Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Tomáš Rudáš
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 8P/30/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819203028
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Rudáš
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3819203028.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Tomášom Rudášom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa
E. Q., nar. XX.X.XXXX, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza
- OSV, dieťa rodičov - matky: F. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XX/X, T., otca: N. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XX, Y. o zníženie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh navrhovateľa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľ požadoval zníženie výživného zo sumy 150,-eur na sumu 50,-eur. Svoj návrh odôvodnil
tým, že v čase určovania výživného nemal inú vyživovaciu povinnosť. Dňa 26.10.2018 sa oženil a jeho
manželka má 2 maloleté deti 4-6 ročné z predchádzajúceho manželstva. Platí nájom 350,-eur mesačne
a nakoľko nemôže si nájsť prácu na zmluvu tak pracuje na dohodu v Doner Kebab s mesačným príjmom
cca 100,-eur.
2. Odporkyňa k veci uviedla, že nesúhlasí so znížením výživného lebo navrhovateľ uviedol, že jeho
manželka nepoberá výživné, ale tá na poslednom pojednávaní uviedla, že poberá 170,-eur. Jeho
zdravotný stav je dobrý. Uviedol, že pracovať nemôže z dôvodu starostlivosti o deti a manželku, jej
dcéra chodí do škôlky syn chodí do školy, takže podľa odporkyne môže pracovať. Naposledy v júli jej
povedal, že už s manželkou nebýva v jednej domácnosti, ale bývajú oddelene. Dcéra bola u otca už na
začiatku prázdnin a vtedy odporkyni povedala, že otec býva už sám so psom. Tam kde pracuje tak hore
by mal byť nejaký nájom. V júli volala zamestnávateľovi a bolo jej povedané, že raz sa dostaví do práce
inokedy nie. Otec neplatí výživné, naposledy uhradil 6.8. 300,-eur, predtým 17.5. 150,-eur a predtým
5.4. na základe súdneho rozhodnutia sumu 1300,-eur, nad rámec výživného neprispieva maloletej o
maloletú nejaví záujem. Dňa 18.1.2019 poslal sumu 2500,-eur a zvyšnú sumu 1300,-eur mal do tohto
apríla lehotu od sudcu.
3. Kolízny opatrovník k veci uviedol, že zníženie výživného odporuje potrebám maloletej a žiadal návrh
zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadreniami účastníkov, lustráciami v SP, dôkazmi
ako výpis z banky, nájomná zmluva, dohoda o pracovnej činnosti, lustrácie v REGOb, lustrácie v SP,
doplnenie identifikačných údajov zo strany otca na výzvu súdu, rodný list, rodný list, sobášny list,
vyjadrenie ÚPSVaR, správa OR PZ, správa kolízneho opatrovníka z 23.8.2019, vyjadrenie Kaufland o
príjmoch a mzdový list, predpokladané náklady na maloletú, škole, vyjadrenie zamestnávateľa E. T.,mzdový list otca, zápisnica o výsluchu matky, správy OR PZ, správa kolízneho opatrovníka spolu s
ďalšími listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp. zn. 12P/48/2016-39 zo dňa 07.11.2016 navrhovateľ bol
zaviazaný uhrádzať mesačné výživné vo výške 150,-eur.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona
8. Podľa § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
9. Súd má za to, že zníženie výživného o sumu 100,-eur by bolo poukazujúc na podmienky § 62 Zákone
o rodine neprimeraným. Súd má za to, že s ohľadom na vek maloletej 9 rokov, návštevu základnej
školy a predpokladané mesačné výdavky v spojitosti s návštevou školy, stravné a bežné výdavky na
ošatenie by bolo zníženie v rozpore s dobrými mravmi. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obaja rodičia
sú povinní prispievať na výživu svojho dieťaťa. Nakoľko matka sa o svoje dieťa vzorne stará, zo svojho
príjmuzpracovnejčinnostivKauflandevovýškecca650,-eurmesačnehradívšetkypotrebynamaloletú,
je aj povinnosťou otca snažiť sa, aby mohol dosahovať vyšší príjem a prispieval pravidelne mesačne
výživným na potreby a záujmy maloletej. Súd má za to, že navrhovateľ sa vlastným pričinením dostal
do stavu kedy nemá trvalý pracovný pomer, pričom nebolo v konaní sporné, že jeho zdravotný stav je
dobrý a je v jeho možnostiach a schopnostiach sa zamestnať, čo preukazuje aj skutočnosť, že pracuje
na dohody a bol v minulosti zamestnaný. Súd má potom za to, že tvrdenia navrhovateľa o nemožnosti
zamestnať sa nie sú ničím preukázané a podporené dôkazmi a táto skutočnosť nemôže byť na ujmu
maloletej. Súd poznamenáva, že zvyšovaním veku a od poslednej úpravy pomerov náklady mesačne na
výživu maloletej rastú. Momentálne je maloletá žiačkou 4. ročníka základnej školy, pričom prechodom
na druhý stupeň základnej školy je predpoklad, že v budúcnosti budú výdavky na maloletú aj naďalej
vzrastať. Na základe vyššie opísaných skutočností súd považoval návrh navrhovateľa za nedôvodný a
v celom rozsahu ho zamietol.
10. O trovách konania, súd rozhodol podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiťdo súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.