Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/106/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108208282
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Straková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8108208282.33

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu:
Štefan Verešpej, K.. XX. XX. XXXX, bytom Rožkovany 245, právne zastúpený: JUDr. Konštantínom
Vaľom, advokátom so sídlom v Prešove, Konštantínova 3 proti žalovaným: 1.) Marta Kostelníková, rod.
Verešpejová,K..XX.X.XXXX,bytomLipany,Tehelná14,právnezastúpená:JUDr.JozefomPirkovským,
advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 19, 2.) Vendelín Verešpej, K.. XX. XX. XXXX, bytom Rožkovany

246, 3.) Jolana Verešpejová, rod. Funtalová, K.. XX. XX. XXXX, bytom Rožkovany 246, 4.) Verona
Mozes, rod. Skovran, t. č. na neznámom mieste, 5.) Ján Skovran, t. č. na neznámom mieste, 6.) Alžbeta
Donerheim, rod. Skovran, t. č. na neznámom mieste, 7.) Anna Skovran, t. č. na neznámom mieste, 8.)
Nick Skovran, t. č. na neznámom mieste, 9.) Elena Heher, rod. Skovran, t. č. na neznámom mieste,
10.) Etela Inenther, rod. Skovran, t. č. na neznámom mieste, 11.) Margaréta Braun, rod. Skovran, t. č.
na neznámom mieste, 12.) Irena Kozma, rod. Skovran, t. č. na neznámom mieste, 13.) Mária Keblis,
rod. Skovran, t. č. na neznámom mieste, žalovaní v 3. - 13. rade zastúpení opatrovníčkou Annou

Jachymovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Vranov nad Topľou, 14.) Alžbeta Motýľová, rod.
Škopová, K.. XX. XX. XXXX, bytom v Sabinove, Matice Slovenskej 3, 15.) Bartolomej Smetanka, K.. XX.
X. XXXX s manželkou Helenou Smetankovou, rod. Čorbovou, K.. X. X. XXXX, obaja bytom Rožkovany
247, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

súd návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva k parcelám č. XXX/X o výmere 617 m2,
XXX/X o výmere 13 m2 a XXX/X o výmere 666 m2, záhrady a zastavané plochy a nádvoria, zapísané

na LV č. XX k. ú. Rožkovany z a m i e t a.

súd u r č u j e , ž e žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XX k. ú. Rožkovany, parcela S. Č.. XXX/X, záhrady o výmere 417 m2, parcela S. Č.. XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 13 m2 a S. Č.. XXX/X, záhrada o výmere 666 m2 zapísané na LV č. XX,
k. ú. Rožkovany.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej v 1.rade trovy konania náklady právneho zastúpenia
vo výške 3.219,79 EUR a tieto uhradiť do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku priamo na účet právnemu zástupcovi žalovanej v 1. rade JUDr. Jozefovi Pirkovskému,
advokátovi v Prešove, Hlavná 19.

Ostatným žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i s u d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 7. 4. 2008 doručil návrh, ktorým sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k
parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 630 m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 666 m2,
zapísané na LV č. XX, k. ú. Rožkovany, v ktorom mal podiel 14/70, a to tak, aby do jeho výlučnéhovlastníctva bola prikázaná parcela Č.. XXX/X - záhrada o výmere 66 m2 vytvorená z pôvodnej parcely
Č.. XXX/X a parcela Č.. XXX/X - záhrada o výmere 72 m2 vytvorená z pôvodnej parcely Č.. XXX/X tak
ako je to vyznačené na geometrickom pláne Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaným

Agill, s. r. o. dňa 12. 3. 2008, overený Správou katastra v Sabinove dňa 19. 3. 2008 pod Č.. XXX/XX a
žalovanej v 1. rade sa prikázal spoluvlastnícky podiel 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561
m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísané na LV č. XX, k. ú. Rožkovany a ďalej
žiadal určiť, že namiesto pôvodného spoluvlastníka Jozefa Verešpeja sú spoločnými spoluvlastníkmi
spoluvlastníckeho podielu 15/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/

X - záhrada o výmere 594 m2, spoločne - žalovaní v 1. rade, v 16. rade, 17. rade, 18. rade a 19. rade,
zapísaných na LV č. 15, k. ú. Rožkovany, určiť, že žalovaný v 2. rade je podielovým spoluvlastníkom
v podiele 5/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/X -
záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. 15, k. ú. Rožkovany, žalovaná v 3. rade je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 5/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/
X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Rožkovany, určiť, že žalovaná v 4. rade je

podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele
Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany, žalovaný v 5. rade je
podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele
Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Rožkovany, žalovaná v 6. rade je
podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele

Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV č. XX, k. ú. Rožkovany, žalovaná v 7.
rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k
parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany, žalovaný v 8.
rade je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561
m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany, žalovaná

v 9. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2
a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany, žalovaná v
10. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2
a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany,
žalovaná v 11. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X - záhrada

o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX, k. ú.
Rožkovany, žalovaná v 12. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/
X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX,
k. ú. Rožkovany, žalovaná v 13. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1/70 k parcele Č.. XXX/X
- záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV Č.. XX,

k. ú. Rožkovany, žalovaná v 14. rade je podielovou spoluvlastníčkou v podiele 10/70 k parcele Č.. XXX/
X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na LV
Č.. XX, k. ú. Rožkovany, žalovaní v 15. rade sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 10/70 k parcele
Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 594 m2, zapísaná na
LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany. Dôvodom podania tohto návrhu je, že podieloví spoluvlastníci sa nemôžu

dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Sám je vlastníkom rodinného domu
Č.. W.. XXX vrátane pozemkov na parcele Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, zapísané na LV Č.. XXX,
k. ú. Rožkovany a potrebuje si zabezpečiť primeraný prístup do vchodu svojho rodinného domu tak, že
z parcely Č.. XXX/X a z parcely Č.. XXX/X by bola reálne vyčlenená v prospech žalobcu časť o výmere
277,71 m2, čo zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu 15/70, resp. minimálne časť parcely Č.. XXX/

X o šírke 1 m a dĺžke cca 70 m. Takto vytvorená nová parcela by bola situovaná po celej dĺžke parciel
Č.. XXX/X, XXX/X a dotýkala by sa hranice parcely Č.. XXX/X, XXX/X U. XXX/X, resp. po celej dĺžke
parcely Č.. XXX/X a dotýkala by sa hranice parciel Č.. XXX/X a parcely Č.. XXX/X. V tomto prípade
by sa žalobca vzdal svojho spoluvlastníckeho podielu v prospech žalovaných o výmere 277,71 m2. Na
svoje náklady si žalobca dal vypracovať geometrický plán, ktorým by došlo k zrušeniu a vyporiadaniu

vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, pretože žalovaní neprejavili žiadny záujem o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva.

Žalovaní v r. 1 - 3, 14 - 15 s návrhom na takéto vysporiadanie podielového spoluvlastníctva nesúhlasili z
dôvodu, že v skutočnosti podielové spoluvlastníctvo je už len formálne a ešte ich právni predchodcovia

si reálne rozdelili toto podielové spoluvlastníctvo a takáto deľba trvá už niekoľko desaťročí, podľa ktorej
užívajú tieto nehnuteľnosti. Žalobca si jeho toho vedomí, lebo vlastnícke právo si osvedčoval aj jeho
právny predchodca. Ide pritom o identické parcely, ktoré boli reálne vyčlenené a oplotené. Časť tohto
oplotenia žalobca však zbúral.Žalovaná v 1. rade Marta Kostelníková podaním zo dňa 19. 4. 2010 žiadala, aby vzájomným
návrhom bola určená za výlučnú vlastníčku nehnuteľnosti zapísaných na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany k

parcelám KNC č. XXX/X - záhrada o výmere 617 m2 a parcely S. XXX/X, zastavaná plocha
a nádvoria o výmere 13 m2 a parcely S. Č.. XXX/X, záhrady o výmere 666 m2, zapísaných na LV Č..
XX, k. ú Rožkovany, a to práve z tohto dôvodu, že už v dávnej minulosti právni predchodcovia si reálne
rozdelili toto podielové spoluvlastníctvo a na základe tejto reálnej deľby jej právny predchodca otec Jozef
Verešpej nadobudol nehnuteľnosti teraz zapísané na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany, a tieto parcely Č..

XXX/X, XXX/X U. XXX/X dobromyseľne a nerušene užíval už pred rokom 1970 až do smrti do roku
1989 a od tej doby ich nerušene a výlučne užíva ona. Predmetom reálnej deľby právnymi
predchodcami účastníkov boli aj nehnuteľnosti teraz vedené ako parcely S. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X,
ku ktorým si nechali osvedčiť vlastnícke právo právni predchodcovia, t. j. rodičia žalobcu a neskoršie
tieto nehnuteľnosti previedli práve na žalobcu. Ďalšie nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reálnej deľby,
a to parcely S. Č.. XXX/X U. XXX/X, k. ú. Rožkovany pripadli právnym predchodcom žalovaných v 15.

rade, t. j. Bartolomeja Smetanku a jeho manželky Heleny Smetankovej.

Žalovaní v 2. a 3. rade taktiež nesúhlasili s podanou žalobou, keď poukazovali na to, že asi pred 80.
rokmi ešte jeho pradedo rozdelil medzi svojich synov pôvodnú celú parcelu rovnakým dielom a jeho otec
Ján Verešpej tiež rozdelil svoj diel pre svoje deti. Takto po celý čas užívajú rozdelené parcely. Matka

žalobcu dostala dom a mala ostatných vyplatiť sumou po 12.000,- Sk, čo aj urobila a bratovi Jozefovi
Verešpejovi, ktorý peniaze nechcel, dal otec pozemok, a to je práve ten pozemok, ktorý je predmetom
žaloby a ktorý po ňom zdedila žalovaná v 1. rade Marta Kostelníková, rod. Verešpejová a od smrti svojho
otca ho užíva po celý čas. Doteraz takýto spôsob užívania bol rešpektovaný. Každý má
vyznačené hranice svojich pozemkov oplotením, ale plot od Marty Kostelníkovej k Štefanovi Verešpejovi

je zbúraný, teraz tam nie je oplotenie, aj keď tam plot pôvodne stál.

Opatrovníčka žalovaných v rade 3 - 13 sa k návrhu nevyjadrila.

Žalovaná v 14. rade potvrdila, že pôvodne prastarý otec Ján Verešpej a jeho manželka Zuzana rozdelili

svoj pozemok, ku ktorému zakúpili ešte jeden medzi šiestich súrodencov, medzi nimi bola aj Verona
Verešpejová,ktorápotomodišladoUSA.Jejreálnenebolvyčlenenýpozemokatakkaždýzosúrodencov
užíval takto rozdelenú časť 80 rokov. Žalobca má pozemok uprostred. Každý si vysporiadal svoje podiely
formou osvedčení. Jej pozemok sa nachádza z druhej strany pozemku žalobcu. Jej matka si tiež
takto vysporiadala vlastnícke vzťahy. Len žalovaná v 1. rade Marta Kostelníková to nedala do poriadku

a keď si to išla vybavovať, žalobca podal túto žalobu. Z týchto dôvodov nesúhlasili so žalobou.

Žalovaní v 15. rade uviedli, že pozemok, ktorý užívajú zdedili po matke manželky Márii Verešpejovej
a takto ho užívajú nerušene už 50 rokov. Matka Mária Verešpejová bola dcérou Jána a Zuzany
Verešpejových, pre ktorú bol vyčlenený jej podiel. So žalobcom nemajú spoločnú hranicu, sú úplne na

konci. Svoj pozemok si vysporiadali a majú ho už zapísaný ako vlastníctvo a to v roku 1997 osvedčením
o vydržaní vlastníckeho práva, na základe ktorého boli potom zapísaní ako vlastníci parciel
Č.. XXX/X,X U. XXX v spoluvlastníckom podiele 1/1.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Jordána Verešpeja, Anny

Verešpejovej, Márii Ščerbovej, Pavlíny Baňasovej, Andreja Verešpeja, Doroty Demečkovej, Bernarda
Marhevku, Miroslava Poklembu, Bartolomeja Verešpeja, ohliadkou miesta samého, výpisom z listu
vlastníctva č. 15, k. ú. Sabinov, osvedčeniami o vydržaní vlastníckeho práva, darovacou zmluvou,
dedičskými spismi 26 D 2487/2007, D 1603/89, spisom Štátneho notárstva v Prešove N 1300/74,
Nz 1323/74, Nz 1331/74, N 95/98, Nz 83/98 a ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k parcelám Č.. XXX/X, XXX/X zapísané
na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany. Tieto parcely susedia s jeho rodinným domom a takéhoto riešenia
sa domáhal len z dôvodu rozšírenia prístupu k rodinnému domu v šírke 1 m z tohto podielového
spoluvlastníctvastým,žezbytok200m,ktorýbypripadolakojehopodielbydarovalžalovaným.Žalovaní

v rade 1 - 3 a 14 a 15 zhodne uviedli, že pred 80-timi rokmi došlo k reálnej deľbe. Od tejto doby každý
užíval svoj podiel nerušene a dobromyseľne tak ako mu bol rozdelený starými rodičmi, resp. rodičmi,
vlastnícke právo okrem žalovanej v 1. rade si podieloví spoluvlastníci osvedčili, osvedčili si ho aj právni
predchodcovia žalobcu podľa tohto rozdelenia.Žalovaná v 1. rade zároveň vzniesla vzájomný návrh a žiadala, aby jej bolo určené výlučné vlastnícke
právo k parcelám Č.. XXX/X, XXX/X U. XXX/X, zapísané na LV Č.. XX, k. ú. Rožkovany, pretože tieto

parcely nadobudol ešte jej právny predchodca otec, ktorý ich nerušene užíval od 70.-tich rokov až do
smrti a po jeho smrti ona ako dedička.

Žalovaní ďalej zhodne uviedli, že ešte za života rodičov v roku 1974 došlo k rozdeleniu ich majetku medzi
ich deťmi tak, že každý mal vyčlenenú svoju parcelu, ktorú užíval, takto išlo o parcely Č.. XXX, XXX/

X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX a nemajú už žiadne podiely v iných parcelách po tomto rozdelení,
preto nesúhlasili s tým, aby žalobca dostal do svojho výlučného vlastníctva čiastky z parcely Č.. XXX/X,
XXX/X. Naopak poukazovali na to, že žalovaná v 1. rade nerušene užívala po svojom otcovi predmetné
parcely a chce ich nadobudnúť do vlastníctva vydržaním, teda tým istým spôsobom ako to urobili aj oni
a rodičia žalobcu. Takýmto spôsobom nadobudli do výlučného vlastníctva takto rozdelené pozemky aj
rodičia žalobcu. Necítia sa byť podielovými spoluvlastníkmi, keďže každý je už výlučným vlastníkom tej

parcely, ktorú dostal a ktorú výlučne od rozdelenia užíval a podielové spoluvlastníctvo je už len formálne,
fakticky zaniklo.

Svedok Jordán Verešpej, otec žalobcu potvrdil, že od roku 1974 užíval s manželkou teraz označené
parcely Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, pričom na parcele Č.. XXX/X stál starý rodičovských dom

jeho svokrovcov a s manželkou si na vedľajšej parcele Č.. XXX/X postavili nový rodinný dom. Za domom
svokrovcov stála stodola a za ňou boli záhrady na parcele Č.. XXX/X, X, ktoré užívali. Potom v
roku 1974 došlo k nejakej deľbe, pri ktorej nebol, zišli sa rodiny a nevie, či toto delenie bolo urobené
písomne alebo ústne. V roku 1974 bola uzavretá kúpno-zaopatrovateľská zmluva, na základe ktorej
hospodárske budovy a záhradu previedli svokrovci na nich a od uzavretia tejto kúpnej zmluvy potom tieto

parcely užívali po celý čas, pričom nebohý švagor, t. j. otec žalovanej v 1. rade si žiadal polovicu týchto
parciel v čase, keď uzatvorili túto zmluvu. Keď sa zbúral starý rodičovský dom a stodola, začal druhú
polovicu týchto pozemkov užívať Jozef Verešpej. Od roku 1974 teda užívali len polovicu z pôvodných
parciel Č.. XXX U. XXX. V roku 1998 darovacou zmluvou previedli tieto pozemky spolu s manželkou na
žalobcu. t. j. syna. Jozef Verešpej užíval druhú polovicu pozemkov od roku 1974, na tejto časti nič

nepostavil a užíval tieto pozemky ako záhradu. V roku 1975 postavil oplotenie medzi parcelami Č.. XXX/
X,X a parcelami Č.. XXX/X,X a parcelu, ktorú už potom oddeľoval plot, neužíval. Túto druhú parcelu
užíval otec žalovanej v 1. rade. Plot postavil z toho dôvodu, že choval hydinu a musel si ohraničiť svoje
vlastníctvo, aby nevznikala škoda na druhom pozemku.

Svedkyňa Anna Verešpejová, matka žalobcu vypovedala, že dochovala svojich rodičov, za čo jej dali
pozemky, a to tie, kde sa nachádza starý dom, stodola a maštaľ. Vyplácala potom bratov, a to Vendelína,
Andreja, sestru Pavlínu a Máriu. Bratovi Jozefovi Verešpejovi rodičia dali pozemok, na ktorom neboli
nijaké stavby, bol to prázdny pozemok, ktorý je teraz vyznačený ako parcela Č.. XXX/X U. XXX/X, ale
stodola mu nepatrila a cestu k tomuto druhému pozemku nemal. Brat prechádzal cez túto stodolu, hoci

mu nepatrila a to bol dôvod, prečo zbúrali stodolu aj hospodárske stavby. Žiadala rodičov, hlavne otca,
aby ich rozdelil s bratom, lebo brat bol prudký a presadzoval si svoje a práve v roku 1974 bolo postavené
oplotenie podobne aj oplotenie spredu. Pozemok, kde bola stodola správne patrí jej, ale brat ho užíval,
pretože jednoducho on sa s ňou nebavil, nerešpektoval tento stav a toto nerešpektovali ani jeho deti.
Tejto časti pozemku sa súdne nedomáhala, nechcela sa súdiť, ale zistila, že tam má podiel 277 m2, a to

sú presne tie pozemky, na ktorých stála stodola a maštale. Ak by zotrvala na svojom, že nepustí brata
prechádzať cez stodolu, nemal by prístup na druhú parcelu. Toto na druhej strane nechcela urobiť, ale
situácia bola taká, že potom musela stále zatvárať vráta na stodole, a preto aj túto stodolu zbúrali. Práve
pre tieto chýbajúce metre zo stodoly by chceli, aby bola započítaná výmera pozdĺž oplotenia, teda aby
sa hranica posunula o meter, čím by si ich syn, t. j. žalobca, vyriešil vstup na pozemok autom, lebo takto

je pozemok úzky, nemôže doňho vojsť autom, resp. úplne natesno. Pozemok, ktorý dostal jej brat je
takisto široký ako ten, čo dostala ona, čiže aj oni by potom mali problém vojsť s autom na pozemok.
Žalovaná v 1. rade poštvala susedov voči nim a títo sa teraz s nimi nerozprávajú.

Svedkyňa Mária Ščerbová vypovedala, že je sestrou Vendelína, Andreja Verešpejových a Anny

Verešpejovej a je najstaršia zo súrodencov. Bola pritom, keď sa delili pozemky. Je pravdou, že všetky
diely pôvodného pozemku mali byť rovnaké, teda rodičia rozdelili päť častí a ten pozemok, ktorý je
predmetom žaloby mal patriť neb. Jozefovi Verešpejovi. Stodola, ktorá na tomto pozemku bola mala
patriť tomu, kto dochová rodičov a rodičov dochovala sestra Anna Verešpejová. Tak si to želali rodičia.Kým rodičia žili, stodola sa užívala spoločne, ale keď zomreli, potom v roku 1975 alebo 1976 ju
zbúrali. Brat Jozef Verešpej mal námietky voči tomu, že stodola mala pripadnúť sestre Márii, stodola sa
nachádzala vzadu, kým stála, užívala ju sestra, ale potom, keď už bola zrútená, nevie kto ju užíval, lebo

už tam nežila, teda nebývala v tomto dome. Matka zomrela v roku 1975 a otec o štyri roky neskôr.

Svedkyňa Pavlína Baňasová vypovedala, že je sestrou Anny Verešpejovej, Márii Ščerbovej a Vendelína
Verešpeja a takisto môže potvrdiť, že došlo k reálnemu rozdeleniu pred smrťou rodičov pozemku na 5
častí,onabolavyplatenáAnnouVerešpejovou,tedanemátamžiadnučiastku.BratJozefVerešpejužíval

svoju čiastku, svoju parcelu, chodil cez stodolu, je tiež pravdou, že ju ušpinil a sestra Anna nechcela
po ňom upratovať, preto ju zbúrala. Anna Verešpejová s Jozefom Verešpejom vychádzali dobre, ale
do všetkého sa zamiešal brat Vendelín, začal merať pozemky a sestru Annu upozornil, že má menší
pozemok, teraz to odtajuje.

Svedok Andrej Verešpej vypovedal, že je najmladším bratom Anny Verešpejovej, pri rozdeľovaní

pozemkov nebol, ale otec si ho zavolal a povedal mu, že keby vedel, tak dom by sestre Anne nedal.
Na dôvody sa otca nevypytoval, potom otec zomrel. Podľa neho tak ako je rozdelené, tak nech je, nech
nikomu nesiaha sestra na majetok. On bol vyplatený, dostal 12.500,- Sk.

Svedkyňa Dorota Demečková vypovedala, že žalovaná v 1. rade je jej neter. Matka žalovanej bola jej

sestra. Vie, že ešte dedo žalovanej v 1. rade a potom jej otec a potom samotná žalovaná v 1. rade užívali
pozemok, ktorý je predmetom konania. Vie, že ho užívali na základe toho, že takto ho vyčlenili ešte
starí rodičia v roku 1974. Vie toľko, že právni predchodcovia si rozdelili dom aj pozemky, z jednej strany
užívala matka žalobcu a druhú ľavú polovicu užívala žalovaná v 1. rade. Medzi spoluvlastníkmi neboli
ohľadne takéhoto užívania spory, kým žil otec žalovanej všetko bolo v poriadku.

Svedok Bernard Marhevka vypovedal, že žalovaná v 1. rade je dcérou jeho sesternice. So žalobcom
nemal žiadne spory. Vychádzajú spolu v úcte a priateľstve. Pokiaľ ide o majetkovú situáciu vie, že
spodnú časť pozemku smerom na východ užíval otec žalovanej a teraz žalovaná v 1. rade, hornú časť
smerom na západ užívala matka žalobcu a teraz žalobca. Takisto vie, že mali stanovenú hranicu, ale

akým spôsobom ju mali určenú to nevie. Pôvodne to bol jeden pozemok, boli na ňom dva domy, jeden
dom bol Štefana Verešpeja, teda deda Štefana Verešpeja a druhý na vrchnej časti bol dom Michala
Verešpeja, brata Jána Verešpeja. K rozdeleniu došlo pri dedičskom konaní po Jánovi Verešpejovi, keď
si takto súrodenci rozdelili pozemok na časti. Takéto rozdelenie, čo si on pamätá, trvá minimálne 30
rokov, niekedy v rokoch 1974 - 1977 vlastnil miešačku, ktorú si od neho požičiaval otec žalobcu, Jordán

Verešpej práve za tým účelom, aby si vymurovali hranicu, ktorá mala rozdeľovať tieto pozemky, od tej
doby ich takto užívali. Na záhrade videl pracovať žalovanú v 1. rade, takisto jej otca, matku.

Svedok Miroslav Poklemba vypovedal, že vlastnícke pomery účastníkov nepozná. Zaznamenal ich ako
bežný pozorovateľ teda tak, že každý si užíval svoje vlastníctvo. Pozemky boli rovnomerne

rozdelené medzi žalobcu a žalovanú v 1. rade a až potom, keď išiel do funkcie za starostu v roku 2007
a robili v tejto časti výkup cesty sa objavili ďalší spoluvlastníci na liste vlastníctva, ktorí ani neboli známi.
Potom asi o 2 roky neskôr Štefan Verešpej prišiel na komisiu verejného poriadku, aby riešil vlastnícke
veci proti synovi žalovanej v 1. rade a skončilo to tým spôsobom, že bolo doporučené to riešiť súdnou
cestou.

Z notárskeho osvedčenia o vyhlásení a vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 16. 5.
1997, ktoré vydal Notársky úrad JUDr. Magdalény Šebeňovej mal súd preukázané, že Anna Verešpejová
a Jordán Verešpej vyhlásili, že sú dobromyseľnými držiteľmi nehnuteľnosti v katastrálnom území
Rožkovany, vedený na parcele LV Č.. XX parcela S. Č.. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 495 m2,

parcely Č.. XXX/X - záhrada o výmere 120 m2, parcely č. XXX/X - záhrada o výmere 668 m2, ktoré
nadobudli na základe registrovanej kúpnej zmluvy zo dňa 13. 12. 1974 pod č. RI 96/74 od predávajúceho
Jána Verešpeja a od uvedenej doby sa považujú za výlučných vlastníkov týchto nehnuteľností
vrátane rodinného domu súp. Č.. XXX postaveného na parcele č. 418/1. Na preukázanie toho predložili
čestné vyhlásenia svedkov Márie Verešpejovej, Bartolomeja Smetanku, Heleny Smetankovej, Margity

Škopovej, Vendelína Verešpeja, Jolany Verešpejovej a predložili aj stanovisko Obecného úradu v
Rožkovanoch zo dňa 15. 5. 1997 o tom, že Anna Verešpejová a Jordan Verešpej sú všeobecne
považovaní za vlastníkov nehnuteľnosti a nie sú žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vydať osvedčenie
k zápisu za vlastníka.Súčasťou notárskej zápisnice o vydržaní je aj čestné vyhlásenie zo dňa 15. 5. 1997 Márie Verešpejovej,
Bartolomeja Smetanku, Vendelína Verešpeja, Margity Škokopovej a stanovisko Obce Rožkovany.

Z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena vyhotovené vo forme notárskej zápisnice
Notárskeho úradu JUDr. Magdalény Šebeňovej dňa 23. 2. 1998 registrovanej pod N 95/98, Nz 83/98
Jordán Verešpej, Anna Verešpejová ako darujúci darovali Štefanovi Verešpejovi svoje vlastníctvo, a to
parcely S. Č.. XXX/X, XXX/X, XXX/X, rodinný dom č. sú. XXX na parcele Č.. XXX/X, oplotenie studne

vedľajšej stavby, vonkajšie opravy a trvalé porasty zapísané na J. Č.. XXX. Obdarovaný Štefan Verešpej
prijaltentodarazároveňsadohodouozriadenívecnéhobremena zaviazalposkytnúťprávodoživotného
bývania Jordánovi Verešpejovi, Anne Verešpejovej ako aj Anne Verešpejovej, rod. Greškovej v rodinnom
dome č. súp. XXX.

Z notárskej zápisnice N 1300/74, Nz 1323/74 zo dňa 16. 12. 1974 mal súd preukázané, že Ján Verešpej,

nar. 7. 7. 1903 predal Jordánovi Verešpejovi a jeho manželke Anne Verešpejovej, rod. Verešpejovej
rodinný dom s príslušenstvom, polovicu stavebného pozemku, vrátane záhrady v pomere 15/70, teda
polovicu, druhú polovicu ako nezastavanú časť v pomere 15/70 intravilán a záhradu predal Jozefovi
Verešpejovi, všetko v hodnote 22.000,- Sk. V bode IV. je uvedené, že kupujúci poznajú predmet kúpy
na základe geometrického zamerania na mieste samom, zrušia spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a

zaväzujú sa svojim rodičom ako predávajúcim poskytnúť doživotnú držbu tejto nehnuteľnosti bezplatnú
a Jordán Verešpej s manželkou ako spolubývajúci v dome poskytnú rodičom v prípade choroby v
starobe zaopatrenie a ošetrenie. Na druhej strane tejto notárskej zápisnice sa nachádza vyhlásenie
Márie Verešpejovej, rod. Smetankovej, nar. 25. 3. 1906 o tom, že pristupuje k zmluve a súhlasí, aby
rodinný dom vrátane polovice pozemku bol prevedený na Jordána Verešpeja s manželkou a druhá

polovica pozemku na Jozefa Verešpeja.
Z notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Evy Loumovej zo dňa 18. 2. 2000 súd mal preukázané
osvedčenie, ktoré bolo vydané pre Alžbetu Motýľovú, rod. Škopovú vo veci úpravy vlastníckych vzťahov
v katastrálnom území Rožkovany, LV Č.. XX, parcela Č.. XXX, záhrada o výmere 1404 m2 v celosti, ktorú
nadobudla matka ako podielová spoluvlastníčka v 1/7-ine na základe D 1496/71, v skutočnosti však túto

parcelu užívala Alžbeta Motýľová v celosti tak ako ju užívali jej rodičia dlhodobo, nerušene s tým, že
neboli žiadne spory a všeobecne je považovaná za vlastníčku, odvádza všetky poplatky a podielové
spoluvlastníctvo je iba formálne. K tomuto boli pripojené vyhlásenia svedkov Bartolomeja Verešpeja,
Heleny Martoňákovej a vyjadrenie Obecného úradu v Rožkovanoch. Na základe zákona č. 293/1992
Zb. bolo osvedčené vlastnícke právo k nehnuteľnosti, k. ú. Rožkovany na LV Č.. XX, parcela Č..

XXX, záhrada 1404 m2 v celosti v prospech Alžbety Motýľovej, rod. Škopovej.

Z notárskej zápisnice JUDr. Magdalény Šebeňovej zo dňa 5. 6. 1997 súd zistil, že Bartolomej
Smetanka,HelenaSmetankovážiadalio osvedčenievyhláseniaovydržanívlastníckehoprávakparcele
na LV č. 15, parcela S. Č.. XXX/X, o výmere 509 m2, parcela KNC Č.. XXX/X - záhrada o výmere 183 m2

aS.Č..XXX-záhradaovýmere737m2, ktorénadobudlinazákladeregistrovanejkúpnejzmluvy
zo dňa 30. 9. 1970 pod č. RI 804/70 od predávajúcej Márii Čorbovej, rod. Verešpejovej a od
tej doby sa považujú za výlučných vlastníkov týchto nehnuteľností. K tomu preukázali čestné vyhlásenia
Márii Verešpejovej, Margity Škopovej, Vendelína Verešpeja, Jolany Verešpejovej, Jordána Verešpeja,
Anny Verešpejovej a stanovisko Obecného úradu v Rožkovanoch zo dňa 4. 6. 1997, podľa ktorého sú

všeobecne považovaní za vlastníkov týchto nehnuteľností a nie sú známe žiadne skutočnosti, ktoré
by bránili vydať osvedčenie. Notárka JUDr. Magdaléna Šebeňová osvedčila vyhlásenie Bartolomeja
Smetanku a Heleny Smetankovej podľa § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka o vydržaní v celosti
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parcelám S. Č.. XXX/X, X U. XXX. Na základe
tohto osvedčenia Okresný úrad v Sabinove, katastrálny odbor vydal list vlastníctva č. 635, ktorým zapísal

vlastnícke právo Bartolomeja Smetanku a Heleny Smetankovej, rod. Čorbovej k parcelám Č.. XXX/X, X
U. XXX ako aj rodinný dom súp. č. 247 na parcele Č.. XXX/X.

Z notárskej zápisnice vydanej Notárskym úradom JUDr. Magdalény Šebeňovej dňa 12.
5. 1997 mal súd preukázané, že Vendelín Verešpej a manželka Jolana Verešpejová, rod. Funtaľová

žiadali o osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č.
15, parcela KNC Č.. XXX/X - záhrada o výmere 823 m2, parcely KNC Č.. XXX/X - zastavaná plocha
o výmere 416 m2, parcely Č.. XXX/X - záhrada o výmere 192 m2 a na parcele č. 420/2 postavený
rodinný dom. Tieto pozemky nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28. 12. 1963od predávajúcej Júlie Jaškovej, rod. Verešpejovej. K tomuto osvedčeniu pripojili čestné vyhlásenia
svedkov Márie Verešpejovej, Bartolomeja Smetanku, Heleny Smetankovej, Jordána Verešpeja, Anny
Verešpejovej, Margity Škopovej a stanovisko Obecného úradu v Rožkovanoch zo dňa 9. 5. 1997 o tom,

že sú Vendelín Verešpej s manželkou považovaní všeobecne za vlastníkov týchto nehnuteľností.

Z dedičského rozhodnutia 35D 1182/2012-osvedčenia o dedičstve mal súd preukázané, že na základe
dedičskej dohody nadobudla Alžbeta Motýľová, rod. Škopová po poručiteľke podiel na
parcelách Č.. XXX/X, X, XXX/X 10/70-tin (185,14 m2) v celosti v pomere k dedičstvu bez povinnosti

vyplatiť ustupujúcich dedičov.

Z listu vlastníctva Č.. XX mal súd za preukázané, že parcely KNC Č.. XXX/X - záhrady o výmere 617
m2, XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 13 m2, S. Č.. XXX/X - záhrady o výmere 660
m2 sú zapísané v podieloch na Vendelína Verešpeja 5/70, Jolanu Verešpejovú 5/70, Verona Mozes,
rod. Skovran 1/70, Ján Skovran 1/70, Alžbeta Donerheim, rod. Skovran 1/70, Anna Skovran 1/70, Nick

Skovran 1/70, Heher Elena, rod. Skovran 1/70, Inenther Etela, rod. Skovran 1/70, Braun Margaréta,
rod. Skovran 1/70, Kozma Irena, rod. Skovran 1/70, Keblis Maria, rod. skovran 1/70, Margita Škopová,
rod. Verešpejová 10/70, Marta Kostelníková 15/70, Bartolomej Smetanka a Helena Smetanková 10/70
a Štefan Verešpej 15/70.

Žalobca podaným návrhom sa z týchto parciel domáhal vyčlenenia podielu, a to novovytvorenej
parcely Č.. XXX/X - záhrady o výmere 66 m2 z pôvodnej parcely Č.. XXX/X a novovytvorenej parcely Č..
XXX/X - záhrady o výmere 72 m2 z pôvodnej parcely Č.. XXX/X tak ako je to vyznačené geometrickým
plánom Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX vypracovaným Agill, s.r.o. zo dňa 12. 3. 2008 s tým, že žalovanej
by pripadol podiel 1/70-iny k parcele Č.. XXX/X - záhrada o výmere 561 m2 a k parcele Č.. XXX/X -

záhrada o výmere 594 m2 a ostatným spoluvlastníkom by bolo zachované ich spoluvlastnícke právo z
tejto zostatkovej výmery ako u žalovanej v 1. rade.

Podľa § 142 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za

náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k
novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a
vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na
nehnuteľnosti.

V zmysle citovaného ustanovenia platí, že ak nedôjde medzi podielovými spoluvlastníkmi k dohode,
spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý aj vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka.

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd zistiť okruh spoluvlastníkov

a rozsah ich podielov. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva môžu byť len
veci, ktoré tvoria spoluvlastníctvo účastníkov konania a nie tie, ktoré patria do vlastníctva len jedného z
nich, hoci sa nachádzajú na spoločnom pozemku. Pokiaľ ide o navrhovaný spôsob vyporiadania, nie je
súd viazaný podaným návrhom a môže rozhodnúť aj tak, že zrušené spoluvlastníctvo bude vyporiadané
aj iným spôsobom než je navrhovaný.

Vykonaným dokazovaním však súd zistil, že k zrušeniu podielového spoluvlastníctva už došlo reálnou
deľbou v roku 1974, čo potvrdili aj rodičia žalobcu, pôvodní spoluvlastníci, ktorí práve na základe tejto
reálnej deľby si sami osvedčili svoju držbu, na základe ktorej boli zapísaní ako vlastníci takto vyčlenenej
časti teraz označené ako parcela č. XXX/X, XXX/X U. XXX/X na základe osvedčenia N 167/97, Nz

154/97, kde sa zároveň odvolávali na kúpnu zmluvu pod č. RI 96/74, na základe ktorej nadobudli
pozemky od Jána Verešpeja, otca Anny Verešpejovej. Z kúpno-zaopatrovacej zmluvy vo forme notárskej
zápisnice N 1300/74, Nz 1323/74 zo dňa 16. 12. 1974 bolo preukázané, že pôvodný vlastník, starý
otec žalobcu Ján Verešpej s manželkou Máriou Verešpejovou, rod. Smetankovou odpredali rodičomžalobcu otcovi Jordánovi Verešpejovi a jeho matke Anne Verešpejovej, rod. Verešpejovej pozemok v
katastrálnom území Rožkovany na LV č. 15 pod A 1e v podiele 30/70-in, rodinný dom s príslušenstvom,
polovicu stavebného pozemku, vrátane záhrady v podiele 15/70-in, teda polovicu, druhú polovicu ako

nezastavanú časť v podiele 15/70-in intravilán a záhradu odpredali otcovi Jozefovi Verešpejovi, otcovi
žalovanej v 1. rade. Spôsob vstupu do držby rodičov žalobcu ako aj otca žalovanej v 1. rade bol rovnaký
a takýmto spôsobom potom títo účastníci zmluvy aj užívali predmetné parcely. Následne v roku 1997
ako súd už vyššie uviedol, rodičia žalobcu si osvedčili túto držbu k parcelám, ktoré nadobudli na základe
tejto kúpno-zaopatrovacej zmluvy, pričom Jozef Verešpej držbu neosvedčil. Žalovaní v rade 1 - 3 a 14 a

15 zhodne uviedli, že k tejto reálnej držbe došlo ešte pred 80. rokmi, kedy ešte ich starí rodičia takýmto
spôsobom rozdelili pozemky a od tej doby každý nerušene užíval svoju takto vyčlenenú časť a podielové
spoluvlastníctvo ostalo len formálnym. Týmto skutočnostiam svedčia aj svedecké výpovede svedkov,
ktorí boli priamo pri tomto delení, t. j. súrodencov matky žalobcu ako aj rodičov žalobcu Márii Ščerbovej,
Pavlíny Baňasovej, Andreja Verešpeja a tiež aj skutočnosť, že v roku 1974 bolo postavené oplotenie,
ktorým sa vymedzila hranica medzi parcelami právnych predchodcov žalobcu a žalovanej v 1. rade.

Takýto spôsob rozdelenia rešpektovala aj právna predchodkyňa žalobcu Anna Verešpejová, ktorá síce
uvádzala, že stodola a hospodárske budovy patrili jej, ale túto stodolu v roku 1974 zrútili, pretože cez
ňu prechádzal otec žalovanej v 1. rade k pozemkom, ktoré mal za stodolou a po zrútení stodoly jej brat
Jozef Verešpej užíval polovicu tohto pozemku. Sama súdnu žalobu nepodala, teda nedomáhala sa od
roku 1974 iného spôsobu užívania pozemku ani si toto práve nevymáhala súdne, teda rešpektovala

takýto stav užívania parciel s bratom Jozefom Verešpejom, aký bol zavedený po zbúraní stodoly.

Podľa § 134 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podľa § 80 O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Vydržanie predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a jeho účelom je uviesť
do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý je po
stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníkom práve. Pri vydržaní ide o taký

spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený
držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva vlastníkom veci a tým aj jej skutočným držiteľom.
Oprávnený držiteľ, u ktorého boli splnené aj ostatné podmienky vydržania nadobúda vlastnícke právo k
veci, a to pôvodným spôsobom, takže proti nemu nemožno uplatňovať žiadne práva, ktoré niekto mal
proti predchádzajúcemu vlastníkovi. Základnou podmienkou vydržania je držba veci, môže ísť len o

oprávnenú držbu, t. j. držbu, kedy držiteľ musí byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu
vec patrí. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Posúdenie, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, že je jej vlastníkom nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale dobrá viera musí byť posudzovaná aj z hľadiska, že

držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu
od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj
keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, pokiaľ sú mu alebo musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti
musel spoznať, že je subjektom práva, o vydržanie ktorého ide. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po

celú dobu zákonom predpísanú na vydržanie, vydržacia doba je časový úsek, počas
ktorého musí držiteľ spĺňať podmienky vydržania, zákon stanovuje 10-ročnú vydržaciu lehotu, pokiaľ ide
o držbu, ak sú predmetom dobromyseľnej držby nehnuteľnosti. Uvedené vydržacie doby začínajú plynúť
od momentu dobromyseľného uchopenia držby veci. Pre započítanie vydržacej doby platí ustanovenie§ 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorým je upravená možnosť započítania vydržacej doby, ktorá
uplynula pred 1. 4. 1983.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca žalovanej v 1. rade vstúpil do
oprávnenej držby v roku 1974 na základe uzavretej kúpno-zaopatrovacej zmluvy zo dňa 16. 12. 1974,
kedy jeho otec Ján Verešpej a matka Mária Verešpejová previedli na neho záhradu v intraviláne na liste
vlatníctva č. 15, k. ú. Rožkovany z podielov pod A 1e 15/70-in ako nezastavanú časť a na matku žalobcu
a jej manžela Jordána Verešpeja rodičia previedli rodinný dom s príslušenstvom vrátane intravilánu a

záhrady v pomere 15/70 na liste vlastníctva Č.. XX. Vstup právneho predchodcu žalovanej v 1. rade do
držbytedabolpreukázaný týmtoprávnymúkonomzodňa16.12.1974atátodržbaaždopodaniažaloby
žalobcom dňa 7. 4. 2008 nerušene prebiehala, a to k parcelám, ku ktorým žiadal žalobca zrušiť podielové
spoluvlastníctvo, t. j. k parcele Č.. XXX/X, XXX/X U. XXX/X. Žalovaní v rade 2 - 3, 14 a 15 potvrdili
dobromyseľnú držbu Jozefa Verešpeja a po jeho smrti žalovanou v 1. rade Martou Kostelníkovou podľa
dedičského rozhodnutia 26 D 2487/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2007, nehnuteľnosť

na LV č. 15, parcela Č.. XXX/X, záhrada o výmere 630 m2 a parcela Č.. XXX/X - záhrada o výmere
666 m2 pod B 14 v podiele 15/70-in nadobudla Marta Kostelníková, rod. Verešpejová a ujala sa držby
celej nehnuteľnosti. Vykonaným dokazovaním mal súd teda preukázané, že podielové spoluvlastníctvo
k parcelám Č.. XXX/X, XXX/X zaniklo reálnou deľbou pred 80-timi rokmi a v roku 1974 rozdelením
majetku Jána Verešpeja medzi svoje deti Annu Verešpejovú a jej manžela Jordána Verešpeja a Jozefa

Verešpeja rozdelením jeho časti na dve polovice, čím došlo k zrušeniu spoluvlastníctva a takýto stav
užívania nehnuteľností a vstupu do dobromyseľnej držby Jozefom Verešpejom bol preukázaný nielen
touto notárskou zápisnicou, ale aj výsluchom svedkov a výsluchom samotných účastníkov konania. Z
tohto dôvodu súd musel zamietnuť návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, lebo
toto fakticky zaniklo v roku 1974, resp. pred 80. rokmi, dôkazom čoho je, že aj samotná matka žalobcu

a jeho otec si takto nadobudnutý majetok, teda nehnuteľnosť na základe notárskej zápisnice - kúpno-
zaopatrovacej zmluvy zo dňa 16. 12. 1974 neskôr v roku 1997 osvedčili a dali zapísať ako
svoje výlučné vlastnícke právo. Súd mal za preukázané, že žalovaná v 1. rade sa stala vlastníčkou
predmetných nehnuteľností ako dobromyseľná držiteľka, ktorá nerušene užívala tieto nehnuteľnosti
užívané ešte jej právnym predchodcom od dňa 16. 12. 1974 doposiaľ, a to V. Č.. XXX/

X, XXX/X U. XXX/X, pričom titulom k vstupu do držby bola práve kúpno-zaopatrovacia zmluva zo dňa
16. 12. 1974, ktorou previedol starý otec žalovanej v 1. rade na jej otca svoj podiel 15/70-in v časti,
ktorá tvorila nezastavanú časť intravilán a záhradu a na základe toho právny predchodca žalovanej v 1.
rade aj žalovaná v 1. rade nerušene užívali svoje vlastníctvo, ktoré bolo aj reálne vyčlenené oplotením
vybudovaným rodičmi žalobcu. Sú preto splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním

v zmysle § 134 a z tohto dôvodu súd vyhovel návrhu žalovanej v 1. rade a určil, že je vlastníčkou
týchto nehnuteľností, keďže bolo preukázané, že splnila vydržaciu dobu a preukázala dobromyseľnosť
držby. Preto súd vyhovel vzájomnému návrhu žalovanej v 1. rade a určil, že je vlastníčkou parciel KNC
XXX/X, XXX/X, XXX/X, keď právny záujem na určení vlastníckeho práva bol daný potrebou dať do
súladu faktický stav vzniknutý reálnou deľbou nehnuteľnosti so zápisom vlastníckeho práva v katastri

nehnuteľností.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu
nevznikol nárok na náhradu trov konania. Žalovaná v 1. rade bola v konaní úspešná, ale v zmysle vyššie
citovaného zákonného ustanovenia jej patrí náhrada trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho

zastúpenia, ktoré vyčíslil jej právny zástupca podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátovzaposkytovanieprávnychslužiebzaprávneúkony:prevzatieapríprava6,31EURplusrežijný
paušál 101,25 EUR, účasť na pojednávaní dňa 18. 3. 2009 6,95 EUR plus režijný paušál 101,25 EUR,
dňa 14. 4. 2009 porada s klientom 6,95 EUR plus režijný paušál 101,25 EUR, dňa 15. 4. 2009 účasť
na pojednávaní 6,95 EUR plus režijný paušál 101,25 EUR, dňa 5. 6. 2009 účasť na ohliadke na mieste

samom 6,95 EUR plus režijný paušál 101,25 EUR, dňa 18. 4. 2010 porada s klientom 7,31 EUR plus
režijný paušál 101,25 EUR, dňa 19. 4. 2010 vzájomný návrh 7,21 EUR plus režijný paušál 101,25 EUR,
dňa 19. 4. 2010 účasť na pojednávaní 7,21 EUR plus režijný paušál 101,25 EUR, dňa 18. 5. 2010 žiadosť
o oslobodenie od platenia súd. poplatkov 011,25 EUR plus režijný paušál 7,21 EUR, dňa 24. 5. 2010, 12.
7. 2010 2 x 101,25 EUR plus 2 x 7,21 EUR režijný paušál, dňa 6. 10. 2010 účasť na pojednávaní 25,31

EUR plus 7,21 EUR režijný paušál, dňa 24. 11. 2010 účasť na pojednávaní 101,25 EUR plus režijný
paušál 7,21 EUR, dňa 9. 1. 2011 porada s klientom 67,50 EUR plus režijný paušál 7,41 EUR, dňa 10.
1. 2011 vyjadrenie 101,25 EUR plus režijný paušál 7,41 EUR, dňa 8. 2. 2012 účasť na pojednávaní
101,25 EUR plus režijný paušál 7,63 EUR, dňa 4. 3. 2012 porada s klientom 67,50 EUR, režijný paušál7,63 EUR, dňa 5. 3. 2012 účasť na pojednávaní 101,25 EUR plus režijný paušál 7,63 EUR, dňa 25. 4.
2012 účasť na pojednávaní 25,31 plus režijný paušál 7,63 EUR, dňa 13. 6. 2012 účasť na pojednávaní
25,31 EUR plus režijný paušál 7,63 EUR, dňa 24. 3. 2013 porada s klientom 67,50 EUR, režijný paušál

7,81 EUR, dňa 25. 3. 2013 účasť na pojednávaní 101,25 EUR, režijný paušál 7,81 EUR,
dňa 19. 2. 2014 účasť na pojednávaní 25,31 EUR, režijný paušál 8,04 EUR, dňa 29. 5. 2014 účasť
na pojednávaní 25,31 EUR, režijný paušál 8,04 EUR, dňa 10. 6. 2014 porada s klientom 101,25 EUR,
režijný paušál 8,04 EURdňa 19. 4. 2014 účasť na pojednávaní 101,25 EUR, režijný paušál 8,04 EUR,
dňa 5. 8. 2014 vyjadrenie 101,25 EUR, režijný paušál 8,04 EUR, dňa 13. 8. 2014 účasť na pojednávaní

202,50 EUR, režijný paušál 8,04 EUR, náhrada cestovného dňa 5. 6. 2009 Prešov Rožkovany a späť:
58,2 km, použité osobné motorové vozidlo zn. PEUGEOT 407, spotreba 6,1 l/100 km, á 1,077 EUR,
spolu 3,82 EUR, cestovná náhrada: 0,183 EUR za 1 km spolu 10,65 EUR, strata času 68 min. (11,59
EUR za každú aj začatú polohodinu) spolu 34,77 EUR, náhrada cestového celkom 49,24 EUR, celkom
trovy 2.683,16 EUR, DPH 20 % 536,63 EUR, celkom trovy predstavujú 3.219,79 EUR.

Súd priznal žalovanej v 1. rade náhradu trov konania a neprihliadol na žiadosť žalobcu, aby v prípade
zamietnutia žaloby neboli priznané tieto trovy žalovanej v 1. rade pre dôvod podľa § 150 O. s. p. Dôvody,
pre ktoré žalobca žiadal nepriznať trovy konania mali byť, že je invalidným dôchodcom, nepracuje a bolo
by v rozpore s dobrými mravmi, aby bol zaťažený v takejto situácii k náhrade trov konania s tým, že
všetky okolnosti ohľadne podielového spoluvlastníctva vyšli najavo až v priebehu súdneho konania.

Súd má za to, že tieto skutočnosti uvádzané žalobcom nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie náhrady
trov konania, lebo žalobca už na prvých pojednávaniach a po vyjadreniach
poznal stanoviská žalovaných, v rodine mu musela byť známa situácia, že došlo k reálnej deľbe, pretože
aj rodičia žalobcu majetok, ktorý mu neskôr darovali osvedčením nadobudli na základe reálnej deľby,

teda rovnakým spôsobom ako ho nadobudol aj právny predchodca žalovanej v 1. rade. Žalobca si teda
musel byť vedomí rizika, ktoré podstupuje podaním takejto žaloby, nebol neznalý pomerov, vedel, že k
piatim parcelám, ktoré spoločne boli takýmto spôsobom rozdelené starými rodičmi platil stav vydržania
obdobne ako platil aj k parcelám, ktoré vydržala žalovaná v 1. rade. Žalobca chcel predmetný pozemok
najprv od žalovanej v 1. rade odkúpiť a keďže nesúhlasila, chcel ju prinútiť k tomuto úkonu podanou

žalobou. Ani majetkové pomery žalobcu nie sú také ako na nich poukazuje žalobca, t. j. že žije len z
dôchodku 180,- EUR. Dôkazom toho je, že v roku 2013 odkúpil od Alžbety Motýľovej susednú parcelu
č. XXX o výmere 1266 m2 za 8.862,- EUR, teda žalobca disponuje finančnými prostriedkami. Naopak,
majetkové pomery žalovanej v 1. rade sú horšie ako u žalobcu, nedisponuje takým majetkom ako
žalobca a tiež žije len z invalidného dôchodku. Súd teda nezistil u žalobcu dôvody hodné osobitného

zreteľa, na základe ktorých by bolo možné aplikovať ustanovenie § 150 O. s. p. Pokiaľ ide
o trovy ostatných žalovaných súd ich neprisudzoval z dôvodu, že si ich neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.