Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 6, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416200520
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8416200520.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v spore žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom

Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne
zastúpeného: Advokátska kancelária GALLO s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti
žalovanému:V.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytomT.XX,XXXXXJ.,zaúčastiosobitnéhosubjektu:Občianske
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811
02 Bratislava, IČO: 42 362 962, o zaplatenie 2.713,63 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Osobitný subjekt m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 01.02.2016 sa žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia istiny s príslušenstvom
špecifikovanými vo výrokovej časti rozsudku a náhrady trov konania z dôvodu porušenia zmluvy o
splátkovom úvere č. 5037380310 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

2. Predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca žalobcu 03.07.2019 s poučením podľa ust.

§278 písm. a) Civilného sporového poriadku.

3. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil. Neúčasť odôvodnil podaním doručeným 16.07.2019. Ako
dôvod uviedol hospodárnosť konania s tým, že nevyslovil súhlas s konaním v jeho neprítomnosti.

4. Žalobca bol poučený o následkoch nedostavenia sa na predbežné prejednanie sporu vrátane
možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

5. Podľa § 278 C. s. p. na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v prejednávanej veci uzavrel, že žalobca neprítomnosť
neospravedlnil vážnou okolnosťou, ktorá by mu objektívne bránila v účasti na predbežnom prejednanísporu, a preto boli splnené podmienky pre vynesenie rozsudku pre zmeškanie tak, ako to predpokladá
ust. § 278 C. s. p.

7. Otázku včasnosti a dôvodnosti ospravedlnenia súd posúdil s prihliadnutím na konanie žalobcu.
Za vážnu okolnosť, pre ktorú strana sporu, prípadne jej zástupca môže ospravedlniť svoju neúčasť
na predbežnom prejednaní sporu vo veci sa podľa ustanovenia §278 písm. b) C. s. p. považuje
okolnosť, ktorá sporovej strane (jej zástupcovi) objektívne (nezávisle na jeho vôli) zabráni zúčastniť
sa na predbežnom prejednaní sporu (napr. zdravotná indispozícia), ako aj okolnosť sporovou stranou

(jej zástupcom) spôsobená alebo inak zavinená, ak ju možno považovať - s prihliadnutím ku všetkým
okolnostiam prípadu a k pomerom sporovej strany (jej zástupcu) - za vážnu. Zásadne platí, že aj keď
sporová strana (jej zástupca) uvádza v žiadosti o ospravedlnenie dôvod inak spôsobilý viesť k záveru o
možnostikonaťvjejneprítomnosti(prípadnepokračovanívkonaní),niejesúdvždypovinnýtakýtodôvod
akceptovať,atonajmävtedy,akniejevyužívanývsúladesozmyslomaúčelomustanovení§§§150,151,
153 a Čl. 17 C. s. p., ale k prenášaniu zodpovednosti za svoj vlastný spor na štát reprezentovaný súdom

Slovenskej republiky, prípadne na žalovaného. V tejto súvislosti nemožno akceptovať dôvod neúčasti
uvádzaný žalobcom, ktorý sám inicioval sporové konanie, keďže Civilný sporový poriadok vychádza
primárne z princípu zodpovednosti sporových strán za svoj súkromný spor.

8. Na okraj sa pripomína, že v danom prípade žalobca v oznámení neúčasti iba vysvetlil dôvod

neprítomnosti bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo
ani povinnosťou súdu postupovať podľa ust. §183 ods. 4 C. s. p., keďže jeho aplikácia sa vyžaduje
iba v prípadoch, ak strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod
na takýto procesný postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním
naplnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 278 písm. a) a b) C. s. p. a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu
strany sporu na odročenie pojednávania podľa § 183 C. s. p., pričom žiadna analógia legis vo vzťahu k ust. § 278 písm. b) C. s. p. do úvahy neprichádza (pozri Uznesenie Krajského súdu
Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17 / 2019).

9. Na tomto mieste súd dopĺňa, že žalobca ani nevyslovil súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti.

10. Rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej

pasivity žalobcu v civilnom sporovom konaní. Procesná pasivita žalobcu sa prejavuje tým, že si neplní
povinnosti strany konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa
zásada, že práva patria bdelým, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a
vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku
ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť

prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo
k porušeniu jej práv. Bola to pritom práve nečinnosť žalobcu, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného
uvedenia dôvodu neustanovil na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a
včas predvolaný a bol v predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie osobitný subjekt na pojednávaní

navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť
podľa ust. § 278 C. s. p. (pozri Stručný
komentár, Civilný sporový poriadok - Jaroslav Krajčo, Eurounion, 2018, str. 353) tak, že žalobu zamietol.
Žalobca totiž nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných
princípovcivilnéhosporovéhokonaniaatomuzodpovedalaformaajehovýsledok.(pozriobd.Uznesenie

Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17 / 2019).

11. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalobcom odkazuje i na právny názor
vyslovený Krajským súdom v Nitre v Uznesení č. k.: 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018, ktorý vyslovil, že
za vážnu okolnosť nemožno považovať hospodárnosť konania. Tento dôvod nemožno, v zmysle vyššie

uvedených záverov súdov vyššej inštancie, považovať za dôvod, ktorý by sporovej strane objektívne
bránil v účasti na predbežnom prejednaní sporu.12. Nie je totiž ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej
zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť viedla k nehospodárnosti konania, (obd. Rozsudok
NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29 Cdo 1940 / 2011). Uvedené platí o to viac, keď žalobca (jeho zástupca)

presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v prípade jeho
účasti na predbežnom prejednaní sporu.

13.Podľa§279C.s.p.,odôvodnenierozsudkuprezmeškaniežalobcuobsahujelenstručnúidentifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

14.Pretožebolisplnenézákonnépredpoklady,súdpodľaustanovenia§278C.s.p.rozhodolrozsudkom
pre zmeškanie žalobcu, ktorým žalobu zamietol.

15. Podľa § 255 C. s. p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa citovaného ustanovenia aplikujúc zásadu úspechu v
konaní. Žalovaný v procesnom postavení slabšej strany bol v konaní úspešný. Keďže mu z obsahu spisu
trovy konania nevyplývajú, bolo rozhodnuté tak, že sa mu právo na ich náhradu nepriznáva. Osobitný
subjekt vystupujúci na strane žalovaného bol v konaní úspešný, a preto mu bol priznaný nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§ 356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 281 ods. 1 CSP ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší

a nariadi nové pojednávanie.

Podľa § 281 ods. 2 CSP návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.