňu 01.04.1975
súd uvádza, že ide o názor nesprávny, obmedzujúci účinnosť § 31 ods.1 zákona č. 138/1973

Zb. (Vodné toky sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu medzi brehmi buď v prirodzenom
(prípadne upravenom) koryte, ako bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy,
vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých ramenách vodných tokov,
včítane ich korýt.) iba na jediný deň. Správny názor je podľa súdu ten, ktorý uviedol v bode
14.1 písm.a) odôvodnenia. Z citovaného ustanovenia vodného zákona plynie aj jednoznačný záver,

že vodným tokom je nielen vodný prúd ale aj koryto vodného toku. Spôsob, akým žalobca
dospieva k inému záveru, je pre súd neznámy. Svoj záver opiera súd aj o dostupnú literatúru a
to napr. kniha Katastr a nemovitosti, 2.vydání, 2010, s. 240 - 246 - „Dalším důležitým mezníkem
bylo přijetí ústavy z r. 1960 ve spojení s přijetím vodního zákona č. 138/1973 Sb. Ústava stanovila, že vodní
toky jsou národním majetkem. Vodní zákon přitom stanovil v § 31 odst. 1, že součástí vodního toku je koryto
vodního toku, tedy pozemek, po kterém vodní tok protéká. V důsledku této nové právní úpravy se v
případě vlastnictví k pozemkům tvořícím koryta vodních toků začala uplatňovat zásada, kterou bychom
mohli označit heslem „Kudy teče, tudy znárodňuje“. Z důsledného uplatnění této zásady lze vyvodit
závěr, že pozemek, který zabral vodní tok kdykoli po 1. 4. 1975, se stal vlastnictvím státu. Naproti tomu

nelze z žádného právního předpisu dovodit, že pozemek, který po uvedeném datu vodní tok opustil, by
přestal být vlastnictvím státu a že by přirostl k pobřežnímu pozemku. Vedle této změny nastala ještě
jedna změna, která spočívala v tom, že za státní počaly být považovány i pozemky, které byly zabrány
či zabírány i těmi nejdrobnějšími vodními toky, uzounkými potůčky. Tyto drobné potůčky přitom nikdy
nebyly zobrazeny z ekonomických a technických důvodů v katastrálních mapách či v mapách evidence
nemovitostí jako samostatné parcely, a proto se toto rozsáhlé zestátnění v žádných evidencích půdy

neprojevilo.“
15.3. K poukazu žalobcu na judikatúru ÚS ČR (napr. III. ÚS 307/99, I. ÚS 84/05), že samotný ústavný
predpis nemôže viesť k zániku práva, okresný súd uvádza, že to nikdy netvrdil. OS uvádzal a uvádza,
že k zoštátneniu došlo zákonnou úpravou vyššie citovanou. K judikatúre, ktorú okresný súd uviedol už
v prvom rozsudku, pridáva ďalšiu a to konkrétne

Rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 95/05 - Vycházel přitom ze závazného právního názoru
dovolacího soudu (§ 243d o.s.ř. ) a dále především ze tří znaleckých posudků, jakož i dalších důkazů. Dle odůvodnění
jeho rozhodnutí podle článku 10 Ústavy z roku 1960 , která platila až do 1. 1. 1993, byly vodní toky ve státním

vlastnictví. Součástí vodních toků pak ve smyslu ust. § 31 odst. 1 zákona č. 138/1973 Sb. , o vodách (vodní zákon) byly
i nádrže na těchto tocích, včetně jejich koryt. Z toho pak vplývalo, že i rybníky na vodních tocích,
jakožto nádrže na nich, se ke dni účinnosti vodního zákona, tedy k 1. dubnu 1975 staly vlastnictvím
státu, a to včetně pozemků vodou v nich trvale zaplavených. Státním vlastnictvím zůstaly i po účinnosti

zákonač.172/1991Sb.,
tedy i po 24. květnu 1991. Pak obstojí jako správný i konečný závěr odvolacího soudu, podle
něhož s odkazem na článek 10 Ústavy č. 100/1960 Sb. nemůže být pozemek, tvořící dno a břehy rybníka, ve
vlastnictví stěžovatele a jeho žaloba na vyklizení nemohla být úspěšná.

Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 6A/78/94 - I. Vodní tok ve smyslu § 31 vodního zákona
tvoří jednak vlastní
vodní tok, který není věcí z pohledu občanskoprávního, jednak jeho přirozené nebo umělé koryto, které
je nemovitostí; to neplatí pro rybníky, které neleží na toku (nebeské rybníky).
II. Koryta vodních toků, která byla označena samostatným parcelním číslem a evidována

v pozemkovém katastru jako pozemková parcela, byla zestátněna článkem 10 Ústavy z
roku 1960 ;
přirozená koryta těch vodních toků, která nebyla označena samostatným parcelním číslem a
nebyla jako taková vedena v evidenci nemovitostí, byla zestátněna úpravou vodního zákona
(§ 31 zák. č. 138/1973

Sb. ) s účinností od
1.4.1975.
Rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo/416/2010 - Právní závěry odvolací instance lze sdílet, aniž by
dovolací soud dále rozváděl jeho argumentaci extenzivně opřenou o ustanovení čl. 8 dříve platné Ústavy
, tj. zákona č. 100/1960 Sb. Podstatnétuje,žesenavodnídílapohlíželojakonafunkčnícelek,jenžjakoveřejnýstatek
(předmět užívání neomezeného počtu osob) náležel do vlastnictví státu. Ze shodného předpokladu
vycházely i tehdejší vodoprávní předpisy, zejména zákon č. 138/1973 Sb. (vodní zákon).
Rovnaký záver plynul aj z dôvodovej správy k zákonu č. 138/1973 Zb. - Osnova vymezuje nově pojem

vodníhotoku.Podledosudplatnéprávníúpravysezavodnítokpovažujepouzepovrchovávoda,tekoucí
v korytě přirozeném či umělém. I když u větších vodních toků jsou zpravidla pozemky, které tvoří koryta
národnímmajetkemajakobývalýveřejnýstatektvoříisamostatnépozemkovéparcely,nejsoupojmovou
součástí vodního toku, takže je možné, aby vodní tok, který je podle čl. 8 odst. 2 ústavy národnímmajetkem, tekl i po soukromém pozemku. Tak tomu bývá u malých vodních toků, jejichž koryta netvoří
samostatně pozemkové parcely. Ke dni účinnosti zákona se koryta vodních toků stanou součásti těchto
toků a tedy i národním majetkem, pokud jím dosud nebyly. Pozemky tvořící přirozená koryta vodních

toků se stanou národním majetkem bez náhrady, pozemky zatopené vodou uměle vzdutou v nádržích
na vodních tocích, za náhradu.
Ako aj dôvodovej správy k zákonu o vodách č. 364/2004 Z.z. - k § 43: Úprava týchto ustanovení
je zameraná na pojmové vymedzenie vodného toku a jeho právnej povahy aj s ohľadom na Čl. 4
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú vodné toky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Zároveň

zachováva kontinuitu vlastníckych vzťahov tak, aby nedošlo k žiadnym vlastníckym zmenám oproti
doterajšej úprave, ktorá založila vlastníctvo štátu povrchových vôd vo vodnom toku a pozemkov
tvoriacichichkorytá.Novévymedzeniepojmuvodnýtokvytváraprávnypriestor,abyvsúladesústavným
princípom rovnosti vlastníctva mohli byť vlastníkmi vodných stavieb, alebo pozemkov napríklad umelých
vodných tokov aj neštátne subjekty.

16.Keďžesúddospelkzáveruodanostivecnejaktívnejlegitimáciižalobcuvdanejveciapasívnejvecnej
legitimácie žalovaného, v konečnej časti odôvodnenia sa bude zaoberať výškou priznaného peňažného
plnenia žalovaného voči žalobcovi.
16.1. V danom prípade ide nesporne o konanie, kde je parcela vo vlastníctve žalobcu, neoprávnene
užívaná Slovenskou republikou, v mene ktorej správu vodných tokov vykonáva žalovaný tým, že po

týchto parcelách tečie vodný tok, pričom vodné toky sú vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky.

17. Podľa § 451 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 OZ - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
17.1. V prejednávanej veci ide na strane žalovaného o bezdůvodné obohatenie získané užívaním
cudzej veci bez právneho dôvodu. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Cdo/186/2018 - V súdnej praxi
boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzej nehnuteľnosti
(pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým

vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho
dôvodu(zmluvnéhotypualebovecnéhoprávakcudzejveci),ktorýmsaspravidlazakladáprávoužívania
vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady
porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností,

ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Ak sa vychádza zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu, je treba z hľadiska pasívnej legitimácie posúdiť, kto
bezdôvodné obohatenie získal. V podstate ide o zodpovedanie otázky, kto užíva cudziu nehnuteľnosť
(pozemok) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec a v čom toto
užívanie spočíva. Rozhodujúcim je teda výklad slova „užívanie“, t. j. v čom spočíva užívanie

pozemku, keď je na ňom postavená stavba vovlastníctveosobyodlišnejodvlastníkapozemku.Podľa
názoru dovolacieho súdu je potrebné pod týmto pojmom rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí
pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom.
K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré
zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Je potom výlučne vecou jeho rozhodnutia, či bude stavbu užívať

sám, alebo ju bezplatne alebo odplatne prenechá inému. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi
pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje
svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. komu prináša užívanie
stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten,
kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku, a nie napr. jej nájomca. Je potrebné si uvedomiť, že pod

„užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou
(nie užívanie samotnej stavby). Pozemok žalobcu bol teda (bez právneho dôvodu) užívaný tým, že
mal na ňom žalovaný 2/ umiestnenú svoju stavbu a nie tým, ako a kým bola táto stavba užívaná.17.2. Výška bezdôvodného obohatenia získaného žalobcom na úkor žalovaného má teda predstavovať
sumu, za ktorú by si mohol prenajať pozemok za účelom zvedenia vodného toku. Žalobca vo svojej
žalobe netvrdil a už vôbec nepreukázal, že parcely, na ktorých je vodný tok by podľa územnoplánovacej

dokumentácii mohli slúžiť na iné využitie, na aké slúžia teraz. V rámci prejednávania veci bolo súdu
predložených viacero informácii vrátane znaleckých posudkov o výške primeraného nájomného v
obdobných situáciách vzťahujúcich sa na užívanie pozemku vo vlastníctve inej osoby prostredníctvom
vodného toku.
a) Zo žalobcom predloženého rozsudku Okresného súdu Košice I. č.k. 36/45/2008-266, kde sa jednalo o

susediacu parcelu KN č. XXX, kat. územie W. (to že ide o parcelu v blízkosti parciel, ktoré sú predmetom
sporu jednoznačne vyplýva z informatívnej kópie z katastrálnej mapy /č.l.40/), pričom v tejto veci súd
vychádzal z toho, že výšku nájomného priznal v rozsahu 1,008 € za m2.
b) Ďalej zo žalobcom predloženého rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/79/2011-326, ktorý sa
týkal pozemkov, po ktorých tečie rieka Sekčov súd vychádzal z hodnoty nájomného vo výške 1,24 €
za m2.

c) Pokiaľ ide o znalecký posudok Technickej univerzity v Košiciach Stavebnej fakulty, z tohto vyplýva
výška obvyklého nájomného cca 10,85 € za m2. Voči tomuto znaleckému posudku však boli vznesené
námietky a súd sa s týmito námietkami stotožňuje. Súd uvádza, že podľa jeho názoru tento znalecký
posudok porovnáva neporovnateľné, ak za zodpovedajúce porovnaniu berie do úvahy nájomné zmluvy
uzatvorené inými subjektmi na priestory majúce charakter nebytových priestorov, ďalej priestory

parkovísk, priestor komunikácie diaľkového privádzača a pod. zväčša sa nachádzajúce v zastavanom
území obce. Z týchto porovnávacích zmlúv nevyplýva, žeby znalecký ústav bral do úvahy situáciu, ktorá
je daná v prejednávanej veci, a teda žeby mu bola predložená nejaká zmluva, ktorá sa týka prenájmu
pozemku, po ktorom preteká vodný tok. Naviac znalecké posudky spracovávané TUKE pre potreby AK
JUDr. Feciľáka sú vždy niekoľnonásobné vyššie v jeho prospech ako iné znalecké posudky.

d) Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 20.12.2016 (č.l. 95-98) uvádza, že v priebehu rokov 2013 až 2016
uzatvoril niekoľko nájomných zmlúv na pozemky zabraté vodným tokom v katastrálnom území Solivar,
kde sa cena nájmu pohybuje v rozmedzí od 0,40 € za m2 na rok až po 1,008 € za m2 na rok.
e) Žalovaný poukazuje na znalecký posudok Ing. Sarku týkajúci sa parcely EKN č. 437, pričom z kópie z
katastrálnej mapy na č.l. 14 spisu vyplýva, že ide o pozemok obdobného charakteru ako prejednávané

pozemky a pozemok, o ktorom rozhodoval Okresný súd Košice I. už v spomínanom rozsudku, pričom
výška nájomného v tomto znaleckom posudku bola vyčíslená na 0,846 € za m2 na rok.
f) Ďalej žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.03.2017 sa odvoláva na znalecký posudok Ing. Dušana Sarku,
ktorý sa týkal parcely EKN č. XXX/XXX v prípade, ktorého by rovnako malo ísť o pozemok nachádzajúci
sa pod vodným tokom a výška bežného nájomného, s ktorou súhlasí aj žalovaný bola určená na 4,285 €

za m2. Žalovaný tento znalecký posudok aj súdu predložil a ide o znalecký posudok týkajúci sa parcely,
na ktorej je vybudované koryto potoka Sekčov.
g) Žalovaný ďalej súdu predložil aj znalecký posudok č. 149/2017 (č.l. 200 a nasl.), ktorý sa okrem
iných týka aj parcely EKN č. XXX/X, kat. územie W., ktorá je parcelou bezprostredne susediacou s
prejednávanou parcelou EKN XXX, pričom znalec dospel k záveru, že bežné nájomné za takúto parcely

predstavuje 3,62 € za m2 na rok.
h) Ďalej súd pri svojom rozhodovaní musel brať do úvahy aj to, na čo kladie dôraz aj žalobca, že je treba
primárne potrebné sa zaoberať tým, aká suma nájomného je dohodnutá na obdobné parcely. V tomto
prípadežalovanýsúdupredložilnájomnézmluvytýkajúcesapriamoparcel,ktorésúpredmetomsporu,a
to parcely E XXX U. A. XXX (č.l. 625-628), S. V. P. prenajal svoj 1 spoluvlastnícky podiel na parcele EKN

č. XXX žalovanému za sumu 1,008 € za m2 na rok a rovnako tak urobila aj ďalšia spoluvlastníčka Q. Y..
17.3. Na základe predchádzajúceho zhrnutia a uvedenia cien nájmov obdobných nehnuteľností súd
dospieva k záveru, že znalecký posudok Technickej univerzity Košice Stavebnej fakulty na rozdiel od
ostatných znaleckých posudkov, nimi stanovené sumy mnohonásobne prekračuje, najmä prekračuje
sumu, za ktorú obdobná nehnuteľnosť bola skutočne prenajatá ďalšími spoluvlastníkmi žalovaného.

Preto súd má za to, že pokiaľ na základe čiastočného uznania rozhodol vyššie uvedeným rozsudkom
pre uznanie, tak suma ním priznaná v rozsahu 4,285 € za m2 na rok je sumou postačujúcou ako náhradu
za neoprávnené užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu žalovaným.

18.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.18.1. Keďže v konaní išlo o nárok, výška ktorého závisela od znaleckého posudku a úvahy súdu, úspech
žalobcu je daný úspechom v základe nároku a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.