Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Sidónia Sládečková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/210/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209303
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217209303.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu. JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcu: R Collectors s.r.o.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, v konaní zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti
žalovanému: Z. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F., J. XXX, o zaplatenie 11.503,23 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13Csp/98/2017-65 zo dňa 23. januára
2018, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania .
o d ô v o d n e n i e :
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. nepripustil zmenu žaloby. Výrokom II.
konanie v časti o zaplatenie sumy 1.750,- eur zastavil. Výrokom III. žalobcovi vrátil zo zaplateného
súdneho poplatku za žalobu sumu 98,30 eur prostredníctvom Slovenská pošta, a.s., Banská Bystrica,
IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 3.482,24 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.232,24 eur od 1.4.2017
do 12.5.2017, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.732,24 eur od 13.5.2017 do 18.7.2017, s
5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.482,24 eur od 19.7.2017 do 18.9.2017, s 5,25 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 4.232,24 eur od 19.9.2017 do 28.12.2017 a s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 3.482,24 eur od 29.12.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku .Výrokom V. súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 3.482,24 eur ako aj v časti vyčíslených
dlžných úrokov vo výške 2.242,24 eur, v časti 10,9 % úroku ročne od 1.4.2017 do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania, zamietol. Výrokom VI. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
1.2 V dôvodoch uviedol, že pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. si žalobou podanou dňa 25.04.2017
uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy vo výške 11.503,23 eur s úrokom vyčísleným
do 31.3.2017 vo výške 2.242,24 eur, s 10,90% úrokom ročne zo sumy 11.503,23 eur od 1.4.2017 do
zaplatenia, s 5,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.503,23 eur od 1.4.2017 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že 22.2.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu
o úvere č. 7770700987, súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky
pre spotrebiteľský úver. Na základe zmluvy bol žalovanému zo strany (pôvodného) žalobcu poskytnutý
úver vo výške 13.000,- eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky s úrokmi, poplatkami
a inými peňažnými plneniami podľa zmluvných dokumentov. V dôsledku omeškania žalovaného so
splácaním úveru, Poštová banka, a.s. vyhlásila dňa 23.7.2014 úver za predčasne splatný. Žalovaný
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru časť dlžnej sumy z úveru zaplatil, pričom jednotlivé splátky aspôsob ich započítania sú uvedené v Aktuálnom stave úveru. Žalovaný, ktorý celkovú dlžnú sumu uznal
čo do dôvodu a výšky, ostatný raz vykonal čiastočnú úhradu dňa 22.3.2017. Žalobca za dôkaz označil
zmluvu o úvere, Obchodné podmienky pre spotrebiteľský úver, Všeobecné obchodné podmienky, listinu
Aktuálny stav úveru, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, upozornenie, uznanie dlhu,
Sadzobník poplatkov.
1.3 Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 13.6.2017, uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s.
ako postupcom a spoločnosťou R Collectors s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného
uvedenej spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovanému. Súd na návrh postupcu uznesením z
25.9.2017 rozhodol o pripustení zmeny na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila
spoločnosť R Collectors s.r.o. ako nový žalobca.
1.4 Žalobca podaním doručeným súdu 12.1.2018 zobral žalobu v časti istiny vo výške 1.750,- eur späť
z dôvodu, že žalovaný dňa 12.5.2017 uhradil sumu vo výške 500,- eur, dňa 18.7.2017 uhradil sumu vo
výške 250,- eur, dňa 18.9.2017 uhradil sumu vo výške 250,- eur, dňa 28.12.2017 uhradil sumu vo výške
750,- eur. Súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 2 CSP pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom konanie
v časti zaplatenia istiny vo výške 1.750 eur zastavil. Súčasne žiadal zmenu žaloby tak, že si uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy vo výške 9.753,23 eur s úrokom vo výške 2.242,24 eur, s 10,90% úrokom
ročne zo sumy 11.503,23 eur od 1.4.2017 do 11.5.2017, s 16,50% úrokom ročne zo sumy 11.003,23 eur
od 12.5.2017 do 17.7.2017, s 16,50% úrokom ročne zo sumy 10.753,23 eur od 18.7.2017 do 17.9.2017,
s 16,50% úrokom ročne zo sumy 10.503,23 eur od 18.9.2017 do 27.12.2017, s 16,50% úrokom ročne
zo sumy 9.753,23 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
11.503,23 eur od 1.4.2017 do 11.5.2017, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.003,23 eur
od 12.5.2017 do 17.7.2017, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.753,23 eur od 18.7.2017
do 17.9.2017, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 10.503,23 eur od 18.9.2017 do 27.12.2017
a s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.753,23 eur od 28.12.2017 do zaplatenia a náhradu
trov konania.. S poukazom na ust. § 294 CSP súd nepripustil zmenu žaloby , pretože v spotrebiteľských
sporoch ak je žalovaným spotrebiteľ , sa zmena žaloby nepripúšťa.
1.5 Súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi postupcom( Poštová banka a.s.) ako
veriteľom a žalovaným bola dňa 22.2.2012 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej postupca poskytol
žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 13.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými
splátkami po 192,24 eur, resp. splátkami s poplatkom za správu účtu vo výške 193,90 eur, splatnými v
20.deňkalendárnehomesiaca,pričomtermínsplatnostiprvej splátkybol20.3.2012akonečnásplatnosť
úveru bola určená na 20.2.2022, pri úrokovej sadzbe vo výške 10,90%, pri RPMN 12,84% a priemernej
RPMN vo výške 12,45%, so základným súborom poistenia, pri celkovej výške nákladov 9.036,06 eur.
Podanímzo4.7.2014postupcažalovanéhovyzvalnaúhraduomeškanýchsplátokvovýške894,90eura
poplatkov vo výške 35,96 eur. Podaním z 23.7.2014 postupca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č.
7770700987 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške
11.503,23 eur, úrok vo výške 616,76 eur, poplatky za upomienky vo výške 39,28 eur, úhrnom vo výške
12.159,27 eur. Súčasne vyzval žalovaného k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy do 10 dní od doručenia
výzvy. Z doručenky na čl. 18 súdneho spisu vyplýva, že žalovaný si zásielku postupcu prevzal 28.7.2014.
1.6 Žalovaný dňa 16.10.2014 podpísal tlačivo postupcu označené ako Návratka a Uznanie dlhu, podľa
ktorého ako dlžník uznáva svoj dlh voči postupcovi zo zmluvy o úvere č. 7770700987 uzatvorenej
medzi postupcom ako veriteľom a ním ako dlžníkom vo výške 12.179,57 eur, ktorý sa stal splatným dňa
23.7.2014. Podľa ďalšieho textu tlačiva postupcu, dlžník dlh voči banke v plnom rozsahu, čo do dôvodu
a čo do výšky uznáva a zaväzuje sa dlh v celom rozsahu splatiť.
1.7 Z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaný od 15.3.2012 do 22.3.2017 vrátane uhradil svojmu
veriteľovi úhrnom sumu vo výške 7.767,76 eur, pričom z platieb žalovaného pôvodný veriteľ započítal
sumu vo výške 1.496,77 eur na úhradu istiny. Podľa žalobcu žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa
12.5.2017 sumu vo výške 500,- eur, dňa 18.7.2017 uhradil sumu vo výške 250,- eur, dňa 18.9.2017
uhradilsumuvovýške250,-eur,dňa28.12.2017uhradilsumuvovýške750,-eur.Žalovanýteda úhrnom
zaplatil na úvere sumu vo výške 9.517,76 eur.
1.8 Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pristupujúc ku skúmaniu
jednotlivýchobsahovýchnáležitostízmluvyzistil,ževzmluvechýbajúpovinnénáležitosti spotrebiteľskej
zmluvy špecifikované v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
1.9 V danom prípade v písomnom vyhotovení úverovej zmluvy podpísanej zmluvnými stranami dňa
22.2.2012 absentuje podstatný údaj o dobe trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), ale aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť(§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), čo s poukazom
na§11ods.1 písm.a/zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvymázanásledok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalovaným čerpaného úveru.
1.10 Navyše, v danom prípade, podľa písomného vyhotovenia úverovej zmluvy podpísanej zmluvnými
stranami dňa 22.2.2012, do celkových nákladov podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy nie je započítané poistenie, ktoré spotrebiteľ mal uzavrieť, keď podľa
tlačiva zmluvy sa uzavretie poistenia predpokladalo a nie je tam započítaný ani poplatok zahrnutý v
splátke po 193,90 eur. Pokiaľ žalovaným čerpaný úver bol splatný 120 splátkami po 192,24 eur, resp.
po 193,90 eur, celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 10.068,80 eur (120 x 192,24 - 13.000), resp.
10.268,- eur, ale určite nie vo výške 9.036,06 eur, ako je to uvedené v zmluve, v ktorej úplne absentuje
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť pri čerpaní úveru vo
výške 13.000,- eur a pri 120 splátkach po 192,24 eur predstavuje sumu vo výške 23.068,80 eur a pri 120
splátkach po 193,90 eur predstavuje sumu vo výške 23.268,- eur, kým po pripočítaní nákladov vo výške
uvedenej v úverovej zmluve žalovaného - 9.036,06 eur - k výške čerpaného úveru - 13.000,- eur - by
celková čiastka, ktorú by mal žalovaný uhradiť, predstavovala (len) sumu 22.036,06 eur, čo je pri počte
splátok a ich výške matematicky vylúčené. V zmluve teda absentuje údaj o celkovej čiastke v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, s poukazom
na § 2 písm. h/ citovaného zákona.
1.11 Z uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/
citovaného zákona, ale nižšie náklady (len vo výške 9.036,06 €). Potom veriteľ žalovaného v úverovej
zmluve uviedol RPMN v nižšej výške (12,84%) oproti skutočnej výške 13,53%, teda v neprospech
spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu, keď je známe, že čím nižšia je RPMN, tým je úver lacnejší.
Aj z uvedeného dôvodu je úverová zmluva uzavretá zmluvnými stranami dňa 22.2.2012 bezúročná a
bez poplatkov, s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona.
1.12 Súd prvej inštancie mal za to, že veriteľovi žalovaného nevznikol nárok ani na poistné, nakoľko
poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve „dojednané“, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a
nasl.OZopoistnýchzmluvách.Žalobcanepredložilsúdužiadeninýdokladpreukazujúcinielenvznik,ale
ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia žalovaného a vôbec nepreukázal existenciu poistenia.
Z uvedeného dôvodu postupcovi nevznikol nárok na poistné.
1.13 Súd konštatoval, že pokiaľ v zmluve uzavretej medzi postupcom a žalovaným dňa 22.2.2012 nie
sú uvedené žiadne poplatky za upomienky, veriteľ žalovaného s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č.
129/2010 Z.z. nemohol od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani
Sadzobník poplatkov, ani VOP postupcu, ani Obchodné podmienky pre spotrebiteľský úver, pričom tieto
nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu
strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 ).
1.14 Pokiaľ úver čerpaný žalovaným vo výške 13.000,- eur je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný
na takto čerpaný úver uhradil celkom sumu vo výške 9.517,76 eur, dlh žalovaného na bezúročnom a
bezpoplatkovom úvere predstavuje sumu 3.482,24 eur, kým pred úhradou sumy 1.750,- eur žalovaným
po podaní žaloby predstavoval záväzok žalovaného na bezúročnom a bezpoplatkovom úvere sumu
5.232,24 eur. V konaní bolo postupom podľa § 295 CSP preukázané, že dlh žalovaného na bezúročnom
a bezpoplatkovom úvere k 16.10.2014, kedy žalovaný uznal dlh, predstavoval len sumu vo výške
8.364,24 eur, pričom žalovaný po uznaní dlhu uhradil svojmu veriteľovi sumu vo výške 4.882,- eur a do
uznania dlhu uhradil sumu vo výške 4.635,76 eur (13.000 - 4.635,76 = 8.364,24). Aj keď uznanie dlhu
podľa § 558 OZ žalovaným založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, že dlh žalovaného
v čase uznania trval vo výške 12.179,57 eur, v priebehu konania bolo vyvrátené, že z bezúročného
a bezpoplatkového úveru čerpaného žalovaným vo výške 13.000,- eur mal žalovaný, vzhľadom na
bezúročného a bezpoplatkovosť č úveru a vzhľadom na dovtedy realizované úhrady vo výške 4.635,76
eur, dlh nad sumu vo výške 8.364,24 eur, z ktorej žalovaný do rozhodnutia súdu vo veci uhradil sumu
vo výške 4.882,- eur.
1.15 Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona považoval
poskytnutý spotrebiteľský úver z dôvodu absencie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie,
za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca má teda nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní
plnenia zo strany žalovaného. S poukazom na uvedené súd žalobe vyhovel v časti 3.482,24 eur titulom
dlžnej istiny (13.000 - 4.635,76 - 4.882). V časti dlžnej istiny prevyšujúcej sumu vo výške 3.482,24 eurako aj v časti vyčísleného úroku vo výške 2.242,24 eur a v časti ďalšieho 10,9% úroku ročne od 1.4.2017
do zaplatenia súd žalobu žalobcu zamietol.
1.16 Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., a to o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky, ktorý mu súd priznal tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
1.17 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP , § 255 ods.
1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal vzhľadom
na to, že každá strana mala v spore úspech len čiastočný.
1.18 Zistený skutkový stav právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods.6 písm. d/ a 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, §1 ods. 1,§ 2 ods. 1 písm. f/,g/,h/,j/, §9 ods. 1, 2, 9§ 11 ods. 1 , § 19 ods.2
Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 a nasl., § 517 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka ,
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..
2.1 . Proti rozsudku v zamietajúcej časti výroku (V.) a vo výroku o trovách konania (VI.) podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo zrušiť
a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne posúdil ( odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm.h/ CSP.
Nesúhlasil s tým, že súd mu nepriznal sumu za poplatky a upomienky dôvodiac, že nie sú uvedené
v zmluve o úvere . S týmto odôvodnením súdu nemôže súhlasiť, nakoľko žalovaný v zmysle bodu 4.7
zmluvy svojím podpisom potvrdil, že sa oboznámil jednak so všeobecnými obchodnými podmienkami a
taktiež Sadzobníkom poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Poukázal na to, že žalobca má
zákonnú povinnosť upozorniť spotrebiteľa (ust. § 53 ods. 9 OZ) a zaslať mu minimálne dva listy, preto
nie je správny názor, že výdavky by mal v plnej miere znášať žalobca. V prípade, že by žalovaný plnil
svoj dlh podľa zmluvy, k nutnosti uhradiť poplatky by nedošlo. Zamietnutím žaloby v časti poplatkov tak
vzniklažalobcoviďalšiaškoda.Poplatokzaupomienkuniejesankciou,toujeúrokzomeškania.Poplatky
za upomienky predstavujú náklady spojené so sústavným sledovaním porušovania zmluvy, prípravou,
odoslaním a kontrolou, či došlo k splneniu podľa upomienky. Žalobca je oprávnený poberať poplatok za
upomienku, pokiaľ o tomto poplatku a jeho výške bol v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ informovaný,
čo v tomto prípade bolo splnené v Sadzobníku poplatkov, ktorý bol súčasťou Zmluvy o úvere. Existenciu
poplatku za upomienky ani Najvyšší súd neklasifikuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a ani ju
nedefinuje ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti ( rozsudok NS SR sp. zn. 3Obdo 3/2009 zo dňa
11.09.2008).Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, úroky, úroky
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Náklady spojené s uplatnením
pohľadávky Občiansky zákonník bližšie nešpecifikuje, preto platí, že je možné si ich dohodnúť rôzne,
a to aj vo forme paušálnej náhrady. Výška poplatkov bola žalovanému známe už v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere, nakoľko boli riadne uvedené v Sadzobníku poplatkov. Žalované poplatky sú primerané
a vzhľadom na skutočné náklady, ktoré s ich vykonaním vznikli, má na ne žalobca nárok.
2.2 K nesprávnej výške RPMN a celkovým nákladom uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že v zmluve bola uvedená zle suma nákladov spojených s úverom. Súd zrejme vychádzal
pri výpočte RPMN z internetovej kalkulačky, ktorý výpočet je len informatívny a nemožno ho považovať
za relevantný pre súdne konanie. Žalobca tak trvá na tom, že Zmluva o úvere vyjadrovala správne
údaj o RPMN banky, ako aj výšku celkových nákladov spojených s úverom. Poukázal na to, že
žalobcovi výpočtový systém umožňoval výpočet mesačných splátok anuity len v celých hodnotách bez
desatinného čísla, preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej výške, resp. v nižšej,
než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovi vráti na základe bodu 5.4
Všeobecných obchodných podmienok.
2.3 Súd nesprávne zhodnotil aj povinnosť platiť poistenie započítavajúc ju do sumy mesačnej splátky. S
poukazom na znenie ust. § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z.z. platného a účinného do 31.03.2015, poistné
jepotrebnezapočítaťdocelkovýchnákladovlenvtomprípade,pokiaľjehouzatvoreniebolopodmienkou
uzatvorenie zmluvy o úvere. Súd sa nesprávne domnieval, že ak spotrebiteľ musí platiť poistné, o ktoré
žiadal dobrovoľne a ktoré nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere, automaticky sa daná suma
započítava do výšky celkových nákladov. Takýto výklad súdu odporuje ustanoveniu § 2 písm. g) zákona
č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase zatvorenia zmluvy o úvere.2.4 Ďalej žalobca namietal záver súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy
o úvere . V zmluve o úvere je dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru na 20.02.2022. Z uvedeného
teda vyplýva predpoklad , že ak si žalobca bude plnil riadne svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere,
táto zanikne dňa 20.02.2022.
2.5 Nesúhlasil ani s tvrdením súdu, že úverová zmluva neobsahovala základnú náležitosť zmluvy a to
vyčíslenie celkovej čiastky ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Žalobca je toho názoru, že Zmluva o úvere
obsahujepredmetnýúdaj,nakoľkovbode3.1.Zmluvyoúverepodtabuľkou jeuvedené„Celkovúčiastku
úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“.
2.6 Žalobca ďalej namietal, že napriek tomu, že spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu súdu
predložil aj žalovaným podpísané uznanie dlhu zo dňa 22.08.2014, súd neskúmal podmienky žaloby
vzhľadom na hmotnoprávne účinky uznania dlhu, nesprávne vec právne klasifikoval a žalobu zamietol.
Vzhľadom na uvedené má za to, že rozhodnutie súdu ani po skutkovej ani po právnej stránke neobstojí.
3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom aj dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP)
apoprejednaníveciprijalzáver,žerozsudoksúduprvejinštanciejevecnesprávny.Pretotentorozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.
4. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
5. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).
6. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza zo
situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,
v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.
7. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú
postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými
v jeho odôvodnení.
8. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a dodáva, že
v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o úvere, sú upravené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon tiež v
ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, pri absencii ktorých náležitostí zmluvy sa úver pokladá za bezúročný
a bez poplatkov. Súd prvej inštancie konštatoval nesprávny údaj o celkových nákladoch úveru, ako aj
nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, a preto posúdil úver
ako bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd sa so záverom o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
stotožnil, lebo v zmluve nie je uvedený údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ na základe úverovej
zmluvy zaplatiť. Zo zmluvy je však zrejmé, že po vynásobení počtu mesačných splátok (120) a výšky
jednotlivej mesačnej splátky 192,24 eura , mal žalovaný zaplatiť úver vo výške 23.068,80 eura a pri
splátke 193,90 eura mesačne (vrátane poistenia) celková výška úveru, ktorú mal spotrebiteľ uhradiť, tak
predstavovala sumu 23.268 eur. Odvolací súd sa stotožnil aj s argumentáciou súdu prvej inštancie, že
pri výpočte RPMN ovplyvňuje jej výšku celková výška nákladov spotrebiteľa. Vychádzajúc zo záveru, že
veriteľ uviedol nesprávnu výšku nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, musela byť aj RPMN
nesprávne vypočítaná, a to v neprospech spotrebiteľa, čo má rovnako za následok, že úver sa podľa §
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.
9. Odvolací súd uznal za dôvodnú len tú námietku žalobcu, že v zmluve je uvedený údaj o dobe trvania
zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ zák. č. 129/ 2010 Z.z.), ktorým je dátum konečnej splatnosti úveru dňa
20.02.2022. Táto skutočnosť však nemení nič na tom, že úver je bezúročný a bez poplatkov z ostatných
vyššie uvedených dôvodov.
10. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za neopodstatnené, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý by
mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu v tomto štádiu konaniažiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že žalovanému nárok
na ich náhradu nepriznáva.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.