Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 30, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/174/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214201628
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1214201628.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov

senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., so sídlom: Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému:
Groupama garancia Biztosító Zrt., Október 6. u. 20, Budapest, konajúca prostredníctvom: Groupama
Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom: Miletičova 21,
Bratislava, IČO: 47 236 060, zast. JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Stará
Vajnorská cesta 37, Bratislava, o zaplatenie 357,66 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/222/20104-53 zo dňa 30.januára 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C/222/20104-53 zo dňa 30.januára 2015,
v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom vydaným dňa 30.01.2015, č. k. 21C/222/20104-53, Okresný súd Bratislava
II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 257,66 eur s 8,75%
úrokom z omeškania ročne od 19.08.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania 21,- eur a to všetko
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že dňa 25.07.2012 došlo k poistnej
udalosti, kedy na motorovom vozidle T. Ž., havarijné poistenej u žalobcu, bola spôsobená škoda (rozbité
čelné sklo) vymrštením kameňa spod motorového vozidla P. Č., ktorý má uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca
poukázal poistné plnenie vo výške 357,66 Eur (výška spôsobenej škody krátená o spoluúčasť) T. Ž.. Toto
si následne z dôvodu regresného plnenia uplatnil u žalovaného, ktorý mu plnenie odmietol, z dôvodu
nedostatočného preukázania zavinenia škody P. Č..

X. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla, ust. § 813 ods. 1, 420a ods. 1, §428, §517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že dňa 25.07.2012 došlo k poistnej udalosti, kedy na
motorovom vozidle T. Ž., havarijné poistenej u žalobcu bola spôsobená škoda (rozbitie čelného skla)
vymrštením kameňa spod kolies motorového vozidla P. Č., povinne zmluvne poisteného za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalobca uhradil poškodenej spôsobenú

škodu, krátenú o spoluúčasť, a túto si v súlade s § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnil u
žalovaného, ktorý je povinný nahradiť škodu, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky, a bola
spôsobená motorovým vozidlom poisteného. Nakoľko aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového
vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou,ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (stanovisko občianskoprávneho kolégia
NS SR z 3. júna 2014 Cpj 5/2014), súd prvej inštancie návrhu v celom rozsahu vyhovel, keďže ide o
objektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej nie je možná liberácia. Z uvedených dôvodov súd prvej

inštancie nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované žalovaným vypočutím účastníkov nehody, nakoľko
v tomto prípade na vznik zodpovednosti, nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje
preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi, čo je dostatočne preukázané vyhlásením
účastníkov nehody v zázname o dopravnej nehode.

4. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalovaný, ktorý v odvolaní uviedol, že súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku krátko konštatuje, že skutkový stav veci zistil výpoveďou účastníkov
konania a čítaním obsahu listinných dôkazov. Rozhodnutie, na základe uvedeného je podľa názoru
žalovaného nepreskúmateľné. Podľa tohto konštatovania sa dá predpokladať, že súd prvej inštancie
vychádzal zo záznamu o dopravnej nehode, avšak faktom zostáva, že jediný dôkaz, o ktorý súd prvej
inštancie oprel svoje rozhodnutie je jedna listina, pričom žiadnym spôsobom nemôže byť preukázané,

že túto konkrétnu listinu skutočne podpísali účastníci dopravnej nehody bez toho, aby sa ich na to
súd, poprípade účastníci konania priamo opýtali, v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti
konania. Súd prvej inštancie zamietol žalovaného návrh na doplnenie dokazovania výsluchom osôb,
ktoré sa mali na predmetnej poistnej udalosti zúčastniť, t.j. vlastníčku poškodeného motorového vozidla,
T. Ž. a poistenca žalovaného, P. Č.. Zamietnutím takéhoto návrhu súd prvej inštancie žalovanému

odoprel možnosť konať pred súdom. Žalovaný síce súhlasí s tvrdením, že vymrštenie kameňa spod
kolies motorového vozidla, a následné poškodenie vozidla za ním idúceho je škoda, ktorá má pôvod
v prevádzke, ale napriek nemožnosti liberácie je vždy potrebné preukázať, kto takú škodu spôsobil.
Tým, že súd neumožnil žalovanému položiť otázky účastníkom škodovej udalosti, ako jej svedkom (napr.
či je podpis na zázname o dopravnej nehode vôbec ich vlastný), odňal žalovanému možnosť konať

pred súdom, a zároveň tým súd neúplne zistil skutkový stav. Uplatnený nárok žalobcu, ako aj následné
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza výlučne z listiny, o ktorej nebolo overené, ktoré osoby ju
spísali a podpísali. Zhodné tvrdenie účastníkov dopravnej nehody pred súdom má bezpochybne väčšiu
dôveryhodnosť a je spôsobilejšie objasniť skutkový stav, ako jedna listina, ktorá môže, ale nemusí byť
obsahovo totožná s výpoveďou týchto osôb. Tým, že žalovanému bolo znemožnené položiť akékoľvek

otázky týmto osobám, bolo mu zároveň znemožnené účinne sa pred súdom brániť. Z vyššie uvedených
dôvodov žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k.
21C/222/2014-53 zo dňa 30.01.2015 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalobca k odvolaniu podal vyjadrenie, v ktorom uvádza, že dôvody, pre ktoré žiada žalovaný, aby bola
vec vrátená na súd prvej inštancie sú nedôvodné. Poistenec žalovaného P. Č. v zázname o dopravnej

nehode zo dňa 25.07.2012, spísanej na mieste škodovej udalosti svojím podpisom plne potvrdil svoju
zodpovednosť na vzniknutej škode. Žalovaný nikdy netvrdil a ani nepreukázal, že by p. Č. udalosť v
zmysle zákona nenahlásil, resp. že by následne spochybnil svoje zavinenie. Odhliadnuc od toho, ide o
objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla, čo žalovaný v tomto konaní bezdôvodne
spochybňuje. Vypočúvanie účastníkov škodovej udalosti považuje žalobca za nadbytočné.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a ust. § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.
8. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vykonal
potrebné dokazovanie a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením

rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z
dokazovania je nepochybné, že dňa 25.07.2012 došlo k poistnej udalosti, kedy na motorovom vozidle
T. Ž., havarijne poistenej u žalobcu bola spôsobená škoda (rozbitie čelného skla), vymrštením kameňa
spod kolies motorového vozidla P. Č., povinne zmluvne poisteného za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla u žalovaného tak, ako ustálil súd prvej inštancie. Odvolací súd poukazuje na

stanovisko občiansko právneho kolégia NS SR z 3. júna 20104 Cpj 5/2014, č. 135 zo zbierky stanovísk
NS a súdov SR 10/2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla
kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola
spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 vetaprvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď vychádzal
pri posúdení nároku z tohto stanoviska a vyhodnotil, že prevádzkou vozidla P. Č., povinne zmluvne
poisteného u žalovaného došlo ku spôsobeniu škody na čelnom skle vozidla T. Ž., havarijne poistenej u

žalobcu. Súd prvej inštancie správne na daný prípad aplikoval aj ust. § 813 ods. 1 OZ, podľa ktorého ak
poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo
na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Žalobca titulom havarijného poistenia
poukázal poškodenej T. Ž. plnenie vo výške 357,66 eur, a mal teda právo si následne toto plnenie uplatniť
u žalovaného, u ktorého mal škodca uzatvorené povinné zmluvné zákonné poistenie zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

9. Žalovaný v odvolaní namieta, že správa o dopravnej nehode, nie je sama osebe postačujúcim
dôkazom, ktorý by preukazoval, že došlo k nehode. Žalovaný zastáva názor, že je nevyhnutné
k preukázanou pravosti tejto listiny vypočuť účastníkov nehody, čo súd prvej inštancie nevykonal.
Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie názoru, že vypočutie účastníkov dopravnej nehody

nebolo potrebné. Záznam o nehode je podpísaný účastníkmi nehody, je v ňom riadne popísaný priebeh
nehody a obsahuje všetky potrebné údaje, okrem iného aj osobné údaje účastníkov nehody, ktoré
musela poškodená obdržať od škodcu. Poškodená v deň nehody volala aj call centrum likvidácie
poistnýchudalostí,kdeopísalapriebehnehodytak,akojezaznamenanýpísomnenazáznameonehode
a potvrdila, že pri nehode došlo ku spísaniu správy o nehode, ktorá bola účastníkmi nehody podpísaná.

Z hovoru je vyhotovený prepis, ktorý bol predložený k žalobe. Taktiež nie je bez významu, že žalovaný
neuvádza, že by p. Č. nesplnil povinnosť v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda, že by
nehodu - škodovú udalosť nenahlásil žalovanému. Ak by nehodu nenahlásil, je logické, že by to bol
argument žalovaného v konaní, že k nehode nedošlo. Tento argument žalovaný nepoužil, čo svedčí

o tom, že ich poistený si povinnosť zrejme splnil, a tým potvrdil nehodu a jej priebeh podľa záznamu
o nehode. Žalovaný neuvádza žiaden relevantný argument, pre ktorý by mal mať súd pochybnosť o
pravosti záznamu o nehode. Vypočutie účastníkov nehody by bolo preto nehospodárne a nadbytočné
a súd prvej inštancie nepochybil, keď vykonanie takéhoto dôkazu nepripustil a rozhodol na základe
listinných dôkazov predložených žalobcom.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo
výroku vecne správne (ust. § 387 ods. 1CSP).

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalobca v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2
CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).