Rozsudok Judgement was issued on Friday, June 28, 2013

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/36/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8207200509
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2013:8207200509.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci navrhovateľky J. E., L..

X.X.XXXX, J. J., D. Č.. XX, Š. M. D. O., zastúpenej JUDr. Martou Belejčákovou, advokátkou so sídlom
Bardejov, Dlhý rad č.16 proti odporcovi T. T. D., O.. K., L.. XX.X.XXXX, J. L. XX, XXX XX Y., L., Š. M. L. D.
O. o určenie otcovstva k maloletému O. E., L.. XX.X.XXXX, J. J., D. Č.. XX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že odporca T. T. D., O.. K., L.. XX.X.XXXX je otcom maloletého O. E., L.. XX.X.XXXX z
matky J. E., L.. X.X.XXXX.

Maloletý O. E., L.. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude v bežných
veciach aj zastupovať a spravovať jeho majetok.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého O. E., L.. XX.X.XXXX za dobu od 1.2.2007 do
31.8.2008 sumou 80,- eur mesačne, od 1.9.2008 do 30.6.2013 sumou 90,- eur mesačne a od 1.7.2013
sumou 110,- eur mesačne so splatnosťou bežného výživného do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky maloletého .

Dlh na výživnom za dobu od 1.2.2007 do 30.6.2013 vo výške 6 920,- eur povoľuje odporcovi splácať v
mesačných splátkach po 200,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc bežným výživným za
mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta.

O trovách konania účastníkov a o trovách konania štátu bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 1.2.2007 a ktorý na
výzvu súdu doplnila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.3.2007 domáhala, aby súd určil, že
otcom jej syna, maloletého O. E., ktorý sa jej narodil dňa XX.X.XXXX v Bardejove, je odporca. Tvrdila,
že sa spoznala s odporcom v Nemecku, kde žili v jednej domácnosti a uvažovali o ďalšom vzájomnom
vzťahu. Keď sa vrátila z prác z Nemecka naspäť, zistila, že je tehotná. Po čase sa jej narodil maloletý O.,

XX.X.XXXX. Skontaktovala sa s odporcom. Tvrdila, že uznal, že je otcom dieťaťa, a že bol ochotný to
osvedčiť aj na matrike, že spoločne išli na matriku, ale keď sa dozvedel, že potrebuje tlmočníka a bude
musieť zaplatiť poplatky s tým súvisiace, odmietol už opätovne na matriku ísť, že poplatky platiť nebude.Odporca je štátnym občanom Nemeckej spolkovej republiky, kde aj žije. Navrhovateľka a dieťa sú
štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú na území Slovenskej republiky obaja trvale žijú.

Na konanie vo veci určenia otcovstva je preto daná právomoc súdov Slovenskej republiky/ § 40 zákona
č. 97/1963 Zb. / a rozhodným právom pre konanie o určenie otcovstva je taktiež právo Slovenskej
republiky / § 23 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb./. Pre spojené konanie o osobnej starostlivosti o maloletého
a o určenie výživného je taktiež daná právomoc súdov Slovenskej republiky a rozhodným právom je
právo Slovenskej republiky / čl.8 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a čl. 3 Nariadenia Rady (ES) č.

4/2009 /.

Návrh na začatie konania bol doručený odporcovi dňa 27.11.2007 prostredníctvom dožiadaného súdu
na adresu jeho bydliska v Nemecku a bolo mu doručené predvolanie na pojednávanie na deň 27.1.2009.

Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 27.1.2009 písomne ospravedlnil s odôvodnením, že

cesta na Slovensko je zjavne neodôvodnená. V písomnom vyjadrení, ktoré súdu bolo doručené dňa
13.1.2009 (čl. 133 spisu) odporca tvrdí, že nie je otcom maloletého O. E., L.. XX.X.XXXX. Priznal, že sa
s navrhovateľkou poznal, ale že nežili v spoločnej domácnosti a že nikdy otcovstvo k dieťaťu neuznal.
Zároveň uvádzal, že je ochotný podrobiť sa krvnej skúške alebo skúške na základe slín, aby dodal dôkaz
o tom, že nie je otcom dieťaťa. Aby kvôli tomu nemusel cestovať na Slovensko, navrhoval, aby sa takejto

skúške podrobil v Nemecku.

Zvýpovedenavrhovateľkynapojednávanísúdzistil,že vroku1996bolavNemecku,kdebolazaúčelom
nájsťsiprácu.Sodporcomsazoznámilinadiskotéke.Došloktomu,žezačalmedzinimivzájomnývzťah.
Odporca jej začal pomáhať v súvislosti s hľadaním práce v Nemecku. Po krátkej dobe došlo medzi nimi

k intímnemu vzťahu, žili v spoločnej domácnosti ako aj intímnym spôsobom života asi po dobu dvoch
až troch mesiacov. Potom sa vrátila domov. Prehlásila, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého O.
nemala intímny vzťah so žiadnym iným mužom, len s odporcom. Keď zistila, že je tehotná, skontaktovala
sa s odporcom. V tom čase už bola na území Slovenskej republiky. Tvrdila, že nič nenamietal. Dohodli
sa, že budú spolu žiť. Hovorili o uzavretí manželstva a že odporca otcovstvo uzná po narodení dieťaťa.

Bol dieťa aj navštíviť v Bardejove, keď mal maloletý O. osem rokov. Vtedy išli spolu na matriku, ale tak
ako uvádzala v návrhu, keď odporca zistil, že potrebuje tlmočníka a že vzniknú s tým výdavky, tak už na
matrike v Bardejove otcovstvo neuznal a tvrdil, že to vybaví v Nemecku, že sa spojí so svojim právnikom
a pošle jej príslušné papiere na uznanie otcovstva. To sa však nestalo a preto musela podať návrh na
určenie otcovstva. Tvrdila, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa intímny styk nemala so žiadnym

iným mužom okrem odporcu.

Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie uznesením tunajšieho súdu č.k. 2C/36/2007-172 zo dňa
28.10.2009 znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA, prof. RNDr. Ivanom Bernasovským,
DrSc., ktorému bolo uložené na základe analýzy DNA vzoriek u navrhovateľky, odporcu a maloletého O.

zistiť pravdepodobnosť otcovstva odporcu k maloletému O. E.. Bol dožiadaný príslušný súd v Nemecku
o zabezpečenie odobratia vzoriek DNA odporcovi znalcom na území Nemecka a uskutočnenie odberu
DNA vzoriek /minimálne dvoch/ odporcu formou bukálneho steru znalcom na území Nemecka a
uskutočniť priamo genotypizačný DNA test a zaslať výsledný genetický profil odporcu podľa požiadaviek
slovenského znalca a odoslať záznam o odbere vzoriek, resp. DNA profilu slovenskému znalcovi, ktorý

bol ustanovený v tejto veci.

Na základe dožiadania príslušný súd v Nemecku vykonal podľa požiadaviek slovenského znalca
znalecké dokazovanie a to molekulárno-genetickú znaleckú expertízu uskutočnením odberu DNA
vzoriek T. T. D., L.. XX.X.XXXX a na základe toho bol vytvorený príslušný profil DNA odporcu. Dňa

4.3.2010 boli odobraté vzorky ústnej sliznice T. T. D. a v súlade s poverením uskutočnenia dôkazov bola
okrem predloženia občianskeho preukazu identita T. T. D. dokumentovaná aj na základe fotografie a
odtlačku prstu.

Z obsahu znaleckého posudku prof. RNDr. Ivana Bernasovského, DrSc. č. 36/2010, ktorý bol súdu

doručený 10.12.2010 znalec na základe odberov vzoriek DNA navrhovateľke, matke maloletého,
maloletému O. E. a genetického profilu odporcu vyhotoveného LGC s.r.o. Centrom molekulárno-
genetických analýz Kolín, Nemecko dospel k záveru, že na základe porovnania DNA profilov nie je
možné vylúčiť otcovstvo T. D., pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvenciivyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W-99,9995 %, kombinovaný paternitný
index CPI dosiahol hodnotu 194 344,44. Otcovstvo T. D., L.. XX.X.XXXX k maloletému O. E., L..
XX.X.XXXX matke J. E., L.. X.X.XXXX podľa znaleckého posudku možno pokladať za prakticky

dokázané a potvrdené.

Po doručení znaleckého posudku odporcovi odporca vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom
v Nemecku dňa 10.1.2012 sa k obsahu znaleckého posudku vyjadril tak, že môže to len zobrať na
vedomie. Všeobecne k tomu uviedol, že s navrhovateľkou bol spolu len jeden týždeň a že v danej dobe

mala navrhovateľka sexuálny pomer aj s rôznymi inými mužmi.

Navrhovateľka a kolízny opatrovník navrhovali určiť, že otcom maloletého je odporca.

Maloletý O. E. sa narodil navrhovateľke ako slobodnej matke.

Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú
závažné okolnosti.

Medzi účastníkmi konania, navrhovateľkou a odporcom nebolo sporné, že v čase rozhodnom pre

splodenie dieťaťa mali spolu intímny styk. Odporca nepopieral pohlavný styk s navrhovateľkou v čase
rozhodnom pre splodenie maloletého O. Tvrdil iba, že v tom čase mala mať matka pohlavný styk aj s
inými mužmi. Na toto svoje tvrdenie žiadne dôkazy neoznačil, ani žiadne dôkazy súdu na toto svoje
tvrdenie nepredložil. Odporca nevyvrátil tvrdenia navrhovateľky o tom, že v období rozhodnom pre
splodenie dieťaťa udržovala intímne styky iba so žalovaným. Podľa záverov znaleckého dokazovania

je otcovstvo žalovaného k maloletému prakticky dokázané. Bola zistená zhoda vo všetkých trinástich
genetických systémoch, čím bolo otcovstvo podľa záverov znaleckého posudku k maloletému O.
potvrdené.

Pretožebolopreukázané,ženavrhovateľkasodporcomsúložilivčaserozhodnompresplodeniedieťaťa,

maloletého O., a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by otcovstvo odporcu k maloletému vylučovali,
naopak podľa záverov znaleckého posudku je jeho otcovstvo k maloletému O. potvrdené, súd podľa
ustanovenia § 94 určil, že odporca je otcom maloletého O. E..

Podľa § 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené

konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Navrhovateľka a odporca, rodičia maloletého, spolu nežijú, preto bolo potrebné rozhodnúť, komu bude
maloletý zverený do osobnej starostlivosti a o vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému nebude maloletý
zverený do osobnej starostlivosti (§ 36 Zákona o rodine).

Matka maloletého a kolízny opatrovník navrhovali, aby maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matky. Podľa výsledkov šetrenia o zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloletého a správy
kolízneho opatrovníka a podľa výsledkov doterajšieho dokazovania sa o maloletého od narodenia stará
osobne jeho matka, o maloletého je riadne postarané. Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili

tomu, aby maloletý naďalej zostal v osobnej starostlivosti matky. Odporca súhlasil s tým, aby dieťa
zostalo v osobnej starostlivosti matky a pretože súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu doterajšieho
výchovného prostredia dieťaťa, v ktorom žiadne závady zistené neboli a v ktorom dieťa prospieva, preto
zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matky s tým, že zároveň vymedzil, že ho bude v bežných
veciach aj zastupovať a spravovať jeho majetok.

Podľa § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživusvojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Maloletý O. E. od svojho narodenia žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa o neho po

celý čas osobne stará. Matka s maloletým bývajú u starej matky maloletého, teda u matky navrhovateľky
v byte, ktorý je vlastníctvom matky navrhovateľky. V čase podania návrhu na určenie otcovstva, ktorý
bol podávaný s odstupom skoro 10 rokov po narodení dieťaťa, maloletý O. už mal skoro desať rokov, do
prvého ročníka základnej školy nastupoval 1.9.2003 a v čase podania návrhu bol už žiakom 4 ročníka
základnej školy . Ide o zdravé dieťa. Pokiaľ ide o potreby dieťaťa, tieto boli bežné, zodpovedajúce a

primerané jeho veku na výživu, ošatenie a hygienické potreby v rozsahu zodpovedajúcom jeho veku
a ďalej matka mala výdavky na zabezpečovanie školských potrieb a pomôcok pre maloletého a so
zabezpečovaním jeho ďalších bežných potrieb zodpovedajúcich jeho veku/ hračky, záujmová činnosť-
kultúra , šport/.

Matka maloletého má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému O. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k maloletému G. E., L.. XX.X.XXXX. Na materskej dovolenke s materským G. bola do 5 rokov veku
maloletého G., Celý ten čas poberala rodičovský príspevok, po skončení rodičovskej dovolenky v
súvislosti s narodením maloletého G. bola nezamestnaná a vedená v evidencii nezamestnaných Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v J. od 20.4.2005 do 22.4.2007. V tomto období poberala iba dávku v

hmotnej núdzi. Potom nastúpila do zamestnania. Pracuje odvtedy stále u toho istého zamestnávateľa /
s výnimkou obdobia od 1.12.2007 do 9.3.2008, kedy bola taktiež nezamestnaná a evidovaná na úrade
práce/. Išlo o podnik J., mestský podnik kde mala príjem v roku 2007 - 2009 v priemere mesačne 310,-
eur netto, v roku 2010 vo výške 350,- eur v priemere mesačne netto do mesiaca júla 2011. Po zmene
prevádzkovateľa klziska, kde pracuje, je od mesiaca augusta 2012 až doposiaľ zamestnankyňou

spoločnosti N., D..O..M.. s priemernou mesačnou mzdou 460,- eur netto. Na výživu maloletého G. bol
jeho otec zaviazaný prispievať sumou 33,33 eur mesačne. Matka maloletého vedie so svojou matkou
spoločnú domácnosť. Na náklady spoločnej domácnosti a na náklady bývania prispieva svojej matke
sumou 200.- eur mesačne. Navrhovateľka nemá žiaden majetok.

OpakovanýmvýsluchomodporcudožiadanýmsúdomvNemeckuazdôkazov,ktorédožiadanémusúdu
predložil, tunajší súd zistil, že je ženatý. Manželstvo uzavrel s S. N., L.. K. XX.X.XXXX dňa XX.X.XXXX.
V manželstve sa mu narodila dcéra T. D., L.. XX.X.XXXX. Žije s manželkou a dcérou v spoločnej
domácnosti. Odporca vo svojich výpovediach pred dožiadaným súdom v Nemecku uviedol, že v rokoch2001 až 2003 pracoval pre detektívnu kanceláriu Y. / príjem neuvádzal/. Od roku 2003 pracoval pre firmu
G. a po krátkom čase nezamestnanosti nastúpil do zamestnania k terajšiemu zamestnávateľovi D. so
sídlom v Brémach. Tvrdil, že jeho príjem u terajšieho zamestnávateľa je okolo 1 300,- eur mesačne netto

a že v tej istej platovej stupnici mal príjem aj u predchádzajúceho zamestnávateľa. Bol v súkromnej ,
spotrebiteľskej insolvencii , konanie bolo podľa jeho tvrdení ukončené v roku 2012 a od tej doby žiadne
dlhy nemá. Tvrdil, že nemá žiadne väčšie úspory, nevlastní žiaden majetok , že manželka pracuje
len obmedzene a preto, že je povinný zabezpečovať výživu svojej manželky a aj dcéry. Opakovane
zdôrazňoval, že jeho príjem na nemecké pomery je veľmi obmedzený a že stačí iba na to, aby mohol

uživiť rodinu v Nemecku. Potvrdil, že na výživu maloletého O. neprispieval, že ho bol raz navštíviť, v
rokoch 2005-2006 , kedy sa dozvedel, že má mať dieťa na Slovensku a vtedy kúpil pre neho oblečenie a
podobné veci. Finančne však na dieťa neprispieval. Predložil vyhlásenie o jeho osobných a majetkových
a ekonomických pomeroch z 12.1.2012 v ktorom uvádzal príjem 1868,25 eur brutto, detský prídavok
184,- eur, zrážky na dane 22,80 eur mesačne, príspevky na sociálne poistenie 385,- eur mesačne.
Náklady na bývanie vyčíslil sumou 735,- eur mesačne / nájom 345,- eur + náklady na kúrenie 265,-

eur + ostatné vedľajšie náklady 125,- eur/ . Z predloženého vyúčtovania jeho príjmu od jeho terajšieho
zamestnávateľa za mesiac december 2012 a za obdobie mesiacov jún 2011- december 2011 jeho
mesačný príjem bol v uvedenom období bol cca 1400,- eur netto.

Podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa o príjme v roku 2012 a za mesiac január až apríl 2013 príjem

odporcu v roku 2012 bol u jeho zamestnávateľa cca 1100,- eur mesačne a v roku 2013 cca 1150,- eur
netto. Vo výpovedi dňa 10.1.2012 uvádzal, že dosahuje príjem 1300,- eur v priemere mesačne netto.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Návrh na určenie otcovstva, ktorý zároveň je návrhom aj na určenie výživného pre maloleté dieťa, bol
podaný na tunajšom súde dňa 1.2.2007. Maloletý O. sa narodil XX.X.XXXX, teda návrh na začatie
konaniebolpodanýsodstupomskorodesaťrokov,odkedysadieťanarodilo.Matkasadomáhalaurčenia

výživného pre maloletého spätne za dobu od narodenia dieťaťa, teda od XX.X.XXXX. V podaní zo dňa
9.3.2007 najprv žiadala, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 4 000.- Sk, čomu
od 1.1.2009 zodpovedá suma 132,78 eur, za dobu od XX.X.XXXX do 28.2.2007 a následne sumou 5
000.- Sk mesačne, čomu od 1.1.2009 zodpovedá suma 165,97 eur. Zároveň žiadala, aby bol zaviazaný
odporca uhradiť jej náklady výbavičky vo výške 10 000.- Sk, čomu od 1.1.2009 zodpovedá suma 331,94

eur.

V priebehu konania matka maloletého svoj návrh na určenie výživného upravovala naposledy na
pojednávaní dňa 30.10.2012, kedy žiadala pripustiť zmenu návrhu v časti o určenie výživného pre
maloletého a žiadala, aby odporca bol zaviazaný prispievať na výživu C. O. za dobu od XX.X.XXXX do

16.6.2007 sumou 150.- eur mesačne a za dobu od 17.6.2007 a do budúcna sumou 295.- eur mesačne k
rukám matky maloletého do 15. dňa v mesiaci vopred a na náhradu nákladov výbavičky, aby bol odporca
zaviazaný prispieť sumou 477.- eur do 15. dní po právoplatnosti rozsudku.

Podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu
meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,
pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky

doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu
návrhuanivprípade,akbynakonanieozmenenomnávrhubolvecnepríslušnýinýsúd.Vtakomprípade
pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 95 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku súd túto zmenu návrhu pripustil.

Ako vyplýva z ustanovenia § 77 Zákona o rodine sa právo na výživné sa nepremlčuje, ale možno ho
priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od začatia konania za podmienok, že ide o výživné pre
maloletédieťaaaksúnatodôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,inaklenododňazačatiasúdnehokonania.Neprichádza teda už do úvahy a nie je možné už rozhodovať o výživnom pre maloletého za dobu od
narodenia dieťaťa do 31.1.2004, teda nie je možné už vôbec priznať výživné za dobu dlhšiu než za

dobu troch rokov pred podaním návrhu, ktorý bol podaný na súde dňa 1.2.2007 a tejto dobe zodpovedá
doba do 31.11.2004. O výživnom za dobu troch rokov spätne pred podaním návrhu možno rozhodnúť
len pri splnení podmienky preukázania okolností hodných osobitného zreteľa pre takýto postup.

Návrhnaurčenievýživnéhozadobuod16.6.1997dol 31.1.2004zuvedenýchdôvodovsúdbezďalšieho

musel zamietnuť.

Zamietol aj návrh na náhradu nákladov na úhradu výbavičky, pretože náhrada nákladov výbavičky sa
priznáva ako súčasť výživného za obdobie krátko po narodení dieťaťa, resp. sa rozpočítavajú náklady
na výbavičku v pomere schopností a možností rodičov prispievať na výživu dieťaťa k výživnému, ak
sa priznáva výživné od narodenia dieťaťa. V danom prípade bol návrh na začatie konania podaný až

keď malo dieťa skoro 10 rokov a teda už nie je možné náklady výbavičky matke ako súčasť výživného
priznať, preto aj v tejto časti bol návrh zamietnutý.

Pokiaľ ide o priznanie výživného aj za obdobie spätne troch rokov pred podaním návrhu, navrhovateľka

odôvodňovalaokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,prektoréžiadalavýživnépriznaťspätneajzaobdobie
pred podaním návrhu tým, že najprv odporca voči otcovstvu nič nenamietal, že plánovali uzavretie
manželstva, že keď malo dieťa osem rokov, bol na území Slovenskej republiky, mal záujem otcovstvo
na matrike uznať, že k uznaniu otcovstva nedošlo len kvôli tomu, že nechcel znášať náklady spojené
s účasťou tlmočníka, ale že sľúbil, že zabezpečí všetko potrebné k uznaniu otcovstva v Nemecku a že

potrebné doklady zašle matke. Keď k uznaniu otcovstva nedošlo, tvrdila, že mala problém so zisťovaním
osobných údajov, týkajúcich sa odporcu, aby mohla podať návrh na určenie otcovstva. Tvrdila, že sa
obracala aj na úrady o pomoc pri zisťovaní týchto údajov, ale bolo jej oznámené, že je odporca v ochrane
cudzineckej imunity a že návrh na začatie konania mohla podať, až keď zistila všetky potrebné údaje
týkajúce sa identifikácie odporcu ako účastníka konania. Tvrdila, že otec na výživu dieťaťa dobrovoľne

ničím neprispieval okrem jedného prípadu, keď malo dieťa osem rokov, keď ho navštívil na území SR,
dieťa nenavštívil. Odporca tvrdil, že sa dozvedel o tom, že má mať na Slovensku dieťa v rokoch 2005
- 2006 , kedy aj na Slovensko vycestoval.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, okolnosti hodné osobitného zreteľa tak, ako to

má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine / napr. zlý zdravotný stav , neumožňujúci podať
návrh skôr /, pre ktoré návrh na začatie konania bol podaný až s odstupom skoro 10 rokov od narodenia
dieťaťa. Aj keď matka mohla mať určité problémy pri zisťovaní osobných údajov týkajúcich sa odporcu,
doba skoro 10 rokov, je príliš dlhá doba na to, aby súd mohol túto okolnosť považovať za okolnosť
hodnú osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne po dobu troch rokov pred podaním návrhu.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého O. za dobu od
podania návrhu t.j. od 1.2.2007.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného za dobu od 1.2.2007 doposiaľ a do budúcna, súd vychádzal zo

skutočností, že k 1.2.2007 maloletý bol žiakom štvrtého ročníka základnej školy. V súčasnej dobe je
už končí základnú školu a od 1.9.2013 sa stane študentom strednej školy. S pribúdajúcim vekom,
fyzickým vzrastom náklady na krytie potrieb maloletého sa zvyšovali. Na druhej strane nebolo v konaní
preukázané, aby odporca mal príjem taký, aby v jeho schopnostiach a možnostiach bolo prispievať na
výživu maloletého vo výške podľa návrhu navrhovateľky.

Súd po posúdení potrieb dieťaťa a schopnosti a možnosti odporcu prispievať na výživu dieťaťa
podľa výsledkov vykonaného dokazovania musel prihliadať na to, že tak navrhovateľka ako aj
odporca majú ešte vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, odporca k šesťročnej dcére, že jeho
predpokladaný mesačný čistý príjem sa po celé obdobie mohol pohybovať v rozsahu 1100,- - 1300,- eur

mesačne. Vychádzajúc z potrieb dieťaťa a schopností a možností odporcu prispievať na jeho výživu, po
zohľadnení, že pokiaľ ide o životné náklady, sú v Nemecku v porovnaní so Slovenskom preukázateľne
vyššie náklady na bývanie, zaviazal odporcu prispievať na výživu maloletého O. za dobu od 1.2.2007
do 31.8.2008 po 80,- eur mesačne, od 1.9.2008 / nástup na druhý stupeň základnej školy / do 30.6.2013po 90,- eur mesačne a od 1.7.2013 po 110.- eur mesačne so splatnosťou bežného výživného k 15. dňu
v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Vzhľadom na určenie výživného spätne vznikol odporcovi dlh na výživnom za dobu od 1.2.2007 do
30.6.2013 vo výške 6740,- eur /19 mesiacov x 80,- eur + 58 mesiacov x 90,- eur /.

Vychádzajúc z ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zo schopností a možností
odporcu a jeho sociálnych, majetkových a zárobkových pomerov súd povolil odporcovi dlh splácať v

splátkach, pretože dospel k záveru, že nie je v jeho schopnostiach tento dlh vyrovnať jednorázovo a
zároveň určil podmienky splatnosti splátok. Vzhľadom na spotrebný charakter výživného a vek dieťaťa,
výšku dlhu , ktorý narástol na uvedenú sumu aj preto, že odporca doposiaľ na výživu dieťaťa ničím
neprispel, súd dospel k záveru , že nie je v záujme maloletého, aby doba splácania dobu presiahla dobu
3 rokov a preto povolil splátky vo výške 200,- eur mesačne.

O trovách konania účastníkov a o trovách štátu bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).