Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 12, 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/34/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719010682
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719010682.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Oľgy
Trúchlej a Viery Dikošovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: S. Š., nar. XX.XX.XXXX B. Q.,
trvale bytom Y. W. XXX, R. Y. W.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/
dňa 14.02.2019, okolo 14.00 hod., v Martine, na ulici Riadok č. 1, v podniku s názvom „Bistro na
riadku", snažil sa dvoriť obsluhujúcej V. F., nar. XX.X.XXXX, po ignorancii zo strany menovanej obvinený
začal masturbovať, od konania neustúpil ani po opakovanej výzve obsluhy, aby prestal, pokračoval
až do príchodu ďalšieho zákazníka, svojím konaním vyvolal pohoršenie vykonávaním sexuálneho

exhibicionizmu na verejnosti, obvinený takto konal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch odsúdený a to
rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.09.2017, právoplatným 13.09.2017, sp. zn. 1T/95/17,
pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. e) Trestného zákona,

v bode 2/
dňa 03.03.2019, okolo 19.00 hod., v Martine, na ul. M. R. Štefánika 8, v podniku s názvom „Cafe
Talizman", dožadoval sa od obsluhujúcej B. B. V., nar. XX.XX.XXXX, aby mu ukázala svoje ruky, aby
sa ich mohol dotýkať, keď nebolo vyhovené jeho požiadavke, sadol si na stoličku za barový pult a
masturboval, od konania ustúpil až po opakovanom upozornení zo strany obsluhy, ktorá mu vyhrozila
privolaním polície, svojím konaním vyvolal pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu na
verejnosti, obvinený takto konal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

odsúdený a to rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.09.2017, právoplatným 13.09.2017, sp.
zn. 1T/95/17, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. e) Trestného zákona,
v bode 3/
dňa 27.03.2019, okolo 18.30 hod., v Martine na pešej zóne, na ulici Divadelnej, oproti budove
Slovenského komorného divadla, po tom, ako si vyhliadol X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Š. K..
XX/XX, a oslovil ju s prosbou o pomoc, na čo poškodená nereagovala, poškodenú sledoval, keď sa

poškodená nachádzala v časti Štúrova štvrť, medzi panelákmi, vytrhol jej čiernu kabelku, ktorú držala
v ruke, v kabelke sa nachádzala peňaženka s finančnou hotovosťou vo výške cca 120 EUR, okuliare
zn. Okula vrátane puzdra na okuliare, hodinky, ruženec, občiansky preukaz a karta poistenca na meno
poškodenej, pri útoku poškodená X. V. stratila rovnováhu, spadla na zem a pri páde utrpela tupý úraz
nosa s odreninou, s opuchom a zlomeninou hrotovej časti nosovej kosti, tupý úraz brady s odreninou na
hrote brady vpravo, narazenie pravej ruky, narazenie palcovej hrany ľavej ruky, narazenie ľavého kolena
s odreninou na ľavom kolene - zranenia vyžadujúce liečenie po dobu 14 až 21 dní a zlomenina nosa -

zranenie vyžadujúce liečenie po dobu 21 až 28 dní, s rovnakou dobou obmedzenia obvyklého spôsobuživota, obvinený spôsobil zároveň poškodenej X. V. škodu vo výške najmenej 120 EUR, za odcudzené
peniaze si obvinený kúpil mobilný telefón s nabíjačkou, slúchadlá, energetický nápoj a cigarety, kabelku
s obsahom zahodil do kontajneru,

teda

v bodoch 1/ a 2/
- pokračovacím konaním sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že

vyvolával verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

v bode 3/
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a spáchal čin
na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

- inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchal

v bodoch 1/ a 2/
- pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

v bode 3/
- zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.07.2019 s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2,
ods. 4 Tr. zákona a s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť)
rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá ochranné opatrenie - ochranné

sexuologické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú X. V., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Q., Š. K. Č.. XX/
XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 175/19/5506 podala dňa 17.06.2019
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému S. Š., stíhanému pre pokračujúci prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. d) Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tromi skutkami uvedenými v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom
svedkov, prečítaním výpovedí poškodenej a svedkov z prípravného konania, ďalej prečítaním
znaleckého posudku a listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci
tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné

pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.08.2019 po zákonnom poučení urobil
vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutkov v bode I a II obžaloby. Čo sa týka skutku v bode III obžaloby,
on sa necíti byť vinný.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí

podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnou
sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu
za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal

kladne slovom - „áno“.

Prokurátor a obhajca zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Senát Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že

dokazovanie v predmetnej trestnej veci v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov v bode
I a II nevykoná, a zároveň vyhlásil, že vykoná celé dokazovanie ohľadom skutku v bode III.

Obžalovaný S. Š. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.08.2019 vypovedal, že on ten skutok
nespáchal, on v ten večer nebol tam. Keby ho spáchal, tak by ho policajti našli. On chodil prespávať do

azylu pre bezdomovcov a policajti vedeli, kde je. V ten večer sa jej len opýtal, ale ju neprenasledoval,
uviedol doslovne: „Keď mi ukážete kamerový záznam, že som to spáchal, tak sa k tomu priznám“.
Babička uviedla štyri rôzne výpovede. V prvej výpovedi uviedla, že on jej ukradol 50-60 Sk, druhá
výpoveď, že nevie, kto to bol, nevedela uviesť, kto ju okradol, tretia výpoveď, že jej ukradol 120 €, a štvrtá
výpoveď,žejunapadol.Tátobabičkapoškodenámenilavýpoveď,onjuneokradol.Vtenvečersanatom

mieste nenachádzal v čase, kedy sa mal odohrať ten skutok. Chcel sa vyjadriť k jeho predchádzajúcim
výpovediam, kedy sa on priznával, že sa ku skutku priznal, ale bolo to pod psychickým nátlakom polície,
pracovníci kriminálky ho podplatili stravnými lístkami, sľúbili mu, že nepôjde do CPZ. On bol na ulici
hladný, preto sa priznal. On poškodenú stretol na pešej zóne, ale neprenasledoval ju. Len sa jej spýtal,
koľko je hodín a či mu môže pomôcť. On bol s chalanmi v Galérke. Bývajú na O., ich mená nevedel

uviesť. On sa babičky spýtal, či mu môže pomôcť, koľko je hodín, ona len niečo zamrnčala. On od nej
odišiel do Galérky, kde si kúpil mobil, on sa totiž vrátil zo psychiatrie G. Y. W., mal vlastných 120 €.
Potom sa ubytoval v nocľahárni K. S. X. Tam sa aj preukázal občianskym preukazom. Policajti ho chytili
až ráno. On nevie, ako mohli vedieť, že je to on. On sa tej pani len spýtal, koľko je hodín. Policajti ho
dali do auta, ukázali mu v ktorom kontajneri sú tie odcudzené veci, on to nevedel. Nie je pravda, že

by policajtom ukazoval, kde sú odcudzené veci. Chce, aby sa to celé vyriešilo raz a navždy, aby nebol
vinný z ničoho. Aj pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania, keď bol vo väzbe dva mesiace, sa bál
uviesť tie skutočnosti, aby nedostal vyšší trest. Nepamätal si, či v prípravnom konaní pri výsluchoch
podpisoval zápisnice. On asi odmietol podpísať zápisnicu o výsluchu v prípravnom konaní, keď tam bol
jeho obhajca.

Na návrh prokurátora súd podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal zápisnice o skoršej výpovedi obžalovaného
z prípravného konania za účelom odstránenia rozporov.

Na otázky sudcu pre prípravné konanie, ktorý rozhodoval o návrhu prokurátora na vzatie obvineného do

väzby, obv. S. Š. vypovedal, že čo sa týka skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, chcel uviesť,
že sa pridržiava svojej výpovede zo dňa 28.03.2019 pred vyšetrovateľom. Je to pravda a je mu to ľúto
( č l. 53 zápisnica zo dňa 30.03.2019).Za prítomnosti obhajcu obv. S. Š.I. po zákonnom poučení pred vyšetrovateľom vypovedal, že mu bolo
doručené uznesenie, v ktorom je stíhaný ako obvinený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2,
písm. d) Tr. zákona, tomuto uzneseniu porozumel. To, čo sa uvádza v uznesení sa zakladá na pravde.

Zo skutku sa cíti byť vinný. Sťažnosť voči uzneseniu o jeho vznesenom obvinení si podáva, a to z toho
dôvodu, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu on považuje za krádež. Ďalej po prečítaní uznesenia
uvádzal, že to, čo sa mu kladie za vinu, sa zakladá na pravde. Skutok, ako je opísaný sa stal presne
tak, ako je uvedené v začiatku uznesenia, avšak nie je to lúpež ale krádež. On nikoho nenapadol, on len
strhol kabelku a ona padla. K samotnému skutku sa vyjadrovať nebude, odmietal k nemu vypovedať.

Uvádzal, že je mu ľúto, nemal peniaze na jedlo a potreboval jesť, preto tej babke ukradol kabelku ( č.
l. 68 zápisnica zo dňa 28.03.2019 ).

S.Á. Š. dňa 28.03.2019 v zápisnici o výsluchu zadržaného podozrivého po zákonnom poučení uviedol,
že dňa 27.03.2019 bol v Galérke - Billa, potom jednu pani sledoval - jednu starú tetu, sa jej opýtal, že
či by mu vedela pomôcť, nepovedal jej čo, pani niečo zamrmlala a odchádzala preč, on ju sledoval keď

išla okolo Kocúra (pozn. vyšetrovateľa: bar), stále šiel za ňou smerom k činžiakom, strhol jej kabelku,
teta spadla na zem a zakríkla „joj" a utekal, lebo mal strach z toho čo urobil. Kabelku mala prevesenú,
on jej strhol túto kabelu, bola čierna a utekal preč. Tam pri košoch vyhodil občiansky a všetko a zobral
si 50 eur a hodinky, tieto boli v kabelke. Hodinky zahodil do trávy, nevie kde. Išiel do Galérky, išiel do
bazáru, tam si kúpil mobil s nabíjačkou, v Galérke si kúpil energeťák a cigarety. Na záver uvádzal, že ho

to mrzí, čo tejto starkej spravil a chcel by si to odpracovať. Tiež uvádzal, že má obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony od svojich 18 alebo 19 rokov. Má opatrovníka, je to jeho nevlastný otec, ale tento ho
vyhodil z domu, nemá o neho záujem. Uvádzal, že nakoľko má obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony nemôže svojím podpisom potvrdiť to, čo uviedol v tejto zápisnici. To je všetko čo by k danej veci
uviedol. Vypovedal slobodne bez akéhokoľvek nátlaku zo strany vyšetrovateľa PZ alebo inej osoby. Po

prečítaní vyhlásil, že obsah zápisnice v plnom rozsahu súhlasí s jeho výpoveďou a preto nežiada o
vykonanie zmeny v nej ani o jej doplnenie.

Súd vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti o štandardnom výsluchu podozrivého zadržaného S. Š. vo
výpovediach vyšetrovateľky S.. Q.. Q. V. a prítomného príslušníka polície K.. Q. Q. a zároveň o dôvode

prečo S. Š. nepodpísal svoju výpoveď, zápisnicu o výpovedi S. Š.I. v procesnom postavení zadržanej
a podozrivej osoby zo dňa 28.03.2019 považuje za zákonnú, a to napriek tomu, že nie je podpísaná
samotným S. Š..

Svedkyňa S.. Q.. Q. V. po zákonnom poučení a zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedla,

že pracuje ako vyšetrovateľka na polícii tu v Martine. Tu prítomného obžalovaného osobne nepozná,
prišla s ním do kontaktu pracovne. Vo všeobecnosti výsluch zadržanej osoby prebieha nasledovne:
po zákonnom poučení zadržaná osoba ak vypovedá, jej výpoveď sa zapíše do zápisnice, vytlačí sa
a podpíše. Podpíše sa zápisnica o výsluchu zadržanej osoby. Okrem zadržanej osoby túto zápisnicu
podpisuje vyšetrovateľ aj prítomná osoba. Ona si spomína na výsluch zadržanej osoby, tu prítomného

obž. S. Š.. Zadržaný S. Š. najprv uviedol vlastnými slovami, čo sa odohralo, to sa následne zapísalo
a keďže zadržaný S. Š. uviedol, že má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a nemôže podpísať
zápisnicu, toto sa uviedlo do zápisnice a túto zápisnicu zadržaný nepodpísal. Túto zápisnicu podpísali
ostatné prítomné osoby. Ako zadržaný S. Š. uviedol, že nemôže podpisovať zápisnicu, ona ho viackrát
nevyzvala, aby podpísal zápisnicu. Až následne mali k dispozícii aj rozhodnutie o obmedzení jeho

spôsobilosti na právne úkony. Zadržaný S. Š. vedel, čo sa s ním deje, stále opakoval dookola, že ho
chce zavrieť, že ho chce dať do basy. Všetko to, čo uviedol podozrivý S. Š., zapísali do zápisnice. Za jej
prítomnosti nebol vyvíjaný nátlak na zadržaného S. Š., ako má v danej veci vypovedať. Ani mu nebolo
nič sľúbené, že ak niečo vypovie, že bude mať nejaké výhody. Ona nemá vedomosť o tom, že počas jej
neprítomnosti mal byť vyvíjaný nejaký nátlak na S. Š.. Keď obvinený stále opakoval, že ho chce dať do

basy, ona mu povedala, že ona nie je sudca a že ona o tom nerozhoduje. Nevie, že by zadržanému S.
Š.I. bola poskytnutá nejaká strava, ona mu nijakú neposkytla. Vo všeobecnosti má vedomosť o tom, že
ak je niekto zadržaný viac ako šesť hodín, polícia mu poskytne stravu, na ktorú má nárok. Keď bol S. Š.
v cele policajného zadržania, bol na lekárskom vyšetrení, kde lekár uviedol, že je schopný umiestnenia
v cele policajného zaistenia. Keď vypočúvala S. Š. v procesnom postavení zadržaného, nejavil sa jej, že

má požité nejaké návykové látky. Predseda senátu predložil svedkyni zápisnicu o výsluchu zadržaného
podozrivého z č.l. 62-63, k čomu svedkyňa uviedla, že ide o túto zápisnicu, kedy vypočúvala zadržaného
podozrivého S. Š., na tej zápisnici je jej podpis.Svedok K.. Q. Q. na hlavnom pojednávaní po zložení prísahy vypovedal, že tu prítomného pozná z
tej veci, keď sa vyšetrovala. Spomína si len na niektoré veci, ako počas jeho výsluchu zadržaného
podozrivého S. Š., keď ho vypočúvala vyšetrovateľka. Pri tom výsluchu iba sedel a dával pozor, on do

výsluchu vyšetrovateľke nezasahoval. Vie, že vtedy S. Š.I. vypovedal samostatne, priznával sa, v tej veci
sa doznával, odpovedal aj na otázky, ktoré mu kládla vyšetrovateľka. On si spomína, že S. Š. uvádzal, že
je nesvojprávny a odmietal podpisovať zápisnice, ale teraz si už nevie vybaviť, či tú predmetnú zápisnicu
odmietol, nechcel podpísať, alebo či ju podpísal, skutočne si to už teraz nevie vybaviť.
Predseda senátu predložil svedkovi zápisnicu o výsluchu zadržaného podozrivého z č.l. 62-63, k čomu

svedok uviedol, že podpis na tejto zápisnici je jeho, vidí na tej zápisnici, že S. Š. na tejto zápisnici nie
je podpísaný.
Na otázky prokurátora svedok ďalej vypovedal, že z ich strany nebol vyvíjaný nejaký nátlak na S. Š.. S.
Š. sám vypovedal, vypovedal samostatne, napokon nejaké veci sa aj našli a má vedomosť aj o tom, že
samotný obvinený ukázal, kde sa nachádzajú tie veci. Určite nebol dôvod sľubovať S. Š. nejaký benefit
za to, že sa prizná.

Na otázky obhajcu svedok uviedol, že mal službu, vtedy sa mal odohrať ten daný skutok. Oni v tej dobe
vyhodnocovali kamerové záznamy, stotožňovali toho páchateľa, kto to mohol spraviť a bolo to aj vecou
náhody - ráno menovaný S. Š. prišiel do záložne s telefónom, ktorý chcel založiť, ktorý si kúpil, a odtiaľto
im volali na číslo 158 a následne išli pre S. Š.. S. Š. predviedli, najprv sa vypočúval u nich na operatíve.
S. Š. sám vypovedal, že áno, urobil hlúposť, na ich otázku, že kde sú veci, ukázal im smetiak, ktorý

keď otvoril, našiel tam porozhadzované veci, bola tam kabelka, doklady a nejaké veci. Toto sa riešilo
dodatočne obhliadkou, kde už nebol prítomný. Nespomínal si, či mu obvinený uvádzal, že nechce ísť
do basy. On S. Š. neposkytol žiadnu výhodu, on mu nekupoval žiadnu stravu. Má však vedomosť, že
ak je niekto zadržaný dlhšiu dobu, nevedel či štyri alebo päť hodín, má zákonný nárok na stravu. Keď
napríklad povie zadržaná osoba, že je smädná, alebo že chce ísť na WC, tejto požiadavke je vyhovené.

On vykonával službu s kolegom Q. do 11-12, následne boli vystriedaní a nevedel uviesť, kto ich striedal.

Podľa § 263 ods.1 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal zápisnica o výsluchu
svedkyne poškodenej X. V. z prípravného konania zo dňa 29.03.2019, svedka J. Š. z prípravného
konania zo dňa 27.03.2019 a svedka A. O. z prípravného konania zo dňa 30.04.2019.

Svedkyňa - poškodená X. V. pred vyšetrovateľom za prítomnosti obhajcu vypovedala, že no ona išla z
kostola, prešla cez mesto, otočila sa do Štúrky, nevidela nikoho, ide, ide, bola tam tma a zrazu ju niekto
mykol za tašku. Tašku mala prevesenú na ruke. On potom ušiel. On ju mykol a ona spadla na zem na
bok na tvár a rozbila si nos. On sa otočil aj s jej taškou a ušiel. Tam ho asi polícia zbadala, utekali za

ním. Policajti prišli po chvíli k nej a zodvihli ju. Ona v tej Štúrke bola úplne sama, nemohla sa brániť,
lebo len jej schmatol kabelku a utekal preč. Ona mala aj palicu, kabelku jej schmatol a utekal. Strhol jej
ju z ruky nasilu a ako jej ju strhol, tak ona hneď spadla na zem. Bolo to na ceste pred Štúrkou a ona sa
bála, aby ju neprešlo auto. Za chvíľu tam prišla polícia a tá ju zodvihla, bola šťastná, že ju zodvihli. Išla
domov. V ten deň večer prišla sanitka a odviezli ju na ošetrenie do nemocnice. Má udreté ľavé líce aj nos,

bolia ju rebrá na ľavej strane, aj lakeť. Ten zloduch ušiel a zobral jej kabelku, kde mala dvoje okuliarov,
peňaženku, občiansky preukaz mala, aj kartičku poistenca. V peňaženke mala dve päťdesiat korunáčky
(poznámka vyšetrovateľa euro) a jednu dvadsať korunačku. Vyšetrovateľ jej teraz predložil jedny jej
okuliare, občiansky preukaz a kartičku poistenca na jej meno. Ona si tieto veci od neho prevzala, ale ešte
jej chýba puzdro na okuliare a jedny okuliare, peňaženka aj s peniazmi, ale to zatiaľ nebolo nájdené. Ona

bola teda prepadnutá. Ona si nárokuje od toho zlodeja, aby jej nahradil škodu, ktorú jej spôsobil a to 120
euro, tie okuliare nevie koľko mali hodnotu a puzdro na okuliare tiež nevie akú malo hodnotu, ale chce,
aby jej to nahradil a žiada nech je potrestaný, lebo to sa nepatrí, ona by nikdy nič neukradla. Na otázku
obhajcu - „Keď vám bral kabelku, páchateľ sa vás aj nejako inak dotkol?“ - svedkyňa - poškodeného
odpovedala, že iba jej strhol kabelku, keď jej ju stiahol tak hneď stratila rovnováhu a spadla. Nepamätá si

ako vyzeral ten páchateľ, bol väčší ako ona, bol to asi chlap, tí behajú po meste. Nevie čo mal oblečené.
To čo jej urobil ju bolí, najviac toto (ukazovala na rebrá). Po poučení podľa § 46 ods. 1, ods. 3 Trestného
poriadku uvádzala, že predmetným konaním jej vznikla majetková škoda vo výške 120,- Eur. Týmto si
uplatňuje nárok na náhradu škody a ako poškodená navrhuje, aby v prípade preukázania viny súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu uhradiť. V inom konaní si nárok na

náhradu škody neuplatňuje.

Svedok J. Š. v prípravnom konaní vypovedal, že cca o 18,40 hod hliadkoval spoločne s kolegom Y. Č.
v časti Martin Štúrovo námestie, keď zbadali na zemi ležiacu osobu. Vonku bolo tak šero, takže bolozreteľne vidieť, že niekto leží na zemi na ceste pred bytovým domom č. XX-XX. Jednalo sa o staršiu
ženu. Zastavili auto, vystúpili, zbadali na zemi krv, tá pani sa akurát snažila postaviť, bola tvárou smerom
k zemi, ale tak na kolenách ako keby sa pokúšala vstať, vedľa nej bola pohodená palička. Tá pani ležala

tvárou k námestiu, teda k budove starej Matice. Hneď z prvého pohľadu bolo zrejmé, že sa jedná o starú
pani, teda vo veku viac ako 80 rokov. Pristúpili k nej, kvapkala jej krv z nosa. Spýtali sa, či spadla, či
potrebuje pomôcť. Bola zmätená, dezorientovaná, takže na ich prvotnú otázku či spadla nevedela ani
odpovedať. On sa otočil a išiel pre lekárničku do auta, kolega ju pridržal a ošetril jej nos a tvár. Krv
jej tiekla z nosa a od toho už mala znečistené aj plášť aj klobúk, takej fialovej farby, ktorý bol vlastne

padnutý pod ňou. Ako ju poutierali, tak až po chvíli im povedala, že jej niekto zobral kabelu, teda vytrhol
a ona vtedy spadla. Nevedela povedať ani koľkí ľudia to boli, ako vyzerali, teda či bol jeden alebo viacerí,
nevedela povedať vôbec nič. Potom zavolali RZP a potom zavolali na mestskú políciu na operačné a tí
volali hliadku PZ. On medzi tým išiel do vchodu č. XX , kde pani býva a tam sa pýtal susedov, či niečo
nevideli, je tam 6 bytov, on bol v troch, lebo jedni susedia neboli doma. Nikto nič nevidel, neregistroval.
Keďprišlazáchrankatakbabkuodviezliapotomprezreliširokéokolie,smetnékošeatrávniky,čikabelka

niekde nebude pohodená, ale nič nenašiel. Keď prišla hliadka PZ tak ešte išli s babkou do bytu pozrieť,
či náhodou babka nemala kabelku doma, nakoľko ako uviedol, babka bola dezorientovaná, tak to radšej
s ňou išli preveriť a následne si babka si preukaz poistenca zobrala z bytu. Babka mala kľúče vo vrecku
kabáta. Aj policajti PZ prezreli okolie. Babka nevedela ani uviesť čo mala v tej kabelke, povedala aj, že
tam mala okuliare, ale tie mala doma, potom povedala, že tam mala 40 korún, ale vedeli, že hovorí o

eurách, ale aj to potom povedala, že nevie koľko peňazí tam mala. Teda celkovo nevedela nič presne
uviesť, bola z celej tej situácie zmätená. Od susedov sa len dozvedeli, že býva v byte pána S., vlastne
v tom byte je na dožitie. Susedia im povedali že je vdova, deti nemá, byt prepísala na nejakú cirkev a
teraz ten byt má nejaký pán S., ten sa o ňu aj stará teda chodí jej občas nakúpiť a nechá ju tam dožiť.
Ale to má informácie len od susedov. Susedia hovorili, že pravidelne chodí 3 krát za deň do kostola,

teda že je celkom na svoj vek čiperná. Oproti býva nejaký pán O. a ten s ňou tak najviac komunikuje.
Je ale pravda, že babka už slabo počuje, tak aj komunikácia s ňou je zložitejšia. Potom ako babku RZP
odviezla išli na stanovisko MsP a tam na kamerách zistili, že babka naozaj išla smerom od kostola cez
námestie a mala v ruke kabelku.

Svedok A. O. v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom uviedol, že bol OS v Rimavskej Sobote
ustanovený ako opatrovník jeho syna Š. S., nar. X.X.XXXX, pričom v zmysle rozhodnutia je oprávnený
ho zastupovať v úradných veciach, najmä spravovať jeho majetok, podpisovať zmluvy a dohody. On má
vedomosť, že v súčasnej dobe sa nachádza S. vo väzbe potom, čo bol zadržaný políciou v Martine. Je
pravda, že S. bol v psychiatrickej liečebni a následne odišiel z domu, nevedel uviesť dátumy kedy to

presne bolo. Je pravda, že čo sa týka pohybu S., toto on nebol schopný nejako ovplyvniť, nakoľko on
sa mohol voľne pohybovať a teda nemohol mu zabrániť aby niekam neodišiel. Je pravda, že on žiadne
písomnosti nepreberá ani nepodpisuje, nakoľko toto robí za neho on. K samotnej trestnej činnosti z ktorej
je obvinený sa vyjadriť nevedel.

Podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. so súhlasom prokurátora a obžalovaného súd prečítal odborné
vyjadrenie označené ako znalecký posudok č. 33/2019 podané znalcom Q.. E. Š., V.. z ktorého vyplýva,
že zo zdravotnej dokumentácie poškodenej X. V. a z farebnej fotodokumentácie vyplýva, že táto dňa 27.
3. 2019 pri útoku inej osoby voči nej utrpela nasledovné zranenia:
1. Tupý úraz nosa s odreninou, opuchom a zlomeninou hrotovej časti nosovej kosti.

2. Tupý úraz brady s odreninou na hrote brady vpravo.
3. Narazenie pravej ruky.
4. Narazenie palcovej hrany ľavej ruky
5. Narazenie ľavého kolena s odreninou na ľavom kolene.
Poranenia, ktoré poškodená X. V. utrpela, vznikli pôsobením vonkajšieho mechanického násilia na

jej telo. Epicentrom (miestom najväčšieho pôsobenia) násilia v danom prípade bola tvár poškodenej
(nos a brada), pravá a ľavá ruka a pravá oblasť dolnej časti hrudníka, ľavé koleno. Poranenia vznikli
pôsobením tupého násilia (úder, náraz) s časťou (zložkou) tangenciálneho posunu zranených častí tváre
po nerovnej drsnej podložke (odreniny). Poranenie rúk a boku vzniklo tupým nárazom na podložku.
Vzhľadom na výpoveď poškodenej a vyšetrené okolnosti prípadu, bola vylúčená možnosť aktívnych

úderov útočníkom do očných oblastí, nosa a brady poškodenej. Poranenia na jej tele teda vznikli
prudkým nárazom zranených častí tela v rámci akcelerovaného pádu na podložku a tangenciálnym
posunom zranených častí tela po podložke. V danom prípade sa teda nejednalo o pasívny pád na
podložku, ale pád iniciovaný a urýchlený ďalším silovým pôsobením. Toto silové pôsobenie vznikloaktívnym konaním útočníka, a to v momente, kedy aktívne vytrhol tašku poškodenej. Poškodená s
vysokou pravdepodobnosťou kládla odpor voči tomuto deju, do momentu straty rovnováhy, čím sa silové
pôsobenie útočníka -aktívny ťah za tašku - premenilo na akcelerový pád. Poškodená dopadala tvárou

na povrch podložky, kedy bezprostredne nosom a bradou kontaktovala podložku. Mimo zlomeniny nosa,
odreniny nosa, došlo k prudkému otrasu mozgu v jej lebečnej dutine. Poškodená v dôsledku jej veku
XX rokov trpí na stareckú atrofiu mozgu. Jej mozog sa postupne zmenšuje, čím vzniká v lebečnej
dutine väčší priestor, cievy v lebečnej dutine, hlavne premosťujúce žily sú viacej napínané. U starých
ľudí je táto skutočnosť nebezpečná v rámci jednoduchých tupých úrazov hlavy z toho dôvodu, že aj

relatívne „malé" tupé násilie na hlavu môže vyvolať masívne krvácanie pod tvrdú blanu mozgovú, môže
vyvolať až smrť človeka následkom komplikácií takéhoto krvácania. Z tohto dôvodu iniciáciu pádu a
tupý náraz tváre o pevnú podložku v danom prípade znamenal situáciu bezprostredného ohrozenia
života poškodenej. O uvedenom mechanizme otrasenia mozgu v lebečnej dutine svedčí masívnosť
krvných výronov na očných viečkach. Čo sa týka doby liečby a doby potencionálnej práceneschopnosti,
znalec uvádza, že osoba veku XX rokov nemá také adaptačné mechanizmy a mechanizmy hojenia ako

normálny zdravý dospelý jedinec. Z tohto dôvodu sa u poškodenej X. V. budú poranenia liečiť dlhšie
a na dlhšiu dobu obmedzia obvyklý spôsob jej života. Poranenia, ktoré poškodená utrpela, obmedzia
na dobu liečby obvyklý spôsob jej života bolestivosťou nosa, sánky, zranených rúk a kolena. Poranenia
mäkkých častí tela u poškodenej sa budú liečiť v čase okolo 14 -21 dní; poranenie - zlomenina nosa
- okolo 21 - 28 dní. Počas uvedenej doby bude potrebné aj sledovanie (kontroly) neurologického

stavu, či nedošlo ku zakrvácaniu pod tvrdú blanu v čase krátko po poranení. Práceneschopnosť
v danom prípade by sa pohybovala v čase 21 dní. Zranenie mohlo vzniknúť tak, ako to popisuje
poškodená. Na tomto mieste znaleckého posudku znalec pokladá za potrebné uviesť, že tupý úraz
hlavy u takejto poškodenej jej musel spôsobiť minimálne krátkodobú poruchu vedomia, čo však ona
v dôsledku stareckej atrofie mozgu a s tým spojených komplikácií nemusela zaznamenať. Vzhľadom

na tú skutočnosť, že bezvedomie takéhoto charakteru nebolo pri ošetrení poškodenej objektivizované,
nemôžehoznaleczahrnúťdoporanení.Všetkyporanenia,ktorépoškodenáX.V.Á.utrpela,súporanenia
ľahkého charakteru. Poranenia by sa mali vyhojiť bez následkov. Na tomto mieste znaleckého posudku
pokladá ale znalec za potrebné uviesť, že najväčším rizikom tupého úrazu hlavy poškodenej je možnosť
krvácania pod tvrdú blanu lebečnú a bude potrebné priebežná kontrola jej stavu počas liečby poranení.

Zo znaleckého posudku č. 17/2019 uvedenom na č. l. 188-209 spisu, ktorý súd so súhlasom prokurátora
a obžalovaného podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal vyplýva, že Q.. X. S. - znalec z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria / liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria / a
sexuológia, nezistil u obvineného S. Š. žiadne duševné ochorenie, ani duševnú poruchu s kvalitatívnymi

zmenamizákladnýchduševnýchfunkcií/psychózu,tzv.choromyseľnosť/včasespáchaniasledovaného
trestného činu, ani aktuálne pri znaleckom vyšetrení. V čase spáchania sledovaného trestného
činu obvinený duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií netrpel.
U obvineného ide o poruchu osobnosti - mentálne subnormnú, emočne nestabilnú osobnosť so
sklonom k impulzívnym reakciám a heteroagresívnym prejavom, histriónsku, s poruchami správania, s

maladaptívnym antisociálnym konaním. V záťažových situáciách výrazný sklon k autoagresívnemu,
automutilačnému ako aj samovražednému konaniu. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obvineného
boli v čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže intaktné, teda zachovalé. Za predpokladu,
že obvinený mal v čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže požité drogy, jeho schopnosti
ovládacie boli znížené (zmenšené) v miere nepodstatnej vplyvom účinku týchto drog. Obvinený v

čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže mohol a vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho
konania pre spoločnosť. Obvinený v čase spáchania sledovaného trestného činu lúpeže mohol a vedel
svoje konanie ovládať. Ovládacia schopnosť v čase činu výtržníctva je posúdená nižšie ( str. č. 21
znaleckého posudku). Obvinený nie je chorobne závislý na alkohole ani na iných návykových látkach.
Znalec nezistil u obvineného v čase spáchania trestného činu taký vplyv alkoholických nápojov alebo

iných návykových látok, ktorý by mal podstatný vplyv na jeho konanie. Za predpokladu, že mal pri čine
požité drogy, tieto mohli len uľahčiť spáchanie trestnej činnosti (viď tiež odpoveď na otázku č.
4 znaleckého posudku). Obvinený je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania. Z
hľadiskaaktuálneho(súčasného)duševnéhostavuobvinenéhojehopobytnaslobodeniejenebezpečný
pre spoločnosť. Sledovaná trestná činnosť nebola motivovaná duševnou chorobou. Štruktúru osobnosti,

ani mentálny deficit nie je možné ovplyvniť žiadnym zdravotníckym opatrením. Nie je indikovaná žiadna
forma ochrannej psychiatrickej liečby. Z hľadiska jeho poruchy osobnosti so sklonom k impulzívnym
a maladaptívnym reakciám môže byť jeho konanie nepredvídateľné voči okoliu, čo platí aj o jehokriminálnom správaní v spoločnosti. Obvinený je rizikový aj voči sebe samému pre trvalé suicidálne
( samovražedné) tendencie.
Obvinený S. Š. je normálne - heterosexuálne orientovaný, t.j. apetuje heterosexuálne objekty. U

obvineného bola zistená sexuálna úchylka (sexuálna deviácia) - Exhibicionizmus. Obvinený trpí
sexuálnou úchylkou (deviáciou) - kvalitatívnou poruchou sexuality (sexuálnou úchylkou v sexuálnej
aktivite - exhibicionizmom). Jeho konanie v čase páchania činu bolo touto úchylkou motivované.
Uvedená úchylka má priamy vplyv na jeho abnormné sexuálne správanie (viď vyššie). Jeho
rozpoznávacia schopnosť v čase prečinov výtržníctva bola zachovalá (intaktná). Ovládacia schopnosť

bola znížená - zmenšená v miere podstatnej a to vplyvom uvedenej úchylky. U obvineného ide
pravdepodobne o kombináciu uvedených porúch. U obvineného sa prejavujú prvky agresivity voči
objektom, tieto môžu byť aj prejavom vystupňovania sexuálnej úchylky smerom k tzv. atypickým
expozíciám, ev. patologickej sexuálnej agresivity. (viď str. č. 16 a 17 znaleckého posudku). Úroveň
všeobecných inhibičných mechanizmov a racionálnych zábran obvineného na potlačenie jeho
agresívnych sexuálnych prejavov a potreby úchylného pohlavného ukojenia je podstatne znížená až

absentná. Vzhľadom na priebeh a fenomenológiu prejavu, vysokú repetitívnosť sexuálnej deviácie a
vysoké riziko recidívy abnormného deviantného sexuálneho správania ako aj tendencie k sexuálne-
agresívnym prejavom, je pobyt obvineného na slobode z hľadiska sexuologického nebezpečný pre
spoločnosť. Znalec navrhuje nariadiť obvinenému ochrannú sexuologickú liečbu ústavnou formou za
účelom útlmu sexuality a afektivity. V prípade zlyhania tejto liečby by pripadala do úvahy dlhodobá

detencia obvineného v špecializovanom zariadení.

Podľa § 284 ods. 2 Tr. por. súd na hlavnom pojednávaní upozornil obžalovaného, že skutok uvedený v
bode III obžaloby súd môže v ďalšom konaní, na rozdiel od kvalifikácie uvedenej v obžalobe, právne
posudzovať ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Tr. zákona účinného do

31.07.2019 a ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona.

Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. na hlavnom pojednávaní súd oboznámil prítomné procesné strany s
obrazovými kamerovými záznamami a fotografiou zo dňa 27.03.2019, s fotodokumentáciou z miesta
činu, s fotodokumentáciou z obhliadky miesta nálezu vecí a s fotodokumentáciou zranení poškodenej.

Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to najmä zápisnice o obhliadke
miesta činu a o obhliadke odcudzených vecí, ambulantný záznam, uznesenie o vrátení vecí, lekárske
potvrdenie a správy a rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota. Z úradných záznamov orgánov
prípravného konania vyplýva, že obvinený S. Š. odmietal podpísať aj iné listiny v prípravnom konaní. Z

rozsudku Okresného súdu Rimavská sobota sp. zn. 2Ps/36/2014 vyplýva, že obž. S. Š. bol čiastočne
obmedzenývspôsobilostinaprávneúkony.Zosprávyopovestivyplýva,žeobžalovanývmiestetrvalého
bydliska nebol prejednávaný komisiou pre verejný poriadok pre spáchanie priestupku. Z rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 1T/95/17 zo dňa 13.09.2017 vyplýva, že obžalovaný bol súdom
právoplatne odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. e) Trestného

zákona pre obdobné skutky ako sú opísané v bodoch I a II tohto rozsudku na nepodmienečný trest
odňatiaslobody.Zvýpisuzevidenciepriestupkovvyplýva,žeobžalovanývrokoch2014-2015sadopustil
viacerých priestupkov za ktoré mu boli uložené pokuty, a to priestupkov proti majetku, proti občianskemu
spolunažívaniu, ale aj proti verejnému poriadku vzbudzovaním verejného pohoršenia. Z odpisu z registra
trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 4- krát súdne trestaný, a to pre trestné činy výtržníctva, boli

mu uložené aj nepodmienečné tresty, ktoré vykonal.

Zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019
sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a čin spáchal na veci, ktorú má iný na
sebe alebo pri sebe a spáchal čin na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1, písm. e) Tr. zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia
ako šesťdesiat rokov.

Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu a
ktorú páchateľ nemá vo vlastnej dispozícii.Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho
vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa
jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak

získamožnosťsvecoutrvalonakladaťpodľasvojejvôlesámalebosďalšímiosobami(spolupáchateľmi).
Zmocniť sa veci môže páchateľ sám (vlastnou rukou) alebo za pomoci nástroja (napríklad žeriavnik
naloží odcudzované panely na auto spolupáchateľa). Páchateľ môže použiť aj tzv. „živý nástroj“, ktorým
môže byť osoba trestne nezodpovedná, konajúca z donútenia. Trestný čin je dokonaný aj vtedy, ak
páchateľa odníme vec z dispozície poškodeného a ukryje ju na inom mieste s úmyslom vec neskôr

vyzdvihnúť, podobne je čin dokonaný, ak po násilnom vniknutí do miestnosti, páchateľ pomocou kľúčov
vnikne do skríň a stolov, odcudzí z nich veci a uloží do pripravenej batožiny, aj keď potom za ďalším
účelom v miestnosti zotrvá (R 51/1976-I).
Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto
inému úmyselne ublíži na zdraví a spácha čin na chránenej osobe.

Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne
vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2 Tr. Zákona). Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie
na zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní okolo
7 dní. V danom prípade ujma na zdraví poškodenej X. V. nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska

charakter ublíženia na zdraví, nakoľko poškodená utrpela viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si
vyžadovali liečenie a obmedzenie jej obvyklého spôsobu života bolestivosťou nosa, sánky, zranených
rúk a kolena po dobu 21 až 28 dní.

Podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica

zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa
odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie
alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby
sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na
dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo

viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich
najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať
dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo . Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný
druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.

Čo sa týka výroku o vine v predmetnom rozsudku okresnému súdu sa žiada uviesť nasledovné. Nakoľko
obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinný zo skutkov uvedených v bode I a II obžaloby, na

všetky predsedom senátu položené zákonné otázky odpovedal slovom áno a senát prijal toto jeho
vyhlásenie, tým otázka viny obžalovaného ohľadom skutkov uvedených v bode I a II tohto rozsudku sa
stala právoplatnou, neodvolateľnou. Rovnako ako prokurátor v obžalobe, aj súd konanie obžalovaného
v bode I a II rozsudku rovnako právne posúdil ako pokračovací prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. e), ods. 2 písm. e) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím pokračovacím konaním

dňa 14.02.2019 a 03.03.2019 sa dopustil na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým,
že vyvolával verejné pohoršenie vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu, hoci bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený (rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn.
1T/95/17 zo dňa 13.09.2017).

Čo sa týka výroku o vine ohľadom skutku uvedeného v bode 3 obžaloby, prokurátorom právne
kvalifikovaného ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zákona, obžalovaný vypovedal,
že sa cíti byť nevinný z predmetného skutku. Obrana obžalovaného spočívala v podstate v tom, že on
ten skutok nespáchal, v ten večer tam nebol, poškodenú stretol na pešej zóne, ale neprenasledoval ju,mal vlastných 120 € a k jeho predchádzajúcim výpovediam, kedy sa on priznával ku skutku sa vyjadril
tak, že bolo to pod psychickým nátlakom polície, pracovníci kriminálky ho podplatili stravnými lístkami,
sľúbili mu, že nepôjde do CPZ.

Obrana obžalovaného podľa názoru súdu bola vykonaním dokazovaním v plnom rozsahu vyvrátená.
Na rozdiel od prípravného konania obžalovaný na hlavnom pojednávaní priznal len tú skutočnosť, že
sa poškodenej opýtal či mu môže pomôcť. Ďalej uvádzal, že on ten skutok nespáchal, v ten večer tam
nebol, poškodenú neprenasledoval a mal vlastných 120 €. Tieto tvrdenia obžalovaného boli vyvrátené

objektívny dôkazmi, a to kamerovými záznamami, ktoré jednoznačne preukazujú, že obžalovaný v ten
večer tam bol a evidentne poškodenú potom čo sa jej opýtal na pomoc, túto prenasledoval. Súdu je
nepochopiteľné a nelogické prečo sa obžalovaný domáhal pomoci nielen od poškodenej ale aj ďalších
ľudí na námestí v Martine, ako to vyplýva z kamerových záznamov, keď sám obžalovaný tvrdil, že
mal vlastných 120 €. Tieto okolnosti preukazujú, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní neuvádzal
pravdu. Naopak za pravdivú súd považuje jeho výpoveď z prípravného konanie, kde obžalovaný v

procesnom postavení zadržanej podozrivej osoby sa ku skutku v plnom rozsahu priznal, popísal celý
jeho priebeh, a to tak, že jednu starú tetu sledoval, opýtal sa jej, že či by mu vedela pomôcť, nepovedal
jej čo, pani niečo zamrmlala a odchádzala preč, on ju sledoval keď išla okolo Kocúra, stále šiel za
ňou smerom k činžiakom, strhol jej kabelku, teta spadla na zem a zakríkla „joj" a utekal, lebo mal
strach z toho čo urobil. Rovnako obžalovaný za prítomnosti svojho obhajcu pred vyšetrovateľom

sa priznal ku krádeži kabelky a rovnako aj pred sudcom pre prípravné konanie vypovedal, že čo sa
týka skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie, chcel uviesť, že sa pridržiava svojej výpovede
zo dňa 28.03.2019 pred vyšetrovateľom, je to pravda a je mu to ľúto. Súd musí konštatovať, že
tieto výpovede obžalovaného z prípravného konania korešpondujú s výpoveďou poškodenej ohľadom
priebehu predmetného skutku. Tvrdenia obžalovaného, že sa priznal pod psychickým nátlakom polície,

že ho pracovníci kriminálky podplatili stravnými lístkami a sľúbili mu, že nepôjde do CPZ je vyvrátená
výpoveďou svedkov príslušníkov polície - S.. Q.. Q.Á. V. a K.. Q. Q., ktorí zhodne uviedli, že nebol
vyvíjaný nátlak na zadržaného S. Š., ako má v danej veci vypovedať a ani mu nebolo nič sľúbené,
že ak niečo vypovie, že bude mať nejaké výhody. Svedok K.. Q. Q. naviac na hlavnom pojednávaní
uviedol, že keď zadržaného podozrivého S. Š. vypočúvala vyšetrovateľka, vtedy S. Š. vypovedal

samostatne, priznával sa, v tej veci sa doznával, odpovedal aj na otázky, ktoré mu kládla vyšetrovateľka.
On si spomína, že S. Š. najprv na operatíve sám vypovedal, uviedol že áno, urobil hlúposť, na
ich otázku, že kde sú veci, ukázal im smetiak, ktorý keď otvoril, našiel tam porozhadzované veci,
bola tam kabelka, doklady a nejaké veci. Toto sa riešilo dodatočne obhliadkou. Obžalovaný ani pred
sudcom pre prípravné konanie neuvádzal, že k priznaniu bol donútený zo strany príslušníkov polície,

naopak uviedol, že nemá žiadne výhrady voči postupu polície po jeho zadržaní. S poukazom na vyššie
uvedené súd výpoveď obžalovaného z hlavného pojednávania považuje za nepravdivú a učinenú
obžalovaným len v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Súd za pravdivé považuje vyššie
citovanévýpovedeobžalovanéhozprípravnéhokonania,kdesaobžalovanýkuskutku-krádežekabelky
- priznal v plnom rozsahu. Medzi ďalšie dôkazy, ktoré nepriamo preukazujú spáchanie skutku v bode

III rozsudku sú zápisnica o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, zápisnica o obhliadke miesta
nálezu odcudzených vecí s fotodokumentáciou, uznesenie o vrátení vecí, ambulantný záznam, lekárske
potvrdenie, zápisnice o vydaní vecí a fotodokumentácia utŕžených zranení poškodenej.

Na základe vyššie uvedených skutočností, súd dospel k záveru, že súhrn priamych ako i nepriamych

dôkazov v tejto trestnej veci tvoria jednu ucelenú reťaz dôkazov, ktoré usvedčujú obžalovaného zo
spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku v bode III a ktoré vyvracajú obranu
obžalovaného.

Na rozdiel od obžaloby, nakoľko vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané,

že by obžalovaný voči poškodenej použil najprv násilie a až následne sa zmocnil cudzej veci - samotná
poškodená aj na otázku obhajcu vypovedala, že páchateľ jej iba strhol kabelku, keď jej ju stiahol tak
hneď stratila rovnováhu a spadla - z tohto dôvodu súd konanie obžalovaného právne posúdil ako zločin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019, nakoľko
obžalovaný svojím konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal

inýprisebeaspáchalčinnachránenejosobe-osobevyššiehoveku.Tohtotrestnéhočinusaobžalovaný
dopustil v priamom úmysle.Aj vzhľadom k osobnostnej výbave samotného obžalovaného tak ako bola vykreslená v znaleckom
posudku súd je toho názoru, že obžalovaný vedel a bol uzrozumený s tým, že poškodenej môže spôsobiť
zranenie (nepriamy úmysel) tým, keď jej silno strhne kabelku, poškodená vzhľadom k svojmu veku

môže stratiť rovnováhu, spadnúť na zem a zraniť sa, a preto súd konanie obžalovaného v bode III
tohto rozsudku s poukazom na závery odborného vyjadrenia, kde znalec uviedol, že poškodená utrpela
zranenia ktoré si vyžadovali liečenie a obmedzenie jej obvyklého spôsobu života po dobu 21 až 28 dní,
právne posúdil aj ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný svojím konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe

- osobe vyššieho veku.

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu na hlavných pojednávaniach - nepreukázaniu, že by obžalovaný
voči poškodenej použil najprv násilie - súd zo skutku uvedeného v bode III rozsudku oproti obžalobe
vypustil slová „ sotil do nej a “.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho

následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného
činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol

zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom

výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť

prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby
viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych

páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných
členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo,
že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú
a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému

výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. S. Š. zobral do úvahy aj fakt, že u
obžalovaného zistil len priťažujúce okolnosti - obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený ( § 37
písm. m/ Tr. zákona) a spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Poľahčujúce okolnosti
súd u obžalovaného nezistil. Súd nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť - priznanie aoľutovanietrestnéhočinu,keďžeobžalovanýsanahlavnompojednávanípriznallenkčastisvojejtrestnej
činnosti, ktorá sa mu kládla za vinu v obžalobe prokurátora.
Keďže u obžalovaného prevažovali priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi, súd postupom podľa §

38 ods. 8 Tr. zákona zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§
38 ods. 4 Tr. zák.). Nakoľko obžalovaný spáchal viac úmyselných trestných činov a jedným z nich bol
aj zločin a tieto trestné činy spáchal dvoma samostatnými skutkami, súd bol povinný obžalovanému
uložiť úhrnný trest odňatia slobody za použitia asperačnej zásady uvedenej v ustanovení § 41 ods.
2 Tr. zák. a zvyšovať hornú hranicu trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu - v

tomto konkrétnom prípade - zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 4 písm. f) Trestného
zákona účinného do 31.07.2019, kde zákonodarca stanovil trestnú sadzbu od 3 rokov až do 10 rokov.
Súdu neuniklo, že obžalovaný sa trestného činu výtržníctva opísaného v bode I a II tohto rozsudku
dopustil vo forme špeciálnej recidívy, keďže za obdobnú trestnú činnosť už bol právoplatne súdom
odsúdený a aj potrestaný. S poukazom na vyššie uvedené súd bol povinný obžalovanému uložiť úhrnný
nepodmienečný trest odňatia slobody v rozpätí od 5 rokov a 4 mesiace (zvýšená dolná hranica podľa

§ 38 ods. 4 Tr. zák.) až na 13 rokov a 4 mesiace (zvýšená horná hranica podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.).
Súd je toho názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne, a
to uložením úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený pri dolnej
hranici takto upravenej, zvýšenej trestnej sadzby teda vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov.
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody

pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním týchto trestných činov, súd ho podľa § 48
ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého úhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu zabezpečí nápravu obžalovaného /prvok
individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /

prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.

V súlade s odporúčaním znalca - nariadiť u obžalovaného ochranné sexuologické liečenie ústavnou
formou za účelom útlmu sexuality a afektivity, súd obžalovanému S. Š. za splnenia zákonných
podmienok uvedených v § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zákona uložil ochranné opatrenie - ochranné

sexuologické liečenie ústavnou formou, nakoľko obžalovaný sa uvedeného konania dopustil v
zmenšenej príčetnosti, keďže podľa znalca jeho ovládacie schopnosti boli znížené - zmenšené v miere
podstatnej a vzhľadom na priebeh a fenomenológiu prejavu, vysokú repetitívnosť sexuálnej deviácie a
vysoké riziko recidívy abnormného deviantného sexuálneho správania ako aj tendencie k sexuálne -
agresívnym prejavom, je pobyt obžalovaného na slobode z hľadiska sexuologického nebezpečný pre

spoločnosť.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú X. V., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Q., Š. K. Č.. XX/XX,
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces z nasledovných dôvodov. Z listinných dokladov
nachádzajúcich v spise nepochybne vyplýva, že poškodenej bola políciou vrátená časť odcudzených

vecí, avšak orgány prípravného konania nezabezpečili odborné vyjadrenie ohľadom časti odcudzených
vecí, ktoré poškodenej neboli vrátené a pre spravodlivé rozhodnutie aj o tomto nároku by bolo potrebné
súdom vykonať ďalšie dokazovanie, čo by predĺžilo samotné trestné konanie, a preto súd podľa § 288
ods. 1 Tr. por. poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúťokrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,

môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu
ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok

napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.