Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203812
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobkyne: M. A., nar.

XX.X.XXXX,bytomZ.L.č.XXXprotižalovanémuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,Pribinova25,81109Bratislava,
IČO: 35 807 598 v konaní o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov a o určenie
neprijateľnosti zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX
zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 33,33 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že úver na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.5.2016 je bezúročný a bez poplatkov a určenia, že dohoda o zrážkach
zo mzdy zo dňa 25.5.2016 a rozhodcovská doložka zo dňa 25.5.2016 sú neplatné.

2. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 25.5.2016 uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX,

na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver 1 600 eur, ktorý mala vrátiť v 12 mesačných splátkach
spolu vo výške 2 110,40 eur. Ako súčasť zmluvy o úvere bola dňa 25.5.2016 uzavretá medzi ňou
a žalovaným aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a Rozhodcovská zmluva. Vzhľadom na spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu nemôže zmluva obsahovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Bezúročnosť úveru odôvodnila absenciou adresy predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, absenciou jej dátumu narodenia a absenciou výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Neprijateľnosť dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnila

tým že ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola pripravená na vopred pripravenom tlačive a
nemohla ovplyvniť jeho obsah. Inštitút zrážok zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva,
a to ex offo kontrolu zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak by
mal uhradiť plnenie z neprijateľných podmienok. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú, hoci má
základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných
podmienok. Žalobkyňa v tomto smere poukázala aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010, ktorá dospela k záveru, že dohoda

o zrážkach zo mzdy spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53
Občianskehozákonníka,keďžespotrebiteľjeužvčasevznikuprávnehovzťahunútenýuzatvoriťdohodu
o zrážkach zo mzdy. Ide pritom o spotrebiteľský zmluvu, ktorá musí mať obligatórne náležitosti v zmysle
zák. č. 129/2010 Z.z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohtodôvodu je táto zmluva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny
vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací vzťah. Ak je pritom úver bezúročný,
dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku, preto je v rozpore so zákonom a

z tohto dôvodu neplatná. Neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy odôvodnila s poukazom na § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka a tým, že táto zmluva bola pripravená na vopred pripravenom tlačive
a nemohla ovplyvniť jej obsah a oboznámiť sa s ňou pred podpisom. Rozhodcovským konaním sa
obchádza súdna kontrola neprijateľných podmienok. Ak bola rozhodcovská zmluva nanútená jednou
zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom

konaní riadne brániť. Túto si žalobkyňa individuálne nedojednala. Konanie pred rozhodcovským súdom,
ak spotrebiteľ bude vystupovať na strane žalovaného, ho núti vzdať sa práva na spravodlivý proces
pred nezávislým súdom a nemôže si zvoliť všeobecný súd. Takúto rozhodcovskú zmluvu preto nemožno
považovať za platne uzavretú. Ďalším prejavom neprijateľnosti je aj tzv. geografická neprijateľnosť
miesta konania, ktoré je neprimerane vzdialené od miestne príslušného súdu spotrebiteľa. Na záver
sa vyjadrila k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm. c) C.s.p.,

ktorý je daný tým, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh a týmto sa jej postavenie
stane istejšie. Vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy jej právo domáhať sa
požadovaného určenia vyplýva aj z § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojila k žalobe zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, Štandardné európske informácie o

spotrebiteľskom úvere, Informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov, rozhodcovskú zmluvu zo dňa
25.5.2016 a dve dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 25.5.2016, jednu vyhotovenú v 3-
jazyčnej verzii a jednu iba v slovenskej verzii.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na

požadovanom určení neprijateľnej podmienky s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p. a na rozhodnutie NS
SR sp. zn. Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016 a rozhodnutia ďalších slovenských súdov, z ktorých citoval.
Ďalejpoukázalnaskutočnosť,žežalobkyňadoposiaľuhradilaibasumu1063,90eur,tedaneuhradilaani
istinuúveru.Ajvprípadeurčenia,žeúverjebezúročnýabezpoplatkov,máprávodomáhaťsazaplatenia
nezaplatenej istiny. Ani prípadné vyhovenie žalobe by neodstránilo s konečnou platnosťou stav právnej

neistoty.Rozhodnutieourčeníneplatnostiprávnehoúkonunevytvorípevnýzákladprevzťahstránsporu.
Nie je preto daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe. Určovacia žaloba je pritom prípustná
iba vo vzťahu k právam (§ 137 písm. c) C.s.p.), vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade,
ak to predpokladá osobitný predpis, pričom žalobkyňou požadované určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Za takýto predpis

nemožnopovažovaťanizák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,ktorývžiadnomsvojomustanovení
nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti, upravuje iba oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa
ochrany svojho práva bez bližšej špecifikácie typu žaloby. Dohodu o zrážkach zo mzdy považoval
za platne uzavretú v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o zabezpečovací prostriedok, ktorým
je veriteľ chránený pred prípadnou zlou platobnou disciplínou dlžníka. Výška zrážok pritom nebola

dohodnutá v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o dohodu na samostatnom dokumente, ktorú
si mohla žalobkyňa preštudovať, čo je aj v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. Ďalej vyslovil názor, že
nerealizovaním zrážok zo mzdy by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako ich realizovaním vzhľadom
na navyšovanie dlhu. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mala žalobkyňa možnosť individuálne
dohodu dojednať. Dohoda pritom bola písomná, bol v nej súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola

podpísaná, bol v nej uvedený rozsah zrážok a bol v nej identifikovaný aj platiteľ mzdy. Z týchto dôvodu
nie je neplatná. V súvislosti s nekontrolovateľným konaním zo strany veriteľa pri vykonávaní zrážok
zo mzdy poukázal na možnosti dlžníka, ako tomu môže zabrániť. Zákonodarca dohodu o zrážkach zo
mzdy nevylúčil ako zabezpečovací prostriedok v spotrebiteľských vzťahoch, a to s poukazom na výklad
§ 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka a contrario, zákona č. 129/2010 Z.z. a smernice 2008/48/EHS

o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Na záver poukázal na možnosti v dohode o zrážkach zo mzdy
vyjadrené slovami „odmieta/neodmieta“ a „súhlasí/nesúhlasí“, ktoré umožňovali žalobkyni, aby sa sama
rozhodla, ktoré vyhlásenie vyplní. Navrhol preto žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa v replike poukázala na zákon č. 279/2017 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.2018

a ktorým okrem iného došlo aj k novelizácii zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
v § 11 ods. 4 upravil, že spotrebiteľ sa pred súdom môže domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Takáto žaloba teda je prípustná. Ďalej poukázala na § 298 ods. 1 C.s.p., ktorý umožňuje súduvysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Vzhľadom na uvedené má nové znenie § 11 ods. 4 zák. č.
129/2010 Z.z. prednosť pred staršou judikatúrou, na ktorú odkazuje žalovaný. Zopakovala, že vzhľadom
na bezúročnosť úveru sa zabezpečuje pohľadávka vo väčšej výške, než na akú má žalovaný nárok. Pri

spotrebiteľoch treba brať zreteľ aj na to, aby spotrebiteľ mal reálnu možnosť spolupodieľať sa na obsahu
takejto dohody. Vopred pripravená dohoda neumožňuje spotrebiteľovi jej modifikáciu. Trvala preto na
žalobe.

6. Žalovaný v duplike zopakoval, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za platnú, pričom citoval

aj § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z., z ktorého vyvodil, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala
všetky podmienky upravené v tomto ustanovení. Poukázal tiež na to, že u žalobkyne nejde o prvú
zmluvu uzatváranú so žalovaným, teda nie je na mieste poukazovať na jej nevedomosť a nedostatok
skúseností. Žalovaný vyjadril názor, že žalobkyňa je osobou, ktorá má rozumové schopnosti na úrovni
primeranespôsobilejosobyschopnejvnímaťaposúdiťzmyselaúčelkonania,akoajjazykovévyjadrenia
právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. K podpisu dohody o zrážkach zo mzdy

nebola nútená a podpísala ju bez psychického či fyzického nátlaku. Podpisom potvrdila, že bola poučená
osobitne o dôsledkoch jej uzavretia. Znova zopakoval, že na konci dohody bol priestor na vyznačenie
prejavu vôle žalobkyne, teda nešlo o vnorený text, ktorý je nečitateľný, príp. nezrozumiteľný. Poukázal
pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/343/2013. Vážnosť vôle nie je možné
zamieňať s ľahkovážnosťou, pričom s poukazom na definíciu spotrebiteľa vyjadrenú v rozhodnutiach

Súdneho dvora Európskej únie vyjadril názor, že u žalobkyne nemožno hovoriť o nedostatku vôle,
ale o ľahkovážnosti. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nedostatok opatrnosti
spotrebiteľa nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Tým, že zmluvné strany dohodu o
zrážkach zo mzdy podpísali na samostatnej listine, čím došlo k jej individuálnemu dojednaniu, nemožno
ju považovať za neprijateľnú podmienku. Trval preto na tom, aby súd žalobu zamietol.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa ani žalovaný sa
pojednávania nezúčastnili. Žalobkyňa ospravedlnila svoju neúčasť a navrhla vydať rozsudok v zmysle
žaloby. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a súhlasil s
prejednaním veci aj v jeho neprítomnosti. Súd preto prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu.

8. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou k žalobe ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku zistil
tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 25.5.2016 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX a v rovnaký deň
uzavreli strany sporu aj dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú zmluvu, ktoré boli pripravené
žalobcom na samostatných listinách osobitne od zmluvy o úvere. Na základe zmluvy o úvere žalovaný
poskytol žalobkyni sumu vo výške 1 600 eur, ktoré mala splatiť spolu s odplatou vo výške 0 eur, úrokom
spojeným so spotrebiteľským úverom vo výške 410,40 eur a poplatkom za expresné spracovanie úveru

vo výške 100 eur v 12 splátkach, a to prvé 4 splátky po 1 euro a ďalších 8 splátok po 263,30 eur vždy k
25. dňu v mesiaci počnúc dňom 25.6.2016. Žalobkyňa doposiaľ neuhradila celú istinu úveru.

10. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským

úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, na účely

tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. c) a j) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,

16.Podľa§11ods.1písm.b)zák.č.129/2010Z.z.účinnéhovčaseuzavretiazmluvyoúvere,poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

17. Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného od 1.1.2018, spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa

považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom
konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

22. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

23. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy,
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

25. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia
zmluvy,neprípustnéjezabezpečenieuspokojeniapohľadávkyalebosplneniezáväzkuzospotrebiteľskej
zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže

táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia
a mal možnosť ju odmietnuť.

26. Podľa § 1a ods. 1 prvá veta nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase uzavretia
zmluvy, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek

iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov.27. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, odplata
podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za
rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.

28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala ochrany pre spotrebiteľa, pričom v petite žaloby žiadala
určiť úver za bezúročný a bez poplatkov a vysloviť neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a
rozhodcovskej zmluvy, pričom z obsahu žaloby vyplýva, že uvedené dve zmluvy by mali byť neplatné z
dôvodu, že sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Súd sa najprv zaoberal otázkou, či úver je možné

považovať za bezúročný a bez poplatkov a následne otázkou neplatnosti uvedených zmlúv.

29. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere
je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade v zmluve absentuje údaj o
adrese, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ako aj údaj o odplate. Aj keď v
zmluve je uvedené označenie veriteľa s uvedením údajov podľa obchodného registra, z celého obsahu

zmluvy však nie je možné zistiť, na akej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Uvedenýúdajjednakvyžadujezákonospotrebiteľskýchúveroch,pričomoznačenieveriteľatak,akojeto
vzmluve,jepodľanázorusúdunepostačujúce,keďžežalovanýmápobočkypocelomSlovensku,pričom
aj v tomto prípade bola zmluva uzatváraná v regionálnej pobočke, teda spotrebiteľovi bez výslovného
uvedenia adresy veriteľa nie je zrejmé, kde môže uplatňovať reklamáciu alebo sťažnosť. Pokiaľ ide o

odplatu, táto by zmysle cit. nariadenia vlády mala byť určená percentuálne, pričom má zahŕňať položky
uvedené v cit. § 1a ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., teda aj úroky a rôzne poplatky. Je zrejmé, že
žalobkyňa mala podľa zmluvy o úvere uhradiť nielen úrok, ale aj poplatok, teda odplata, ktorá má
zahŕňaťajtietopoložky,nemôžebyť0eur,pričompercentuálnevyjadrenávôbecnebola.Pripodstatných
náležitostiach, ktoré podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má zmluva obsahovať, tieto v zmluve

musia nielen byť uvedené, ale tieto musia byť uvedené aj v správnej výške, pretože v opačnom prípade
jednak nemajú výpovednú hodnotu, ktorú pri správnom vyjadrení majú a jednak by týmto dochádzalo
ku klamaniu spotrebiteľa. Ak by pritom dodávateľ do zmluvy mohol uvádzať údaj v akejkoľvek výške
podľa svojej ľubovôle, právna úprava by stratila zmysel. Ak teda povinný a podstatný údaj je v zmluve
uvedený chybne, má to podľa názoru súdu rovnaké následky, akoby v zmluve ani nebol uvedený. K

absencii dátumu narodenia žalobkyne súd udáva, že aj keď tento v zmluve skutočne chýba, žalobkyňa
je v zmluve nespochybniteľne vymedzená ostatnými údajmi (meno, priezvisko, bydlisko a rodné číslo, z
ktorého je možné vyvodiť aj dátum narodenia), preto bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre absenciu
tohto údaju pri uvedení rodného čísla sa súdu javí už príliš formalistická. Podobne je súd názoru, že
splátku v zmluve stačí vyjadriť jednou sumou, ktorá zahŕňa istinu, úroky, príp. ďalšie nároky a že výklad

ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy je možné urobiť
aj týmto spôsobom, ktorý zodpovedá aj výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES
z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ako ho prezentoval Súdny dvor Európskej únie
v konaní pod sp. zn. C 42-15 vo veci Home Credit - Klára Bíróová. Keďže však súd dospel k záveru o
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu iných náležitostí, súd sa už bližšie touto otázkou

nezaoberal.

30. K možnosti domáhať sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je potrebné
uviesť, že ide podľa názoru súdu o určenie právnej skutočnosti, ktorej sa môže žalobca domáhať iba
vtedy, ak ho na to oprávňuje osobitný predpis. Touto zmenou upravenou v § 137 písm. d) C.s.p. sledoval

zákonodarcavylúčeniezbytočnýchsporov,ktorénevyriešilispormedzistranami,aleriešiliibapredbežné
otázky, ktoré je možné vyriešiť aj pri rozhodnutí o určovacích žalobách alebo žalobách o plnenie. Aj
keď v čase podania žaloby takýto osobitný predpis neoprávňoval spotrebiteľa na podanie žaloby o
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, s účinnosťou od 1.1.2018 takéto oprávnenie spotrebiteľa
je upravené v § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre súd je podstatný skutkový aj právny

stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, preto súd akceptoval žalobu žalobkyne o určenie vyššie uvedenej
právnej skutočnosti. Keďže súd mal preukázané, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov, súd žalobe v tejto časti vyhovel.

31. Pokiaľ ide o určenie neplatnosti zmlúv uvádzaných v petite žalobe, súd sa pred posúdením platnosti

dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy predovšetkým vysporiadal s otázkou, či žalobkyňu
na podanie takejto žaloby oprávňuje nejaký osobitný právny predpis, pretože ide o určenie právnej
skutočnosti a ako už bolo uvedené vyššie, takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať iba ak je
to upravené v osobitnom predpise. V takomto predpise pritom musí byť uvedená konkrétna osoba,ktorej toto oprávnenie prislúcha a konkrétna právna skutočnosť, ktorej sa môže domáhať (ako napr.
zamestnanec sa môže domáhať určenia neplatnosti výpovede, dotknutá osoba sa môže domáhať
určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby a pod.). Žalobkyňa svoje oprávnenie odvodzovala od § 3 ods. 3

zákona o ochrane spotrebiteľa. Toto ustanovenia však neurčuje konkrétnu právnu skutočnosť, ktorej by
sa mal spotrebiteľ domáhať. Ide o ustanovenie všeobecne upravujúce právo spotrebiteľov na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, avšak toto ustanovenie jednak neurčuje
akým spôsobom a na akom orgáne je možné uplatniť tieto práva, ani neurčuje konkrétny typ žaloby,
akou sa týchto práv spotrebitelia môžu domáhať v konaní pred súdom. Žaloba podaná spotrebiteľom

pritom musí byť uplatňovaná v súlade s ostatnými právnymi predpismi. Takto všeobecne koncipované
ustanovenie súd nepovažuje za osobitný predpis, ktorý by oprávňoval žalobkyňu domáhať sa neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Ani z § 11 ods. 4 zákona o
spotrebiteľských úveroch takéto oprávnenie nevyplýva, keďže toto upravuje iba možnosť domáhať sa
neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že žalobkyňa zvolila
v prípade určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy právny prostriedok

svojej ochrany, na ktorý nemá oprávnenie. Následkom takéhoto zistenia je zamietnutie žaloby.

32. Aj keď vzhľadom na vyššie uvedené už samotný zle zvolený prostriedok právnej ochrany má za
následok zamietnutie žaloby, súd preskúmal napádanú dohodu o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskú
zmluvu aj z pohľadu, či neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. V tomto smere je potrebné

uviesť, že je potrebné rozlišovať neprijateľnosť zmluvných podmienok a neplatnosť zmlúv. Neprijateľné
podmienky sú konkrétne ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky má za následok jej
neplatnosť. Vo väčšine prípadov pritom zmluva ako taká dokáže obstáť aj bez neprijateľnej zmluvnej
podmienky, teda pre neplatnosť jednej alebo aj viacerých zmluvných podmienok nie je automaticky

neplatná celá zmluva. Len výnimočne, ak by bez neprijateľných zmluvných podmienok nemohla zmluva
ako celok obstáť, je možné vyhodnotiť ako neplatnú celú zmluvu. V zásade však platí, že súd má
vykladať zmluvy v prospech ich platnosti (zásada vyjadrená vo viacerých rozhodnutiach ÚS SR; táto
však samozrejme neznamená, že súd nemá ex offo posúdiť neprijateľnosť zmluvných podmienok a
vyvodiť príslušné závery pri ich zistení).

33. Žalobkyňa netvrdila neprijateľnosť konkrétnej zmluvnej podmienky, či už v dohode o zrážkach zo
mzdy alebo v rozhodcovskej zmluve. Neprijateľnosťou týchto zmlúv argumentovala len v prospech
ich neplatnosti, pričom z jej argumentácie vyplýva, že by mali byť neprijateľné celé zmluvy. Hlavným
argumentom pritom bola podľa žalobkyne skutočnosť, že obe zmluvy boli pripravené vopred a nemohla

ovplyvniť ich obsah.

34. V bežnom živote je bežné, že dodávatelia uzatvárajú zmluvy s vopred neurčeným počtom
zákazníkov, teda je logické, že si pripravia vzory zmlúv, ktoré pri svojej činnosti používajú. Iba
skutočnosť, že dodávateľ pripravil zmluva vopred neznamená automaticky, že by mala byť neplatná,

resp. že automaticky obsahuje neprijateľné podmienky. K tomuto je potrebné dodať, že kým dodávateľ
má pripravovať zmluvy s odbornou starostlivosťou zameranou na prehľadnosť zmlúv a vylúčenie
neprijateľných podmienok, spotrebiteľ pri vstupe do právneho vzťahu s dodávateľom má tiež svoje
práva, ale aj povinnosti, pričom aj keď je podľa právnej teórie tzv. slabšou stranou v právnom vzťahu,
neznamená to, že nemá povinnosť zodpovedne posúdiť svoje schopnosti plniť záväzok, ktorý na seba

uzavretou zmluvou preberá a že nie je povinný sa oboznámiť s obsahom zmluvy, prípadne žiadať o
vysvetlenie, na aké listiny pripája svoj podpis.

35. Súd po preskúmaní dohody o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy nezistil, že by tieto
obsahovali neprijateľné podmienky, teda tieto nemôžu byť neplatné pre ich neprijateľnosť. Tieto zmluvy

boli uzavreté v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa (§ 5a ods. 1 v prípade dohody o zrážkach
zo mzdy), resp. so zákonom o rozhodcovskom konaní platnom v čase uzavretia zmluvy (t.j. zákon
č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Dohoda o zrážkach zo mzdy je bežným
zabezpečovacím inštitútom upraveným v OZ, pričom za splnenia podmienok upravených v § 5a ods.
1 zák. č. 250/2007 Z.z. je prípustná aj v spotrebiteľských vzťahoch. Dohoda bola uzavretá písomne

na samostatnej listine, žalobkyňa mala na konci dohody možnosť odmietnuť túto dohodu a vysloviť
s ňou nesúhlas, teda dohoda spĺňa zákonné požiadavky a žalobkyňa mala možnosť ovplyvniť jej
obsah minimálne v tom rozsahu, že ju nemusela podpísať, resp. ju mohla odmietnuť, čím by táto
dohoda nevznikla. Zo žiadneho jej ustanovenia pritom nevyplýva taký nepomer práv a povinností vneprospech žalobkyne, ktorý by spôsoboval neprijateľnosť niektorého jej ustanovenia, čiže už vôbec nie
jej neprijateľnosť ako celku a v dôsledku toho jej neplatnosť. Z vykonaného dokazovania sa pritom javí,
že žalovaný zatiaľ tento zabezpečovací prostriedok ani nevyužil. Skutočnosť, že súd vyhlásil úver za

bezúročný a bez poplatkov takisto nespôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na
rozhodnutiesúdubudedohodazabezpečovaťnárokyžalovanéhovnižšejvýške.Jetiežpotrebnéuviesť,
že dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje nároky zo zmluvy o úvere, ale neuvádza presne ich výšku.
Kým teda trvá nejaký nárok žalovaného zo zmluvy o úvere, stále tento zabezpečovací prostriedok má
opodstatnenie. Z vyjadrení žalovaného, ktoré žalobkyňa nepoprela sa pritom javí, že žalobkyňa doposiaľ

neuhradila ani istinu, teda napriek rozhodnutiu súdu stále je povinná doplatiť žalovanému zvyšok istiny.
Ak táto bude uhradená, teda hlavný dlh sa splatí a zanikne, zaniká aj zabezpečenie dlhu a žalovaný si
nebude môcť z dohody o zrážkach zo mzdy uplatňovať žiadne nároky aj bez jej vyhlásenia za neplatnú.
Riadnym splácaním úveru je pritom možné predísť uplatňovaniu nárokov z dohody o zrážkach zo mzdy
bez akýchkoľvek problémov.

36. Podobne ani preskúmaním rozhodcovskej zmluvy súd nezistil dôvody jej neplatnosti z dôvodu
neprijateľných podmienok. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá písomnou formou ako samostatná
zmluva, t.j. nebola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bola zachovaná možnosť riešenia sporov
nielen pred rozhodcovským súdom, ale aj pred súdom všeobecným, žalobkyňa bola poučená, že má
právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu do 10 dní od uzavretia tejto zmluvy, bola tiež

poučená o základných právach a povinnostiach v zmysle zák. č. 335/2014 Z.z. (presne v zákonnom
znení) a o vedení a následkoch rozhodcovského konania. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní umožňuje viesť rozhodcovské konanie aj v spotrebiteľských sporoch a vymedzuje podmienky,
za akých je možné spor v spotrebiteľskej veci viesť na rozhodcovskom súde. Keďže žalovaný dodržal
zákonné podmienky na náležitosti rozhodcovskej zmluvy, súd nevidí dôvod na jej neplatnosť. V

opačnom prípade by uvedená právna norma strácala zmysel a význam. Argumenty žalobkyne ohľadne
vzdania sa práva na spravodlivý proces sú neopodstatnené, pretože rozhodcovská zmluva jednak
nevylučuje podanie žaloby aj na všeobecnom súdu, jednak spotrebiteľské rozhodcovské konanie
vedú rozhodcovské súdy akreditované Ministerstvom spravodlivosti, ktoré sú povinné prihliadať na
právnu úpravu chrániacu spotrebiteľov, jednak v prípadnom rozhodcovskom konaní má žalobkyňa

právo sa namietať skutočnosti, ktoré uzná za vhodné a potrebné, teda má právo využiť na svoju
obranu všetky dostupné prostriedky ako v konaní pred všeobecným súdom a jednak aj v prípade
vydania rozhodcovského súdu má stále možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
na všeobecnom súde. Navyše rozhodcovský súd by bol pri prípadnom rozhodcovskom konaní viazaný
týmto rozsudkom všeobecného súdu, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov,

teda nemohol by priznať viac, ako rozdiel medzi poskytnutou a splatenou sumou (samozrejme okrem
prípadných zákonných alebo zmluvných sankcii v prípade porušenia povinností žalobkyne, na ktoré by
žalobkyňumoholzaviazaťajvšeobecnýsúd,akonapr.úrokyzomeškaniaapod.).Kýmpritomžalobkyňa
spláca úver, nie je dôvod na začatie rozhodcovského konania.

37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v prevyšujúcej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy a rozhodcovskej zmluvy za neplatné zamietol.

38. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia troch právnych skutočností,

úspešná bola pri určení jednej z nich, teda jej úspech vo vzťahu k celému predmetu konania bol 33,33
%, pri ostatných dvoch bola neúspešná, teda v tejto časti v rozsahu 66,66 % bol úspešný žalovaný.
Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán konania bol žalovaný úspešný v 33,33 % a v
tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalovanej. O výške trov bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.