Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, August 30, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207990
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4118207990.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31575951, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. U., Y. XXX/X,
o zaplatenie sumy 200,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 14. februára 2019, č. k. 25Csp/105/2018-195, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievčastivýrokuozamietnutízvyškužalobyavýrokuonáhrade
trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 28 % úrok p. a. zo sumy 200,96
EUR od 09.01.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nitra (ako súd prvej inštancie alebo prvoinštančný súd podľa § 12 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 14. februára 2019, č. k.
25Csp/105/2018-195 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,96 eura do troch dní
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.2. Vo zvyšku návrh (správne „žalobu“ v zmysle § 131 CSP- pozn. odvolacieho súdu) zamietol.

1.3. Žalobcovi voči žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 200,96 eura s úrokom výške 28 % od 09.01.2018 do zaplatenia z titulu neuhradenia
záväzku, na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 17.04.2014. Žalobca žalovanému listom oznámil
zatvorenie účtu ku dňu 08.01.2018 a mal za to, že má nárok na úrok až do zaplatenia celého dlhu.

2.2.Vovecibolvydanýplatobnýrozkaz,ktorýbolzrušenýprenedoručeniedorúkžalovanéhoanásledne
na nariadenom pojednávaní súd prvej inštancie, konajúc podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu
a žalovaného, vychádzajúc zo skutkových zistení považoval za preukázané (nesprávne uvádzajúc, že
aj výsluchom žalovanej?- pozn. odvolacieho súdu), že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 17.04.2014
zmluvu o spolupráci (zmluvu o zriadení účtu) a poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou
povoleného prečerpania účtu. Žalovaný nedodržal zmluvné dojednania a žalobca ku dňu 08.01.2018

zatvoril - zrušil účet.3.1. Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.1,
2, 5, § 54 ods. 1, 2, § 488, § 511 ods. 1, 2, § 559 ods. 1, 2, § 658 ods. § 879j a § 778 Občianskeho
zákonníka, ako aj podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka.

3.2. Prvoinštančný súd poukázal na to, že záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte,
povolenom prečerpaní, úverová zmluva je obchodným záväzkovým vzťahom, ide o tzv. absolútny
obchod (§ 497 a 708 Obchodného zákonníka), a tento záväzkový vzťah sa podľa právnej teórie a
súdnej praxe riadi vždy ustanoveniami Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto

záväzkového vzťahu. Nie je tu rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim
ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj
prejednávaný prípad, je ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3.3. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv, obsiahnutá v uvedených ustanoveniach
Občianskeho zákonníka , je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v

Obchodnom zákonníku špeciálnou úpravou upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Podľa zákonnej úpravy
uskutočnenej zákonom č. 102/2014 Z.z., účinnej od 01.04.2015, na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa mali použiť normy obchodného práva.

4.1. Žalobca nevysvetlil, v čom by mal žalovaný ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa
Obchodného zákonníka a podľa súdu takýto fakt ani neexistuje. Uzatvorenú zmluvu, napriek tomu, že
podľa znenia sa uzatvárala podľa § 269 Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov
zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, súd prvej inštancie považoval za

zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia
osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch.

4.2. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju
povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi, preto súd považoval návrh žalobcu ohľadne neplatenej istiny

200,96 EUR za dôvodne podaný, pretože žalovaný nesplatil svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlhu, avšak žalobca si úrok z omeškania neuplatňoval.

5.1. Nárok žalobcu, kde si uplatňoval úrok z úveru, resp. debetu i do budúcnosti, po splatnosti dlhu a
zrušení účtu považoval za v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Konštatoval, že nárokom

na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní i
tých,čobysamalipodľazmluvyplatiťpoodstúpeníodzmluvy.Kzánikuvzťahuobežnomúčtedochádza
aj jeho zrušením či uzatvorením. Podľa žalobcu, ktorý poukazoval na zmluvné dojednanie strán a bod
3.12 VOP, kde je uvádzané, že dlžník musí platiť úroky podľa sadzobníka, teda 28 %, sa vlastne zmluvný
vzťah medzi stranami do konečnej úhrady dlhu nikdy nekončí.

5.2. Súd prvej inštancie sa však s týmto stanoviskom žalobcu nestotožňoval, uvádzajúc, že zmluva
o bežnom účte tak ako úverová zmluva sú časovo ohraničené do jej ukončenia zmluvnými stranami
a po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo nežiadal.
Úrok je totiž možné si uplatňovať len v prípade, že si to strany výslovne dohodnú a aj to len počas

obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmluvných strán si žalobca a žalovaný dohodli úrok do splatenia
dlhu počas existencie účtu. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno
považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie strán zmluvného vzťahu. Súd preto žalobu v časti 28
% úroku zo sumy 200,96 eura od 09.01.2018 do zaplatenia zamietol, teda žalobcovi nepriznal nárok
na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98, rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa
02.12.2015, č. k. 25Co/527/2015-63, zo dňa 17.01.2018, č. k. 25Co/230/2017-81 a zo dňa 25.04.2018,
č. k. 25Co/174/2017-116) dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu (jeho splátok).

5.3. Splatnosť nastáva aj zatvorením účtu a vyhlásením splatnosti celého dlhu ku dňu povinnosti
splatenia dlhu (08.01.2018). Od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania,
pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhuvo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie
od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Zmluvné dojednanie v bode 3.12 VOP, ktoré

si žalovaný vyslovene nedojednal, súd považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v rozpore so
spotrebiteľskými predpismi, preto nevidel možnosť vydať rozsudok pre zmeškanie.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi voči žalovanému
priznal plnú náhradu trov konania, pretože neúspech mal len ohľadne príslušenstva a predmetom trov

je súdny poplatok určený z priznanej sumy.

7.1. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí žaloby podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ CSP) a tiež z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP).

7.2. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel
žalobe v plnom rozsahu, žalovaného zaviazal zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a
žalobcovi priznal náhradu trov konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

8.1. Žalobca poukázal na skutočnosť, že uplatnený úrok 28% ročne nie je úrokom z úveru, nejde
o úrokovú sadzbu poskytnutého povoleného prečerpania, preto argumentácia súdu ohľadne (ne)
existencie nároku na úrok po zosplatnení neobstojí a na daný prípad sa nedá aplikovať.

8.2. Uviedol, že daný nárok si uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte
vzniknutý titulom prekročenia bude úročený. Zmluva o účte prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu
náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Naopak, podľa § 18 ods.
1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej

sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web stránke, a to nielen
aktuálne vývesky, ale i historické. Zverejnením vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu
a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon
nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto je zamietnutie nároku na úrok nedôvodné.

9.1. Ohľadne nároku na úrok 28 % ročne žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 27.3.2018, č. k. 43Co/4/2018-54, v ktorom krajský súd uviedol, že v dôsledku toho,
že sa majiteľ dostal prečerpaním finančných prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu,
patria banke z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému úroky dohodnuté zmluvne vo
VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient

platí banke za čerpanie prostriedkov ňou poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené
prečerpanie je podstatným porušením zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky
požadovať úroky za prečerpanie účtu, s ktorou povinnosťou počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch
v § 18 ods.1. Úprava nároku na úrok pri nepovolenom debete vo VOP nie je žiadnou špecifickou
zmluvnou podmienkou zavedenou výlučne žalobcom, ale vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka,

ako aj zo zákona o spotrebiteľských úveroch. Podstatné je, že debetný zostatok je úročený dohodnutou
úrokovou sadzbou a nárok naň je viazaný na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie
s poukazom na § 18 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom jeho výška nemôže byť obmedzená
zákonnou výškou úrokov z omeškania. Krajský súd zaviazal súd prvej inštancie doplnením dokazovania,
či je výška žalobcom požadovaného debetného úroku 28 % ročne porovnateľná s obvyklou výškou

úrokov požadovanou inými bankami v rozhodujúcom období od klientov, ktorí svoj debetný zostatok včas
nevyrovnali, pretože inak nie je možné zistiť, či túto obvyklú výšku úrokov prevyšuje podstatne.

9.2. Pokiaľ ide o povahu prekročenia a formu dohodnutia úroku pri prekročení žalobca odkázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 19.12.2018 sp. zn. 5Co/140/2018, s ktorým sa v plnom

rozsahu stotožňuje. Krajský súd uviedol, že zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy rozoznáva dve formy úveru, ktoré oprávňujú dlžníka čerpať prostriedky nad rámec kladného
zostatku bežného účtu: povolené prečerpanie splatné na požiadanie alebo do troch mesiacov (§ 1 ods.
4) a prekročenie (§ 1 ods. 5).9.3. Povoleným prečerpaním sa podľa § 2 písm. e/ cit. zákona rozumie spotrebiteľský úver, ktorý
umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho

platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa. Na prekročenie sa použijú ustanovenia výslovne
vymenované v § 1 ods. 5, medzi ktorými okrem iného nie je citovaný § 9 ods. 1, ktorý upravuje
písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani odsek 2, ktorý okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj osobitné náležitosti uvedené pod písmenami a/ až v/, teda
sa na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia nevzťahuje ani ustanovenie § 9 ods. 1 písm. i/ zákona

č. 129/2010 Z.z. o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 18 ZoSÚ je dôkazom o
tom, že v prípade zmluvy o otvorení bežného účtu a ak veriteľ umožní spotrebiteľovi prekročenie, nie
je vôbec stanovená zákonná povinnosť uvádzať v zmluve o otvorení bežného účtu úrokovú sadzbu
spotrebiteľského úveru.

10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

11.1. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom
stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario CSP, keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku
žaloby a závislom výroku o náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobcovi 28 % úrok p.a. zo sumy 200,96 EUR od 09.01.2018 do zaplatenia ako aj náhradu
trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

11.2. Predmetom odvolacieho prieskumu nebol výrok rozsudku súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 200,96 eura do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, pretože

tento výrok nebol napadnutý odvolaním a je už právoplatný.

12.1. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani ja jeho zrušenie.

12.2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12.3. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací
súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009).

13.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 17.4.2014 bola medzi žalobcom a žalovaným v súlade s
§ 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka uzatvorená

Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (ďalej len „Zmluva“). Obsahom
zmluvy (bod I.) bola a/ Zmluva o zriadení osobného účtu č. 7265232001, b/ Zmluva o vydaní
a používaní platobnej karty Maestro (ďalej len „PK“), s denným limitom a výškou limitu PK 1 000 EUR,
c/ Zmluva o poskytovaní služieb elektronického bankovníctva a d/ Žiadosť o špecifikáciu služby SMS
notifikácia.

13.2. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú (bod II.1.) Podľa bodu II.2 Zmluvné strany sú oprávnené
kedykoľvek písomne vypovedať Zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty
pre príslušný produkt/službu podľa ustanovení Všeobecných obchodných podmienok - Prima bankaSlovensko, a.s. pre príslušný produkt/službu zriadený na základe Zmluvy (ďalej len „výpoveď Zmluvy“).
Majiteľ účtu podáva výpoveď Zmluvy na formulári Prima banky.

13.3. Podľa bodu II.5 Zmluvy zánik platnosti a účinnosti zmluvy, ani príslušných zmlúv sa nedotýka
povinnosti majiteľa účtu vysporiadať všetky svoje záväzky voči Prima banke, ktoré vznikli zo Zmluvy, s
príslušných zmlúv alebo v súvislosti s nimi.

13.4. Podľa bodu IV.2. Za poskytovanie produktov/služieb je Prima banka oprávnená zúčtovať si

poplatky podľa Sadzobníkov - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení (ďalej len „sadzobník“)
a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého sa poskytnutie
produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného majiteľa účtu vedeného v Prima banke. Majiteľ
účtu vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou
a so sadzobníkom.

13.5. Podľa bodu IV.4. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy sa oboznámil s obchodnými
podmienkami, ktoré sú súčasťou Zmluvy/príslušných zmlúv a zaväzuje sa ich dodržiavať. Prima
banka je oprávnená meniť obchodné podmienky, pričom zmeny a ich účinnosť oznámi Prima banka
zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej
podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia Prima banky v lehotách podľa

obchodných podmienok.

14.1. Podľa bodu 3.4. - Zmluva o bežnom účte - Všeobecných obchodných podmienok účinných od
1.2.2014, Banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou
a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vznikne banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak

výlučne za podmienok v nej uvedených. Pokiaľ tieto VOP pre osobitný druh bežného účtu neurčujú inak,
zmluva o bežnom účte sa uzatvára na dobu neurčitú.

14.2. Podľa bodu 3.7 VOP - Úročenie účtu - zostatok bežného účtu úročí banka aktuálnou úrokovou
sadzbou. Úroková sadzba je pohyblivá a vychádza z referenčnej úrokovej sadzby, ktorou je úroková

sadzba banky pre depozitné produkty.

14.3. Podľa bodu 3.8. VOP - Povinnosti majiteľa účtu - majiteľ účtu zodpovedá za nakladanie
s prostriedkami na bežnom účte zákonným spôsobom. Klient musí mať na bežnom účte
dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru

poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov
voči banke.

14.4. Podľa bodu 3.11.5 môže banka odstúpiť od Zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne
poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Odstúpenie musí

byť odôvodnené. Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Za podstatné porušenie
zmluvných povinností sa považuje podľa písm. b/ - bežný účet je v nepovolenom prečerpaní, ak klient
v lehote stanovenej bankou nepovolené prečerpanie nevyrovnal a pod písm. g/ - klient sa ocitne v
omeškaní s plnením akéhokoľvek záväzku voči banke.

14.5. Podľa bodu 3.12 VOP-Nepovolené prečerpanie - pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií
prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane v prípadoch
dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému
prečerpaniubežnéhoúčtu.Nepovolenéprečerpaniejeautomatickyprijatéprečerpanie,priktorombanka
umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na

bežnom účte. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby - „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ Výšku sadzby
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť. Ustanovenia ods. 8.8. VOP
sa použijú primerane.

14.6. Podľa bodu 8.8. VOP - Úročenie - z poskytnutých peňažných prostriedkov musí klient platiť úroky.
Úroky sa vypočítavajú zo sumy aktuálneho zostatku čerpanej čiastky. Výška úroku sa počíta podľa
počtu skutočne uplynutých dní a roka v trvaní 360 dní. Úroková sadzba sa určuje ako variabilná ročná
percentuálna úroková sadzba (per annum), ktorá je naviazaná na referenčnú úrokovú sadzbu § Úrokovásadzba Povolené prečerpanie na účte“, a to zvlášť pre klientov v segmente obyvatelia a zvlášť pre
klientov v segmente komerčné subjekty. Referenčná úroková sadzba je stanovená bankou v súlade s jej
vnútornými pravidlami pre riadenie úrokových sadzieb. Pravidlá banky pre riadenie úrokových sadzieb

pripúšťajú zmenu výšky referenčnej rokovej sadzby, a to najmä v závislosti od (i) zmeny podmienok
na finančných a devízových trhoch, (ii) zmeny kvality makroekonomických ukazovateľov, ktoré môžu
naznačovať zhoršenie/zlepšenie kreditného rizika na úrovni portfólia obchodov oceňovaných touto
sadzbou, a (iii) zmeny strategického prístupu banky k podpore produktov naviazaných na referenčnú
úrokovú sadzbu. Referenčná úroková sadzba je predmetom Zverejnenia. Nová výška referenčnej

úrokovej sadzby nadobúda platnosť dňom uvedeným v Zverejnení.

14.7. Podľa bodu 8.9 VOP - Splácanie - klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky.
Splácanie povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného
salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie riadené. Klient musí vrátiť banke
všetky peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej

bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem (7) dní. Za
žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na
hodnotu 0,- eur.

15.1. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), účastníci môžu

uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia
predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

15.2. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

15.3. Podľa § 708 ods. 1 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na
určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

15.4. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma (§ 708 ods. 2 ObZ).

15.5. Podľa § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu, alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu

požadovanúsumu,alebouskutočniťvjehomeneplatbynímurčenýmosobám.Bankajepovinnáprijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

15.6. Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

15.7. Podľa § 711 ods. 1 ObZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s

tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

15.8. Podľa § 713 ods. 2 ObZ peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709 účtuje banka
na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a za tento deň
nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných prostriedkov.

16.1. Podľa § 715 ods. 1 ObZ zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou účinnosťou vypovedať.

16.2. Podľa § 715 ods. 3 ObZ zostatok bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu, alebo podľa jeho
príkazuprevedienainýúčetvbanke,alebopoodpočítanínákladovstýmspojenýchnaúčetvinejbanke.

16.3. Podľa § 715 ods. 4 ObZ banka je povinná oznámiť bez zbytočného odkladu majiteľovi účtu výšku
zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.17.1. Podstatnými časťami zmluvy o bežnom účte, okrem určenia zmluvných strán a záväzku banky
zriadiť pre majiteľa bežný účet, je určenie doby, od ktorej sa bežný účet zriaďuje, a určenie meny, v ktorej
sa bežný účet zriaďuje. Bežný účet banka zriaďuje vždy na konkrétnu menu, pričom určenie meny, v

ktorej je účet zriadený a vedený, tvorí podstatnú časť zmluvy o bežnom účte.

17.2. Zmluva o bežnom účte nemá obligatórne povahu odplatnej zmluvy, keďže záväzok zaplatiť banke
odplatu za zriadenie a vedenie bežného účtu netvorí podstatnú časť tejto zmluvy, to znamená, že
táto zmluva môže byť dohodnutá aj ako bezodplatná zmluva. Kogentný charakter má výlučne úprava

úhrady nákladov za vykonanie platieb, podľa ktorej je banka oprávnená požadovať za vykonanie platieb
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Hlavnou
funkciou bežného účtu, ktorý možno zriadiť nielen pre právnické ale aj pre fyzické osoby, je vykonávanie
platobného styku.

17.3. Zmluva o bežnom účte je z hľadiska charakteru obchodno-záväzkového vzťahu absolútnym

obchodom, čo znamená, že sa spravuje treťou časťou OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy,
t. j. či ide o podnikateľov, alebo nepodnikateľov [§ 261 ods. 6 písm. a)]. Ak je účastníkom zmluvy
spotrebiteľ, treba prihliadať aj na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Zmluva o bežnom účte je konsenzuálny kontrakt. Bežný účet sa nezriaďuje

automaticky dohodou zmluvných strán o uzavretí zmluvy o bežnom účte, touto zmluvou sa banka
zaväzuje, že bežný účet od určitej doby zriadi. Zmluvnými stranami sú banka a majiteľ účtu. Majiteľom
účtu môže byť fyzická osoba, resp. právnická osoba bez ohľadu na skutočnosť, či je podnikateľom
alebo nie. Ak je majiteľom účtu - účastníkom zmluvného vzťahu - spotrebiteľ (fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti), je potrebné aplikovať na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte aj
ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl.

18.1. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), účinného v čase
uzavretia predmetnej Zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18.2. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišne zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

18.3. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 3).

18.4. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (ods.4).

18.5. Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

18.6. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak (ods. 2).

19.1. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy zo dňa 17.4.2014 (ďalej len „ZoSÚ“) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.19.2. Na spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo
do troch mesiacov, sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. a) až d) a § 3 ods. 3, § 4 ods. 14,
§ 5 až 8, § 9 ods. 1, 4, 6 až 8, § 10, § 11, § 12 ods. 2, § 15, § 1§ 20 až 23 a § 25 až 27 (§ 1 ods. 4).

19.3. Na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia sa vzťahujú ustanovenia § 1, § 2, § 9 ods. 6, 7 a 8,
§ 11, § 15 ods. 1 a 2, § 18, § 20, § 21 a § 23, 25 až 27 (§ 1 ods. 5).

19.4. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných

predpisov (§ 1 ods. 8).

20.1. Podľa § 2 ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie e/ povoleným prečerpaním forma
spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f/ prekročením automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad

rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania.

20.2. Podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý
sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, musí obsahovať tieto náležitosti: a) podľa § 9

ods. 2 písm. a), b), d), f), g), i) a w), b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť
veriteľa v plnej výške, c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

20.3. Podľa § 10 ods. 2 ZoSÚ počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného

prečerpania je veriteľ povinný pravidelne informovať spotrebiteľa prostredníctvom výpisu z účtu alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, o a) období, ktorého sa výpis z účtu týka,
b) výške čerpaných prostriedkov a dátumy ich čerpania, c) zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho
dátume, d) novom zostatku, e) dátume a výške splátok spotrebiteľa, f) uplatnenej úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, g) všetkých uplatnených poplatkoch súvisiacich so spotrebiteľským úverom

zaplatených v danom období, h) minimálnej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

20.4. Podľa § 10 ods. 4 ZoSÚ veriteľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi aj písomne alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi, zvýšenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
alebo iných splatných poplatkov, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, ak tento

zákon v § 12 ods. 2 neustanovuje inak.

21. Dôsledky porušenia povinností sú uvedené v ustanovení § 11 ZoSÚ. Podľa odseku 1 tohto
ustanovenia poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2

písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22.1. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť,
že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v

listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,
ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

22.2. Podľa § 18 ods. 2 ZoSÚ ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne
informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a/
prekročení, b/ výške prekročenej čiastky, c/ úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d/ akýchkoľvek
uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e/iných možnostiach riešenia tohto
prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

23.1. Odvolací súd preskúmaním prejednávanej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 28 % úroku p.a. zo sumy 200,96 eura od
09.01.2018 nie je vecne správne pre nesprávne právne posúdenie.23.2. Aj keď odvolací súd považuje za správny právny názor prvoinštančného súdu o tom, že predmetná
Zmluva zo dňa 17.4.2014 je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka a ustanovenia osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch (zrejme zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, hoci súd prvej inštancie tento zákon na predmetný prípad vôbec neaplikoval, čo je
treba považovať za nesprávne právne posúdenie veci) a že k zániku vzťahu o bežnom účte dochádza
aj jeho zrušením či uzatvorením alebo v dôsledku odstúpenia od zmluvy, avšak za nesprávny považuje

názor prvoinštančného súdu o tom, že žalobcovi po vyhlásení splatnosti nemožno do budúcnosti
priznať úroky vo výške 28 % p.a. ku dňu splatenia dlhu. Odvolací súd tiež nesúhlasí s názorom
prvoinštančného súdu, že žalobca nemohol oprávnene požadovať od žalovaného zmluvné úroky aj
po splatnosti debetného zostatku na účte žalovaného, ale že mohol od neho požadovať len úroky z
omeškania, ktoré si však neuplatnil.

23.3.Nesprávnyjeajprávnyzáversúduprvejinštancie vbode30.odôvodnenianapadnutého rozsudku,
že nárokom na predčasné splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných
dojednaní, i tých, čo by mali podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy a že dohodnutá splatnosť úveru
je v tomto prípade totožná s debetom ku dňu zrušenia účtu. Za nesprávny považuje aj argument , že
zmluvné dojednanie v bode 3.12 VOP si žalovaný vyslovene nedojednal.

24.1. Odvolací súd k tomuto nesprávnemu právnemu záveru prvoinštančného súdu poukazuje na bod
13.3 tohto odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že zánik platnosti a účinnosti zmluvy sa
nedotýka povinnosti majiteľa účtu, t. j. žalovaného, vysporiadať všetky svoje záväzky voči Prima banke,
t. j. žalobcovi, ktoré vznikli zo zmluvy. Ide pritom o dojednanie účastníkov priamo v Zmluve.

24.2. Podľa bodu 3.11.5 Odstúpenie Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) Prima
banka Slovensko ,a. s., ktoré nadobudli účinnosť od 1.2.2014, a teda ktoré boli platné aj v čase uzavretia
Zmluvy, Banka môže odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné
povinnostialebopovinnostiustanovenéplatnýmiprávnymipredpismi.Odstúpeniemusíbyťodôvodnené.

Zmluva o bežnom účte zanikne ku dňu doručenia odstúpenia. Odstúpením končí platnosť všetkých
súvisiacich produktov a služieb viažucich sa k bežnému účtu Klient musí tieto platobné prostriedky
banke neodkladne vrátiť. Za podstatné porušenie zmluvných povinnosti sa považujú najmä nasledovné
skutočnosti: b/ bežný účet je v nepovolenom prečerpaní a klient v lehote stanovenej bankou nepovolené
prečerpanie nevyrovnal.

24.3. Pred zánikom zmluvy o bežnom účte sú klient a banka povinní vysporiadať svoje vzájomné
záväzky z nich vyplývajúce. Týmto nie je dotknuté právo banky na úhradu pohľadávok vzniknutých za
trvania zmluvného vzťahu, o ktorých sa banka dozvedela po zániku zmluvy o bežnom účte. Banka zruší
všetky služby súvisiace s bežným účtom (bod 3.11.6 VOP - Vysporiadanie vzájomných pohľadávok.

24.4. Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako ja v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec

aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa použijú primerane. Výšku sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť (bod 3.12 VOP - Nepovolené prečerpanie).

24.5. Podľa bodu 8.9 VOP musí klient vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky. Splácanie
povoleného prečerpania sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním debetného zostatku
bežného účtu klienta, na ktorom bolo povolené prečerpanie zriadené. Klient musí vrátiť banke všetky
peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem

(7) dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené
prečerpanie na hodnotu 0,- eur. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť tú časť povoleného
prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie
nadobudne účinnosť.25.1. Z uvedených zmluvných dojednaní ako aj z ust. § 48 OZ vyplýva, že nárok banky (žalobcu) na
úrok z prekročenej čiastky za dobu nepovoleného prečerpania bežného účtu v dôsledku odstúpenia od

zmluvy nezaniká, keďže vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy z dôvodu jej skoršieho porušenia.

25.2. Pre nepovolené prečerpanie je charakteristické , že majiteľ účtu minie zo svojho účtu v banke viac
peňazí ako na ňom má, pokiaľ nemá uzatvorenú zmluvu o povolenom prečerpaní. K nepovolenému
prečerpaniu však dochádza aj v tom prípade, ak majiteľ účtu prekročí výšku povoleného prečerpania

a v takom prípade si banka spravidla účtuje aj vyššie úroky ako je to v prípade úrokov z povoleného
prečerpania.

26. V prejednávanej veci sa žalovaný ako majiteľ účtu dostal do prečerpaním finančných podmienok na
jeho osobnom účte do debetu, pričom išlo o nepovolené prečerpanie, keďže z výpisu účtu zaslaného
žalobcom žalovanému za obdobie 30.09.2017-31.10.2017 (č. l. 119-120) vyplýva, že výška limitu

povoleného prečerpania platná od 02.10.2017 je 0 EUR a z VOP takisto vyplýva, že povolené
prečerpanie zanikne tiež zrušením bežného účtu, ku ktorému sa povolené prečerpanie viaže. S
ukončením zmluvy je spojená povinnosť splatiť povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie je splatné
na požiadanie, to znamená, že klient musí vrátiť peňažné prostriedky v bankou určenej lehote (bod
8.13. VOP). Odstúpením od zmluvy nestrácajú platnosť a účinnosť ustanovenia o úroku z omeškania,

ustanovenia o riešení sporov medzi zmluvnými stranami a ustanovenia týchto VOP (najmä ustanovenia
o bankovom tajomstve a ochrane osobných údajov) a ďalej tie ustanovenia, ktoré vzhľadom na svoju
povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy o úvere, a to až do času úplného vyrovnania záväzkov medzi
zmluvnými stranami. Zabezpečenie dojednané zmluvou o úvere sa vzťahuje aj na nároky banky po
odstúpení od zmluvy (bod 13.2 VOP).

27.1. Podľa rozsudku Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15 Zmluva o
úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné náležitosti musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.

27.2. V Zmluve zo dňa 17.4.2014, v článku IV. Záverečné ustanovenia, bod 3 je uvedené, že vzájomné

práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia Všeobecnými
obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s. v platnom znení (ďalej len „obchodné
podmienky“). V bode 4 tohto článku je uvedené, že „Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom Zmluvy
sa oboznámil s obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou Zmluvy/ príslušných zmlúv a zaväzuje sa
ich dodržiavať. Prima banka je oprávnená meniť obchodné podmienky, pričom zmeny a ich účinnosť

oznámi Prima banka zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu
alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického komunikačného zariadenia Prima banky
v lehotách podľa obchodných podmienok“.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluvné

dojednanie v bode 3.12 VOP si žalovaný vyslovene nedojednal. K žalobe priložené Všeobecné
obchodné podmienky ako aj Sadzobník poplatkov Prima banka nadobudli účinnosť 1.2.2014. Žalobca
mohol účtovať voči žalovanému úrok za prečerpanie, keďže bol zmluvnými stranami v Zmluve v spojení
s VOP a sadzobníkom dojednaný, čo aj žalobca v konaní preukázal, teda v tomto smere uniesol
dôkazné bremeno, preto žalovanému vznikla povinnosť platiť v prípade nepovoleného prečerpania

úroky žalobcovi.

29.1. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základeúrokovejsadzby„úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu“,čojezrejmézbodu3.12Všeobecných

obchodných podmienok. V úrokových sadzbách produktov účinných od 1.1.2018 predložených
žalobcom je uvedená výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 % per annum. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že nepovolené prečerpanie predstavuje porušenie povinnosti klienta (dlžníka),
s ktorým sa spájajú sankcie, a to úrok z nepovoleného prečerpania.

29.2. K povahe debetného zostatku na bežnom účte žalovaného - nárok na úrok z prekročenia je
potrebnéuviesť,ženároknaúrokperannumvyplývapriamozozákona,pričomprvoinštančnýsúdvôbec
neaplikoval na daný skutkový stav ustanovenia § 2 písm. f/ a § 18 citovaného ZoSÚ. V zmysle § 2 písm.
f/ sa prekročením rozumie automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovidisponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečrpania a v zmysle § 18 ods. 1 ak ide o zmluvu o
otvorení bežného účtu a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný

informovať spotrebiteľa pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné
spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
indexe alebo referenčnej sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
sankciách, úrokoch z omeškania a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto
poplatky môžu meniť. Podľa § 18 ods. 3 ZoSÚ na prekročenie sa vzťahujú ustanovenia o najvyššej

prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka.

29.3. Z uvedeného vyplýva, že aj bez osobitných ustanovení Zmluvy o bežnom účte sa prekročenie
spravuje ustanoveniami zákona spotrebiteľských úveroch o prekročení, pričom v prípade prekročenia
nemusí zmluva ako obligatórnu náležitosť obsahovať dokonca ani údaj o výške úroku. Naopak,
podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu

o úrokovej sadzbe, čo aj žalobca v tejto preskúmavanej veci listinnými dôkazmi preukázal. Žalobca
zverejňujeVOP,Sadzobníkpoplatkovakoivýškuúrokovýchsadziebvúrokovejvýveskenawebstránke,
a to nielen aktuálne, ale i historické, na každom obchodnom mieste (požiadavka zákona o bankách) a
každú zmenu banka oznamuje klientom vo výpisoch z účtu. Okrem toho bol žalovaný informovaný o
svojom prekročení na účte výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplýva výška a obsah prekročenia.

30.1. Už z povahy opísaného nároku na úrok z prekročenia vyplýva, že nárok naň je viazaný na vrátenie
peňažných prostriedkov tvoriacich prekročenie v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a jeho výška nemôže
byť obmedzená zákonnou výškou úrokov z omeškania, keďže by nedávala zmysel ani logiku osobitná
úprava v § 18 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, čo je úplne

odlišný inštitút oproti zákonným úrokom z omeškania.

30.2. Úroky pri povolenom prečerpaní, pre ktoré je charakteristické, že klient banky zo svojho účtu minie
viac peňazí, ako na ňom má, alebo ak prekročí výšku povoleného prečerpania, sú vlastne odplatou
spojených s poskytnutím peňažných prostriedkov. K nepovolenému prečerpaniu, čo je aj predmetný

prípad, dochádza vtedy, dlžník nemá uzatvorenú zmluvu o povolenom prečerpaní (v tejto veci žalovaný
nemal povolené prečerpanie od 02.10.2017) alebo ak dlžník prekročí výšku povoleného prečerpania
(napr. má povolené prečerpanie 500 a minie 600 EUR). Dohodnuté úroky je treba odlišovať od úrokov z
omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo a predstavujú sankciu za porušenie povinnosti dlžníka
vrátiť dlh riadne a včas, avšak úroky z prečerpania majú inú funkciu, a to ako odplatu či sankciu za

prijaté prečerpanie nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania.

31.1. V tejto preskúmavanej veci sa žalovaný ako majiteľ účtu dostal prečerpaním finančných
prostriedkov na jeho bežnom účte do debetu, v dôsledku čoho žalobca ako banka odstúpil od Zmluvy
uzavretej so žalovaným a zrušil mu bežný účet jeho uzatvorením, a tak má žalobca voči žalovanému na

úroky za prečerpanie účtu odo dňa nasledujúceho po odstúpení, resp. po zrušení účtu, a to konkrétne
na úroky z prečerpanej (prekročenej) sumy, keďže boli zmluvne dohodnuté v bode 3.8 a 3.12 a
8.8 VOP, a to doby vrátenia peňažných prostriedkov, ktoré tvoria prekročenie; v tomto konkrétnom
prípade do doby vrátenia sumy 200,96 eura, na zaplatenie ktorej bol žalovaný už právoplatne zaviazaný
v napadnutom rozsudku, ktorý výrok nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu, keďže nebol

napadnutý odvolaním.

31.2. Odvolací súd poukazuje aj na právnu argumentáciu v podobnej veci v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 27. marca 2018, č. k. 43Co/4/2018-54, ktorý v bode 49 odôvodnenie rozhodnutia
uviedol: „V prejednávanej veci sa jedná o ten prípad, kedy sa majiteľ účtu dostal prečerpaním finančných

prostriedkov na jeho osobnom účte do stavu mínusu, a teda debetu, v dôsledku čoho patria banke
z takto poskytnutých peňažných prostriedkov žalovanému, zaťažených debetom, úroky dohodnuté vo
VOP, a to v bode 3.8 VOP a 3.12 s o odkazom na bod 8.8 VOP s tým, že úrok z prekročenej čiastky
po dobu nepovoleného prečerpania je odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov ňou
poskytnutých nad rámec zostatku na jeho účte. Nepovolené prečerpanie je podstatným porušením

Zmluvy o bežnom účte, ktoré má za následok nielen právo banky požadovať úroky za prečerpanie účtu,
s ktorou povinnosťou počíta aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 18 ods. 1, ale má právo aj na
zrušenie takéhoto účtu, kedy záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným končí. Zrušenie účtu je
banka povinná vykonať po vyporiadaní pohľadávok a záväzkov týkajúcich sa účtu a súčasne je povinnámajiteľovi účtu zrušenie zmluvy písomne oznámiť s uvedením dátumu, ku ktorému tak došlo. K zániku
samotnej Zmluvy by však malo dôjsť výpoveďou, kedy by zmluva o bežnom účte zanikla dňom jej
doručenia majiteľovi účtu“.

32.1. Pokiaľ ide o výšku žalobcom požadovaného úroku za prekročenie, odvolací súd poukazuje na
ust. § 52 ods. 2 OZ, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, v zmysle ktorého ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri

posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

32.2. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 31.5.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

33.1. V čase uzavretia Zmluvy dňa 17.4.2014 výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru
upravoval§3ods.10zákonač.258/2001Z.z.a§1ods.1užzrušenéhonariadeniavládySRč.238/2008

Z. z. Ak výška odplaty podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere presahovala zákonom prípustnú výšku,
bola odplata v tejto časti neplatná, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Išlo
o jeden z prípadov relatívnej neplatnosti (§ 40a OZ) kombinovanej s čiastočnou neplatnosťou právneho
úkonu podľa § 41 OZ. Žalobu o určenie neplatnosti výšky odplaty za spotrebiteľský úver bolo možné
oprieť o ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z.

33.2. Ustanovenie § 53 ods. 6 OZ od 1. 11. 2008 sa týkalo iných foriem poskytovania peňažných
prostriedkov, ako boli spotrebiteľské úvery, ak zároveň išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ.
Zmyslom ustanovenia § 53 ods. 6 OZ bolo postihovanie neprimeranej odplaty pri iných finančných
plneniach, ako sú spotrebiteľské úvery, a to neplatnosťou právneho úkonu. Za kritérium, na základe

ktorých sa posudzovala výška odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky, sa považovali odplaty
poskytované bankami za spotrebiteľské úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.
Podľa zákona výška odplaty nesmie „podstatne“ prevýšiť obvyklú mieru odplaty požadovanej bankami.
Výška obvyklej odplaty vyplýva z ustanovenia § 502 ods. 1 OBZ. Podľa neho, ak nie sú dojednané úroky
medzi veriteľom a dlžníkom, platí, že dlžník ich platí v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona. V opačnom prípade je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

34.1. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákonč.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchpredpisov,aozmeneadoplneníniektorých

zákonov, zmenila s účinnosťou od 1. júna 2014 znenie odseku 6 takto: Ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,
ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

34.2. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie “).

35.1. Podľa 1 ods. 4 nariadenie na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa

použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

35.2. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných

prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.35.3. Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace
alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je

najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne
(§ 1a ods. 2 nariadenia).

35.4. Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odseku 1 až 3 ku dňu
uzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,ktorejpredmetomjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi.

36.1. Pretože v preskúmavanej veci Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je zo dňa 17.4.2014,
ohľadne výšky úrokov za prečerpanie bolo potrebné vychádzať z právneho stavu platného a účinného
v čase uzatvorenia Zmluvy a posúdiť, či úrok za prečerpanie vo výške 28 % per annum podstatne
neprevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že
pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014,
obmedzenie výšky odplaty sa tu aplikovalo, ale sa posudzovalo, či úrok podstatne neprevyšoval odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch.

36.2. V II. kvartáli roku 2014, teda v čase uzavretia Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vážený
priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov predstavoval 15,65 %. Vychádzajúc
z uvedeného je preto potrebné považovať úrok za prečerpanie vo výške 28 % per annum za odplatu,
ktorá podstatne neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch a ktorá nie je v rozpore s dobrými mravmi, ani ktorá nespôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pre ktorú by mala
byť neplatná, preto odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku
o zamietnutí zvyšku žaloby zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28 % úrok p. a. zo
sumy 200,96 EUR od 09.01.2018 do zaplatenia.

37.1. Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

37.2. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

37.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súdu prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

37.5. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2 CSP zmenil aj závislý výrok o náhrade trov konania
prvoinštančného konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvoinštančného
konaniavplnomrozsahu.Pretožežalobcabolajvodvolacomkonaníúspešný,odvolacísúdmuvzmysle
§ 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).