Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614200830
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8614200830.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MarekaKoščaasudcovJUDr.Milana

Majerníka a JUDr. Viery Zoľákovej, v spore žalobcu: F. P., N.. XX.X.XXXX, A. M. XX, proti žalovaným:
1/ VÚB Leasing, a.s., IČO: 31 318 045, so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, zastúpený: Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029,
2/ Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, so sídlom Industriestrasse 13C, CH-6300
Zug, Švajčiarsko, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto,
IČO: 37 927 795, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní
žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č.k. 7C/36/2014-95 z 24.10.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve o
poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 28.8.2007 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným 1/ je neplatná. Žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
uvedenej v zmluve o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky č. XXXXXXX zo dňa 28.8.2007
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V článku X. Zmluvy o poskytnutí manželskej
bezúčelovej pôžičky zo dňa 28.8.2007 označenom „Klient“ je okrem iného uvedené: „Svojim podpisom
prejavujem súhlas s tým, že v prípade, ak si nesplním svoj záväzok splácať pôžičku v stanovených
termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti pôžičky podľa tejto zmluvy, aby E. H. S., P..B..
bola oprávnená požadovať od môjho zamestnávateľa vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až

do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky E. H. S., P..B.. voči mne. Výška zrážok zo
mzdy a z iných príjmov bude zodpovedať výške splátok podľa tejto zmluvy. Pre účely uplatnenia výkonu
zrážok zo mzdy a z iných príjmov je táto Zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka.“ V článku XI. Zmluvy je podpis žalobcu. Na č. l. 10 spisu je
dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 2.10.2012 na sumu 2 654,67 eur, ktorá je podpísaná spoločnosťou
W. B., B..T..Y.. /pôvodný žalovaný v 2. rade/, avšak nie je podpísaná žalobcom. Spoločnosť W. B.,
B..T..Y.. (pôvodný žalovaný v 2. rade) predložil dohodu o zrážkach zo mzdy a vyzval zamestnávateľa

žalobcu na vykonanie zrážok zo mzdy na sumu 2654,67 eur. Platiteľ mzdy žalobcu B. P. Ú. E. W.
B.M. K., Q. XX, W. potvrdil predloženie dohody o zrážkach zo mzdy listinou na č.l. 11 spisu a ďalej
potvrdil, že bude vykonávať pravidelné mesačné splátky v zmysle dohody, pokiaľ spoločnosť W. B.,
B..T..Y.. písomne neoznámi, že jej pohľadávka voči dlžníkovi je splatená. Podľa žalobcu celkovo mubola zrazená suma 890,- eur v prospech žalovaného 2/. Právny vzťah účastníkov súd posúdil podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, a smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalobca a žalovaný 1/ uzatvorili dňa 28.8.2007

zmluvu o poskytnutí manželskej bezúčelovej pôžičky, ktorej súčasťou bola dohoda o zrážkach zo mzdy.
Žalovaný 2/ resp. jeho právny predchodca spoločnosť W. B., B..T..Y.. predložil dohodu o zrážkach
zo mzdy platiteľovi mzdy a domáhal sa na jej základe úhrady pohľadávky vo výške 2 654,67 eura.
Zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 1/ je tzv. štandardná alebo formulárová
zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ. Žalovaný na svojom formulári predložil

žalobcovi na podpis zmluvu o pôžičke, do ktorej v bode X. zakomponoval drobným nečitateľným
písmom dohodu o zrážkach zo mzdy. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobcu o zrážkach
zo mzdy bolo preukázané, že zamestnávateľ žalobcu začal vykonávať zrážky zo mzdy v prospech
žalovaného 2/ resp. jeho právneho predchodcu, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá ani
nie je podpísaná žalobcom. Súd konštatoval, že dohodou o zrážkach zo mzdy pri podpise zmluvy
žalovaný 1/ vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý

bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu a to uzatvorenie zmluvy o pôžičke. Žalobca v čase uzavretia
zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal
ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy
tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho
mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez

predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V konaní nebolo preukázané, že žalobca bol osobitne
oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch.
Žalobca nebol schopný posúdiť následky tejto svojej nedostatočnej vedomosti a informovanosti v tomto
prípade. Podpis dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobcovi vnútený, pretože nemal inú možnosť podpisu
zmluvy o pôžičke bez toho, aby podpísal aj takúto dohodu. Žalovaný pri dodržaní elementárnych

zásad poctivého obchodného styku mohol a mal ponúknuť žalobcovi dôslednejšie vysvetlenie, aj riziká
vyplývajúce z úverového vzťahu. V ďalšom mal súd za to, že postup žalovaného sa dá kvalifikovať aj
ako nekalá praktika, ktorá v zmysle ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,

či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné
zmluvné podmienky). Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové
práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp.
neplatných právnych úkonov, a preto spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je
povinný sa takémuto konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných

klauzúl uplatneného nároku dodávateľa.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny predchodca žalovaného 1/,

spoločnosť E. H. S., P..B..

5. Namietal, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s § 551 OZ a
obsahuje všetky podstatné obsahové náležitosti. Zákonodarca v Občianskom zákonníku ako aj v
zákone č. 129/2010 Z.z. účinných v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke explicitne uviedol, ktoré formy

zabezpečenia záväzkov sú pri spotrebiteľských zmluvách zakázané, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola v čase uzatvorenia Zmluvy o pôžičke takýmto inštitútom. Predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj z toho dôvodu, že zákonodarca
v demonštratívnom výpočte neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v Občianskom
zákonníku tento zabezpečovací inštitút neuvádza. Okrem toho, postup pri uplatnení zrážok zo mzdy

nie je nekontrolovaný ani svojvoľný, nakoľko presný postup podrobne upravujú a umožňujú Občiansky
zákonník, Zákonník práce a podporne aj Exekučný poriadok. Neexistuje dôvod, pre ktorý by dohoda
o zrážkach zo mzdy, ako jeden zo štandardných zabezpečovacích prostriedkov súkromného práva,
mala požívať iný právny režim ako ostatné zabezpečovacie inštitúty, a to bez ohľadu na charakter
strán zmluvného vzťahu. Žalovaný 1/ sa nestotožnil s argumentáciou súdu o absencii vôle zo strany

žalobcu vo vzťahu ku dohode o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy riadne podpísanej oboma
zmluvnými stranami. Žalovaný 1/ ako veriteľ nikdy predmetný zabezpečovací inštitút voči žalobcovi a
ani iným spotrebiteľom nevyužil. Nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože zmluvné dojednanie v Úverovej
zmluve upravujúce záväzok podľa § 551 Občianskeho zákonníka - dohodu o zrážkach zo mzdy, nieje možné považovať za zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - neprijateľnú podmienku, ktorá by mala byť
sankcionovaná neplatnosťou. Žalovaný 1/ poukázal aj na absenciu naliehavého právneho záujmu, ktorý

mal žalobca v prípade podania určovacej žaloby preukázať, a ktorý podľa žalovaného 1/ nepreukázal.
V predmetnom konaní bola absencia naliehavého právneho záujmu namietaná, no súd prvého stupňa
sa ňou absolútne nezaoberal, keď z odôvodnenia rozsudku nie je vôbec zrejmé, čím bola zdôvodnená.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach nebol daný, nakoľko žalovaný 1/
nikdy voči žalobcovi tento inštitút nevyužil a vzhľadom na aktuálnu právnu úpravu ho ani nevyužije.

6. S poukazom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. V prípade úspechu
si uplatnil náhradu trov konania.

7. Žalobca ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej

stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné.

9. Odvolací súd si osvojuje závery súdu prvej inštancie a na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

10. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym
zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o

tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a
je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

11. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o

možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný 1/ si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.

12. Je potrebné si uvedomiť, že dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva

do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o

zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).14. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď
umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto

súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice
93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho
práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa
uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany
v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So

zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice
93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca
alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená
zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť
prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 V. K. proti B. E. P..B..).

15. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva konkrétna výška pohľadávky, i napriek tomu, že z
obsahu dohody vyplýva, že žalobca podpisom dal súhlas s vykonávaním zrážok zo mzdy a iných príjmov
zamestnávateľom v prospech žalovaného 1/.

16. Takto vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti, a preto aj

z toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Nie je možné platne uzavrieť Dohodu
o zrážkach zo mzdy na fiktívny resp. ešte neexistujúci prípadný dlh.

17. Takéto dojednanie nemožno považovať za určité, jasné a zrozumiteľné, spĺňajúce požiadavku
náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorou má byť pohľadávka zabezpečená.

18. Relevantným nie je taktiež tvrdenie žalovaného 1/ o absencii naliehavého právneho záujmu. Je
potrebné uviesť, že v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezaťažuje žalobcu,
keďže vyplýva zo zákona. Ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je daný právny záujem

spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
postavení účastníkov zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného 1/ preto obstáť nemôže. Spotrebiteľ má
právo,abyjehoprávnepostavenienebolospochybňovanéexistenciouneprijateľnejzmluvnejpodmienky
a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajúce z neprijateľnej
podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne

zasiahnuť do práv spotrebiteľa. Zo Smernice Rady 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné.

19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok X. proti Grécku z 29. mája 1997,
sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok S. a ďalší proti Francúzsku
z 19. februára 1998, sťažnosť č. XXXXX/XX, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

20. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
kritériám daných v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného 1/, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho
posúdenia veci.

21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania.

22. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov

ako správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

23. V odvolacom konaní nebol žalovaný 1/ úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods.1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril,
náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú

ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania,
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné,
ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).