Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 18, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/320/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112211249
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1112211249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu

JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : H.. J. U. Y., Q..
XX.X.XXXX, U. U. XX, U. U. zastúpená Aequitas s.r.o., Banská Bystrica, Dolná 19, IČO : 36 628
841 proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava,
IČO: 00151866 o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 14.775,- € spôsobenej nesprávnym úradným
postupom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C 83/2012 - 291
zo dňa 29.apríla 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo výške 14.775,- €, za nesprávny úradný postup
žalovaného, za ktorý označila konanie Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia
dokladov Banská Bystrica, ktorý po zmene zákona o zbraniach č.190/2003 Z.z. nerozhodol vo veci
vráteniazbrojnéhopreukazuazbraní bezodkladne,aleažpo17mesiacoch.Zároveňsúdprvejinštancie
rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva a že žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet

Okresného súdu Bratislava I trovy štátu vo výške 44,74 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že Rozhodnutím
Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica č.p.:K.-XXX-
X/PP-K.-XXXXzodňa13.9.2007bolžalobkynizaistenýzbrojnýpreukazsérieG.Č..XXXXXXnaskupinu
A platný do 28.6.2015 a zbrane: 1) pištoľ Č. XX X. X,XX J., výrobné č. G. a 2) pištoľ Č. XX, X.. X,XX,
výrobné č. G. na základe informácie zaslanej vyšetrovateľom Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ
pod ČVS: PPZ-57/BPK-S-2005 zo dňa 9.8.2007, z ktorého vypláva, že voči účastníčke konania bolo

vznesené obvinenie ako obvinenej za pomoc k trestnému činu prijímania úplatku a inej nenáležitej
výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 160 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného v čase
spáchania trestného činu a za trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a)
ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného v čase spáchania trestného činu, ktoré sú uvedené v
§ 19 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive. Zároveň bolo žalobkyni oznámené,
že uvedený zbrojný preukaz a zbrane je povinná v zmysle § 54 ods. 3 zákona o zbraniach bezodkladne
odovzdať do úschovy policajnému útvaru, ktorý o zaistení rozhodol. Z potvrdenia o odovzdaní (odobratí)

zbrane a streliva Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská
Bystrica č. K.- XXX, XXX/PP-K.-XXXX zo dňa 9.10.2007 súd zistil, že dňa 9.10.2007 bola na uvedenom
útvare odovzdaná 1) pištoľ Č. XX X. X,XX J., výrobné č. G. +1 ks zásobník, 2) pištoľ Č. XX, X.. X,XX,
T. Č.. G. + 1 ks zásobník + 7 ks streliva kal. X,XX J. + 7 ks streliva X.. X,XX J. U., od žalobkyni,evidovaných v zbrojnom preukaze séria a číslo G. vydanom dňa 28.6.2005. Ako dôvod odobratia bol
uvedený§54zákonač.190/2003Z.z.ostrelnýchzbraniachastrelive.Žalobkyňasadňa22.10.2007voči
rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica

č.p.:K.-XXX-X/PP-K.-XXXX zo dňa 13.9.2007 odvolala. Zo žaloby na súdne preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia podľa § 247 a nasl. O.s.p. podanej žalobkyňou dňa 4.2.2008 proti Krajskému riaditeľstvu
PZ, Banská Bystrica súd zistil, že Krajské riaditeľstvo PZ, Banská Bystrica, odbor poriadkovej polície
dňa 28.11.2007 rozhodnutím č. KRP -22- 16/PP - 2007 zamietol odvolanie žalobkyni proti rozhodnutiu
Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica č.p.:K.-XXX-

X/PP-K.-XXXX zo dňa 13.9.2007. Žalobou na súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa § 247
a nasl. O.s.p. zo dňa 4.2.2008 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia Krajského riaditeľstvu
PZ, Banská Bystrica č. KRP -22- 16/PP - 2007 zo dňa 28.11.2007 a vrátenia veci na nové konanie
Okresnému riaditeľstvu PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica. Krajský
súdu v Nitre uznesením č.k. 15S/11/2008 - 33 zo dňa 7.10.2008 konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Krajského riaditeľstvu PZ Banská Bystrica č. KRP -22- 16/PP - 2007 zo dňa 28.11.2007

zastavil. Žalobkyňa sa voči uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 15S/11/2008 - 33 zo dňa 7.10.2008
odvolala dňa 28.11.2008 a NS SR uznesením sp.zn. 1Sžo/9/2009 zo dňa 6.10.2009 potvrdil uznesenie
Krajského súdu v Nitre, ako vecne správne.
1.2. Ďalej uviedol, že z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia
dokladovBanskáBystricač.p.:ORP-PP-OD-EZ-50-015/2011zodňa22.2.2011bolozistené,žeOkresné

riaditeľstvo PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica, žalobkyni oznámilo,
že dňa 31.10.2009 došlo k zmene zákona o zbraniach, kde zákon č. 440/2009 Z.z. s účinnosťou od
1.11.2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z.z. a že sa zmenil § 19, ktorým sa upravila
bezúhonnosť a spoľahlivosť osoby, ktorá môže byť držiteľom strelnej zbrane. Trestné činy prijímania
úplatku a inej nenáležitej výhody a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, neboli novelizáciou

zákona v tomto ustanovení zahrnuté ako prekážka bezúhonnosti a spoľahlivosti. Týmto pominuli dôvody
na zaistenie jej zbrojného preukazu, zbrane a preukazu zbrane podľa § 54 ods. 5 zákona č. 190/2003
Z.z. nakoľko sa v zmysle novely tohto zákona považuje za osobu bezúhonnú a zbrojný preukaz série
G. XXXXXX na skupinu A, preukaz zbrane U. XXXXXX a pištoľ samonabíjacia zn. O. XX, X. X,XX J. U.,
T..Č..G.,jejbudúvrátené.Vyzvalju,abysavlehote10dníkpodkladomrozhodnutiaakspôsobuzistenia

správneho orgánu pred jeho rozhodnutím vyjadrila. Žalobkyňa sa dňa 27.3.2011 k listu Okresného
riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica č.p.:ORP-PP-OD-EZ-50
-015/2011 zo dňa 22.2.2011 vyjadrila tak, že žiada čo najskôr vydať zbrojný preukaz, preukaz zbrane a
zadržanú. Uviedla, že od nadobudnutia účinnosti zákona č. 440/2009 Z.z., t.j. od 1.11.20009 sú uvedené
veci zadržiavané protizákonne. Uviedla, že zadržaná zbraň jej slúžila na osobnú ochranu z dôvodu

ohrozenia jej osoby ako sudcu, následkom čoho jej bola v roku 2007 pridelená osobná ochrana z Úradu
na ochranu ústavných činiteľov a dôvodu postupu polície jej bola spôsobená značná psychická trauma,
následkom čoho si bude uplatňovať náhradu škody a nemajetkovej ujmy voči štátu za nezákonný postup
polície pri zadržiavaní zbrane a zbrojného preukazu. List bol doručený Okresnému riaditeľstvu PZ, odbor
poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica dňa 30.3.2011. Rozhodnutím č. ORPZ-BB-

OPP1-EZ-49 -014/2011 zo dňa 30.3.2011 Okresné riaditeľstvo PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia
dokladov Banská Bystrica zastavil konanie o zaistení zbrojného preukazu a zbraní žalobkyni z dôvodu,
že odpadol dôvod konania, ktorým je zákon č. 440/2009 Z.z. s účinnosťou 1.11.2009, ktorý mení a
dopĺňa zákon č. 190/2003 Z.z. o zbraniach a strelive. Zároveň rozhodol o vrátení zbrojného preukazu
série G. Č.. XXXXXX na skupinu A platného do 28.6.2015, zbrane - R. O. XX X. X,XX J., U., T. Č.. G. a

preukazu zbrane série U. XXXXXX žalobkyni. Zbraň - pištoľ Č. XX, X.. X,XX, T.É. Č.. G. a preukaz zbrane
U. XXXXXX sa žalobkyni nevrátila z dôvodu zmeny jej vlastníka. V odôvodnení rozhodnutia Okresné
riaditeľstvo PZ uviedlo, že správne konanie v danej veci bolo začaté zákonne, postupom podľa § 19 ods.
1, § 54 ods. 1 zákona o zbraniach. Dňom 1.11.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 440/2009 Z.z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z.z. o zbraniach. Touto novelou bol upravený aj § 19 - bezúhonnosť

a spoľahlivosť osoby, ktorá môže byť držiteľom strelnej zbrane. Trestné činy prijímania úplatku a inej
nenáležitej výhody a trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti, neboli novelizáciou zákona do tohto
ustanovenia zahrnuté ako prekážka bezúhonnosti a spoľahlivosti, čím odpadol dôvod konania začatého
na podnet správneho orgánu podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku.
V reakcii na námietku žalobkyni z jej vyjadrenia zo dňa 27.3.2011, v ktorom poukázala na to, že od

nadobudnutia účinnosti zákona č. 440/2009 Z.z., t.j. od 1.11.20009 sú jej uvedené veci zadržiavané
protizákonne, konštatoval zbytočné prieťahy. Dňa 4.4.2011 žalobkyňa Okresnému riaditeľstvu PZ, odbor
poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica oznámila, že potvrdenie o úschove zbranídonesie dodatočne, nakoľko sa jej ho nepodarilo nájsť vzhľadom na časový odstup, je možné že ho
pri sťahovaní zoskartovala.
1.3. Z fotokópii článkov z printových médií z obdobia rokov 2005 - 2007, predložených žalobkyňou

súd zistil, že v uvedenom období sa písalo o kauze spoločnosti RAŠELINA QUIDO a.s., že W. S.
ako predseda predstavenstva tejto spoločnosti, bol obvinený z prípravy vrážd osôb zúčastnených na
konaní v súvislosti s touto spoločnosťou, že jednou z pripravovaných vrážd bola aj vražda žalobkyni,
že žalobkyňa opakovane od roku 2005 žiadala z titulu svojej funkcie o ochranu seba a svojho syna,
že W. S. bol vo väzbe od júna 2005 do februára 2007, že žalobkyni bola vo februári 2007 pridelená

ochranku z Úradu na ochranu verejných činiteľov. Z článku uverejnenom v Novom čase dňa 16.6.2005
pod názvom "Sudkyňa J.. Y. v kauze rašelina: Predseda súdu sa mi vyhrážal, že ma zničí" je uverejnený
citát žalobkyni "S. sa mi však vyhrážal likvidáciou už v roku 2002" (č.l. 49). Z článku uverejnenom v
Živote dňa 12.4.2006 pod názvom "Strach" bola uverejnená fotografia žalobkyni s popisom "Sudkyňa
J. Y.: Bojím sa o život, stala som sa nepohodlnou". V článku sú uvedené citáty žalobkyni "Teraz som
na rade ja, pomyslela som si keď som sa dozvedela o vražde J. a R.", "Obavy z S. mám už štyri roky,

nenávisť voči mne neskrývala ani na mojom pojednávaní, kde verejne vyhlásil, že ma zabije" (č.l. 256).
1.4. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1,2, § 17, §
19 ods. 1,3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov účinného v rozhodnom období, keď uviedol, že v predmetnom konaní sa
žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti domáhala zaplatenia 14.775,- € z titulu nemajetkovej

ujmy za nesprávny úradný postup Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia
dokladov Banská Bystrica. Za nesprávny úradný postup Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej
polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica žalobkyňa označila to, že po zmene zákona o zbraniach č.
190/2003Z.z.súčinnosťouod1.11.2009,zákonomč.440/2009Z.z.,nerozhodolovráteníjejzadržaných
vecí bezodkladne, ale až po 17 mesiacoch. Rozhodujúc o nároku žalobkyni na náhradu nemajetkovej

ujmy spôsobenej jej nesprávnym úradným postupom Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej
polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica, sa súd v prvom rade zaoberal žalovaným vznesenou
námietkou premlčania a dospel k záveru, že námietka premlčania nie je dôvodná. Podľa § 9 ods. 1 a 3
č. 514/2003 Z.z. je možné sa domáhať náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným
postupom v lehote tri roky odo dňa, keď sa poškodený o nemajetkovej ujme dozvedel. T.j. dňa 1.1.2009

kedy nadobudol účinnosť zákon č. 440/2009 Z.z. ktorým bol novelizovaný zákon č. 190/2003 Z.z. o
zbraniach aj v § 19, ktorý upravoval bezúhonnosť a spoľahlivosť osoby, ktorá môže byť držiteľom strelnej
zbrane, začala žalobkyni plynúť premlčacia lehota, ktorá v zmysle § 19 ods. 3 zákona č. 514/5013 Z.z.
neplynie počas predbežného prerokovania nároku, najdlhšie však počas šiestich mesiacov a uplynula
dňa 1.7.2012. Preto keď žalobkyňa svoj nárok na súde uplatnila dňa 13.4.2012, urobila tak v lehote

stanovej zákonom.
1.5. Následne súd prvej inštancie skúmal zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy, keď štát za nemajetkovú ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
zodpovedá objektívne za súčasného splnenia troch podmienok: 1. že sa príslušný orgán štátu dopustil
nesprávneho úradného postupu; 2. že poškodenému vznikla škoda; 3. že škoda je v príčinnej súvislosti

s týmto nesprávnym úradným postupom.
1.5.1. Súd na základe vykonaného dokazovania, rozhodnutiami Okresného riaditeľstva PZ, odbor
poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica č.p.:K.-XXX-X/PP-K.-XXXX zo dňa 13.9.2007
a č. ORPZ-PZ-OPP1 - EZ - 49- 014/2011 zo dňa 30.3.2011, mal za preukázané, že žalobkyni bol
rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica

č.p.:K.-XXX-X/PP-K.-XXXX zo dňa 13.9.2007 zaistený zbrojný preukaz série G. Č.. XXXXXX na skupinu
A platný do 28.6.2015 a zbrane: 1) pištoľ Č. XX X. X,XX J., T. Č.. G. a 2) R. Č. XX, X.. X,XX, T. Č.. G.
z dôvodu, že podľa informácie zaslanej vyšetrovateľom Úradu boja proti korupcii Prezídia PZ pod ČVS:
PPZ-57/BPK-S-2005 zo dňa 9.8.2007, bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie za pomoc k trestnému
činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 10 ods. 1 písm. c) k § 160 ods. 1 Trestného

zákona č. 140/1961 Z.z. účinného v čase spáchania trestného činu a za trestný čin legalizácie príjmu z
trestnej činnosti podľa § 252 ods. 1 písm. a) ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Z.z. účinného v čase
spáchania trestného činu, ktoré podľa § 19 ods.1 zákona č. 190/2003 Z.z. o strelných zbraniach a strelive
vylučovali držbu strelnej zbrane. Rozhodnutím č. ORPZ-BB-OPP1-EZ-49 -014/2011 zo dňa 30.3.2011
Okresné riaditeľstvo PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica konanie o

zaistení zbrojného preukazu a zbraní žalobkyni zastavilo z dôvodu, že odpadol dôvod konania, ktorým je
zákon č. 440/2009 Z.z. s účinnosťou 1.11.2009, ktorý mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z.z. o zbraniach
a strelive tak, že v § 19 upravuje bezúhonnosť a spoľahlivosť osoby, ktorá môže byť držiteľom strelnej
zbrane tak, že trestné činy prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody a trestný čin legalizácie príjmuz trestnej činnosti už nie sú zahrnuté ako prekážka bezúhonnosti a spoľahlivosti. Okresné riaditeľstvo
PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica súčasne so zastavením rozhodlo aj
o vrátení zadržaných vecí žalobkyni, zbrojného preukazu série G. Č.. XXXXXX na skupinu A platného

do 28.6.2015, zbrane - R. O. XX X. X,XX J., U., výrobné Č.. G. a preukazu zbrane série U. XXXXXX
žalobkyni. Zbraň - R. Č. XX, X.. X,XX, T. Č.. G. a preukaz zbrane U. XXXXXX žalobkyni vrátená
nebolazdôvoduzmenyjejvlastníka.Vodôvodnenírozhodnutiaozataveníkonaniaavrátenízadržaných
vecí žalobkyni Okresné riaditeľstvo PZ odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica
skonštatovalo zbytočné prieťahy v konaní o vrátení zadržaných vecí žalobkyni. Súd preto s poukazom

na § 9 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z., ktorý zbytočné prieťahy v konaní považuje za nesprávny úradný
postup, dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala podmienku nesprávneho úradného postupu,
spočívajúceho v prieťahoch v konaní o vrátení jej zadržaných vecí vednom na Okresnom riaditeľstve
PZ,odborporiadkovejpolície,oddeleniadokladovBanskáBystrica,akojednejzpodmienokpreúspešné
uplatňovanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.
1.5.2. Za nemajetkovú ujmu, ktorá žalobkyni uvedeným nesprávny úradným postupom Okresného

riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica vznikla, žalobkyňa
označila strach o život a zdravie seba a svojho syna. Svedeckými výpoveďami T. U., G. U., H.. H. Y.,
H.. H. U. a článkami z printových médiách z obdobia rokov 2005 - 2007, mal súd za preukázané, že
žalobkyňa sa skutočne bála o život a zdravie seba i svojho syna a to od roku 2002.
1.5.3. Treťou podmienkou na úspešné uplatnenie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je

preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním, resp. opomenutím (porušením právnej povinnosti) a
následkom (vzniknutou nemajetkovou ujmou) tzv. kauzálny nexus. Príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a nemajetkovou ujmou je daná vtedy, ak nemajetková ujma vznikla ako dôsledok
nesprávaného úradného postupu, t.j. ak je medzi nimi bezprostredný vzťah príčiny a následku (ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani ku vzniku nemajetkovej ujmy). Príčinná

súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom dôkazné
bremeno zaťažuje poškodeného. A práve táto podmienka v konaní podľa názoru súdu prvej inštancie
preukázaná nebola. Nemajetková ujma označená žalobkyňou ako strach o život a zdravie seba a svojho
syna podľa názoru súdu nie je v príčinnej súvislosti so 17 mesačnými, preukázanými prieťahmi v konaní
Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica, o vrátenie

vecí zadržaných žalobkyni rozhodnutím Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia
dokladov Banská Bystrica č.p.:K.-XXX-X/PP-K.-XXXX zo dňa 13.9.2007, zbrojného preukazu a zbraní.
Sama žalobkyňa totiž vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na okolnosti, ktoré sa jej diali je ťažké
oddeliť nemajetkovú ujmu z titulu nesprávneho úradného postupu uplatňovanú v tomto konaní, od
udalostí pred 1.11.2009, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 190/2003 Z.z. Sama žalobkyňa pred súdom

vo svojej výpovedi tiež uviedla, že strach o život a zdravie seba a svojho syna mala od vtedy, ako sa jej
W. S. vyhrážal smrťou a to podľa vykonaného dokazovania, článkami z printových médii z obdobia rokov
2005 - 2007, predložených žalobkyňou, článok uverejnený v Novom čase dňa 16.6.2005 pod názvom
"SudkyňaJ..Y.vkauzerašelina:Predsedasúdusamivyhrážal,žemazničí"ačlánokuverejnenývŽivote
dňa 12.4.2006 pod názvom "Strach", bolo od roku 2002. V týchto článkoch je citovaná žalobkyňa tak, že

W. S. sa jej vyhrážal likvidáciou už v roku 2002 a že o bojí o život, že obavy z S. má už štyri roky, nenávisť
voči nej W. S. neskrýval ani na jej pojednávaní, kde verejne vyhlásil, že ju zabije. Sama žalobkyňa
pred súdom vo svojej výpovedi uviedla tiež, že z dôvodu všetkých popísaných udalostí, pod vplyvom
psychického stresu musela opustiť vlastný byt a dom vo februári 2005, kedy odišla k bratovi. To, že
strach o život mala žalobkyňa v príčinnej súvislosti s vyhrážkami W. S., ktorý ju chcel zavraždiť, potvrdila

vo svojej výpovedi aj svedkyňa G. U.. Svedok H.. H. Y. zas obavy žalobkyni o život spájal s ukončením
ochrany žalobkyni Úradom pre ochranu verejných činiteľov v roku 2006 - 2007 a okolnostiam, ktoré sa
žalobkyni diali, ako prebiehajúce autá, prenasledovania, úteky. Svedok T. U. síce potvrdil, že žalobkyňa
mala po zaistení zbrane obavy o život, bola plachejšia a ostražitejšia, ale aj pred tým mala strach o život,
že W. S. plánoval jej vraždu a preto mala aj pridelenú ochranku. Aj H.. H. U. vo svojej výpovedi potvrdil,

že hon na žalobkyňu sa začal potom ako riešila spor týkajúci sa spoločnosti RAŠELINA QUIDO a.s. a
spoločnosť sa dostala do konkurzu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie
sú súčasne splnené všetky tri vyššie uvedené podmienky na náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a preto žalobu zamietol, keď v konaní nemohol
vykonať dokazovanie navrhnuté žalobkyňou výsluchom svedkov H. S. a W. Y., členov ochranky z Úradu

na ochranu ústavných činiteľov, pretože minister vnútra SR ich od povinnosti mlčanlivosti neoslobodil.1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti
a žalovanému , ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy
nevznikli.

1.7. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. podľa výsledku konania a neúspešnú
žalobkyňu zaviazal na úhradu trov štátu, ktoré mu vznikli úhradou svedočného vyplateného vypočutým
svedkom H.. H. U. a T. U., priznaných uzneseniami č.k. 12C/83/2012 -247 a č.k. 12C/83/2012- 248
zo dňa 23.10.2015, každému vo výške 22,32 €. Súd v tejto časti v zmysle § 166 ods. 1 O.s.p. doplnil
vyhlásený rozsudok a keďže ide o trovy konania, o ktorých súd môže v zmysle § 167 ods. 1 O.s.p.

rozhodnúť uznesením, nebolo potrebné v tejto časti doplnený výrok o trovách konania vyhlásiť ako
doplňujúci rozsudok.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k
náhrade trov konania. Mala zato, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil keď dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec. Za nesprávny považovala záver súdu, že v konaní
nedošlo k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody (nemajetkovej ujmy) a nesprávnym
úradným postupom , keďže podľa tvrdenia súdu nemajetková ujma ňou označená ako strach o život
a zdravie seba a svojho syna nie je príčinnej súvislosti so 17 mesačnými, preukázanými prieťahmi

v konaní zo strany Okresného riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov Banská
Bystrica (ďalej aj ako „ Okresné riaditeľstvo PZ“). Poukázal nato, že otázka kauzálneho nexusu nie je
otázkou právnou, ale skutkovou, ktorú musí súd skúmať vždy vo vzťahu ku konkrétne posudzovanému
prípadu. Právne posúdenie príčinnej súvislosti spočíva v stanovení medzi akými okolnosťami má byť jej
existencia zisťovaná , prípadne či a aké okolnosti sú spôsobené tento vzťah vylúčiť. Pri posudzovaní

príčinnej súvislosti nezáleží na subjektívnych momentoch , ako je zavinenie, ale bude daná vtedy,
pokiaľ pri posúdení skutkových okolností súd zistí, že bez existencie nesprávneho úradného postupu
by ujma nevznikla. Na základe vyššie uvedeného teoretického výkladu ako aj s poukazom na skutkové
okolnosti, ktoré boli v konaní preukázané, tak nemožno súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu,
že v konaní nebol preukázaný príčinný vzťah medzi vzniknutou nemajetkovou ujmou a nesprávnym

úradným postupom. Tento záver neodôvodňuje ani samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa obávala o
svoj život ako aj o život svojho syna už v čase pred tým , ako došlo k novele zákona č. 190/2003 Z.z.,
v nadväznosti na čo jej vznikol nárok na vrátenie zadržaných zbraní a zbrojného preukazu. V rámci
vykonaného dokazovania bolo bezpochyby preukázané, že obavy o svoj život , ako aj o život syna H.
boli skutočne vážne a dôvodné . Žalobkyňa od roku 1999 v súvislosti s tým, že bola zákonnou sudkyňou,

ktorározhodovalamedializovanúkauzu „RAŠELINAQUIDO“, bolazostranyW.S.vtedajšiehokonateľa
tejto spoločnosti, vystavená neustálemu vyhrážaniu sa smrťou a slovným atakom , niekoľkokrát bolo
preukázané zásahové do jej súkromia. Samotná skutočnosť, že obavy o svoj život ako aj o život syna
začali už v čase pred 1.11.2009, kedy nadobudla účinnosť novela zákona č. 190/2003 Z.z. neodôvodňuje
záver, že tomu tak nebolo aj potom. Práve naopak, z dôvodu , že počas trestného stíhania W. S.

došlo k pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku čoho bol menovaný prepustený z
výkonu väzby. O tom , že po prepustení W. S. sa situácia skutočne vyhrotila svedčí aj fakt, že jej bola
okamžite pridelená ochranka, ktorá sa mala starať o jej bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť jej syna. K
priblíženiu skutkových okolností týkajúcich sa tohto obdobia navrhla vypočuť v konaní ako aj svedkov
zamestnancov Úradu na ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií H. S. a W. Y., ktorí sa mali

starať o jej osobnú bezpečnosť. Ochranka jej bola pridelená nakoniec len po krátku dobu a to od času,
kedy bolo voči nej začaté trestné stíhanie (ktoré nakoniec v r. 2012 skončilo oslobodením žalobkyne) v
dôsledku čoho bolo rozhodnuté o ukončení poskytovania ochrany. Zároveň boli z tohto dôvodu zadržané
žalobkyni aj zbrane a zbrojný preukaz. Tá tak ostala odkázaná v tomto čase len sama na seba, bez
akýchkoľvek prostriedkov ochrany a jedinou možnosťou , ktorá jej ostávala bolo neustále ukrývanie

sa a pomoc rodiny a priateľov.
2.1. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z opísaných skutkových okolností, ako aj zo spôsobu života, ku ktorému
bola v dôsledku jej nepriaznivej situácie donútená, je zrejmé, že pokiaľ by Okresné riaditeľstvo PZ
konalo v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, a teda pokiaľ by jej boli vydané zdržané zbrane
ako aj zbrojný preukaz bez zbytočného odkladu po tom, ako došlo k účinnosti novely zákona č. 190/

2003 Z. z., by ona nemusela ďalších 17 mesiacov prežívať neúmerné obavy, a žiť s tým pocitom, že
pokiaľ niekto vnikne do jej obydlia s úmyslom ublížiť jej alebo jej synovi (pričom poukazujeme, že aj
svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že sa tak v minulosti skutočne dialo, nebude mať žiadny
účinný prostriedok obrany, ktorým by vedela chrániť seba aj svojho syna. Takýto pocit strachu akoaj psychické útrapy s tým spojené mohli trvať minimálne o 17 mesiacov kratšie, pokiaľ by Okresné
riaditeľstvo PZ plnilo svoje úlohy zodpovedne, riadne a včas. Záver súdu o tom, že príčinou obavy o život
žalobkyne a jej syna H. boli len skutkové okolnosti týkajúce sa obdobia pred 1.11.2009 je tak nesprávny.

Súdmalpriposudzovanípodmienoknapriznanienemajetkovejujmyzameraťdokazovanietýmsmerom,
či došlo k príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a jej ujmou, ktorej vznik nakoniec v
odôvodnení rozsudku uznal. Logický postup súdu pri skúmaní príčinnej súvislosti tak mal vychádzať z
odpovede na otázku , či jej nesprávny úradný postup štátneho orgánu spôsobil nejakú ujmu. Odpoveď
na takto položenú otázku je jednoznačná, nakoľko pokiaľ by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,

obavy o svoj život a jej syna by pretrvávali kratšie. Keďže však štátny orgán zadržiaval žalobkyni zbrojný
preukaz a zbrane bezdôvodne o 17 mesiacov dlhšie týmto svojím postupom spôsobil nemajetkovú ujmu,
ktorú si uplatňuje v konaní. Inak povedané, pokiaľ by nedošlo k pochybeniu štátneho orgánu, ona by
nemusela znášať ďalšie útrapy , a pokiaľ by aj pretrvávali , boli by pocity obavy a strachu o veľa menej
intenzívne, pretože by vedela, že v prípade potreby sa má ako ochrániť. Vyššie uvedené potvrdzuje, že
pokiaľ by jej bola zbraň spolu so zbrojným preukazom vydaná skôr , mohla po dobu 17 mesiacov, kedy

došlo k preukázaným prieťahom v konaní viesť kvalitatívne odlišný a hodnotnejší život. Zdôraznila, že v
rozhodnutí prvoinštančného súdu došlo k posudzovaní príčinnej súvislosti k logickej chybe v tom smere,
že ako príčinu jej obáv identifikoval skutkové okolnosti , ktoré sa udiali pred 1.11.2009. Cieľom podanej
žaloby a uplatňovanej nemajetkovej ujmy ktorej sa domáha je však odškodnenie za dobu 17 mesiacov ,
kedy mala zákonné právo na to, aby jej boli vydané zbrane a zbrojný preukaz, čo pre ňu v tom čase

predstavovalo významný prostriedok ochrany z dôvodu prieťahov na strane štátneho orgánu sa tak bez
primeraného dôvodu nestalo. Spojitosť medzi nesprávnym úradným postupom (prieťahy v konaní) a
vzniknutou nemajetkovou ujmou (pretrvávajúce obavy o život žalobkyne a jej syna) je zrejmá, keďže
pokiaľ by štátny orgán zbrane vydal okamžite po 1.11.2009, obavy o jej život nemuseli trvať ďalších 17
mesiacov. V tejto súvislosti poukázal nato, že právna teória pripúšťa názor, podľa ktorého posudzované

protiprávne konanie ( v tomto prípadne nesprávny úradný postup) nemusí byť jednou príčinou vzniku
nemajetkovej ujmy, stačí , že je jednou z príčin , ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, ktorý
má byť odškodnený a to príčinou dôležitou podstatnou a značnou (k tomu viď napr. bližšie komentár
k ustanoveniu § 420 Velké komentáře: Občiansky zákonník I. alebo rozsudok Krajského súdu v
Košiciach , sp. zn. 1Co/46/2009 zo dňa 29.4.2010).

2.2. Záverom žalobkyňa uviedla, že nesprávnym úradným postupom Okresného riaditeľstva PZ
odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov Banská Bystrica spočívajúcom v oneskorenom vydaní
zadržaných zbraní a zbrojného preukazu po viac ako 17 mesiacoch od účinnosti novely zákona č.
190/2003 Z.z., o zbraniach v dôsledku čoho zbytočne po dlhšiu dobu prežívala obavy o život seba a
svojho syna H., tak došlo k spôsobeniu nemajetkovej ujmy na strane žalobkyne, ktorú vyčísľujeme v

sume 14.775 ,- €. Mala zato, že v konaní bolo bezpochyby preukázané , že došlo k splneniu všetkých
3 podmienok predpokladaných na priznanie nároku a náhradu nemajetkovej ujmy a to: nesprávneho
úradného postupu, štátneho orgánu; vzniku nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzí týmto
nesprávnym postupom a nemajetkovou ujmou (ku ktorej smeruje argumentácia tohto odvolania).
3. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie,

ktorý zistil v predmetnej veci skutkový a právny stav v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, vec
správne posúdil a na základe zistených skutočností vo veci rozhodol správne, keď žalobu v celom
rozsahu zamietol. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so všetkými tvrdeniami strán sporu a
vykonal dostatočné dokazovanie na vydanie rozhodnutia. Odôvodnenie rozsudku je vecne správne a
postačujúce na objasnenie procesného a právneho stavu v danom prípade a preto žalovaný žiadal, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie stupňa ako vecne správne potvrdil.
4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného repliku nepodala.
5. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.3.2017 založila do spisu Nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 689/2014-35, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že : „Jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces je aj rovnosť zbraní či príležitosť, tak aby každá zo strán mohla obhajovať svoju

vec za podmienok, ktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom nezvýhodňujú vo
vzťahu s protistranou. Cieľom zásady rovností zbraní je potom dosiahnutie spravodlivej rovnováhy
medzi stranami sporu. Pod takto definovanú rovnosť účastníkov spadá nielen realizácia ich procesných
oprávnení, ale aj otázky dôkazného bremena ktoré sú na účastníkov konania kladené a ktoré nesmú byť
neprimerané. V ústavnoprávnej rovine teda platí, že v práve na spravodlivý proces musí byť dosiahnutá

tiež rovnosť bremien, ktoré sú na účastníkov konania kladené a ktoré nesmú byť primerané. Pokiaľ by
ale ústavný súd akceptoval výklad krajského súdu, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno tým,
že v konaní nepreukázala, že iba predmetnou reportážou došlo u nej k takej kvalifikovanej ujme, za
ktorú by jej prináležala nemajetková ujma v peniazoch, výrazne by sťažovateľke znemožnil domáhať satejto náhrady proti porušiteľovi, čiže by na ňu uvalil excesívne bremeno, čo je neprípustné.“ Žalobkyňa
mala zato, že citovaný záver Ústavného súdu SR možno aplikovať aj na závery prijaté v napadnutom
rozsudku kedy Okresný súd Bratislava 1 v obdobnej situácií po nej požaduje, aby preukázala príčinnú

súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného (ktorú mal súd preukázanú) a vznikom nemajetkovej
ujmy (ktorej vznik mal súd za preukázaný) v tom zmysle, že porušenie povinnosti žalovaného bolo
jedinou príčinou vzniku nemajetkovej ujmy. V prejednávanom spore je nepochybné, že každý rozumný
človek, ktorému: a) sa v minulosti preukázateľne, vážne a viacnásobne vyhrážali zabitím jeho a jeho
rodiny; b) bola odobraná strelná zbraň, ktorú držal na ochranu seba a svojej rodiny; c) nebola odobratá

strelná zbraň vrátená po dobu 17 mesiacov v dôsledku porušenia zákonnej povinností žalovaným; by v
dôsledku žalovaným nastoleného nezákonného stavu, kedy mu nebola vrátená strelná zbraň držaná na
jeho ochranu, pociťoval zvýšené obavy o bezpečnosť seba a svojej rodiny, t.j. vznikla by mu nemajetková
ujma.
6. K tomuto podaniu žalobkyne a k Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 689/2014-35 podal písomné vyjadrenie
žalovaný.Uviedol,žekonanie,ktoréjepredmetomrozhodovaniaodvolaciehosúdupojednávaonáhrade

škody titulom nesprávneho úradného postupu, ktorý mal byť spôsobený prieťahmi v konaní, pričom si
žalobkyňa uplatňuje nemajetkovú ujmu, ktorá jej mala byť spôsobená vyššie uvedeným nesprávnym
úradným postupom. Je zjavné, že konanie na Okresnom súde Trenčín (ochrana osobnosti) a toto
konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I (nesprávny úradný postup) sú odlišné a v každom z nich
je uplatňovaný nárok z iného titulu. Jediné čo ich spája je osoba žalobkyne a preto nie je možné stotožniť

sa s jej právnym názorom, že záver Ústavného súdu možno aplikovať aj na tento prípad. Žalobkyňa v
odvolaní tvrdí, že preukázať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou
ujmou je nemožným dôkazom a treba takýto dôkaz nahradiť rozumovou úvahou súdu. Z dikcie zákona
č.514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že na to, aby bol žalobca v konaní úspešný, musí preukázať
tri základné predpoklady na vznik, zodpovednosti štátu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnejmoci.Vdanomprípade,takakotouvádzanapadnutérozhodnutie,bolopreukázané,žeprieťahy
v konaní o vrátenie zadržaných vecí (v tomto prípade zbraň ako i preukaz zbrane) boli, avšak súd
veľmi správne vyhodnotil a vysporiadal sa s otázkou nemajetkovej ujmy. Súd v predmetovom rozhodnutí
vyčerpávajúcim spôsobom uviedol, z akého dôvodu žalobu zamietol. V rozhodnutí je jednoznačne
konštatované, že nemajetková ujma, ktorá žalobkyni, vznikla nebola v príčinnej súvislosti s nesprávnym

úradným postupom. Nemajetkovou ujmou, ktorú žalobkyňa v konaní označila, je strach o život a zdravie
seba a svojho syna. Avšak táto nemajetková ujma, (strach o život a zdravie seba a svojho syna)
zjavne, ako vyplynulo z konania, nie je následkom nesprávneho úradného postupu (t.j. konštatovaných
prieťahov). Strach žalobkyne o svoj a synov život bol už pred tým, ako došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, čo v konaní bolo aj preukázané. A z toho dôvodu sa nedá hovoriť o tom, že v predmetnej

právnej veci boli naplnené všetky predpoklady pre úspešné uplatňovanie si práva na náhradu škody v
zmysle ustanovenie § 9 zákona 514/2003 Z.z. Súd správne aplikoval dané ustanovenie a skúmal, či
sú splnené kumulatívne všetky predpoklady, ktoré stanovuje zákon pre priznanie nemajetkovej ujmy.
Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spoluspôsobilo na vznik
toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú,

prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na Princípy európskeho deliktného práva, ktoré právnicky vymedzuje príčinnú súvislosť ako
predpokladal zodpovednosti za škodu. Podľa týchto princípov, ak určitá skutočnosť viedla neodvratne
k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná
do úvahy (nemožno na ňu brať zreteľ). Záverom žalovaný uviedol, že v predmetnom konaní nie je

možné konštatovať existenciu nemajetkovej škody, za ktorú by zodpovedal štát a to v zmysle zákona
č.514/2003 Z.z.. V opačnom prípade by sme dospeli k záveru, že akýkoľvek nesprávny úradný postup
automaticky zakladá nárok na náhradu škody bez ohľadu na to , či je tam príčinná súvislosť alebo nie.
Takéto konštatovanie, by však bolo v rozpore so zákonnou úpravou ako aj samotnou judikatúrou.
7. K uvedenému podaniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

8. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok

bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
10. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziťlen na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. V predmetnom konaní sa žalobkyňa domáhala od žalovaného náhrady škody a to náhrady

nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. vo výške 14.775,- €, v dôsledku nesprávneho
úradného postupu a to prieťahov v období od 1.11.2009 do 30.3.2011 v konaní na Okresnom riaditeľstva
PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia dokladov Banská Bystrica, ktorý po zmene zákona o zbraniach
č. 190/2003 Z.z. nerozhodol vo veci vrátenia zbrojného preukazu a zbraní bezodkladne, ale až po 17
mesiacoch.

12. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov platného a účinného do 31.12.2012 / ďalej len „ zákon č. 514/2003
Z.z. „ / štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a

právnických osôb.
13. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť;
založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: 1. Existencia nezákonného
rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci; 2. vznik škody, prípadne

nemajetkovej ujmy; 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nezákonným rozhodnutím resp.
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (nemajetkovej ujmy). Poškodeného zaťažuje dôkazné
bremeno v podobe povinnosti preukázať kumulatívne splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
14. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie

súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle
157ods.2O.s.p(teraz§220ods.2C.s.p.),pretožesúdprvejinštancievodôvodnenísvojhorozhodnutia
uviedol rozhodujúci skutkový stav , primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán
sporukprejednávanejveci,citovalustanoveniazákonač.514/2003Z.z.,ktoréaplikovalnaprejednávaný
prípad a ktoré ho vzhľadom na absenciu príčinnej súvislosť (kauzálneho nexusu) medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody (náhrady nemajetkovej ujmy) viedli k zamietnutiu žaloby. Súd prvej
inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Súdprvejinštancietedasvojerozhodnutiepatričným
spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p., teraz § 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie poukazuje

aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
15. Žalobkyňa v odvolaní namietala záver súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný
príčinný vzťah medzi vzniknutou nemajetkovou ujmou a nesprávnym úradným postupom. Tento záver
neodôvodňuje ani samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa obávala o svoj život ako aj o život svojho syna
už v čase pred tým , ako došlo k novele zákona č. 190/2003 Z.z., v nadväznosti na čo jej vznikol nárok na

vrátenie zadržaných zbraní a zbrojného preukazu. V rámci vykonaného dokazovania bolo bezpochyby
preukázané, že obavy o svoj život, ako aj o život syna H. boli skutočne vážne a dôvodné a samotná
skutočnosť, že obavy o svoj život ako aj o život syna začali už v čase pred 1.11.2009, kedy nadobudla
účinnosť novela zákona č. 190/2003 Z.z. neodôvodňuje záver, že tomu tak nebolo aj potom. Mala zato,
že pokiaľ by Okresné riaditeľstvo PZ konalo v súlade so zákonom a bez zbytočných prieťahov, a teda

pokiaľ by jej boli vydané zdržané zbrane ako aj zbrojný preukaz bez zbytočného odkladu po tom, ako
došlo k účinnosti novely zákona č. 190/ 2003 Z. z., by ona nemusela ďalších 17 mesiacov prežívať
neúmerné obavy a pocit strachu ako aj psychické útrapy s tým spojené mohli trvať minimálne o 17
mesiacov kratšie.
15.1. Odvolací súd považuje námietky žalobkyne za právne irelevantné. Súd prvej inštancie dospel

pri posudzovaní príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom (prieťahmi v období od
1.11.2009 do 30.3.2011) a žalobkyňou tvrdenou nemajetkovou ujmou k správnemu záveru, že zo strany
žalobkyne nebola preukázaná príčinná súvislosť. Vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou bol riešený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR
(rozhodnutia 3Cdo 313/2009, sp. zn. 2 Cdo 153/2014, sp. zn. 6 MCdo 11/2010, sp. zn. 5 Cdo 126/2009)

keď niektoré z nich boli uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR (R 21/1992, R 28/2008,
R 137/2014). Podľa záverov obsiahnutých v týchto rozhodnutiach sa vzťahom príčinnej súvislosti
(kauzálnym nexusom) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťahpríčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych

súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinou vzniku škody
nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.

Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či
v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo

opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non
spoločný pre takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania
škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej
súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu
vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané,

že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Ak príčinou škody je iná skutočnosť zodpovednosť za
škodu nenastáva.
15.2. Žalobkyňa vznik nemajetkovej ujmy a jej výšku odôvodňovala strachom o život a zdravie seba a
svojho syna. Avšak táto nemajetková ujma, (strach o život a zdravie seba a svojho syna) zjavne, ako
vyplynulo z konania, nie je následkom nesprávneho úradného postupu (t.j. konštatovaných prieťahov v

období od 1.11.2009 do 30.3.2011). Strach žalobkyne o svoj a synov život bol už pred tým, ako došlo
k nesprávnemu úradnému postupu. Sama žalobkyňa už v žalobe uviedla a potvrdila to aj vo svojej
výpovedi, že sa začala obávať o seba a svojho syna potom ako ona ako sudca Krajského súdu v Banskej
Bystrici v zmenkovom konaní sp. zn. 2 Zm 43/199 rozhodla o platnosti zmenky v prípade spoločnosti
RAŠELINA QUIDO, a.s. na čo bol na majetok spoločnosti Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

vyhlásený dňa 27.2.2001 sp. zn. 36-24 K 323/00 vyhlásený konkurz. Následne sa jej obavy ešte zvýšili v
období rokov 2004 až 2008 keď bola kauza spoločnosti RAŠELINA QUIDO, a.s. medializovaná a to aj z
dôvodu obvinenia predsedu predstavenstva W. S. z príprava vrážd subjektov zúčastnených na konaní.
Žalobkyňarovnakovžalobeuviedla,žepodalaviacerooznámenínasvedčujúcichtomu,žebolspáchaný
trestný čin - ploštica nájdená v kancelárii skutok sa stal dňa 5.5.2006; trestný či porušovania domovej

slobody, ktoré skutky sa stali v dňoch 21.6.2008, 5.5.2006, 7.3.2007, 11.8.2006, 7.3.2006, 29.9.2005,
2.10.2005, 12.10.2005,23.10.2005, 9.11.2005, 10.11.2005 a v období od 19.8.20005 do 28.8.2005. Z
listinných dôkazov pripojených v žalobe a to z fotokópií článkov z printových médií (č.l. 45 až 116 spisu)
tak isto vyplýva, že tieto sú z obdobia rokov 2005 - 2007. Aj v konaní vypočutý svedkovia G. U. (č.l.
215 spisu), T. U. (č.l. 218 spisu), H. Y. (č.l. 220 spisu), H.. H. U. (č.l. 222 spisu) okrem iného zhodne

uviedli, že žalobkyňa začala mať obavy o seba a syna od obdobia, kedy sa začal riešiť spor spoločnosti
RAŠELINA QUIDO a.s. v súvislosti s vyhrážkami W. S..
15.3. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom
povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané

teda poškodeného t.j. žalobkyňu. Odvolací súd zastáva v súlade so súdom prvej inštancie názor, že
žalobkyňa nepreukázala, že prieťahy ako nesprávny úradný postup bol jedinou príčinou vzniku škody.
Ak príčinou škody je iná skutočnosť zodpovednosť za škodu nenastáva. Taktiež aplikujúc test conditio
sine qua non nemajetková ujma tak ako si ju uplatňuje žalobkyňa by na jej strane vznikla aj keby nedošlo
k prieťahom v konaní pred v konaní na Okresnom riaditeľstva PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenia

dokladov Banská Bystrica a to vzhľadom na skutočnosti popísaná vyššie. Nesprávny úradný postup -
prieťahy je preto ako príčina vzniku škody vylúčená.
16. K Nálezu ÚS SR sp. zn. I. ÚS 689/2014-35, odvolací súd uvádza, že závery v tomto náleze týkajúce
sa dôkazného bremena, nie je možné primerane aplikovať aj na predmetné konanie ako to chcela
žalobkyňa. Nález ÚS SR sa týka konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 16 C

34/2010 a Krajskom súd v Trenčína pod sp. zn. 19 Co 731/2013 vo veci ochrany osobnosti žalobkyne
ktorá žalobu podala vzhľadom na uverejnenie a šírenie informácií difamačného charakteru v súvislosti s
jej trestným stíhaním. Predmetom tohto konania je náhrada škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003
Z.z., ktorá mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom. Každé konanie je odlišné, vychádzaz rozdielnych skutkových základov, v každom z nich je uplatňovaný nárok z iného titulu a aj dôkazná
povinnosť a dôkazné bremeno strán sporu je rozdielne.
16.1. ÚS SR vo svojom náleze ku konaniu o ochranu osobnosti okrem iného uviedol, že „Pokiaľ by

ale ústavný súd akceptoval výklad krajského súdu, že sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno tým,
že v konaní nepreukázala, že iba predmetnou reportážou došlo u nej k takej kvalifikovanej ujme, za
ktorú by jej prináležala nemajetková ujma v peniazoch, výrazne by sťažovateľke znemožnil domáhať sa
tejto náhrady proti porušovateľovi, čiže by na ňu uvalil excesívne dôkazné bremeno, čo je neprípustné.“
V konaní o náhradu škody, ktorý je aj predmetom tohto odvolacieho konania, nebolo sporné, že k

nemajetkovej ujme došlo, že žalobkyňa mala strach, ale tento nevznikol v dôsledku prieťahov, ale skorej
v dôsledku vyhrážok W.Š. S.. Správne preto súd prvej inštancie zameral aj vzhľadom na závery v
ods. 15.1. svoju pozornosť na skúmanie preukázania príčinnej súvislosti medzi vzniknutou ujmou a
nesprávnym úradným postupom, keď pri rozhodovaní o náhrade škody voči štátu je potrebné zisťovať,
či v danom konkrétnom prípade vznik ujmy nespôsobilo viacero skutočností, ktorá otázka má pre
rozhodnutie podstatný význam. Vzhľadom na vyššie uvedené preto závery uvedené v Náleze ÚS SR

nie je možné na prejednávaný prípad aplikovať.
17. V závere odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne
s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre
zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p., teraz 220 ods. 2 C.s.p.), pričom strane sporu musí
dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvoinštančného súdu je zbytočné v

odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami žalobkyne, keď skutkové, a na ich základe
prijaté právne závery súdu prvej inštancie sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Len
samotná skutočnosť, že žalobkyňa sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže
viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť
správne právne názory súdu prvej inštancie ich vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám

žalobkyne o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z., záverov ktoré vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe súdov
a dospel k správnemu právnemu záveru o absenciu príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (náhrady nemajetkovej ujmy).
18. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262

ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).