Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217205256
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8217205256.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v spore žalobkyne: E.. R. G., S.. H., F..

XX.XX.XXXX, T. J.. D. XXX/XX, XXX XX T., zast. JUDr. Ľubomír Hudák, advokát so sídlom Mierová 87,
066 01 Humenné, Žižkova 19, 040 01 Košice, proti žalovanému: O.. E. G., F.. XX.XX.XXXX, T. G. XX,
XXX XX T., o zaplatenie sumy 2.738,01 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.575,53 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 2.575,53 Eur od 09.10.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88,14 %,
o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.07.2017 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.760,25 Eur s príslušenstvom titulom úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu č. 1
nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu - obytný blok I. - X, vchod XX, ul. J.. D., T., postaveného

na parcele č. CKN XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, okres Bardejov, obec Bardejov, k. ú. Bardejov.

2. Žalobkyňa v žalobe dôvodila tým, že ich manželstvo so žalovaným súd rozviedol rozsudkom sp.
zn. 4P/60/2015 zo dňa 22.10.2015, právoplatným dňa 22.10.2015, čím zaniklo aj ich bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“). Manželia tak ostali bezpodielovými spoluvlastníkmi
označeného bytu, ktorý obývala žalobkyňa spolu s postihnutou dcérou a žalovaným, ktorý odmietal
platiť 1 úhrad spojených s užívaním bytu. Zároveň uviedla, že od 10/2015 do 06/2016 jej žalovaný platil

sumu 100,00 Eur mesačne, čo ale nezodpovedá 1 mesačných nákladov. Od 07/2016 jej prestal úplne
prispievať na úhrady. Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala na § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého vlastníci bytov a nebytových priestorov sú
povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s
užívaním bytu. Žalobkyňa ďalej dôvodila tým, že mesačný zálohový predpis na byt znie na sumu 173,62
Eur mesačne, platby za médiá predstavujú 53,10 mesačne a televízia a internet predstavujú mesačnú
platbu v sume 30,30 Eur. Žalobkyňa za obdobie od 01.10.2015 do 30.06.2017, t. j. za 21 mesiacov

zaplatila sumu 5.320,50 Eur, z toho polovica pripadajúca na žalovaného predstavuje sumu 2.660,25 Eur,
ktorá po odpočítaní prijatých platieb žalovaného za obdobie od 10/2015 do 06/2016 v celkovej sume
900,00 Eur činí sumu 1.760,25 Eur, ktorú si žalobkyňa pôvodne uplatnila. Žalobkyňa si uplatnila aj úrok
z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy a nárok na náhradu trov konania.3. K žalobe sa písomne vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 12.09.2017, v ktorom uviedol,
že nároky žalobkyne neuznáva, nie je jej nič dlžný a v rozhodnom období jej prispieval na platby sumou

100,00 Eur mesačne a to z dôvodu, že sa domnieva, že na úhradách za byt sa mali podieľať aj ďalší
členovia ich domácnosti. Okrem toho žalovaný vyslovil názor, že mal iné výdavky (napr. komunálny
odpad, daň z nehnuteľností, elektr. prípojku na chate, poistenie domácnosti, poistenie chaty, a pod.),
ktoré je potrebné započítať oproti nároku žalobkyne.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní
doručenom súdu dňa 09.02.2018. Uviedla, že vyjadrenia žalovaného považuje za účelové a nedôvodné
a taktiež dodala, že neakceptuje žiadne započítanie pohľadávok tak, ako tvrdil žalovaný. Opätovne
zdôraznila ustanovenie § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. a dodala, že za obdobie od 01.10.2015
do 31.01.2018 jej žalovaný dlhuje na platbách za byt sumu 2.702,48 Eur. Na základe toho žiadala, aby
súd pripustil zmenu žaloby tak, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 2.702,48 Eur s

8,00 % ročným úrokom z omeškania.

5. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.10.2018. Žalovaný
uviedol, že žiada, aby žalobkyňa predložila listinné dôkazy týkajúce sa konečného vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu za roky 2016 a 2017. Tiež uviedol, že okrem spoluvlastníctva bytu, sú

spoluvlastníkmi aj záhrady o výmere 2987 m2, zapísanej na LV č. XXX, pričom všetky náklady, ktoré
sa týkajú obhospodarovania a udržiavania tejto nehnuteľnosti, platí on. Zároveň uviedol, že po rozvode
manželstva bol nútený nájsť si vlastné bývanie, v roku 2017 si zakúpil 2-izbový byt a k 01.02.2018 sa z
bytu na ul. J.. D. XX v Bardejove odsťahoval. Vo vzťahu k rozšíreniu žaloby uviedol, že voči žalobkyni si
uplatňuje ďalšie zápočty, k čomu predložil vlastné výpočty, ako aj listinné dôkazy, ktoré podľa neho majú

preukazovať jeho výdavky spôsobilé na zápočet (výdavky na prípojku, doklady o platbe za elektrinu,
doklady o platbe poistenia domácnosti a chaty, platby za komunálny odpad a daň z nehnuteľností).
Z uvedených dôkazov podľa názoru žalovaného vyplýva, že voči žalobkyni nemá žiadne nedoplatky,
dokonca je v preplatku so sumou 632,00 Eur.

6. V podaní doručenom súdu dňa 13.12.2018 žalovaný súdu oznámil, že ich dcéra dňa 15.10.2018
zomrela, o čom predložil úmrtný list. Tiež uviedol, že od smrti dcéry žalobkyňa obýva predmetný byt
na ul. J.. D. XX v Bardejove sama a z tohto dôvodu by mu mala platiť nájom za užívanie jeho polovice
bytu, pričom bežný nájom za 1-izbový byt sa pohybuje na úrovni 250,00 Eur mesačne. V ďalšom podaní
doručenom súdu dňa 07.05.2019 žalovaný poukázal na to, že v byte bývali istý čas aj ich už dospelí

synovia, pričom Q. by sa mal podieľať na týchto platbách, keďže v období od 16.09.2014 do 25.01.2017
pracoval v Košiciach a chodieval domov do Bardejova a v období od 26.01.2017 do 30.07.2017 bol
evidovaný na ÚPSVaR Bardejov. Žalovaný bol toho názoru, že od 10/2015 byt užívali tri dospelé osoby s
vlastným príjmom (on, žalobkyňa, ich dcéra R.) a v istom období aj syn Q.. Pre krátkodobosť pobytu syna
E. (žijúceho v Kanade) na Slovensku, jeho do povinnosti uhrádzať platby za byt nezapočítal. Žalovaný

k vyjadreniu opäť predložil vlastné výpočty.

7. K podaniam žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
podaní doručenom súdu dňa 16.05.2019, v ktorom okrem iného uviedla, že nesúhlasí s požiadavkou
žalovaného, aby mu platila nájom za užívanie jeho časti bytu, nakoľko žalovaný dobrovoľne opustil

byt a nikto mu nebráni a nebránil užívať predmetný byt, resp. žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o
tomto tvrdení. Ak teda žalovaný navrhuje, aby mu žalobkyňa zaplatila nájom za užívanie jeho časti
bytu, v tomto smere navrhujú vykonať znalecké dokazovanie, resp. vyžiadať odborné vyjadrenie na
preukázanie reálnej ceny nájmu. Žalobkyňa opätovne nesúhlasila so započítaním pohľadávok, uviedla,
že v žiadnom prípade nemožno započítať výživné na ich dcéru a podľa žalobkyne nemožno započítať

ani ďalšie pohľadávky žalovaného, ktoré podľa nej nesúvisia s predmetom tohto konania. K tvrdeniam
žalovaného navrhla vypočuť ako svedkov oboch ich synov E. I. Q.. Opätovne zdôraznila, že platby
spojené s užívaním bytu majú povinnosť uhrádzať jeho vlastníci, ktorými sú ona a žalovaný.

8. V podaní doručenom súdu dňa 31.05.2019 žalobkyňa zotrvala na doterajších vyjadreniach a navrhla

pripustenie zmeny žaloby, čo odôvodnila tým, že hoci sa žalovaný z bytu odsťahoval, stále je jeho
spoluvlastníkom a musí sa podieľať na platbách do fondu prevádzky, údržby a opráv. Podľa mesačného
zálohového predpisu tieto platby mesačne predstavujú výšku 67,91 Eur, z toho 1 pripadá na žalovaného
v sume 33,95 Eur, čo za 17 mesiacov, teda od 01.02.2018 do 30.06.2018 predstavuje sumu 577,23 Eur.Po zohľadnení preplatkov za byt za roky 2016 a 2017 si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na
zaplatenie sumy 2.864,26 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy a v zmysle
uvedeného navrhla pripustiť zmenu žaloby.

9. Dňa 10.09.2019 žalovaný doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o mesačné platby za
internet, neakceptuje mesačné úhrady v sume 30,30 Eur, ale akceptuje len základnú ponuku v sume
10,00 Eur mesačne. Okrem toho žalovaný tvrdil, že voči žalobkyni nemá žiadne nedoplatky, pričom
podľa vlastných výpočtov a zápočtov dlhuje ona jemu, on si však žiaden nárok voči nej neuplatňuje,

žiada len, aby súd žalobu zamietol.

10.Súdvovecinariadilpojednávania,ktorésauskutočnilivdňoch15.04.2019,07.06.2019,03.09.2019a
09.10.2019.Napojednávaniachsazúčastnilistranysporu,resp.nastranežalobkynejejprávnyzástupca
a v čase trvania plnej moci aj právny zástupca žalovaného. Na pojednávaní dňa 09.10.2019 súd pripustil
zmenu žaloby, ktorou si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.738,01 Eur

spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania od 09.10.2019 do zaplatenia a trovy konania v rozsahu
100 %. Na tomto pojednávaní súd vyhlásil rozsudok vo veci samej.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby, listom vlastníctva č. XXXX a č. XXX,
mesačným zálohovým predpisom platieb a úhrad za plnenia súvisiace s výkonom správy, konečnými

vyúčtovaniami nákladov spojených s užívaním a správou bytu za roky 2015, 2016 a 2017, s výpismi
z účtu preukazujúcimi platby za internet, byt a SIPO, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným o
vlastných výpočtoch a zápočtoch, listinnými dôkazmi o prijatí platieb za byt od žalovaného v celkovej
sume 900,00 Eur, písomnými vyjadreniami strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými žalovaným o
jeho výdavkoch, ktoré žiadal započítať oproti nároku žalobkyne (poistenie domácnosti, poistenie chaty,

úhrady za komunálny odpad, úhrady za daň z nehnuteľností, za prípojku na chatu), úmrtným listom
nebohej dcéry strán sporu, prednesmi strán sporu, resp. ich právnych zástupcov na pojednávaní, ako
aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi.

12. Na pojednávaniach žalobkyňa trvala na podanej žalobe, pričom nároky žalovaného týkajúce sa

zápočtu pohľadávok popierala s tým, že nesúvisia s uplatneným nárokom. Zároveň navrhla pripustenie
zmeny žaloby na sumu 2.738,01 Eur spolu s 8,00 % ročným úrokom z omeškania z uplatnenej sumy
od 09.10.2019 do zaplatenia. Tiež popierala tvrdenia žalovaného, ktorý prejavil snahu podieľať sa
na platbách za internet len v sume 10,00 Eur mesačne, zatiaľ čo mesačná úhrada predstavovala
sumu 30,30 Eur. V tejto súvislosti dodala, že žalovaný riadne užíval internet. Tiež popierala tvrdenia

žalovaného, aby mu bránila v prístupe do bytu po jeho odchode od 01.02.2018. Uviedla, že zámky na
byte vymenila z dôvodu, že ju o to požiadala asistentka ich dcéry, aby žalovaný niečo z bytu neodniesol.
Žalovaný ju však o vymenené kľúče od bytu nikdy nežiadal. Pokiaľ ide o pripustenie zmeny žaloby, v tejto
súvislosti žalobkyňa argumentovala tým, že nárok predstavuje okrem polovice úhrad za plnenia spojené
s užívaním bytu do 31.01.2018 aj nárok na polovicu úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv od

01.02.2018 do 30.09.2019 (t. j. 20 x 33,95 Eur), pričom v listinnom dôkaze predloženom na pojednávaní
žiadala priznať uvedený nárok do 09.10.2019, čo celkovo tvorilo sumu v návrhu na pripustenie zmeny
žaloby vo výške 2.738,01 Eur. Zároveň z uplatneného nároku odpočítala preplatky za byt za roky 2015,
2016 a 2017, zohľadnila platby žalovaného za poistenie domácnosti za roky 2015, 2016 a 2017 (na ňu
pripadá 8,46 Eur, t. j. 5,64 x 3/2). Taktiež nárok ponížila o platby za odpad za roky 2015, 2016 a 2017

(t. j. sumy 54,02 Eur, 47,32 Eur a 62,50 Eur). Tak jej vyšla suma 2.738,01 Eur.

13. Na pojednávaniach žalovaný trval na započítaní pohľadávok vo vzťahu k nároku žalobkyne, trval
na tom, že je potrebné započítať úhrady, ktoré za užívanie bytu žalobkyni uhradil v celkovej sume
900,00 Eur, že je tiež potrebné započítať výživné na ich dcéru a ďalej aj výdavky, ktoré vynaložil na

obhospodarovanie ich ďalšej spoločnej nehnuteľnosti (záhrady, chaty a pod.). Tiež navrhoval, aby súd
zohľadnil skutočnosť, že po 15.10.2018, teda po smrti ich dcéry, byt obývala žalobkyňa sama, užívala
aj jeho časť bytu, a preto žiadal započítať za toto nadužívanie bytu sumu 125,00 Eur mesačne, na inom
mieste až sumu 150,00 Eur mesačne. Uviedol, že potom, čo opustil byt vo februári 2018, do bytu nemal
prístup, keďže žalobkyňa vymenila zámky a on navštevoval dcéru len v jej prítomnosti. Okrem toho

žiadal, aby žalobkyňa predložila preplatky za elektrinu za rozhodné obdobie, na čo ho však súd poučil,
že lehota na prostriedky procesného útoku a obrany uplynula dňa 30.06.2019. Žalovaný vyslovil názor,
že všetko, čo žiadal započítať, preukázal, že podľa týchto jeho výpočtov je v pluse, žalobkyni nič nedlží,
nič od nej nežiada, len žiada, aby súd žalobu zamietol.14. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

16. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

17. Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

18. Podľa § 7b ods. 1 prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
zneníúčinnomk22.10.2015(ďalejlen„zákonč.182/1993Z.z.“)vlastnícibytovanebytovýchpriestorovv
dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia.

19. Podľa § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. vlastníci bytov a nebytových priestorov v
dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať
preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca
nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

21. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

22. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov proti

pohľadávkamnavýživnéjezapočítanievzájomnýchpohľadávokprípustnélendohodou.Akideovýživné
pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

25. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa zistení súdu sú žalobkyňa a žalovaný bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 1
nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu - obytný blok I. - X, R. XX, K.. J.. D., T., postaveného na
parcele č. CKN XXXX/XX, zapísaného na R. Č.. XXXX, k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov,

v podiele 1/1.27. Podľa mesačného zálohového predpisu sú úhrady za plnenia spojené s užívaním tohto bytu celkovo
173,62 Eur mesačne. Z toho platby do fondu prevádzky, údržby a opráv predstavujú sumu 67,91 Eur
mesačne.

28. Podľa dokladov SIPO predstavujú platby za elektrinu a plyn v tomto byte celkovo sumu 53,10 Eur
mesačne.

29. Podľa výpisov z účtu predložených žalobkyňou (vedený vo VÚB č. 3331766258) je mesačná platba

za služby dodané Slovak Telekom vo výške 31,70 Eur (žalobkyňa tvrdila sumu 30,30 Eur).

30. Podľa konečného vyúčtovania nákladov spojených s užívaním a správou bytu bol preplatok za rok
2015 v sume 358,69, preplatok za rok 2016 v sume 354,64 Eur a preplatok za rok 2017 v sume 476,26
Eur.

31. Za obdobie od 10/2015 do 06/2017 žalovaný k rukám žalobkyne uhradil na platbách spojených s
užívaním bytu celkovo sumu 900,00 Eur, čo vyplýva z predložených potvrdení. Táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporná.

32. Podľa LV č. XXX, k. ú. Bardejov, okres Bardejov, obec Bardejov, sú žalobkyňa a žalovaný

bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcela č. XXXX/X, Z. R. XXXX E. - Q. Q. H., v podiele
1/1.

33. Žalovaný predložil faktúru č. 160 426 016, ktorou mu dodávateľ P. I. - L.. L.. B.., I.. J. XXXX/X, T.
fakturovaldňa26.04.2016sumu240,00eurza:„vypracovanieprojektovejdokumentáciearevíziuEZpre

tri odberné miesta: 1. O.. G. E., X. U. D. I. X. G. R.. Túto sumu uhradil žalovaný dodávateľovi príkazom
na úhradu prostredníctvom účtu v UniCredit Bank dňa 02.05.2016 v sume 240,00 Eur (č. l. 86 - 87 spisu).
Žalovaný žiadal sumu pripadajúcu na žalobkyňu vo výške 80,00 Eur (t. j. 240,00 Eur delené 3 osoby)
započítať voči pohľadávke žalobkyne.

34. Žalovaný predložil listinné dôkazy, ktorými bol vyrubený miestny poplatok za komunálny odpad k
23.10.2017 v sume 93,76 Eur + príjmový pokladničný doklad na sumu 93,76 Eur (č. l. 98 -99 spisu),
miestny poplatok za komunálny odpad za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 v sume 81,03 Eur +
príjmový pokladničný doklad na sumu 81,03 Eur (č. l. 104 - 105 spisu), miestny poplatok za komunálny
odpad za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 81,03 Eur bez pokladničného dokladu (č. l.

106 spisu), rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2017 na sumu 27,43 Eur + príjmový
pokladničný doklad (č. l. 100 - 101 spisu), rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľností za rok 2016 na
sumu 26,95 Eur + príjmový pokladničný doklad (č. l. 102 - 103 spisu) a rozhodnutie o vyrubení dane z
nehnuteľností za rok 2015 na sumu 25,86 Eur bez pokladničného dokladu.

35. Súd mal za dostatočne preukázané, že žalobkyňa ako bezpodielová spoluvlastníčka bytu na ul.
J.. D. XX R. T. platila za obdobie od 22.10.2015 do 31.01.2018 plnenia spojené s užívaním bytu a
platby do fondu prevádzky, údržby a opráv sumou 173,62 Eur mesačne, platby SIPO v sume 53,10 Eur
mesačne a platby za internet a televíziu v sume 30,30 Eur mesačne (takúto sumu žalobkyňa tvrdila, hoci
z predložených listinných dôkazov vyplýva suma 30,70 Eur). O tom súdu predložila listinné dôkazy v

podobe výpisov z účtu. Tvrdenie žalobkyne, že tieto platby uhradila, nebolo medzi stranami sporné. Súd
mal z predloženého LV č. XXXX za preukázané, že žalovaný bol v rozhodnom období bezpodielovým
spoluvlastníkom bytu, a preto bol v zmysle § 7b ods. 1 a § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. povinný
platiť popri žalobkyni polovicu uvedených úhrad. Keďže k 01.02.2018 sa žalovaný z predmetného bytu
odsťahoval, žalobkyňa už od neho nepožadovala polovicu úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu,

ale požadovala už len polovicu úhrad za platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktoré plnenie je v
zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. viazané na vlastníka bytu, ktorým žalovaný v rozhodnom
období a v čase vyhlásenia rozsudku nepochybne bol.

36. Na základe toho súd žalobkyni priznal nárok na zaplatenie sumy 2.575,53 Eur. Táto suma pozostáva

z: platieb za byt za obdobie od 10/2015 do 01/2018, t. j. 28 mesiacov x 173,62 Eur (mesačný zálohový
predpis) plus 28 mesiacov x 53,10 Eur (doklad SIPO) plus 28 mesiacov x 31,30 Eur (platby za internet
Slovak Telekom), t. j. 7.196,56 Eur, pričom na jedného spoluvlastníka pripadá suma 3.598,28 Eur. Od
toho súd odrátal platby prijaté žalobkyňou od žalovaného v celkovej sume 900,00 Eur, ako aj preplatkyv súvislosti s konečným vyúčtovaním za byt za roky 2015, 2016 a 2017, v celkovej sume 594,80 Eur
(celková suma preplatkov predstavuje 1.189,59 Eur, a to delené 2). K tomu bolo potrebné pripočítať
nárok žalobkyne v súvislosti s rozšírením žaloby o sumu platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv

za obdobie, keď sa žalovaný vysťahoval z bytu, ktorého bol stále spoluvlastníkom, teda od 02/2018 do
10/2019, čo predstavuje 21 mesiacov x 33,95 Eur (polovica zo sumy 67,91 Eur), t. j. sumu 712,95 Eur.
Od toho je potom potrebné odpočítať sumy, ktoré žalobkyňa voči žalovanému uznala, a teda sumu 8,46
Eur (poistenie domácnosti za 3 roky, t. j. 5,64 Eur x 3 delené 2), výdavky žalovaného za komunálny
odpad za roky 2015, 2016 a 2017 v celkovej sume 163,84 Eur (81,03 Eur + 70,98 Eur + 93,76 Eur,

pričom uznala jeho nárok na 2/3 z celkového súčtu, nakoľko komunálny odpad pripadajúci na jej vrub
rátala aj na ešte žijúcu dcéru Vieru). Napokon od sumy súd odpočítal ešte sumu 80,00 Eur v zmysle
navrhovaného zápočtu žalovaného tak, ako vyplýva z bodu 33. odôvodnenia tohto rozsudku a taktiež
ako spôsobilé na zápočet súd uznal aj pohľadávky žalovaného za daň z nehnuteľností za roky 2016
a 2017, čo na žalobkyňu pripadá 27,19 Eur. Na základe toho žalobkyňa má nárok na zaplatenie sumy
2.575,53 Eur s 8,00 % úrokom z omeškania od 09.10.2019 do zaplatenia. Keďže povinnosť žalovaného

ako bezpodielového spoluvlastníka prispievať na plnenia spojené s užívaním bytu a úhrady do fondu
prevádzky, údržby a opráv preukázateľne vznikol pred 01.02.2013, súd priznal žalobkyni nárok na úrok
z omeškania vo výške 8,00 % ročne z dlžnej sumy, a to s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka za použitia § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V prevyšujúcej časti súd
žalobu zamietol.

37. Súd konštatuje, že ostatné listinné dôkazy, ktoré žalovaný predložil a žiadal sumy tam uvedené
započítať oproti nároku žalobkyne buď neobsahovali doklad o zaplatení konkrétnej sumy, čo znamená,
že žalovaný nepreukázal, že o danú sumu sa mu zmenšil majetok, hodnoverne nepreukázal takýto výdaj
(napr. rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti za rok 2015 na sumu 25,86 Eur bez pokladničného

dokladu,č.l.107spisu),nedalosaznichurčiťakýmspôsobomdokladsúvisísožalobkyňou(napr.doklad
o zaplatení sumy 30,01 Eur za benzín, č. l. 152 spisu), respektíve šlo o vlastné, ničím nepodložené
výpočty žalovaného.

38. Pokiaľ ide o pohľadávku spôsobilú na zápočet, za takú súd vyhodnotil aj preplatok za byt za rok 2015

vo výške 1, a nie len za 3 mesiace, ako navrhovala žalobkyňa v listinnom dôkaze (č. l. 173) predloženom
na pojednávaní dňa 09.10.2019. Súd totiž nepovažuje za spravodlivé, aby sa žalovaný podieľal na
preplatkoch len za 3 mesiace roka 2015, ale na polovici, keďže so žalobkyňou v danom čase byt obaja
riadne ako bezpodieloví spoluvlastníci užívali. Na tomto nemení nič ani zistenie, že manželstvo strán
sporu bolo právoplatne rozvedené dňa 22.10.2015.

39. Pokiaľ žalovaný argumentoval tým, že úhrady spojené s užívaním bytu je potrebné rozpočítať na
všetky plnoleté osoby žijúce v domácnosti s vlastným príjmom (žalobkyňa, žalovaný, isté obdobie syn
Tomáš a nebohá dcéra Viera), súd tomuto argumentu neprisvedčil, a to s poukazom na § 7b ods. 1 a §
10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., z ktorých ustanovení vyplýva, že táto povinnosť uhrádzať plnenia

a platby do fondu prevádzky, údržby a opráv svedčí vlastníkom bytu, ktorými v rozhodnom období a v
čase vyhlásenia rozsudku boli žalobkyňa a žalovaný v podiele 1/1.

40. Okrem toho žalovaný navrhol voči nároku žalobkyne započítať aj polovicu prípadných preplatkov
titulom platieb za elektrinu, čo predniesol až na pojednávaní dňa 09.10.2019. Súd však navrhovaný

dôkaz nevykonal z dôvodu, že strany sporu boli poučené o tom, že prostriedky procesného útoku a
obrany môžu uplatniť najneskôr do 30.06.2019. Uvedený návrh teda žalovaný predniesol po lehote, a
preto mu súd nevyhovel s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP).

41. Pokiaľ žalovaný navrhol voči nároku žalobkyne započítať aj platby titulom výživného pre ich dcéru,

zápočet týchto pohľadávok vzhľadom na popieranie takéhoto zápočtu zo strany žalobkyne, ako aj s
poukazom na § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. rodine, súd nemohol vykonať.

42. Žalovaný tiež navrhol, aby titulom platieb za internet súd priznal žalobkyni len nárok na zaplatenie
sumy10,00Eurmesačnesodôvodnením,žeonsanemienipodieľaťnaplatbáchzainternetzarozšírenú

ponuku programov, keďže on tieto služby nevyužíval. V tejto súvislosti súd konštatuje, že prezentované
tvrdenia žalovaný účinne nevyužil na svoju obranu, keďže súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz,
ktorý by svedčil o pravdivosti a hodnovernosti jeho tvrdení.43. Súd taktiež neprisvedčil argumentu žalovaného o zápočet sumy 125,00 Eur, resp. 150,00 Eur
mesačne titulom nadužívania bytu žalobkyňou za obdobie, keď po smrti dcéry (t. j. po 15.10.2018)
užívala byt sama. Žalovaný v tejto súvislosti svoj nárok nijako nezdôvodnil a nepredložil k tomu

relevantný dôkaz (napr. vyjadrenie kompetentného subjektu o reálnej výške nájomného v daných
podmienkach). Opäť išlo len o subjektívne tvrdenie žalovaného, ktoré sa pohybovalo len v rovine
dohadov bez reálneho základu.

44. V súvislosti s rozsiahlou a obsažnou argumentáciou žalovaného, súd poukazuje na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), v ktorej sa zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) zaväzuje súdy odôvodniť svoje
rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd
splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len
so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument

strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c.
Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. 2. 1998).

45. Pridržiavajúc sa uvedeného je súd toho názoru, že prihliadol a vysporiadal sa so všetkými
argumentmi strán sporu, ktoré súviseli s predmetom sporu a ktorých povaha a charakter si to vyžadovali.

46. V naznačených súvislostiach súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky,

v ktorej súd vyslovil, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS
60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia (napr. II. ÚS 449/2015).

47. O trovách konania vo veci samej súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V konečnom dôsledku bola v
spore úspešnejšia žalobkyňa, ktorej patrí náhrada trov konania po odpočítaní neúspechu v konaní (5,93
%), od jej úspechu v konaní (94,07 %), a to v rozsahu 88,14 % z celkových trov konania, na ktoré by
mala nárok pri plnom úspechu.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok
vydaný (§ 359 C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom

súde Bardejov. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.