Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 15, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/214/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217202025
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4217202025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
Q. XX, XX XXX N., zastúpenej Združením na ochranu práv občana - AVES, so sídlom Jána Poničana
9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252 151, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Pribinova 28, 811 04 Bratislava, o určenie, že poskytnutý úver
je bezúročný a bez poplatkov a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.
k. 14C/11/2017-187 zo dňa 04.04.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o určení, že spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 19,29
eura p o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovanému
priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 28,26 %.

Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v prvom výroku zastavil konanie v časti určenia
neplatnosti Dohody o poskytnutí služieb č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2015. Druhým výrokom určil,
že spotrebiteľský úver revolvingového typu zo Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 18.10.2015 je
bezúročný a bez poplatkov. Tretím výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 19,29 eura z
titulu bezdôvodného obohatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a štvrtým výrokom vo zvyšku
uplatneného nároku žalobu zamietol. Posledným výrokom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 90 %. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 52 ods. 1, 2, §

53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2
písm. a), b), d), g), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 4, § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497, § 499, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, a § 151
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Výrok o trovách konania súd
odôvodnil podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa uzatvorila dňa 18.10.2015 so
žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 630 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42 mesačných splátkach po 19,61 eura.
Celkové náklady spojené s úverom predstavovali podľa zmluvy výšku 256,62 eura a celková čiastkana zaplatenie bola 886,62 eura. V zmluve bol tiež dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške
63 eur, ktorý bol splatný jednorazovo v deň uzavretia zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov
(RPMN) bola podľa zmluvy 24,23 % a úroková sadzba vo výške 16,95 %. V rovnaký deň strany sporu

uzavreli aj dohodu o poskytovaní služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb
žalovaným žalobkyni, definovaných v čl. II. dohody, a to za odplatu vo výške 14,74 eura mesačne
s počtom splátok 42, pričom žalobkyňa mala tieto mesačné splátky odplaty za poskytnutie služieb
uhrádzať spolu so splátkami úveru a úrokov za úver podľa zmluvy o úvere. V čl. I. bod 2. dohody
bolo uvedené, že dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo

predpokladu na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a klientom, napríklad
na získanie spotrebiteľského úveru alebo na získanie úveru za ponúkaných podmienok.

3. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalovaný poskytol žalobkyni úver, ale na jej účet
poukázal len sumu 567 eur a žalobkyňa titulom poskytnutého úveru uhradila celkovo sumu 586,29
eura. Súd posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a podrobil ju prieskumu podstatných náležitostí,

ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Skonštatoval, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
pretože v zmluve uvedená hodnota RPMN nekorešponduje s tým, v akej skutočnej výške bol žalobkyni
úver poskytnutý. Poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena
Radlingerová c/a FINWAY, a.s., podľa ktorého do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. l)
a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za

záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie,
akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Takéto zahrnutie súm tvoriacich celkové
náklady spotrebiteľa spojených s úverom do celkovej výšky úveru nutne vedie k podhodnoteniu RPMN,
ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. V zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, pretože
pri vstupnom údaji o výške úveru 567 eur, splátke 19,61 eura a počte splátok 42 predstavuje RPMN

24,91 %, a nie 24,23 %, ako je uvedené v zmluve.

4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že suma odplaty za poskytnutie služieb (i keď bola upravená
v samostatnej zmluve), je plnením v súvislosti s poskytnutým spotrebiteľským úverom, a preto malo
byť toto plnenie zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa v spojitosti s poskytnutým spotrebiteľským

úverom, keďže i zaplatenie takýchto nákladov od neho žalovaný ako veriteľ požadoval. Celkové náklady
spojené s poskytnutým úverom mali byť preto navýšené o sumu odmeny za poskytnutie služby (čo v
danomprípadepredstavovalo42mesačnýchsplátokpo14,74eura)atátoodmenamalabyťzohľadnená
aj pri výpočte RPMN. Praktika, ktorou žalovaný uzavretím dohody o poskytnutí služieb na osobitnom
formulári obchádza zákonnú povinnosť zahrnúť všetky náklady spojené s poskytnutím spotrebiteľského

úveru do výpočtu hodnoty RPMN, je podľa názoru súdu v rozpore so spotrebiteľským právom.
Neobstojí preto ani obrana žalovaného, že ide o samostatnú zmluvu, ktorej uzavretie nie je podmienkou
poskytnutia úveru. Je totiž potrebné vychádzať z toho, že žalovaný je podnikateľský subjekt podnikajúci
v oblasti poskytovania úverov, u ktorého sa predpokladá jeho znalosť problematiky poskytovania
spotrebiteľských úverov. Na druhej strane žalobkyňa je fyzická osoba, ktorá pre nepriaznivú finančnú

situáciu využila možnosť dostať sa k finančným prostriedkom formou uzavretia zmluvy so žalovaným. Pri
aplikácii ústavného princípu ochrany slabšej strany (v tomto prípade spotrebiteľa) je potrebné dohodu
o poskytnutí služieb v podobe vopred pripraveného formulára považovať za zmluvný akt súvisiaci so
zabezpečením zaplatenia pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (služby spočívali napr. v informácii o prijatí platby, zmene zmluvy na podnet klienta, prepárovanie

platby, podpora call centra, odklad splatnosti splátok, informácia o zostávajúcich záväzkoch). Takéto
plnenie veriteľa nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak ide o plnenie slúžiace
predovšetkým záujmom veriteľa. Spotrebiteľovi sú na základe takejto dohody vnútené služby, u ktorých
má súd pochybnosť, či o ne spotrebiteľ vôbec žiadal, pričom ide o záväzok zaplatiť za niečo, čo mu ani
nebolo dodané. Takáto dohoda predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto je neplatná.

5. Keďže súd prvej inštancie vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, zaviazal žalovaného
vydať žalobkyni sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 19,29 eura (586,29 eura - 567 eur). Túto
sumu prijatú žalovaným nad sumu poskytnutej istiny súd považoval za bezdôvodné obohatenie v
podobe majetkového prospechu získaného bez právneho dôvodu. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol,

pretože nemal preukázané, že by žalobkyňa titulom poskytnutého úveru uhradila žalovanému viac.
V časti konania, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb č.
XXXXXXXXXX zo dňa 18.10.2015, súd konanie zastavil podľa § 145 CSP z dôvodu späťvzatia.6. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie prihliadol na úspech žalobkyne
v dominantnej časti sporu, na jej neúspech v časti nároku o zaplatenie sumy 34,49 eura a aj na zavinenie
zastavenia časti konania z dôvodu čiastočného späťvzatia a priznal jej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 90 %.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
v časti určenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako aj v časti, ktorým ho súd zaviazal zaplatiť
žalobkyni sumu 19,29 eura, zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu plnú náhradu trov konania. Namietal

nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe
vykonaných dôkazov, ako aj inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Nesúhlasil so záverom súdu o nesprávnom výpočte RPMN z dôvodu, že tento nezohľadňoval
odplatu,ktorávyplývalazdohodyoposkytovaníslužieb.Argumentovaltým,žepodľa§2písm.g)zákona
č. 129/2010 Z. z. sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v

súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Podľa § 2 písm. h)
zákona je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru

a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Zákonu odporuje postup,
ktorým by sa započítavala suma platby podľa dohody o poskytovaní služieb do celkových nákladov
spojených so spotrebiteľským úverom tak, ako sú definované vyššie. V uvedenej sume nemôže byť
zahrnutý aj náklad na platbu za službu, ktorá nebola podmienkou pre vznik úverovej zmluvy. Záver
o nesprávnosti RPMN je založený na nesprávnom výklade príslušného ustanovenia zákona. Súd mu

vytkol, že náklady nezahrnul do výpočtu RPMN, no na druhej strane považoval dohodu o poskytovaní
služiebzaneplatnú,čoznamená,žeprávekvôlineplatnostibytietonákladyaninemohlibyťdocelkových
nákladov, a teda ani do výpočtu RPMN zahrnuté. Žalobca tiež uviedol, že rozhodnutie o priznaní nároku
na náhradu trov konania v rozsahu 90 % odporuje tomu, čoho sa žalobkyňa domáhala, a tiež výsledku
konania. Takéto rozhodnutie o trovách by znamenalo, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 95 % a on

v rozsahu 5 %, pričom je nezistiteľné, ako k takémuto záveru súd dospel, lebo neuviedol k tomu žiadne
skutočnosti.

8. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§
379,§380CSP)akoajskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP),prejednalvec
s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní
veciurobilzáver,žerozsudoksúduprvejinštanciejevII.aIII.výrokunapadnutomodvolanímžalovaného
vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP v týchto výrokoch potvrdil a zároveň

aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej
časti v II. a III. výroku, a na dôvažok dodáva nasledovné:

10. Podľa obsahu spisu strany sporu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo
poskytnutieúveruvovýške630eur.Celkovénákladyspojenésúverompredstavovalisumu256,62eura,
pričom pozostávali z úrokov a z poplatku za poskytnutie úveru vo výške 63 eur. Celková čiastka, ktorú
musel spotrebiteľ podľa zmluvy zaplatiť, predstavovala 886,62 eura a bola tvorená súčtom poskytnutého

úveru630euranákladov256,62eura.Vskutočnostivšakbolžalobkyniposkytnutýúverlenvovýške567
eur a suma 63 eur bola použitá započítaním z uvedenej sumy úveru na úhradu poplatku za poskytnutie
úveru. V zmysle zmluvy musela žalobkyňa uhradiť časť nákladov v sume 63 eur fakticky dvakrát. Jednak
ako časť úveru, ktorá jej mala byť podľa zmluvy poskytnutá, avšak v skutočnosti nebola (630 eur - 63
eur = 567 eur) a jednak ako poplatok za poskytnutie služby, ktorý uhradila tak, že jej o túto sumu bol

úver krátený a v skutočnosti jej bol poskytnutý len vo výške 567 eur. Tieto skutočnosti mali samozrejme
vplyv aj na výpočet RPMN. Pokiaľ žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal z údaju poskytnutého úveru
uvedeného v zmluve (630 eur) a z celkovej čiastky (886,62 eura), ktorú mala spotrebiteľka uhradiť
žalovanému, dá sa s určitosťou prijať záver, že RPMN bola v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľapretože v skutočnosti mal žalovaný pri výpočte RPMN vychádzať zo sumy reálne poskytnutého úveru
567eur,lebovopačnomprípadežalobkyňahradilavrámcicelkovýchnákladovsumu63eurdvakrát(630
eur (aj keď bolo poskytnutých len 567 eur) + 256,62 eura, ktorej súčasťou bola aj platba 63 eur). Pokiaľ

bola RPMN v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, možno konštatovať, že úver je bezúročný a
bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

11. Čo sa týka ďalších nákladov, ktoré žalobkyni vznikli v súvislosti s dohodou o poskytovaní služieb,
odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že tieto náklady mali byť zohľadnené

pri výpočte RPMN. Tento záver nebola spôsobilá spochybniť ani námietka žalovaného, že táto služba
nebola podmienkou pre vznik úverovej zmluvy, preto nemôže byť zahrnutá do celkových nákladov. Ani
ustanovenie v bode I.2. zmluvy, ktorým si žalovaný formálne ošetril dobrovoľnosť doplnkových služieb,
ktorých poskytnutie nie je podmienkou získania úveru nepreukazuje, že si žalovaný pred uzavretím
zmluvy splnil svoju povinnosť a preukázateľne informoval spotrebiteľku o tom, že od nej požaduje
plnenie, ktorého úhrada nebola upravená v zmluve (§ 53 ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka). Tiež

nebolo preukázané, že by za plnenia, ktoré pre žalobkyňu podľa zmluvy predstavovali 14,74 eura po
dobu 42 mesiacov, táto dostávala každý mesiac dohodnuté protiplnenie. Takéto podmienky sú v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a preto
sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).

12. Záver o neplatnosti dohody však neznamená, že údaj o RPMN bol v zmluve o úvere uvedený
správne, a preto nie je možné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Záver o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru súd prijal jednak z dôvodov bližšie rozpísaných v bode 10. tohto odôvodnenia
a tiež aj z dôvodu, že poplatky, ktoré mala žalobkyňa platiť v zmysle dohody o poskytovaní služieb, mali
byť súčasťou splátok úveru obsiahnutých v zmluve o spotrebiteľskom úvere a mali byť zohľadnené aj

pri výpočte RPMN. Pokiaľ sa tak nestalo, RPMN bola v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa,
čo má za následok jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Pokiaľ žalobkyňa plnila nad rámec istiny, došlo
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. Takisto plnením z neplatnej zmluvy nastalo na
strane žalovaného bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto je záver súdu
o dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia správny. Výška bezdôvodného

obohatenia nebola sporná, odvolateľom nebola spochybnená, preto sa ňou odvolací súd ani v odvolaní
ďalej nezaoberal.

13. Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd námietky žalovaného vznesené v odvolaní za
neopodstatnené a nedôvodné. Na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej

časti výrokov II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Za dôvodnú považoval odvolací súd len námietku vo vzťahu k výroku o trovách konania, a preto
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti podľa § 388 CSP zmenil. Vychádzal pri tom z výroku I., ktorým
súd prvej inštancie zastavil konanie v časti určenia neplatnosti dohody o poskytnutí služby ako aj z

výroku, ktorým súd vyhovel určeniu, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Keďže pri oboch výrokoch ide
o určenie určitej skutočnosti, pričom pri prvom výroku, ktorým bolo zastavené konanie by náhrada trov
konania patrila v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovanému, keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie
konania, pri druhom výroku, ktorým bolo vyhovené žalobkyni, by zase náhrada trov konania v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP patrila jej, odvolací súd bol toho názoru, že úspech žalobkyne v časti určovacích

výrokov bol čiastočný, a preto by žiadna zo strán nemala nárok na ich náhradu (§ 255 ods. 2 CSP). Vo
výrokoch vo vzťahu k zaplateniu bezdôvodného obohatenia (53,78 eura) bola žalobkyňa úspešná v časti
o zaplatenie 19,29 eura a v časti 34,49 eura bola neúspešná. V percentuálnom vyjadrení predstavuje jej
úspech 35,87 % a neúspech 64,13 %. Možno teda konštatovať, že v časti žaloby, ktorou sa žalobkyňa
dožadovala zaplatenia bezdôvodného obohatenia, bol žalovaný úspešný v rozsahu 28,26 %. Preto po

zohľadnení čiastočného úspechu žalobkyne pri určovacích výrokoch jej nebolo možné priznať nárok na
náhradu trov konania, lebo žiadnej zo strán nevzniklo právo na ich náhradu, a zároveň po zohľadnení
úspechu žalovaného v časti zaplatenia bezdôvodného obohatenia v rozsahu 28,26 % bolo potrebné
nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie priznať v tomto rozsahu práve žalovanému.

15. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mala úspešná žalobkyňa nárok na náhradu trov
konania (§ 255 ods. 1 CSP). Keďže jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd
rozhodol (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa jej nárok na ich náhradu nepriznáva.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).