Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/320/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815202753
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815202753.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov
JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v exekučnej veci oprávneného: Rapid Life, životná
poisťovňa a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, proti povinnému: I. M.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Č. W. XXX, XXX XX Č. W., o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 32,70 Eur s
príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Judita Jakobejová, so sídlom Námestie baníkov 1,

Rožňava, pod sp. zn. EX 55/2015, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava,
č. k.: 5Er/228/2015-22 zo dňa 06. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Náhradu trov odvolacieho konania stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 23.03.2015, doručenom súdnej exekútorke
dňa 25.03.2015, domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre uspokojenie peňažnej pohľadávky
vo výške 32,70 Eur s príslušenstvom a trov konania, vyplývajúcej z rozsudku Arbitrážneho súdu

Košice, konajúceho prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba, sp. zn. 3C/581/2010 zo dňa
21.09.2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 08.03.2011. Dňa 31.03.2015 doručila súdna
exekútorka súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v rozsahu pripojeného návrhu,
exekučného titulu, ako aj trov exekučného konania. Na základe výzvy súdu oprávnený predložil súdu
hmotnoprávne podklady preukazujúce nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom a poukázal na to,
že rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré sú samostatnými

zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy oddelené graficky aj technicky a
vyžadujúce druhý a samostatný podpis poistníka. Súd prvej inštancie z pripojených listinných dôkazov,
najmä z rozhodcovského rozsudku, poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zjednávané Prvou česko - slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., zistil nasledovné: Medzi oprávneným
a povinným bola dňa 30.01.2010 uzatvorená Poistná zmluva č. 4522600004, na základe ktorej sa
povinný poistil u oprávneného na dobu 10. rokov. Súd prvej inštancie posúdil predmetnú Zmluvu z

hľadiska jej obsahu ako zmluvu spotrebiteľskú. Predmetná zmluva je uzatvorená medzi dodávateľom
na jednej strane - oprávneným v tomto konaní, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom - povinným v tomto konaní, ktorý vystupuje v zmluve ako
fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti. Oprávnený sa domáhal práv z uzavretej zmluvy proti povinnému žalobou na Arbitrážnom súde
Košice. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc

na rozhodovanie sporu z písomného poverenia žalobcu (oprávneného v tomto konaní) z 01.01.2009, z
ktoréhovyplýva,žežalobcaurčilnaprejednanievšetkýchsporovArbitrážnysúdKošice.Riešeniesporov- rozhodcovská doložka - je upravené v XV. časti - „Rozhodcovské konanie“ Všeobecných poistných
podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., v tomto znení:

„1. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že ďalej uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. ...
2. Poisťovňa a poistník sa dohodli, že rozhodcovským súdom s právomocou a príslušnosťou vec
rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice, ... . Rozhodca príslušný na rozhodnutie sporu bude určený
bez priamej účasti a vplyvu poisťovne a poistníka podľa vnútorných pravidiel stáleho rozhodcovského

súdu.“ V bode 4. sú určené spory, ktoré sa budú prejednávať pred rozhodcovským súdom a v bode
10. je daná možnosť poistníka individuálne odmietnuť rozhodcovskú doložku v lehote 30 dní od podpisu
zmluvy. Podľa bodu 3. a 4. OSOBITNÝCH ZMLUVNÝCH DOJEDNANÍ k poistnej zmluve č. 4522600004,
ktoré sú súčasťou tlačiva Všeobecných poistných podmienok oprávneného: „3. Poistník (poistený) a
poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu
v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z

dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto
VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. 4. Napriek odseku 1 týchto
osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva
poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môže poistník v lehote
30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenia

časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia, a zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných
dojednaní, a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený
ostatný zvyšok poistného vzťahu.“ Súd preskúmal vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku a má za to, že
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nebola individuálne dojednaná, spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej

podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 a je v súlade s ust. 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Z poistnej
zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú vpísané údaje o
povinnom, druhu a výške poistenia a súčasťou ktorej je tlačivo „Všeobecných poistných podmienok
(ďalej len „VPP“)“. Povinný nemal možnosť meniť obsah týchto podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú
časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy, mohol len akceptovať alebo neakceptovať zmluvu ako celok.

VPP dávajú možnosť povinnému nesúhlasiť s rozhodcovskou doložkou ako celkom, v lehote 30
dní od podpisu zmluvy. Toto oprávnenie povinného je súčasťou VPP a patrí každému povinnému
uzatvárajúceho zmluvu s oprávneným na základe uvedených VPP. Za individuálne dojednanie nemožno
považovať také dojednanie, ktorého obsahom je vzdanie sa (a to už výslovne alebo konkludentne)
práva, ktoré spotrebiteľovi priznáva OZ, alebo znamená zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Neprijateľnú

rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne dojednanú. Poistná zmluva pritom mala
trvať niekoľko desiatok rokov. Neprijateľnú rozhodcovskú doložku nemožno považovať za individuálne
dojednanú ani napriek tomu, že VPP a Osobitné zmluvné dojednania sú opatrené osobitným podpisom
povinného. Iný výklad by znamenal, že konkludentným správaním sa povinný, ktorý v stanovenej 30 -
dňovej lehote písomne neodmietol ustanovenie XV. časti VPP, fakticky vzdal možnosti uplatňovať alebo

brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Poistná zmluva pritom mala trvať niekoľko desiatok rokov.
Možnosť povinného nesúhlasiť z rozhodcovskou doložkou je pritom rovnako ako ostatné podmienky
písaná malým písmom a splýva s ostatnými všeobecnými poistnými podmienkami v niekoľkostranovom
dokumente. Rozhodcovskú doložku k spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by
garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovné zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu

znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky spočíva v skutočnosti,
že neumožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie majetkového sporu vzniknutého z tejto zmluvy
alebo v súvislosti s ňou všeobecným súdom, v prípade, ak rozhodcovskú doložku v lehote 30 dní po
podpisupoistnejzmluvyneodmietne.Predmetnározhodcovskádoložkaspôsobujeznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ nemohol

ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ, je explicitne
vyjadrená v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v ust. §
53 ods. 4 písm. r) OZ a je teda v súlade s ust. 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Keďže rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Exekučný titul vydaný

v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v súlade so zákonom.
Súd prvej inštancie na základe uvedeného zamietol žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.3. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) odvolanie oprávnený.
Namietal, že napadnuté uznesenie je nezákonné z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a),
b), c), d), e) f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

4. Súdny exekútor k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s jeho obsahom aj s poukazom na to, že iné
súdy poverenie na vykonanie exekúcie vydali.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný

predpis.

6. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané
odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k

záveru, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. V posudzovanom prípade je exekučným titulom Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/581/2010 zo
dňa 21.09.2010 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2011
a vykonateľnosť dňa 08.03.2011. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný

rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti („Rozhodcovské konanie“) VPP
oprávneného, na ktorú odkazuje bod II. Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č.
4522600004 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným,
ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa
ustanovením § 52 a nasl. OZ, čo nenamietal ani oprávnený.

8. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

9. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť

aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012

"skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

11. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľatvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."

12. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

13. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

15. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo
zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa
výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

16. Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. VPP obsahuje

znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami
a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom".

17. Na konci VPP sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4522600004, ktoré v bode
3. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň
svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami,
že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému

konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku".

18. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa.

19. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných
podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

20. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú (ako predtlačený formulár) VPP pre životné poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá

v XV. časti týchto podmienok.

21. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany
(ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok) aj "Osobitné zmluvné dojednania"
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich
obsah.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.24. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v prejednávanom prípade koncipovaná a
spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí o individuálnom
dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými

oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal
osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie,
naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že povinný podpísal "osobitne" Osobitné

zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere VPP, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich
predtlače nevyplýva, že sa mohli dať individuálne ovplyvniť.

25. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam
posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci

pred súdom.

26. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu
uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z
hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci je

presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku.

27. Z týchto dôvodov je záver súdu prvého stupňa o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

28. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne došlo

knarušeniuSmernicousledovanejrovnováhymedzizmluvnýmistranami,atosamozrejmevneprospech
spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného.

29. Spotrebiteľ sa podpisom VPP, obsahom ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred
vzdal práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah

zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou).

30. Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life
životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojím posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp.
zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že

základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky
porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie
konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a
slobôd. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného
rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie

ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia
majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého
účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu,
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať
právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej ústavný súd v tomto rozhodnutí

poukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky
stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto
právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.

31. Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej

veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov
Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský
rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto
exekučné konanie, a preto súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

32. Exekučný súd správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok,ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní.

33. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ustanovenia

§ 387 ods. 1 CSP.

35. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP
rozhodol tak, že žiadna strana nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).