Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 19, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23Cb/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210284
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2114210284.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: W.. B. E., so sídlom

kancelárie T.., Z., správca úpadcu: DANUBIAPRINT, a.s., so sídlom Medená 22, Bratislava, IČO: 35 686
791, právne zastúpený: Zvara advokáti, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 1, Bratislava, IČO: 46 547 878,
proti žalovanému: R.. B. W., bytom K. XX, G., právne zastúpený: JUDr. Pavol Čičmanec, advokát so
sídlom Prievozská 14/A, Bratislava, o zaplatenie sumy 282.148 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému k rukám právneho zástupcu žalovaného trovy

konania (vrátane trov odvolacieho konania) v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.05.2009, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 282.148 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Svoj žalobný návrh zdôvodnil tým, že v konkurze na majetok úpadcu bol žalovaný uznesením č.k.
4K 247/98-909 zo dňa 26.03.2004 ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesením
č.k. 4K 247/98-1104 zo dňa 07.06.2006 konkurzný súd zbavil žalovaného jeho funkcie a do tejto

funkcie ustanovil JUDr. Karola Kovára. Tento ako správca zistil, že žalovaný počas výkonu svojej
funkcie uzatvoril ako veriteľ s fyzickou osobou - N. M. ako dlžníkom päť zmlúv o pôžičke, na základe
ktorých poskytol dlžníkovi finančné prostriedky v celkovej výške 132.775,68 eur (4.000.000 Sk). Zmluvou
o pôžičke zo dňa 24.05.2005, v znení Dodatku č. 4 bola dlžníkovi poskytnutá suma 33.193,92 eur
(1.000.000 Sk), ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do
31.05.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.05.2005, v znení Dodatku č. 4 bola dlžníkovi poskytnutá suma
33.193,92 eur (1.000.000 Sk), ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške 3 % p. a. vrátiť

v lehote do 30.09.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 12.08.2005, v znení Dodatku č. 3 bola dlžníkovi
poskytnutá suma 16.596,96 eur (500.000 Sk), ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške
3 % p. a. vrátiť v lehote do 30.09.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 14.09.2005, v znení Dodatku č. 4
bola dlžníkovi poskytnutá suma 16.596,96 eur (500.000 Sk), ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými
úrokmi vo výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do 30.09.2006. Zmluvou o pôžičke zo dňa 27.01.2006, v znení
Dodatku č. 1 bola dlžníkovi poskytnutá suma 33.193,92 eur (1.000.000 Sk), ktorú sa zaviazal spolu s
dojednanými úrokmi vo výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do 30.09.2006. Dlžník svoje záväzky nesplnil

a do konkurznej podstaty vrátil s omeškaním dňa 11.01.2007 len sumu 33.193,92 eur (1.000.000 Sk).
Žalovaný ako veriteľ uzavrel ďalšie dve zmluvy o pôžičke so spoločnosťou LUDEKO, s.r.o., Trnava, IČO:
36 262 943 (v ktorej bol v čase uzavretia zmlúv jedným zo spoločníkov a konateľov aj N. M.), ktorými
poskytol dlžníkovi z konkurznej podstaty úpadcu peňažné prostriedky v celkovej sume 199.163,51 eur(6.000.000 Sk), pričom Zmluvou o pôžičke zo dňa 03.01.2006, v znení Dodatku č. 2 bola dlžníkovi
poskytnutá suma 132.775,68 eur (4.000.000 Sk), ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými úrokmi vo výške
3 % p. a. vrátiť v lehote do 31.10.2006 a Zmluvou o pôžičke zo dňa 25.01.2006, v znení Dodatku č. 1

bola dlžníkovi poskytnutá suma 66.387,84 eur (2.000.000 Sk), ktorú sa zaviazal spolu s dojednanými
úrokmi vo výške 3 % p. a. vrátiť v lehote do 31.10.2006. Ani tento dlžník svoje záväzky nesplnil a do
konkurznej podstaty vrátil s omeškaním dňa 11.01.2007 len sumu 16.596,96 eur (500.000 Sk). Správca
úpadcu JUDr. Karol Kovár podal proti obidvom dlžníkom dňa 24.01.2007 na Okresný súd Trnava návrhy
na vydanie platobných rozkazov. Konanie proti dlžníkovi N. M. bolo vedené pod sp. zn. 26C/36/2010 a

proti spoločnosti LUDEKO, s.r.o. pod sp. zn. 31Cb/158/2008. V dôsledku konania žalovaného nemohol
žalobca vyplatiť v konkurze plnenie oddelenému veriteľovi, na ktoré bol opatrením konkurzného súdu
daný súhlas. Žalovaný hrubo porušil svoju zákonnú povinnosť postupovať pri výkone funkcie správcu
s odbornou starostlivosťou a navyše pôžičky ani nevymáhal ihneď po uplynutí dohodnutého termínu
plnenia. Žalovaný porušil právnu povinnosť v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka
tým, že v rozpore so zákonom poskytol finančné prostriedky patriace do konkurznej podstaty úpadcu,

ktoré mali slúžiť na uspokojenie veriteľov v konkurze. Uvedeným konaním došlo k vzniku priamej škody
zmenšením majetku patriaceho do konkurznej podstaty vo výške 282.148,31 eur (8.500.000 Sk) a tiež
vo forme ušlého zisku, a to nedosiahnutím príjmov, ktoré by konkurzná podstata dosiahla z obvyklých
úrokov pri vklade do peňažného ústavu. K vzniku škody teda došlo v príčinnej súvislosti s porušením
povinnostižalovanéhovykonávaťfunkciusprávcusodbornoustarostlivosťou.Užalovanéhoakosprávcu

konkurznej podstaty ide o zavinené konanie, pretože v tejto funkcii musel vedieť, že v prípade nesplnenia
záväzkov zo zmlúv o pôžičke včas a riadne budú konkurzní veritelia ukrátení. Žalobcom uplatnená
škoda vo forme ušlého zisku zodpovedá ušlým príjmom, ktoré by úpadca dosiahol vložením požičaných
peňažných prostriedkov na úložky v komerčnej banke.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že ako správca uzatvoril zmluvy o pôžičke tak, ako
uviedol žalobca. Z ich obsahu podľa neho vyplýva, že ide o štandardné zmluvy, na základe ktorých boli
požičiavané peniaze v súlade s v tom čase platnou právnou úpravou úročené o 1 % vyšším úrokom, než
aký bol obvyklý v peňažných ústavoch v mieste a čase uzatvárania zmlúv. Keďže zmluvy o pôžičkách
boli uzatvárané v časovom rozmedzí od 24. mája 2005 do 25. januára 2006 s dátumami splatnosti

od 30. septembra 2006 do 31. októbra 2006, je zrejmé, že v čase vydania uznesenia konkurzného
súdu, na základe ktorého bol žalovaný zbavený funkcie správcu, nebola žiadna zo zmlúv po dobe
splatnosti. Žalovaný poprel, že by svojím konaním hrubo porušil zákonnú povinnosť postupovať pri
výkone funkcie správcu s odbornou starostlivosťou, keďže nemohol v čase po uplynutí doby splatnosti
pôžičiek zabezpečiť ich vymáhanie, pretože bol z funkcie správcu viac ako tri mesiace odvolaný a jeho

funkciu zastával JUDr. Karol Kovár. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že na sú na jeho strane splnené všetky
predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti. Z ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o konkurze
a vyrovnaní sa nedá vyvodiť jednoznačný záver, že v ňom uvádzaný pojem odborná starostlivosť
neumožňovala žalovanému uzatvárať zmluvy o pôžičkách. V čase podpisovania zmlúv platný a účinný
zákon o konkurze a vyrovnaní nezakazoval správcom takéto právne úkony uskutočňovať.

4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 10Cbi/9/2009-216 zo dňa 02.02.2011 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 282.148 eur spolu s ušlým ziskom. Proti uvedenému rozhodnutiu
podal žalovaný odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Obo/62/2011-291 zo dňa 29.03.2012
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia vyplýva,

že na prejednanie žaloby o náhradu škody je vecne a miestne príslušný okresný súd podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Krajský súd v Bratislave preto postúpil vec Okresnému
súdu Trnava ako vecne a miestne príslušnému súdu.

5. Okresný súd Trnava vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 23Cb/39/2014-363 zo dňa 25.03.2015 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 282.148 eur spolu s úrokom vo výške 1,54 %
ročne zo sumy 33.193,92 eur od 31.05.2005 do zaplatenia, s úrokom vo výške 1,53 % ročne zo sumy
16.596,96 eur od 13.08.2005 do zaplatenia, s úrokom vo výške 1,53 % ročne zo sumy 16.596,96 eur od
15.09.2005 do zaplatenia, s úrokom vo výške 1,587 % ročne zo sumy 33.193,92 eur od 28.01.2006 do
zaplatenia, s úrokom vo výške 1,587 % ročne zo sumy 116.178,72 eur od 04.01.2006 do zaplatenia, s

úrokom vo výške 1.587 % ročne zo sumy 66.387,84 eur od 26.01.2006 do zaplatenia. Zároveň žalobcovi
nepriznal náhradu trov konania.6. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č.k.
21Cob/85/2015 - 408 zo dňa 28.04.2017 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a
vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia poukázal okrem iného na to,

že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, akú právnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 415
Občianskeho zákonníka v súvislosti s uzatváraním zmlúv o pôžičkách mal žalovaný porušiť a na základe
čoho dospel k záveru, že bol naplnený jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu, a to protiprávny
úkon. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, kedy mala vzniknúť škoda, ktorej
náhrady sa žalobca domáha. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva, či vzhľadom

na námietku premlčania uplatnenú žalovaným súd prvej inštancie v konaní skúmal, či si žalobca uplatnil
náhradu škody v adhéznom konaní, čo má vplyv na plynutie premlčacej doby.

7. Súd vykonal dokazovanie výpoveďou žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä
s uznesením konkurzného súdu č.k. 4K 247/98-1104, zmluvami o pôžičke a ich dodatkami, výpisom z
obchodného registra dlžníka LUDEKO s.r.o., výpismi z účtu úpadcu, listinami z trestného spisu ohľadom

trestného konania vedeného proti žalovanému, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca v konaní uviedol, že v danej veci subjektívna lehota nezačala plynúť skôr ako v momente
reálnej vedomosti žalobcu o tom, že táto škoda vznikla, teda, že predmetné pôžičky nebudú splatené

a ani reálne vymožiteľné voči tretím subjektom. Vedomosť žalobcu nemohla nastať v deň , ktorý
uvádzažalovaný,pretoževmesiacochseptemberaoktóber2006nastalasplatnosťpôžičiek.Momentom
splatnosti pôžičiek a ich nezaplatením vznikla pohľadávka žalobcu voči uvedeným dlžníkom. Nárok
na náhradu škody voči žalovanému vznikol až momentom, keď mal žalobca preukázanú a skutočnú
vedomosť o tom, že pohľadávka nebude zo strany dlžníkov uspokojená. Pokiaľ ide o premlčanie

nároku, poukázal na ustanovenie § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka s tým, že dňa 20.06.2006
prevzal od žalovaného spisový materiál. S ohľadom na jeho obsiahlosť však nemohol ihneď zistiť
skutočnosti odôvodňujúce uplatnenie nároku na súde. Okrem toho splatnosť väčšiny pôžičiek bola dňa
30.09.2006 (v prípade dlžníka M.) a dňa 31.10.2006 (v prípade dlžníka LUDEKO s.r.o.). Aj napriek
tomu, že dlžníci na základe výzvy žalobcu z 27.11.2006 plnili dňa 11.01.2007 len čiastočne (celkovo

vo výške 49.790,88 eur), k uvedenému dátumu nebolo zrejmé, že k splneniu zvyšku dlhu nedôjde.
Dňa 24.01.2007 podal žalobca na Okresný súd Trnava žaloby, ktorými sa domáhal zaplatenia dlžných
súm vo výške 99.581,76 eur a vo výške 182.566,55 eur. Žalobca až v priebehu predmetných konaní
postupne zistil, že finančné prostriedky, ktoré žalovaný požičal z majetku úpadcu, nebudú do konkurznej
podstaty vrátené vzhľadom na nulovú bonitu oboch dlžníkov. N. M. ako svedok v konaní proti LUDEKO,

s.r.o. na pojednávaní 14.05.2009 potvrdil uzavretie zmlúv so žalovaným i prevzatie peňazí, ktoré však
spoločnosť nemôže vrátiť z dôvodu, že ich ďalej požičala ďalším subjektom, ktoré ich nevrátili, a preto
sa spoločnosť LUDEKO, s.r.o. dostala do platobnej neschopnosti. Vzhľadom na uvedené, začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby nemožno jednoznačne určiť, pretože pri posudzovaní otázky, kedy
sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej skutočnej

vedomosti o týchto prvkoch, nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich, a až vtedy začne poškodenému
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba teda nezačala plynúť skôr
ako od momentu zrušenia vydaných platobných rozkazov vo veciach vedených na Okresnom súde
Trnava, sp. zn. 26C/36/2010 (čo bolo oznámené žalobcovi dňa 29.03.2010) a sp. zn. 31Cb/158/2008
(uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 22.07.2008) z dôvodov nemožnosti ich doručenia dlžníkom,

čo vyvolalo u žalobcu dôvodné pochybnosti o vymožiteľnosti predmetných pohľadávok. Vzhľadom na
uvedené je v prejednávanej veci treba aplikovať trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začala
plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých pôžičiek.

9. Právny zástupca žalobcu v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že čo sa týka porušenia

právnej povinnosti alebo nezákonného konania ako podmienky náhrady škody, aj keď zákon o konkurze
a vyrovnaní nezakazuje, aby správca konkurznej podstaty požičiaval finančné prostriedky inej osobe,
v ustanovení § 8 ods. 2 ukladá povinnosť správcovi postupovať s odbornou starostlivosťou. Konanie s
odbornou starostlivosťou je ustálené v judikatúre. Výkladovo odborná starostlivosť zahrňuje požiadavku
na konanie s potrebnými znalosťami, teda starostlivosť, ktorú by vynaložila bežne starostlivá a pozorná

osoba v podobných situáciách a pri vzatí do úvahy všetkých rozumne prístupných informácií. Žalovaný
nekonal s odbornou starostlivosťou, keď požičal peniaze z majetku konkurznej podstaty, ale pôžičky
žiadnym spôsobom nezabezpečil pre prípad, ak by dlžník nebol schopný tieto pôžičky uhradiť. Čo sa
týka otázky premlčania, škoda nevznikla tým, že správca ako žalovaný požičal peniaze inej osobea rovnako škoda nevznikla tým, že v lehote splatnosti dlžník pôžičku nesplatil. Ku škode došlo až v
momente, kedy žalobca dospel k presvedčeniu, že vymáhanie pohľadávok bude zjavne neúspešné a
preto začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty odôvodnil od termínu 22.07.2008. Z trestného

rozsudku Okresného súdu Trnava vyplýva, že predchádzajúci správca si na hlavnom pojednávaní
neuplatnil náhradu škody z dôvodu, že sa náhrady škody domáhal v civilných konaniach. Prvýkrát bol
v trestnom konaní vypočutý poškodený V.. N. N. - predchádzajúci správca, dňa 22.07.2009, kde pripojil
do trestného spisu aj žalobu o náhradu škody, teda žalobu podanú v tomto konaní, kde uviedol, že
túto škodu vymáha voči predchádzajúcemu správcovi. Žalobca postupoval správne ak podal návrh na

vydanie platobného rozkazu a až v priebehu tohto konania získal informácie, že dlžníci sú nemajetní, a
že v budúcnosti aj v prípade, ak by získal exekučný titul nebude môcť pohľadávku vymôcť. Až získaním
týchto informácií vznikla na majetku konkurznej podstaty škoda a začala plynúť subjektívna lehota na
náhradu škody.

10. Žalovaný v konaní uviedol, že peniaze z konkurznej podstaty začal požičiavať v období, keď úroky z

vkladov na účtoch v bankách klesali a považoval to za možnosť zhodnotenia podstaty, pričom konkurzný
sudca nebol o tejto jeho činnosti informovaný. Uviedol tiež, že s dlžníkom M., ktorému požičal prostriedky
na podnikanie, sa pred uzavretím zmlúv o pôžičke nepoznal a ani si bonitu dlžníkov neoveroval. Pokiaľ
ide o zabezpečenie vzniknutých pohľadávok, nepozná žiadny právny predpis, ktorý by takú povinnosť
ukladal. Predpokladal, že na zabezpečenie pôžičiek bude zriadené záložné právo k rodinnému domu,

ktorý M. staval, čo sa však nestalo.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 20.10.2010 vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku. Poukázal na výpoveď žalobcu v trestnom konaní - zápisnicu o výsluchu svedka
(žalobcu) zo dňa 22.07.2009 (č.l. 104 spisu), v zmysle ktorej žalobcovi už od augusta 2006 na základe

vykonaného auditu bolo známe, že bola spôsobená škoda a tiež kto za ňu zodpovedá. Z dátumov
uvedených v podaní žalobcu zo dňa 14.10.2010 je tiež zrejmé, že žalobca túto subjektívnu vedomosť
mal. Už v trestnom konaní žalobca vystupoval ako poškodený a dátumom podania žaloby voči dlžníkom
úpadcu, t.j. 24.01.2007 začala plynúť subjektívna premlčacia lehota. Vedomosť o škode musel žalobca
nadobudnúť dňom 20.06.2006, kedy prevzal od predošlého správcu, teda žalovaného, celý spisový

materiál.

12. Právny zástupca žalovaného v ďalšom konaní (po zrušení rozsudku) uviedol, že žalobca sa dozvedel
o tom, kedy škoda vznikla a nadobudol nezlomné presvedčenie o tom, že je to škoda už dňa 24.01.2007,
lebo týmto dátumom podal voči dlžníkom žaloby o vrátenie pôžičiek. Teda už týmto dátumom mal nielen

reálnu vedomosť o vzniknutej škode a o jej rozsahu, ale presne vedel, na základe akých právnych
úkonov vznikla, kto tieto právne úkony uskutočnil, kto za ne zodpovedá a toto svoje presvedčenie mohol
objektívne vyjadriť aj v peniazoch, čo aj podanými žalobami urobil. Teda od 24.01.2007 mu začala plynúť
dvojročná subjektívna lehota voči žalovanému na podanie žaloby. Pretože však žalobca uplatnil svoj
nárok až dňa 14.05.2009, podal žalobu po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, a preto

je uplatnený nárok premlčaný.

13. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K/247/98-1104 zo dňa 07.06.2006 vyplýva, že za
nového správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Karol Kovár, pričom funkcia pôvodného
správcu (žalovaného) zanikla dňom 07.06.2006.

14. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4K/247/1998-1321 zo dňa 15.02.2012 vyplýva,
že do funkcie nového správcu konkurznej podstaty konkurzný súd ustanovil žalobcu, pričom funkcia
dovtedajšieho správcu JUDr. Karola Kovára zanikla dňom 15.02.2012.

15. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 24.05.2005 medzi žalovaným (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že žalovaný poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 33.193,92 eur (1.000.000 Sk), pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5
% z požičanej sumy, s tým, že pôžička bola poskytnutá na dobu 5 mesiacov. Dodatkom č. 1 k Zmluve
o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 20.12.2005, Dodatkom č. 2 do 31.03.2006,

Dodatkom č. 3 do 31.05.2006 a Dodatkom č. 4 najneskôr do 31.05.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

16. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 30.05.2005 medzi žalovaným (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že žalovaný poskytol dlžníkovititulompôžičky33.193,92eur(1.000.000Sk),pričomzmluvnéstranysadohodlinaročnomúroku2,5%z
požičanej sumy, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 31.10.2005. Dodatkom
č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 20.12.2005, Dodatkom č. 2 do

31.03.2006, Dodatkom č. 3 do 31.05.2006 a Dodatkom č. 4 najneskôr do 31.09.2006 s úrokmi vo výške
3 % ročne.

17. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 12.08.2005 medzi žalovaným (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že žalovaný poskytol dlžníkovi

titulom pôžičky 16.596,96 eur (500.000 Sk), pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5 % z
požičanej sumy, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 31.10.2005. Dodatkom
č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 31.03.2006, Dodatkom č. 2 do
31.05.2006, Dodatkom č. 3 do 31.09.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

18. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 14.09.2005 medzi žalovaným (vykonávajúcim funkciu správcu

konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že žalovaný poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 16.596,96 eur (500.000 Sk), pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5 %,
s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 30.11.2005. Dodatkom č. 1 k Zmluve
o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 20.12.2005, Dodatkom č. 2 do 31.03.2006,
Dodatkom č. 3 do 31.05.2006 a Dodatkom č. 4 najneskôr do 30.09.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

19. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 27.01.2006 medzi žalovaným (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a N. M. ako dlžníkom vyplýva, že žalovaný poskytol dlžníkovi
titulom pôžičky 33.193,92 eur (1.000.000 Sk), pričom zmluvné strany sa dohodli na ročnom úroku 2,5
%, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do 31.05.2006. Dodatkom č. 1 k Zmluve

o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 30.09.2006 s úrokmi vo výške 3 % ročne.

20. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 03.01.2006 medzi žalovaným (vykonávajúcim funkciu správcu
konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a spoločnosťou LUDEKO, s.r.o. ako dlžníkom vyplýva, že
žalovaný poskytol dlžníkovi titulom pôžičky sumu 132.775,67 eur (4.000.000 Sk), pričom zmluvné strany

sa dohodli na ročnom úroku 2,5 %, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do
05.02.2006. Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 31.05.2006,
Dodatkom č. 2 do 31.10.2006, s úrokmi vo výške 3 % ročne.

21. Zo Zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 25.01.2006 medzi žalovaným (vykonávajúcim funkciu správcu

konkurznej podstaty úpadcu) ako veriteľom a spoločnosťou LUDEKO, s.r.o. ako dlžníkom vyplýva, že
žalovaný poskytol dlžníkovi titulom pôžičky sumu 66.387,84 eur (2.000.000 Sk), pričom zmluvné strany
sa dohodli na ročnom úroku 2,5 %, s tým, že dlžník sa zaviazal vrátiť predmetnú požičanú sumu do
31.05.2006. Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť predmetnú sumu do 31.10.2006
s úrokmi vo výške 3 % ročne.

22. Zo spisov orgánov činných v trestnom konaní vyplýva, že Prezídium Policajného zboru, úrad
boja proti organizovanej kriminalite, oddelenie vyšetrovania G., začalo žalovaného trestne stíhať dňa
17.10.2008preobzvlášťzávažnýpokračujúcizločinspreneveryauznesenímzodňa06.05.2009mubolo
vznesené obvinenie. Návrh na podanie obžaloby bol podaný 20.11.2009, Krajská prokuratúra G. podala

obžalobu na obvineného žalovaného dňa 21.12.2009; z jej odôvodnenia, vyplývajúceho z výpovede
svedkov súd zistil, že spoločnosť LUDEKO, už v roku 2005 nevyvíjala žiadnu činnosť.

23. Z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/59/2013 zo dňa 10.09.2013 vyplýva, že rozsudok
Okresného súdu Trnava zo dňa 01.02.2013 sp. zn. 2T/112/2009, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného

z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu sprenevery bol zrušený vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu a obžalovaný - žalovaný bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní desať rokov
nepodmienečne a zaradený na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

24. Zo zápisnice o výsluchu svedka, V.. N. N., dňa 22.07.2009 vyplýva, že koncom augusta 2006
došlo k prevzatiu agendy od žalovaného. Tento z auditu zistil, že z konkurznej podstaty boli požičané
peniaze, a to 132.775,67 eur (4.000.000 Sk) fyzickej osobe N. M. a 199.163,51 eur (6.000.000 Sk)
spoločnosti LUDEKO, s.r.o. Žalovaný v danej súvislosti oznámil žalobcovi, že dlžníci uhradia svojezáväzky v lehotách splatnosti. Dlžníci na výzvy žalobcu dlhy neuhradili. Spoločnosť LUDEKO, s.r.o. až
dňa 11.01.2007 uhradila sumu 16.596,96 eur (500.000 Sk) a N. M. sumu 33.193,92 eur (1.000.000 Sk),
následne V.. N. N. podal na dlžníkov žaloby na príslušný súd. V.. N. N. tiež orgánom činným v trestnom

konaní oznámil, že sa pripája k trestnému konaniu a žiada náhradu spôsobenej škody vo výške 282.148
eur. Zo zápisnice z hlavného pojednávania v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 2T/112/2009, konaného dňa 24.05.2010 (č.l. 209 spisu), súd zistil, že žalobca si v konaní pred
súdom nárok na náhradu škody neuplatnil.

25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových
pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku.

26. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní cieľom konkurzu alebo vyrovnania je
dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku.

27. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o konkurze a vyrovnaní vyhlásením
konkurzu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s
nakladaním s majetkom podstaty, prechádzajú na správcu.

28. Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní správca je povinný pri výkone funkcie
postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré
mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

29. Podľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní z dôležitých dôvodov môže súd na

návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní
riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví
nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze
konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných
veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd

doručí doterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom
vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované.
Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca,
ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky
doklady.

30.Podľaustanovenia§420ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„Občiansky
zákonník“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

31. Podľa ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže,

že škodu nezavinil.

32. Správca má v konkurznom konaní osobitné procesné postavenie. Je oprávnený nakladať s
majetkom úpadcu, ktorý patrí do konkurznej podstaty, ako aj s majetkom tretích osôb, ktorý podlieha
konkurzu, vrátane jeho speňaženia, ale nie je zástupcom úpadcu. Správca musí dosiahnuť v

konkurznom konaní čo najvyššie uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom musí postupovať tak, aby
minimalizoval náklady a konania a maximalizoval uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov.
Základným zákonným príkazom pre správcu pri plnení všetkých povinností, ktoré majú smerovať k
dosiahnutiu zákonom sledovaného účelu a cieľa konkurzu a pri výkone jeho funkcie, je postupovať s
odbornou starostlivosťou. Ak správca pri výkone svojej funkcie nepostupuje s odbornou starostlivosťou,

nastupuje jeho zodpovednosť za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré má stanovené zákonom
alebo mu ich uloží súd. Zodpovednosť správcu sa posudzuje podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka ako zodpovednosť s prezumovaným nedbanlivostným zavinením s možnosťou exkulpácie.
Správca zodpovedá za škodu spôsobenú neplnením povinností vôbec, ale tiež vtedy, ak si povinnosti
síce plní, ale nie s odbornou starostlivosťou, a toto konanie alebo opomenutie je v príčinnej súvislosti

so vzniknutou škodou.

33. V citovanom ustanovení § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť
fyzickej a právnickej osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škoduspôsobenú porušením akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za
zavinený protiprávny úkon. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu sa použije vždy, ak konkrétny prípad spôsobenia škody nespadá pod niektoré iné ustanovenie

Občianskeho zákonníka o náhrade škody, ktoré ustanovuje osobitné podmienky (predpoklady)
zodpovednosti za škodu alebo ak zodpovednosť za škodu nie je osobitne upravená v inom zákone.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je úkon, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej
povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo

zákona. Mimo porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá všeobecnú prevenčnú
povinnosť každého počínať si tak, aby svojím konaním nespôsobil škodu na zdraví, na majetku a
na iných hodnotách (§ 415 Občianskeho zákonníka), a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným
a škodcom existuje právny vzťah alebo nie. Porušenie tejto povinnosti je zároveň porušením právnej
povinnosti podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vznik škody je ďalším nevyhnutným
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške)

zaťažuje poškodeného. Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente,
môže mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku a predstavuje v zásade väčšinu vyčísliteľných
majetkových újm a upína sa v prevažnej miere na veci, pohľadávky a rozličné majetkové práva.
Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti medzi
protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že z

celej reťaze všeobecnej príčinnosti treba sledovať iba tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre
zodpovednosť za škodu. Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti za škodu je zavinenie. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahŕňať všetky znaky
príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Možno ho
charakterizovať ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu,

ako i ku škode ako následok tohto protiprávneho úkonu. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť
je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané (prezumované) nedbanlivostné zavinenie.
Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže
zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil.

34. Vo veci bolo nesporné, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty, počas výkonu tejto funkcie ako
veriteľ uzavrel Zmluvy o pôžičke na základe, ktorých poskytol dlžníkom N. M. a spoločnosti LUDEKO,
s.r.o. finančné prostriedky, pričom išlo o finančné prostriedky z podstaty úpadcu. Zároveň nebolo
sporné, že dlžníci si svoje záväzky nesplnili v celom rozsahu a žalovanému vrátili s omeškaním len
časť požičanej sumy. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v danej veci možno ustáliť

splnenie podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a možno mať za to, že podpísaním zmlúv o
pôžičkách finančných prostriedkov z konkurznej podstaty úpadcu DANUBIAPRINT, a.s. žalovaný konal v
rozpore so zákonom, pričom porušil zákonnú povinnosť postupovať pri výkone svojej funkcie s odbornou
starostlivosťou.

35. Pokiaľ ide o preukázanie naplnenia predpokladov škody (ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 3To/59/2013 zo dňa 10.09.2013 - čl. 313 spisu), žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu
Trnava zo dňa 01.02.2013 sp. zn. 2T/112/2009 právoplatne uznaný vinným z trestného činu sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c) a ods. 4 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že:
žalovaný ako správca úpadcu Danubiaprint, a. s. v konkurze v rozpore s účelom a cieľom konkurzného

konaniaobsiahnutýmvustanovení§2ods.2zákonaokonkurzeavyrovnanínazákladezmlúvopôžičke
previedol z bankového účtu peňažné prostriedky v celkovej výške 531.102 eur (16.000.000 Sk), ktoré
patrili úpadcovi a s ktorými bol na základe zákonného poverenia (§ 14 ods. 1 písmeno a/ zákona o
konkurze a vyrovnaní) povinný nakladať tak, aby dosiahol uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku,
však napriek tomu v intenciách tohto zverenia nekonal a s majetkom úpadcu nakladal ako so svojim

vlastným, keď bez ohľadu na záujem vyjadrený zákonom o konkurze vedome bez akejkoľvek reálnej
zábezpeky a preverenia dlžníka, previedol na bankový účet, ktorý patril fyzickej osobe N. M., finančné
prostriedky v celkovej výške 132.775 eur (4.000.000 Sk) a na bankový účet, ktorý patril spoločnosti
LUDEKO s.r.o., finančné prostriedky v celkovej výške 398.327,02 eur (12.000.000 Sk), pričom obvinený
(žalovaný v tomto konaní) tak porušil aj ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, čím

spôsobil na majetku úpadcu celkovú škodu vo výške najmenej 531.102,70 eur (16.000.000 Sk), kde časť
škody vo výške 248.954,39 eur (7.500.000 Sk) už bola nahradená.36. Súd vychádzal (s poukazom na § 193 CSP) zo skutkového stavu tak, ako bol zistený a popísaný
trestným súdom. Trestným súdom tak bola ustálená protiprávnosť konania žalovaného (ako jeden z
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu), vznik škody, ako aj zavinenie žalovaného vo forme

nepriameho úmyslu. Ako v tomto smere konštatoval odvolací trestný súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia „Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný, konaním ktoré mu je kladené za vinu,
nakladal s finančnými prostriedkami úpadcu, ktoré mu boli zverené na naplnenie účelu a cieľa zákona
o konkurze a vyrovnaní, v rozpore so zákonom. V rozpore s účelom, na ktorý mu bol daný majetok
úpadcudodispozíciesfinančnýmiprostriedkamiztohomajetkunakladalspôsobom,ktorýmarízákladný

účel zverenia. Takýmto konaním spôsobil na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, čím sa dopustil
pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu sprenevery ... Ak obžalovaný počítal s tým, že peniaze budú
vrátené v budúcnosti, táto okolnosť závisela od tretej osoby a teda neistej udalosti, ku ktorej mohlo a
nemuselodôjsť,pretomožnouzavrieť,žeobžalovanýkonalsvedomím,žemôženaplniťznakytrestného
činu sprenevery formou nepriameho úmyslu v zmysle§ 15 písm. b/ Trestného zákona.“ (č.l. 316 spisu)
Žalovaný zodpovedá za spôsobenú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka tým, že pri výkone

funkcie správcu porušil svojím protiprávnym konaním § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní.

37. K námietke žalovaného, že pojem odbornej starostlivosti nie je v zákone presne vymedzený, súd
uvádza, že aj keď zákon tento pojem bližšie nedefinuje je zrejmé, že požiadavku postupovať pri výkone
funkcie s odbornou starostlivosťou je potrené chápať ako požiadavku na profesionálny prístup k výkonu

tejto funkcie a konanie zodpovedajúce konaniu so starostlivosťou primeranou funkcii, ktorú žalovaný
vykonával. Súd je toho názoru, že popísané konanie žalovaného, kedy z majetku úpadcu požičal
finančné prostriedky dlžníkom vo výške 331.939,18 eur (10.000.000 Sk), ktorých ako sám uviedol,
pred uzatvorením zmlúv nepoznal a ich bonitu si neoveroval, pričom tieto poskytol bez akéhokoľvek
zabezpečenia, nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ktorá by sa očakávala od

osoby vykonávajúcej funkciu správcu. Žalovaný nedodržal ani len mieru bežnej opatrnosti pri nakladaní
s cudzím majetkom, pričom ako správca si neobstaral dostatočné informácie pred uzavretím zmlúv
pôžičke a ani nevyužil všetky možnosti minimalizácie rizika pri nakladaní s cudzím majetkom.

38.Vdanomprípademásúdzato,žeškodnouudalosťoubolopodpísaniezmlúvopôžičkáchžalovaným.

Poskytnutím pôžičiek však ešte nevznikla úpadcovi škoda v zmysle jej ustálenej právnej definície, ale iba
pohľadávka voči tým subjektom, ktorým boli finančné prostriedky požičané, teda voči N. M. a spoločnosti
LUDEKO, s.r.o. Zmenou reálnych peňažných prostriedkov na pohľadávku teda ešte nevznikla ujma v
majetkovej sfére poškodeného. Uvedené vyplýva aj z judikátu Najvyššieho súdu ČR pod č. R 14/2005,
podľa ktorého dokiaľ dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu veriteľovi, nemôže sa úspešne uplatniť

nárok na jej náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu, pretože škoda zatiaľ nevznikla.
V konaní bolo preukázané, že žalobcovi vznikla skutočná škoda vo výške 282.148 eur a teda, že
došlo k zmenšeniu jeho majetkového stavu a taktiež škoda v podobe ušlého zisku, predstavujúci stratu
očakávanéhovýnosu,ktorýbybolnastal,akbykuškodenebolodošloa ktorýzodpovedávýškeúrokovej
sadzby pri uložení uvedenej čiastky na účet v banke. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je daný

aj ďalší zákonný právny predpoklad vzniku občianskoprávnej zodpovednosti, a to existencia príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného konať s odbornou starostlivosťou a vznikom škody,
a že predmetné porušenie povinnosti bolo hlavnou príčinou vzniku škody, pričom v prípade konania
žalovaného s odbornou starostlivosťou by za pravidelného priebehu vecí táto škoda nebola vôbec
vznikla. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody je jednoznačne

daná tým, že nebyť poskytnutia pôžičiek žalobcom z finančných prostriedkov patriacich do konkurznej
podstatyúpadcuosobám,ktoréniesúschopnépožičanéprostriedkyvrátiť,nedošlobynastraneúpadcu,
resp. jeho konkurzných veriteľov ku škode spočívajúcej v zmenšení objemu konkurznej podstaty (t.j.
majetku úpadcu) a ušlého zisku spočívajúceho v nedosiahnutí navýšenia sumy o úroky v banke. Pokiaľ
ide o zavinenie, odvolací trestný súd potvrdil závery prvostupňového trestného súdu, že žalovaný konal

formou nepriameho úmyslu. Súd je pritom viazaný v zmysle § 193 CSP závermi trestných súdov v otázke
spáchania trestného činu a jeho páchateľa, to znamená, že aj jeho závermi o forme zavinenia.

39. Súd sa v konaní zaoberal v prvom rade dôvodnosťou žalovaným vznesenej námietky premlčania
nároku žalobcu.

40. Podľa ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.41. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

42. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody
premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

43. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý
uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť
súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva
na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť. Námietka premlčania je
svojou podstatou jednostranný, výslovný a adresovaný právny úkon povinnej osoby (dlžníka), ktorým je
premlčanie uplatnené. Je to námietka proti uplatnenému právu. Námietku premlčania je možné vzniesť

(uplatniť) len v priebehu konania pred súdom alebo iným príslušným orgánom, predmetom ktorého
je právo, ktorého sa premlčanie týka. Akékoľvek vznesenie námietky premlčania mimosúdnou cestou
zákon neakceptuje. Na premlčanie súd prihliada len na námietku premlčania. Vznesením námietky
premlčania právo oprávnenej osoby nezaniká, iba sa premlčuje. Zaniká však nárok oprávnenej osoby
na predmet plnenia, t.j. jeho súdna vymáhateľnosť.

44. Pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna
a objektívna, pričom ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to napriek tomu, že by poškodenému ešte bežala i druhá premlčacia doba. Na začatie
plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode (nie

o protiprávnom úkone či o škodnej udalosti) a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa
poškodený dozvedel o škode, je treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o
vzniknutej škode, nestačí iba možnosť dozvedieť sa o vzniknutej škode (R 38/1975). Vedomosť o škode
znamená, že poškodený sa dozvedel o konkrétnej majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, pričom
vedomosť poškodeného o škode nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym

konaním. Podľa súdnej praxe je rozhodujúce, kedy poškodený o takých skutkových okolnostiach
preukázateľnezískalvedomosť,nievšak,čiakedysinaichzákladeutvorilprávnyzáverozodpovednosti
určitej osoby.

45. V prejednávanej veci súd na základe skutkových zistení dospel k záveru, že o vzniku škody

sa žalobca (ako správca úpadcu) dozvedel minimálne v januári 2007, keď po doručení jeho výzvy
dlžníkom na úhradu dlžných súm, títo neuhradili dlžné sumy ani len čiastočne. Žalobca ako odborne
spôsobilá osoba (resp. osoba povinná konať s odbornou starostlivosťou) bol už vtedy povinný preveriť
solventnosť dlžníkov a teda aj zistiť, že došlo k vzniku škody. Dvojročná subjektívna premlčacia doba
v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, začala plynúť dňa 12.01.2007, kedy dlžníci na základe

výzvy žalobcu z 27.11.2006 plnili svoj dlh len čiastočne (celkovo vo výške 49.790,88 eur). Vzhľadom
na to, že žalobca podal žalobu dňa 13.05.2009, stalo sa tak až po uplynutí dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a
teda námietka premlčania bola zo strany žalovaného vznesená dôvodne, preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Odvolací trestný súd v danom prípade konštatoval nepriamy úmysel žalovaného, teda

objektívna premlčacia doba je 10-ročná (v zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže k vzniku
škody došlo v januári 2007 (kedy došlo k nevráteniu požičaných peňažných prostriedkov po uplynutí
doby splatnosti jednotlivých zmlúv o pôžičke), táto doba do podania žaloby v roku 2009 neuplynula.
Pokiaľ ide o plynutie subjektívnej premlčacej doby, súd má za to, že o vzniku škody a o škodcovi
sa žalobca, resp. predchádzajúci správca dozvedel (resp. musel dozvedieť pri zachovaní odbornej

starostlivosti) v dobe, keď nedošlo k celkovej úhrade dlhovaných súm zo strany dlžníkov a teda už vtedy
mal správca povinnosť overiť si solventnosť dlžníkov a preverovať dôvody nezaplatenia požičaných
peňazí. Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvedel o majetkovej ujme určitého druhu
a rozsahu, ktorú možno do takej miery objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu
dôvodneuplatniťnasúde(R3/1984).Ktomutookamihudošlovdanomprípadepriodbornejstarostlivosti

žalobcu v momente dobrovoľného nesplnenia povinnosti vrátiť požičané peňažné prostriedky v lehote
splatnosti pôžičiek. Nemožno preto akceptovať argumentáciu žalobcu, že sa o škode dozvedel až vtedy,
keď sa súdu vrátil vydaný platobný rozkaz ako nedoručený dlžníkom, a na základe toho si správca
uvedomil ich insolventnosť. V konečnom dôsledku by tak žalobca mohol paradoxne argumentovať ojeho nevedomosti o insolventnosti dlžníkov rovnako, ako predchádzajúci právoplatne odsúdený správca
(žalovaný), ktorý sporné pôžičky týmto osobám poskytol takisto brániac sa svojou nevedomosťou o tom,
že dlžníci poskytnuté peňažné prostriedky nevrátia a spôsobia tak konkurzným veriteľom škodu.

46. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Z hľadiska posúdenia miery úspechu sporovej strany v konaní, predstavuje súdne konanie jeden
celok od podania žaloby až po meritórne rozhodnutie súdu. Úspech v konaní sa teda pre účely
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania posudzuje v závislosti od konečného rozhodnutia vo veci
samej, preto bez ohľadu na to, ktorej sporovej strane by svedčil úspech v odvolacom konaní, je treba

pri posúdení nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania vychádzať z toho, ktorá
strana bola v konečnom dôsledku v konaní úspešná (porovnaj napr. uznesenie Ústavného súdu z 12.
februára 2013, sp. zn. III. ÚS 84/2013).

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako procesne

úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) v plnom rozsahu,
keďže miera jeho úspechu je v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku

na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).