Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018204644
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Chlebovič Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018204644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a

členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky S.
T. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na ul. V. č. XX vo P. W. zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Bajužíkovou
so sídlom na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach proti povinnému Y. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na
ul. L.. C.. V. č. XX vo P. W. zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Szárszoi s.r.o. so sídlom
na Štefánikovej ul. č. 8 v Michalovciach v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 23.10.2018 č.k. 23Pc 31/2018-115 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre navrhovateľku S. T. nar. XX.XX.XXXX z 80 €

mesačne na 200 € mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu
od 26.6.2018 do budúcna.

Dlžné výživné 500 € za obdobie od 26.6.2018 do 31.10.2018 zaväzuje povinného otca zaplatiť
navrhovateľke do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tým mení rozsudok Okresného súdu Michalovce z 30.4.2013 č.k. 2P 58/2013-50 v časti vyživovacej

povinnosti povinného - otca k navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce z
30.4.2013 č.k. 2P 58/2013-50 tak, že zaviazal povinného otca prispievať na výživu navrhovateľky 110
€ mesačne od 26.6.2018 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. Dlžné výživné
125€zaobdobieod26.6.2018do31.10.2018povolilpovinnémuotcovizaplatiťv2mesačnýchsplátkach
s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania účastníkov rozhodol tak, že
žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie a jej návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Vytkla konajúcemu súdu, že
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne
posúdil. Uviedla, že naposledy bolo výživné určené ešte v roku 2013, teda návrh na zvýšenie výživného
mohla podať skôr, ale neustále zohľadňovala argumenty otca, pre ktoré nemôže prispievať na jej
výživu viac. Návrh na zvýšenie výživného podala, až keď ich finančná situácia začala byť neúnosná.
Nesúhlasila s rozhodnutím konajúceho súdu, ktorý nezohľadnil jej výdavky týkajúce sa spoločenského

tanca, nakoľko sa tejto činnosti venuje od útleho detstva a vynakladá v tomto smere veľké úsilie, vďaka
ktorému sa dostala do republikovej reprezentačnej skupiny a tancu by sa v budúcnosti mohla venovať
aj profesionálne. Vyslovila presvedčenie, že povinný otec si je vedomý výdavkov spojených s touto jej
záujmovou činnosťou, ktoré hradí iba jej matka. K zistenému skutočnému stavu veci uviedla, že medziodôvodnenými potrebami dieťaťa a skutočnými schopnosťami a možnosťami povinného rodiča platí
zásada priamej úmery. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti
boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať, nota bene spoločenskému

tancu sa venuje odmalička, nejde o jej krátkodobú činnosť, ktorou by chcela úmyselne navýšiť svoje
mesačné náklady. Nestotožnila sa s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na to, že sa tancu
venuje profesionálne, mala by si náklady s ním spojené znášať sama, pretože ona sa tancu nevenuje
profesionálne, ale na reprezentačnej úrovni a nejedná sa o platenú zárobkovú činnosť. Nesúhlasila ani
s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnenie jej zvýšených výdavkov na cestovanie na

strednú školu odôvodnil tak, že školu s rovnakým zameraním mohla navštevovať aj v Michalovciach a
v tejto súvislosti uviedla, že základnú školu navštevovala v maďarskom jazyku, v ktorom sa jej dobre
študuje, a preto chcela v štúdiu v ňom pokračovať aj ďalej. Tiež uviedla, že príjem povinného otca od
poslednej úpravy pravidelne narastal a v roku 2018 mal príjem 923 €, t.j. o 323 € vyšší ako v čase
poslednej úpravy výživného. V tejto súvislosti poukázala na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej výživné
predstavuje približne 30 % z príjmu povinného rodiča, čo v tomto prípade predstavuje 277 €. Určené

výživné 110 € mesačne preto nezodpovedá skutočným schopnostiam a možnostiam ani majetkovým
pomerom povinného otca ani jej právu podieľať sa na životnej úrovni povinného.

3. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť a uviedol, že jeho celkové mesačné výdavky predstavujú 699 €, po zohľadnení ktorých došlo

k nárastu jeho skutočného príjmu o 110 € mesačne. Trval na tom, že výdavky navrhovateľky spojené
so spoločenským tancom nie sú nevyhnutné a rovnako tak nie sú nevyhnutné ani zvýšené výdavky
na cestovné, pretože navrhovateľka mohla študovať aj v Michalovciach. Konštatoval, že o výdavkoch
navrhovateľky nemal vedomosť, preto si ani nemohol vytvoriť finančnú rezervu na jej prípadné zvýšené
výdavky, pretože navrhovateľka o neho začala prejavovať záujem až v čase podania návrhu na zvýšenie

výživného. Konštatoval, že pomery sa zmenili aj u matky navrhovateľky, pretože v konaní pred súdom
prvej inštancie uviedla, že bude pracovať na plný úväzok. Nestotožnil sa s konštatovaním navrhovateľky
predneseným pred súdom prvej inštancie, že on sa môže zamestnať aj v zahraničí, pretože si
založil novú rodinu a má maloleté dieťa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Uviedol, že v prípade
obmedzených možností rodičov nie je možné požadovať uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb

dieťaťa, ale iba tých a v takom rozsahu, ktorý zodpovedá schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom povinného rodiča a tiež jeho životnej úrovni. V závere vyjadrenia uviedol, že pri rozhodovaní
o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu má byť uplatnená zásada úmernosti životnej úrovne
dieťaťa životnej úrovni rodiča, aby aj zvýšené potreby, ktoré možno dieťaťu z príjmu povinného rodiča
poskytnúť, boli zabezpečené výživným v zodpovedajúcej miere.

4. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

5. Podľa § 395 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu
dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania, podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu
danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne
zistil skutočný stav veci (§ 25 CMP a § 36 CMP), ale na jeho základe nesprávne rozhodol o

vyživovacej povinnosti povinného, pretože zvýšené výživné nezodpovedá zmene pomerov povinného
a jeho skutočným schopnostiam a možnostiam ani zmene pomerov navrhovateľky a jej odôvodneným
potrebám.9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na
odôvodnené potreby dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa
nie je schopné samé sa živiť. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého

svojho rodiča. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb.
Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky,
prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním
vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky
potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná

a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti
rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti
rodičov.

10. V tejto preskúmavanej právnej veci bolo naposledy určené výživné od povinného otca pre

navrhovateľku v roku 2013, kedy navštevovala základnú školu a jej odôvodnené výdavky boli
neporovnateľne nižšie. Povinný otec v tom čase dosahoval príjem 600 €, žil v spoločnej domácnosti
so svojou družkou a ich spoločným maloletým dieťaťom. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie
navrhovateľka študovala na Strednej zdravotníckej škole v Rožňave, medzičasom dosiahla plnoletosť
a jej odôvodnené potreby od poslednej úpravy objektívne vzrástli v dôsledku jej prirodzeného vývoja

ako aj z dôvodu nástupu na vyšší stupeň vzdelávania. Podstatným spôsobom sa zmenili aj pomery
povinného otca, ktorého príjem od poslednej úpravy vzrástol o 323 €, pretože v súčasnosti predstavuje
923 € mesačne. Odvolací súd nezohľadnil na strane povinného otca výdavky na pracovné oblečenie,
nakoľko je živnostníkom a tieto náklady sú daňovo uznateľným výdavkom. Odvolací súd po dôslednom
posúdenízistenéhoskutočnéhostavuvecidospelkzáveru,žeurčenévýživné110€,vzhľadomnavyššie

popísanú zmenu pomerov účastníkov konania nezodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky
bez ohľadu na jej výdavky spojené so spoločenským tancom ani schopnostiam a možnostiam
povinného otca. Určené výživné predstavuje iba 12 % príjmu povinného, z ktorého na jeden deň výživy
navrhovateľky pripadne 3,66 €, čo rozhodne nepostačuje ani na zabezpečenie stravy pre navrhovateľku.
Z predloženého spisu je zrejmé, že povinný otec nepracuje na plný úväzok, pracuje iba 6,8 hodín

denne, v dôsledku čoho má ako živnostník dostatočný priestor zvýšiť svoj mesačný príjem. Odvolací
súd je toho názoru, že so zreteľom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery možno od neho
spravodlivo očakávať, že sa bude v primeranej miere podieľať na všetkých odôvodnených potrebách
navrhovateľky, medzi ktoré nepochybne patria aj výdavky spojené so spoločenským tancom a nielen
na jej nevyhnutných výdavkoch. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že so zreteľom na

zmenu pomerov účastníkov konania ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca je v jeho schopnostiam
a možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky 200 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje
približne 21 % z jeho príjmu, z ktorého na jeden deň výživy navrhovateľky pripadne 6,7 €. Určením
nižšieho výživného, by bolo porušené právo navrhovateľky podieľať sa na životnej úrovni povinného
otca, pretože jeho celkové schopnosti a možnosti ako aj životná úroveň mu umožňujú podieľať sa na

výžive navrhovateľky vo väčšom rozsahu ako ho určil súd prvej inštancie. Určené výživné odvolacím
súdom zodpovedá preukázanej zmene pomerov povinného ako aj zmene pomerov navrhovateľky, preto
je zákonné a správne. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýšil výživné od povinného
pre navrhovateľku z 80 € na 200 € mesačne, rozhodol aj o dlžnom výživnom 500 € za obdobie od
26.6.2018 do 31.10.2018, ktoré vypočítal nasledovne. V preskúmavanom období vznikla povinnému k
navrhovateľke vyživovacia povinnosť 833,33 € [pomerná časť za mesiac jún 2018 (200 € : 30 dní) x 5 dní
= 33,33 € + 4 x 200 = 800 € za mesiac júl, august, september, október 2018, spolu 833,33 €]. V konaní

nebolo sporné, že povinný za posudzované obdobie prispel na výživu navrhovateľky spolu 333,33 €
[pomerná časť za mesiac jún 2018 (80 € : 30 dní) x 5 dní = 13,33 € + 4 x 80 = 320 € za mesiac júl, august,
september, október 2018, spolu 333,33 €]. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným
a skutočne zaplateným výživným za preskúmavané obdobie t.j. 833,33 € - 333,33 € = 500 €. Vzhľadomna výšku určeného výživného odvolací súd zaviazal povinného otca zaplatiť dlh na výživnom do 60
dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlžného výživného odvolací súd
zohľadnil výšku dlžného výživného, ďalšiu vyživovaciu povinnosť povinného otca ako aj jeho schopnosti,

možnosti a majetkové pomery.

12. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).