Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317215623
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4317215623.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská
dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: LASA Slovakia s. r. o., Kpt. Nálepku
1, 934 05 Levice, IČO: 35 924 292, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
15Cb/119/2017-39 zo dňa 06.06.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 15Cb/119/2017-39 zo dňa 6. júna 2018 m e n í
tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 341,59 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania
v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom
súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice výrokom I. rozsudku č. k. 15 Cb/119/2017-39 zo dňa 06.06.2018 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 340,39 eura a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním v sume 1,20 eura. Výrokom
II. uvedeného rozsudku súd prvej inštancie žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.Súdprvejinštancievovecirozhodolvyššieuvedenýmspôsobomnazákladeskutkovýchzistení,podľa
ktorých žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o rozhlase a
televízii Slovenka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca svoju
aktívnu legitimáciu odvodzuje z ustanovenia § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úrade
za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Žalovaný je podľa žalobcu zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. b/
zákona vo výške podľa § 6 ods. 5 zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná v zmysle § 7 zákona.

Kontrolou úhrad žalobca zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu v zmysle zákona.
Žalobca preto písomnou výzvou zo dňa 12.06.2017 odoslanou hromadným elektronickým podacím
hárkom EPH prostredníctvom elektronickej podateľne Slovenskej pošty a. s., na adresu pre doručovanie
písomností, vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb
súvisiacich s odoslaním výzvy, ktorú vyčíslil v sume 308,59 eura (ide o vyčíslený nedoplatok vrátane
poštových služieb 1,20 eura). Keďže žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné sadzby v lehote do 30 dní
odo dňa doručenia uvedenej výzvy, je povinný podľa § 10 ods. 3 zákona platiť aj pokutu. Na preukázanie

pohľadávky žalovaného žalobca predložil prehľad predpisov a platieb z ktorého vyplýva, že žalovanému
boli účtované mesačné platby v sume 4,64 eura počnúc mesiacom 4/2008 do 11/2013 bez mesiacov
12/2009 a 12/2012, ktoré žalobca spolu vyčíslil v sume 308,59 eura, z ktorého prehľadu zároveň vyplýva,
že žalovaný si v žalovanom období neplnil povinnosť úhrad v žiadnom rozsahu.3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na obranu žalovaného prezentovanú v odpore proti platobnému
rozkazu. Podľa nej sa žalovaný nepovažuje za povinného platiť predmetné poplatky, pretože vo svojich
priestoroch nemal žiadne televízne ani rozhlasové prijímače.

4. Súd ďalej poukázal tiež na reakciu žalobcu na odpor žalovaného, podľa ktorej je žalovaný platiteľom
poplatkov podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 na Z. z. ako zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere
alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Žalobca mal za to, že
riadne preukázal povinnosť žalovaného platiť žalovanú sumu z uvedeného dôvodu, pričom žalovaný
netvrdil a ani nepreukazoval skutočností, ktoré by viedli k záveru o tom, že takúto povinnosť nemá.

Vznik povinnosti žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti sa nevzťahuje na vlastníctvo televízneho
alebo rozhlasového prijímača, ale na skutočnosť, že takúto povinnosť má každý zamestnávateľ, ktorý
zamestnáva pracovnom pomere viac ako troch zamestnancov. Žalovanú sumu žalobca identifikoval
istinou 307,39 eura, pokutou v sume 33 eur a poštovným v sume 1,20 eura.
5. Súd prvej inštancie následne v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na nasledujúce ustanovenia
právnych predpisov.

Podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou
televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného do 31.12.2012
(ďalej len „zákon č. 68/2008 Z. z.“), platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je zamestnávateľ, ktorý v
pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Na

účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 68/2008 Z. z. v znení účinnom od 01.04.2008 do 31.12.2012 platiteľ podľa
§ 3 písm. b/ platí úhradu za každý aj začatý kalendárny mesiac a/ 140 Sk (4,64 eura), ak zamestnáva
od 3 do 9 zamestnancov.

Podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 68/2008 Z. z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.
Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa

príslušného mesiaca.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 68/2008 Z. z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly
platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku
povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou, obchodné

meno, sídlo, identifikačné číslo, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci
pre určenie sadzby úhrady, 2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné
číslo alebo meno, priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov
rozhodujúci pre určenie sadzby úhrady.

Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 68/2008 Z. z. Sociálna poisťovňa je povinná na základe písomnej žiadosti
vyberateľaúhradyposkytnúťzaúhradunevyhnutnýchnákladovdo30dníoddoručeniažiadostipotrebnú
súčinnosť na účely kontroly počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b) a na účely kontroly
platiteľov podľa § 6 ods. 2. Sociálna poisťovňa poskytuje vyberateľovi úhrady na účely kontroly a)
počtu zamestnancov platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je 1. právnickou osobou, údaj o obchodnom

mene, sídle, identifikačnom čísle a počte zamestnancov platiteľa, 2. fyzickou osobou, údaj o obchodnom
mene, mieste podnikania, identifikačnom čísle, mene, priezvisku, trvalom pobyte a počte zamestnancov
platiteľa.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom

a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 340/2012 Z. z.“)
výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti
poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 532/2010 Z. z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných
pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas

a televízia Slovenska.
Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia
Slovenska.

Podľa § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je b) zamestnávateľ, ktorý
v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov;
na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.

Podľa § 6 ods. 5 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj

začatý kalendárny mesiac 4,64 eura, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov.

Podľa § 6 ods. 6 zákona č. 340/2012 Z. z. na určenie sadzby úhrady podľa odseku 5 je rozhodujúci počet
zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu v prvý deň kalendárneho
mesiaca, za ktorý sa táto úhrada platí. Ak sa úhrada platí jednorazovo za štvrťrok, polrok alebo rok, na
určenie jej sadzby na celé obdobie, za ktoré sa úhrada platí, je rozhodujúci počet zamestnancov v prvý

deň prvého kalendárneho mesiaca tohto obdobia.

Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 340/2012 Z. z. ak sa zníži počet zamestnancov rozhodujúci na určenie
sadzby úhrady podľa odseku 5, nárok platiť nižšiu sadzbu úhrady vzniká platiteľovi podľa § 3 písm. b)
po oznámení a preukázaní zmeny povinnosti platiť úhradu podľa § 9 ods. 6 písm. a)

a) od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po oznámení a preukázaní tejto zmeny, ak sa
platí úhrada mesačne,
b) po oznámení a preukázaní tejto zmeny od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
uplynutíobdobia,zaktorésaplatíúhradajednorazovo,aksaplatíúhradajednorazovozaštvrťrok,polrok
alebo rok.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný
deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny
mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.

Podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť
vyberateľovi úhrady aj pokutu a) 33 eur, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. a).

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní,
pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.

Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 340/2012 Z. z. vyberateľ úhrady na účely výberu úhrady a kontroly

platenia úhrady vedie evidenciu platiteľov. Evidencia platiteľov obsahuje dátum vzniku, zmeny a zániku
povinnosti platiť úhradu, a ak ide o platiteľa podľa § 3 písm. b), ktorý je
1. právnickou osobou, obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo organizácie, adresu na doručovanie
písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na určenie sadzby úhrady,
2. fyzickou osobou, obchodné meno, miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie alebo meno,

priezvisko, trvalý pobyt, adresu na doručovanie písomností a počet zamestnancov rozhodujúci na
určenie sadzby úhrady.
6. Súd prvej inštancie vo svojich právnych záveroch skonštatoval správnosť argumentácie žalobcu,
podľaktorejpovinnosťmesačnýchúhradnevznikáprávnickejosobeztituluvlastníctvatelevíznehoalebo
rozhlasového prijímača, ale z jej postavenia zamestnávateľa. Súd potiaľ obranu žalovaného označil za

nedôvodnú. Ako však vyplýva z ustanovení oboch vyššie uvedených zákonov (zákona č. 68/2008 Z.
z., ako aj zákona č. 340/2012 Z. z.), žalobca vedie evidenciu platiteľov, do ktorej získava požadované
údaje od zákonom stanovených inštitúcií. Údaje o počte zamestnancov získava žalobca zo Sociálnej
poisťovne, pričom sám potvrdil že údajmi, na základe ktorých žalovaného zaradil do evidencie platiteľov,skutočne disponuje. Žalobca však ohľadne tvrdenia, že žalovaný je platiteľom z dôvodu zamestnávania
3 až 9 zamestnancov, podľa súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno, čo v konečnom dôsledku
viedlo k zamietnutiu jeho žaloby.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP
tak, že plne úspešnému žalovanému tento nárok nepriznal iba z dôvodu, že si nárok na náhradu trov
konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú.
8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včasné odvolanie. Uplatnil si žalobné dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. d), f) a h) CSP, pretože mal zato, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, trpí inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
9. Žalobca zdôraznil, že vo veci bol v súlade s § 265 ods. 1 CSP vydaný platobný rozkaz, pričom
k návrhu na jeho vydanie žalobca pripojil prehľad predpisov a platieb zo svojej databázy, z ktorej
vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť úhradu za služby verejnosti v sume 308,59 eura. Platobný
rozkaz je pritom rozhodnutím vo veci samej, pri ktorom súd posudzuje, či má v žalobe všetky potrebné

tvrdenia, či sú tieto tvrdenia preukázané a či z týchto tvrdení po ich právnom posúdení možno dospieť
k záveru, že žaloba je dôvodná. Uvedené muselo byť v prípade vydania platobného rozkazu v danej
veci naplnené a preto následné vydanie naopak žalobu zamietajúceho napadnutého rozsudku žalobca
považuje za prejav nejednotnosti a nepredvídateľnosti rozhodovania súdu a porušenie princípu právnej
istoty a doktríny legitímnych očakávaní žalobcu. Prílohu žaloby tvorenú prehľadom predpisov a platieb

považuje žalobca za dostatočný dôkaz, keďže žalobca ako vyberateľ úhrady pri vymáhaní úhrad
musí podľa zákona vychádzať z evidencie platiteľov, ktorú je povinný viesť v zmysle § 9 zákona o
úhradách. Údaje o platiteľoch do jeho evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť vyplýva
priamo z § 9 citovaného zákona, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy
a Sociálna poisťovňa. Z dôvodu enormného počtu platiteľov žalobca vedie spomenutú evidenciu v

elektronickej podobe. Jej výstupom je prehľad predpisov a platieb. To, že takýto výstup z evidencie
žalobcu je dostatočným dôkazom preukazujúcim žalovaný nárok, potvrdzuje aj súdna prax (napr.
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/190/2017-49 zo dňa 22.11.2017). V súlade s
princípom kontradiktórnosti konania, ak by žalovaný nesúhlasil s počtom zamestnancov, na základe,
ktorého bola stanovená výška úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom, tak by musel najprv

počet zamestnancov poprieť a preukázať ním tvrdený počet. Žalovaný však nepoprel v podanom odpore
počet zamestnancov ani výšku úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom, ktorá sa odvíja
od tohto počtu. Napriek skutočnosti, že počet zamestnancov žalovaného a z toho vyplývajúca výška
úhrady nebola medzi stranami sporná, súd prvej inštancie žalobcom predložený prehľad neuznal a sám
iniciatívne rozporoval skutkové tvrdenie, ktoré sa zo zákona v zmysle § 151 ods. 1 CSP považuje za

nesporné. Súd týmto postupom porušil aj princíp rovnosti strán sporu, keď v prospech jednej strany
(žalovaného) rozporoval skutkové tvrdenie, ktoré samotnou stranou rozporované nebolo. Z uvedeného
potom vyplýva, že povinnosť žalovaného platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom bola
jednoznačne preukázaná v súlade s možnosťami stanovenými zákonom o úhradách.
10. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, prípadne ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.
11. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne vyjadril. Opätovne argumentoval tým, že žiadne
rozhlasové ani televízne prijímače nepoužíva a preto nemá povinnosť zaplatiť žalovanú sumu.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a dôkazné bremeno žalobcom za neunesené.

12. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu potvrdil.
13. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca už nevyjadril.
14. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 27.06.2019 na pojednávaní nariadenom
v súlade s § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), pretože dospel k záveru o

potrebe zopakovania dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd po prejednaní
veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
opodstatnené, a to z nasledujúcich dôvodov.
15. Žalobca sa odvolávajúc na svoju aktívnu vecnú legitimáciu podľa § 4 ods. 1 a § 10 ods. 5 zákona
č. 340/2012 na Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska

domáha od žalovaného zaplatenia úhrad za služby verejnosti v mesačnej výške 4,64 eura za obdobie
mesiacov 4/2008 až 11/2013 (s výnimkou mesiacov 12/2009 a 12/2012) v celkovej sume 307,39 eura.
Dôvodí tým, že žalovaný si za uvedené obdobie povinnosti úhrady nesplnil, pričom je platiteľom úhrady
za služby verejnosti v mysle § 3 písm. b), vo výške podľa § 6 ods. 5, s mesačnou periodicitou podľa § 7citovaného zákona. Okrem toho sa žalobca podanou žalobou domáhal aj zaplatenia pokuty v zmysle §
10 ods. 3 citovaného zákona, keďže žalovaný nezaplatil úhradu poštové sadzby v lehote do 30 dní od
doručenia výzvy na zaplatenie omeškanej úhrady, ktorá rovnako ako prehľad predpisov a platieb týkajúci

sa žalovaného, tvorí prílohu žaloby.
16. Žalovaný v rámci svojej obrany formuloval voči žalobe jedinú námietku, konkrétne že nemá a ani
nikdy nemal vo svojich priestoroch žiadne televízne ani rozhlasové prijímače. Vzhľadom na túto jedinú
okolnosť označil žalobu za nedôvodnú.
17. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP (tvoriaceho súčasť všeobecných ustanovení o dokazovaní) súd
vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
18. Súd prvej inštancie konanie zaťažil vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď

sa pri ustálení skutkového stavu veci neriadil dôsledne citovanými ustanoveniami procesného predpisu.
19. Žalobca v podanej žalobe neoperoval skutkovým tvrdením, že žalovaný je platiteľom úhrady za
službu verejnosti poskytovanej Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v zmysle zákona č.
68/2008 Z. z. (účinného do 31.12.2012) a zákona č. 340/2012 na Z. z. (účinného od 01.01.2013) na
základe vlastníctva televízneho či rozhlasového prijímača. Žalobca v podanej žalobe s poukazom na

ustanovenie § 3 písm. b) a § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. tvrdil, že platiteľom tejto úhrady je
žalovaný z dôvodu, že v rozhodujúcom období, v ktorom si neplnil povinnosť platiť predmetnú úhradu,
bol zamestnávateľom zamestnávajúcim v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu 3
až 9 zamestnancov. Žalovaný v priebehu prvoinštančného konania toto skutkové tvrdenie žalobcu nikdy
nepoprel, keďže namietal výlučne to, že vo svojich priestoroch nemal žiadne televízne ani rozhlasové

prijímače. Súd prvej inštancie napriek uvedenému v rozpore s § 151 ods. 1 CSP toto skutkové tvrdenie
žalobcu nepovažoval za nesporné a nepojal ho do svojich skutkových zistení v zmysle § 215 ods. 2 v
súvislosti s § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Povinnosťou prvoinštančného súdu bolo v zmysle § 215 ods.
2 CSP skutkový stav zisťovať procesným postupom podľa tohto zákona a v rámci toho v zmysle § 186
ods. 2 veta prvá CSP vychádzať aj zo zhodných tvrdení strán, pre ktoré procesný predpis používa aj

synonymické označenie - nesporné tvrdenia (viď § 151 ods. 1 CSP). Výnimkou by v zmysle § 186 ods. 2
veta prvá CSP bola existencia dôvodnej pochybnosti o pravdivosti predmetného skutkového tvrdenia zo
strany súdu. Súd prvej inštancie však takúto dôvodnú pochybnosť neformuloval a odvolací súd takúto
pochybnosť v danom prípade nemá. Odvolací súd dôvodné pochybnosti o spomínanom nespornom
tvrdení nemá z dôvodu, že interná evidencia žalobcu o platiteľoch predmetnej úhrady vychádza zo

spoľahlivých podkladov poskytovaných v danom prípade Sociálnou poisťovňou a odvolací súd sa dosiaľ
nestretol s prípadom, že by bol žalobca v tomto smere fabuloval.
20. Súd prvej inštancie preto nepostupoval správne, ak do svojich skutkových zistení nezahrnul
aj tú skutočnosť, že žalovaný v rozhodujúcom období spadal do kategórie zamestnávateľa
zamestnávajúceho v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu 3 až 9 zamestnancov.

Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie (a aj keď to z
hľadiska posúdenia veci nie je podstatné, ani v podanom odvolaní) nebolo popreté a preto z neho
mal súd prvej inštancie pri ustálení skutkového stavu vychádzať. Za danej situácie súd prvej inštancie
v nadväznosti na uvedené vec nesprávne právne posúdil v tom, že v žalobou dotknutom období
postavenie žalovaného ako platiteľa úhrady za službu verejnosti poskytovanej Slovenskou televíziou a

Slovenským rozhlasom v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z. z. a v zmysle § 3 písm. b) zákona č.
340/2012 Z. z. nepovažoval za preukázané, čo ho viedlo až k zamietnutiu žaloby.
21. Vychádzajúc z uvedenej nespornej skutkovej okolnosti rozhodujúcej pre posúdenie nároku
uplatneného žalobou odvolací súd konštatuje, že žalovaný bol v rozhodujúcom období mesiacov
4/2008 až 12/2012 (s výnimkou mesiaca 12/2009) platiteľom predmetnej úhrady za služby verejnosti

poskytovanej Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 68/2008
Z. z. vo výške 140 Sk (4,64 eura) podľa § 6 ods. 3 tohto zákona s mesačnou periodicitou v zmysle
jeho § 7. Rovnako v období mesiacov 1/2012 až 11/2013 (s výnimkou mesiaca 12/2012) bol žalovanýplatiteľom predmetnej úhrady v zmysle § 3 písm. b) zákona č. 340/2012 na Z. z. vo výške 4,64 eura
podľa § 6 ods. 5 písm. a) tohto zákona s mesačnou periodicitou v zmysle jeho § 7.
22. Žalobca vzhľadom na uvedené vyčíslil správne dlh žalovaného na predmetnej úhrade výškou 307,39

eura a jej zaplatenia sa z uvedených dôvodov domáha dôvodne.
23. Keďže žalovaný úhradu a poštové sadzby (1,20 eura) nezaplatil v lehote 30 dní od doručenia výzvy
žalobcu, žalobcovi tiež patrí pokuta vo výške 33 eur v zmysle § 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012
Z. z. Žalobca túto okolnosť preukázal predložením príslušnej výzvy a nespornosťou jeho tvrdenia, že
žalovaný mu úhradu neposkytol.

24. Z uvedených záverov odvolacieho súdu je zrejmé, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Odvolací
súd preto podľa § 388 CSP napadnutý prvoinštančný rozsudok zmenil tak, žalobe v plnom rozsahu
vyhovel.
25. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti
s § 262 ods. 1 a § § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak

je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za

ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.