Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/261/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417203198
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1417203198.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci žalobkyne: V.na I., W.. XX. X. XXXX F.
F., Q. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom v Hlohovci, Železničná
4/A, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO:35 805
731, zastúpenému advokátskou kanceláriou De minimis, spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Lovinského

22, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 28. marca 2017 č.k. 7Cps/42/2017-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v spotrebiteľskom spore podľa § 324 ods. 1, 3 a § 325
ods. 1, ods. 2 písm. b/ CSP nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zložiť

do úschovy súdu sumu vo výške uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (906,20 €).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci boli splnené predpoklady pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia. Žalobkyňa osvedčila danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana navrhovaným neodkladným opatrením, a to vzhľadom na predloženú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, zmluvu o zabezpečení splátok úveru a príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. v

spojení s úhradou dlžnej sumy žalobkyňou nad rámec istiny úveru (podľa vyjadrenia žalovaného k
predsporovej výzve). Žalobkyňa zároveň osvedčila aj obavu, že exekúcia bude ohrozená, a to vzhľadom
na kroky žalovaného smerujúce k ukončeniu podnikania v Slovenskej republike (neposkytovanie nových
úverov, postupovanie pohľadávok tretím osobám). V spojení s tvrdením žalobkyne o neexistencii
nehnuteľného majetku žalovaného na území SR a faktickou nemožnosťou zistenia existencie iného
majetku žalovaného dospel k záveru, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čím boli splnené všetky podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia vzhľadom na jej výšku nebude neodkladným opatrením zasiahnuté zásadným
spôsobom do postavenia žalovaného a žalovaný nebude žiadnym výraznejším spôsobom ukrátený na
svojich právach.

3. Vo včas podanom odvolaní sa žalovaný domáhal zmeny napadnutého uznesenia a zamietnutia

návrhu, príp. jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný v
odvolaní poukazoval na to, že návrh v zmysle § 327 CSP neobsahuje predpísané náležitosti (opis
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo že exekúcia
bude ohrozená, opis skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, prečo nie
je možné zabezpečovacie opatrenie). Zdôraznil, že neodkladné opatrenie možno nariadiť iba za
podmienky, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, čo v danom prípade

nebolo splnené, nakoľko žalobkyňa sama tvrdí, že žalovaný má pohľadávky voči svojim klientom.
Namietal tiež, že neobstojí tvrdenie o obave z ohrozenia exekúcie, nakoľko je dcérskou spoločnosťoubritskej spoločnosti International Personal Finance Investments Limited pôsobiacou v 13-tich štátoch,
ktorá sa riadi nadštandardnými etickými kódexami, ktorá svoju históriu odvodzuje ešte z r. 1880;
pre žalovaného je preto zachovanie dobrej povesti prioritné. Žalovaný neukončil svoju podnikateľskú

činnosť na území SR, pričom v predmete podnikania má viacero činností. V prípade poskytovania
spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu spotrebiteľských úverov má na výkon tejto činnosti
naďalej povolenie udelené Národnou bankou Slovenska. V nadväznosti na posledné zmeny legislatívy
v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov rozhodol žalovaný dočasne z opatrnosti neuzatvárať
nové zmluvy o spotrebiteľských úveroch, čo však nemožno podľa žalovaného vykladať tak, že by

žalovaný ďalej nevykonával danú činnosť, pretože si naďalej plní všetky svoje povinnosti vyplývajúce
z doposiaľ uzavretých zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ako aj iné povinnosti vyplývajúce pre neho
z právnych predpisov. K zrušeniu žalovaného by podľa § 20d ods. 1 písm.c/ zák. č. 129/2010 Z.z.
mohlo dôjsť platne iba s predchádzajúcim súhlasom NBS; žalovaný zrušený nie je a o udelenie
predchádzajúceho súhlasu so zrušením NBS nikdy nepožiadal. Preto neexistuje ani len teoretická obava
z akéhokoľvek budúceho výkonu rozhodnutia, pretože to garantuje NBS ako štátny orgán dozoru na

finančnom trhu, tvrdil žalovaný. V rámci prípadnej likvidácie žalovaného by muselo byť poskytnuté
zodpovedajúce zabezpečenie (§ 75 ods. 3 a 4 Obch. zák.). Žalovaný pri postúpení pohľadávok
postupuje vždy v súlade s právnymi predpismi a iba tak, aby tým zvýšil hodnotu svojho majetku. Tým si
zabezpečí dostatok likvidných prostriedkov aj z takých pohľadávok voči klientom, ktoré sú inak prakticky
nevymožiteľné.Zaodplatuzapostúpeniepohľadávokreálnezvýšihodnotusvojhomajetku,niezníži,ako

sa mylne domnieva žalobkyňa. Pokiaľ by súdy hromadne vždy nariadili žalovanému skladať do úschovy
požadované sumy, išlo by spolu o značné množstvo finančných prostriedkov, ktorých obmedzenie s
ich nakladaním predstavuje výraznú a navyše nedôvodnú ujmu na strane žalovaného. Uviedol tiež, že
súd bol povinný posúdiť, či je hodnoverne osvedčená existencia bezdôvodného obohatenia. Žalovaný
namietol nesprávnosť tvrdení žalobkyne v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia. Nesúhlasil s

tvrdením, že by ním uzatvárané spotrebiteľské zmluvy obsahovali akékoľvek vady, či že by tu bol
akýkoľvek právny dôvod pre prípadné plnenia žalovaného v prospech žalobkyne. Súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil aj údajnú vadnosť právnych úkonov, a to aj preto, že si bez ďalšieho osvojil
jednostranné tvrdenie žalobkyne o ich údajnej vadnosti.

4. Na odvolanie žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila písomne tak, že navrhovala napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie potvrdiť. Trvala na tom, že ňou podaný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia má všetky zákonom stanovené náležitosti. Súd prvej inštancie na základe v návrhu opísaných
skutočností a predložených dôkazov mal za dostatočne preukázanú potrebu vydania neodkladného
opatrenia v tejto veci. Pri neodkladnom opatrení nie je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie, ako je

tomu v prípade konania vo veci samej, inak by bol zmarený účel neodkladného opatrenia. Súd prvej
inštancie v odôvodnení uznesenia poukázal dostatočne na skutočnosti, ktoré vydanie neodkladného
opatrenia zdôvodňujú. V danom prípade nastalo splnenie zákonnej podmienky, že sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalovaný nemá žiadny majetok, na ktorý by
žalobkyňa mohla efektívne zriadiť záložné právo, a v dôsledku ktorého by bol sledovaný účel dosiahnutý;

jediným majetkom žalovaného sú finančné prostriedky (ktorých uloženie do súdnej úschovy žalobkyňa
navrhla) a neurčité pohľadávky žalovaného voči neurčitým klientom (z ktorých podstatná časť bola
postúpená a stále je postupovaná na tretie osoby, ktorých identifikáciu žalobkyňa nepozná, a teda
nemôže ich špecifikovať za účelom ich založenia prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia), nemá
teda reálnu možnosť iného riešenia. Žalobkyni by tak zostala len formálna zákonná možnosť požadovať

vydanie zabezpečovacieho opatrenia, avšak bez akejkoľvek šance na reálny úspech. ak by súdy
pripustili argumentáciu použitú žalovaným, potom by vylúčili vydanie neodkladného opatrenia aj v
prípadoch, kedy oprávnená strana (veriteľ) nemá inú možnosť, ako docieliť sledovaný účel. Zdôraznila,
že dôležitou časťou dôkazov svedčiacich o potrebe vydania neodkladného opatrenia v danej veci boli
verejné vyhlásenia a verejne uskutočnené kroky samotného žalovaného, pričom žalovaný sa celkom

účelovo k tejto skutočnosti nevyjadruje a poukazuje len na niekoľko argumentov, ktorými sa snaží
preukázať, že verejné vyjadrenia samotného žalovaného vlastne nie sú pravdivé a že vlastne pokračuje
v bežnom podnikaní. Skutočnosť, že žalovaný je dcérskou spoločnosťou zahraničného subjektu je
pre posúdenie tejto veci irelevantná - ide o dva samostatné podnikateľské subjekty, pričom spoločník
spoločnosti zodpovedá za záväzky spoločnosti len do výšky nesplateného vkladu na základnom imaní

- teda zodpovednosť matky žalovaného je nulová. Bezvýznamné je aj to, že žalovaný má v predmete
činnosti zapísané aj iné činnosti; žalovaného hlavným predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek,
týmto jediným druhom podnikateľskej činnosti sa vyznačuje celá jeho činnosť a z tejto dosahuje takmer
všetky svoje príjmy. Rovnako existencia povolenia NBS nemá žiadny vplyv na to, že žalovanýreálne prestal poskytovať pôžičky a samotný žalovaný vyhlásil, že na území Slovenska ukončuje
túto činnosť. Na oficiálnej webovej stránke žalovaného je vyhlásenie, podľa ktorého od 22.2.2017
ruší spoločnosť Provident Financial sieť svojich obchodných zástupcov a takisto ruší všetky svoje

pobočky. Tiež je na nej predchádzajúce oficiálne vyhlásenie žalovaného, že od 18. 12. 2015 pozastavil
poskytovanie nových úverov. Z výročnej správy žalovaného za rok 2016 vyplýva, že spoločnosť v r.
2016 neposkytla žiadne úvery v dôsledku legislatívnych zmien v decembri 2015. Spoločnosť prestala
od 18. 12. 2015 poskytovať nové úvery a bolo prijaté rozhodnutie o ukončení úverového portfólia
v r. 2016 a 2017. Zavádzajúci je argument žalovaného o tom, že žalobkyni by sa muselo podľa

Obchodného zákonníka poskytnúť zabezpečenie pri jeho likvidácii. Spoločníkom obchodnej spoločnosti
nič nebráni, aby si rozdelili podiel na ziskoch dosiahnutých v rámci spoločnosti ešte pred vstupom
do likvidácie; rovnako tak je možné dostať prostriedky z obchodnej spoločnosti desiatkami iných
spôsobov. Žalovaný takto aj postupuje, keďže sa zbavuje všetkého majetku, ukončuje spoluprácu
so zamestnancami a obchodnými partnermi. Ak by mali dlžníci veriteľov čakať na zabezpečenie
v rámci likvidácie veriteľov, potom by nikdy žiadny z dlžníkov uspokojený reálne nebol. Žalovaný

účelovo opomína skutočnosť, že jeho majetok je tvorený finančnými prostriedkami žalovaného a
pohľadávkami voči jeho klientom (ktorú ešte žalovaný nestihol previesť na tretie osoby), tento majetok
sa zásadne znižuje a potvrdzujú to aj účtovné dokumenty žalovaného. Z výročnej správy žalovaného
za rok 2016 vyplýva, že vlastné imanie spoločnosti je na zápornej úrovni - 16.205,010 €. Obsahuje
ďalej údaj, že neuhradená strata minulých rokov má hodnotu - 44.884.893 €. Žalovaný sa pokúša

odôvodniť hromadné postupovanie pohľadávok tým, že by malo ísť dokonca o zhodnocovanie jeho
majetku a to všetko v celkom náhodnom spojení so zrušením siete pobočiek, obchodných zástupcov,
oznámením o ukončení poskytovania úverov v rovnakom období. Rôzne súdy sa s touto vecou
vyporiadali zhodne ako v predmetnej právnej veci a nariadili proti žalovanému neodkladné opatrenia.
( napr. OS Lučenec sp. zn. 14Csp/3/2017 a 17Csp/83/2017, OS Bratislava IV sp. zn. 40Csp/42/2017,

OS Trnava sp. zn. 16Csp/70/2017, OS Trebišov sp. zn. 12Csp/84/2017, OS Michalovce sp. zn.
24Csp/78/2017, OS Senica sp. zn. 9Csp/35/2017, Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/142/2016). K
spochybňovaniu existencie bezdôvodného obohatenia, neprijateľných podmienok v Zmluve a vadnosti
zmlúv uzatváraných žalovaným žalobkyňa poukazovala na závery, ku ktorým dospel Krajský súd v
Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 19Co/142/2016 zo dňa 8. 12. 2016, ktorého účastníkom bol

aj žalovaný. Európska komisia v konaní Zdenek Sobotka proti Provident Financial pod č. C-372/14
zaujala jasné stanovisko ku skutočnosti, že rôzne doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov
(v danom prípade Zmluva o poskytnutí služby Komfort) majú byť súčasťou celkových nákladov, a tým
aj zarátané do RPMN. Takýmto spôsobom však žalovaný nepostupuje a je si toho dobre vedomý
( žalobkyňa dodala, že odmena za poskytnutie služby Komfort vždy predstavuje viac ako 50 % z celkovej

výšky poskytnutého úveru). V prípade žalovaného sú zmluvy priamo v rozpore s právnou úpravou,
žalovaný sa zložitými právnymi konštrukciami snaží od tejto skutočnosti odviesť pozornosť.

5.Odvolacísúdprejednalvecvrozsahupodanéhoodvolaniavzmysle§379a§380ods.1CSP(vcelom
rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je

dôvodné.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutievdostatočnejmiereodôvodnil;nariadeniuneodkladného
opatrenia nebránili nedostatky návrhu.

6. V prípade neodkladného opatrenia zákon predpokladá jeho použitie v dvoch situáciách, ak existuje
potreba bezodkladne upraviť pomery alebo ak je exekúcia ohrozená. Neodkladné opatrenie predstavuje

inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Rovnako tak nevykonáva riadne dokazovanie, ale
vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené.
Tento zabezpečovací inštitút civilného procesného práva možno uplatniť len pokiaľ nemožno účel ním

sledovaný dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (priorita zabezpečovacieho opatrenia).

7. Z rozsiahlej argumentácie odvolateľa považoval odvolací súd za relevantnú argumentáciu, týkajúcu
sa pochybenia súdu pri skúmaní otázky, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím
prostriedkom podľa § 343 ods. 1 CSP, ktorá skutočnosť (ako bolo uvedené vyššie ) vylučuje

opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Zabezpečovacím opatrením môže súd
zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka (obdobne § 118,
§ 151d OZ), na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v prípade obavy z ohrozenia exekúcie.
Podmienku stanovenú v § 324 ods. 3 CSP tak bude nutné považovať za splnenú vtedy, ak je vydaniezabezpečovacieho opatrenia z povahy veci vylúčené, napr. ak žalobca nebude uplatňovať svoje právo
na peňažné plnenie od dlžníka (napr. pri určovacej žalobe, v prípade žaloby na nepeňažné plnenie
a pod.) alebo ak nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňuje potrebou dočasnej úpravy pomerov.

Neodkladné opatrenie však nie je vylúčené ani pri uplatňovaní peňažnej pohľadávky z dôvodu ohrozenia
exekúcie. Jedným z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia spôsobilého
zálohu, ktorý sa vyznačuje prevoditeľnosťou. Podstatou výkonu záložného práva je totiž speňaženie
zálohu (§ 151j ods. 1 OZ). Povaha veci teda vylučuje, aby inštitút zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie
záložného práva rozhodnutím súdu) mohol predstavovať prekážkou pre nariadenie neodkladného

opatrenia, ak objektívne zistiteľný majetok dlžníka, vyplývajúci predovšetkým z verejných registrov a
verifikovateľných poznatkov veriteľa, nie je prevoditeľný, ale predstavuje len finančné prostriedky (na
účtoch v banke), príp. bližšie neurčiteľné pohľadávky dlžníka voči spotrebiteľom, tvoriace predmet
obchodného tajomstva dlžníka.

8. Žalovaný v odvolaní a ani v replike na argumentáciu žalobkyne o absencii vecí, práv a majetkových

hodnôt, ktoré by boli spôsobilým zálohom v zmysle § 343 ods. 1 CSP, konkrétne nereagoval a
neosvedčoval existenciu konkrétne špecifikovaných vecí, ktoré by mohli byť predmetom návrhu na
nariadenie zabezpečovacie opatrenia, pritom nespochybňoval tvrdenie žalobkyne, že napr. nevlastní v
SR nehnuteľnosti.

9. Za tohto stavu súd prvej inštancie správne uzavrel, že účel sledovaný neodkladným opatrením
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo by formalistické
a v rozpore s účelom sledovaným oboma inštitútmi, ak by mal byť návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia posudzovaný ako nedôvodný len z dôvodu, že nebankový subjekt musí mať majetok (od
finančných prostriedkov rozdielny), ktorý však s ohľadom na obchodné tajomstvo dlžníka nie je veriteľom

objektívne zistiteľný a nevyplýva z verejných registrov, veriteľovi prístupných.

10. Súd prvej inštancie dospel tiež k správnemu záveru o ohrození exekúcie, keď nebolo sporné,
že žalovaný nové úvery neposkytuje, zatvoril pobočky na území Slovenska a hoci postupovaním
pohľadávok získava protihodnotu (nepochybne v menšej výške než pohľadávky), podľa portálu

žalovaného pohľadávky postupuje obchodnej spoločnosti so sídlom mimo územia SR. Táto skutočnosť
opodstatňuje obavu, že ani protihodnota za postúpené pohľadávky sa neposkytuje na účty žalovaného
na území SR. Okrem toho podľa výročnej správy (č.l. 119-120) už v r. 2015 (pri poskytovaní nových
úverov) dosiahol po zdanení stratu cca 45 mil € so znížením obchodného imania na zápornú hodnotu
28 mil. €, pritom v r. 2014 zisk vykazoval cca 11 mil.

11. S ohľadom na účel neodkladného opatrenia, t. j. na poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených
práv žalobkyňa v dostatočnej miere osvedčila danosť v konaní uplatneného nároku, ako správne
konštatoval i súd prvej inštancie.

12. Podstatná sporná otázka, či poskytnutý úver je potrebné podľa spotrebiteľského práva považovať

za bezúročný a bez poplatkov (predovšetkým so zohľadnením odmeny za doplnkové služby) bude
s konečnou platnosťou vyriešená až v právoplatnom rozhodnutí vo veci samej. Pre účely nariadenia
predbežného opatrenia postačuje, aby sa uplatnený nárok javil ako pravdepodobný. Táto podmienka
je podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci splnená, keď z pripojených listinných dôkazov
žalobkynevyplýva,žezaúvervovýške1.200,-€malažalobkyňaokremšesťdesiatichsplátokpo24,81 €

zaplatiť i odmenu vo výške 618 € za doplnkovú službu (mesačná splátka 10,30 €), spočívajúcu v prevzatí
splátky poskytovateľom služby. Zmluva bola uzavretá v ten istý deň a s tým istým zástupcom žalovaného
(poskytovateľom služby) ako úverová zmluva, v priestoroch pobočky žalovaného č. XXXX U. F.. Zo
zmluvy nevyplýva, na akom mieste U. F. by mali byť jednotlivé splátky od žalobkyne preberané (teda
výhoda pre spotrebiteľa). Len veľmi ťažko si predstaviť okolnosti, za ktorých by priemerný spotrebiteľ,

narodený U. C.. XXXX a žijúci v F. ako žalobkyňa, so znalosťou internetbankingu, s prístupom k
početným bankám a poštám dobrovoľne zaplatil sumu, rovnajúcu sa polovici čerpaného úveru len za
to, aby splátky boli preberané na bližšie neurčenom mieste osobou, s ktorou bola uzavretá úverová
zmluva. Nasvedčuje to postupu žalovaného, prezentovaného riaditeľom odboru ochrany finačných
služieb spotrebiteľov NBS (č. l. 22), keď sa poskytnutie úveru pripúšťalo so súčasným uzavretím zmluvy

o doplnkových službách.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP.14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).