Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 29, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/102/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918203301
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7918203301.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci manželov:
Mgr. X. O. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v X. na ulici W. č. XXX/XX a U. O.E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v
X. na ulici W. č. XXX/XX v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému P. O.E. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Trebišov na čas po rozvode, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Trebišov
zo dňa 28.12.2018 č.k. 15P 118/2018-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o rozvode manželstva, úprave výchovy, výživného

a styku na čas po rozvode.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zastupovaní mal. P. a spravovaní jeho majetku tak, že toto
oprávnenie majú obaja rodičia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov. Na čas po rozvode
zveril maloletého P. do osobnej starostlivosti manželky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok.ZaviazalmanželaprispievaťnavýživumaloletéhoP.150Eurmesačneodprávoplatnostivýroku
o rozvode manželstva vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred manželke. Manžel je oprávnený stretávať

sa s maloletým P. bez časového obmedzenia . Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel v celom rozsahu. Nesúhlasí s tvrdením súdu prvej
inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel
spočívajúci vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej
zhode, poskytujúc si potrebnú podporu a pomoc. Dokazovaním bolo preukázané, že žili s manželkou v

spoločnej domácnosti do októbra 2018 a dovtedy aj spoločne hospodárili. Od októbra 2018 si rozdelili
náklady na domácnosť, ktoré každý z nich platil v polovici, čo ešte nemožno posudzovať, že manželstvo
prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu. Vyslovil názor, že manželstvo účastníkov nie je tak trvalo a
vážne rozvrátené, že nie je schopné plniť svoje funkcie. Je presvedčený, že v priebehu 23 ročného
manželského spolužitia, s manželkou žili v harmónii a boli nútení riešiť len bežné životné situácie, za
ktoré on považuje aj stratu zamestnania. V priebehu polroka si dokázal nájsť novú prácu, čo nemôže
byť dôvodom na rozvrat manželstva. Popiera, že by nemal záujem si hľadať prácu, alebo finančné

problémy v manželstve, ktoré podsúvala manželka a ktoré nie sú pravdivé. Zastáva názor, že narušenie
vzájomného kontaktu a porozumenia v citovej oblasti bolo dôsledkom krátkodobého mimomanželského
pomeru, ktorý manželka nadviazala a ktorý on považuje bez dlhotrvajúcej perspektívy. Súčasný partner
manželky sa pred rokom rozviedol a podľa jeho názoru nemá sklony k dlhodobému vzťahu a nemáani vytvorený vzťah s maloletým dieťaťom, prípadne sa nebude náležite starať o výchovu maloletého
dieťaťa. Zo strany manželky ide len o chvíľkovú ilúziu. Jeho postoj k manželstvu je deklarovaný v
priebehu celého konania a nie je možné ho hodnotiť inak ako úprimnú snahu o obnovenie manželského

spolužitia. Reálne vyvíjal iniciatívu smerujúcu k zmene postoja manželky vo vzťahu k eventuálnemu
obnoveniu funkcii manželstva a zastáva názor, že iba prechodné a nie trvalé narušenie manželského
spolužitia v ich manželstve v súčasnej dobe prebieha. Súd pochybil, keď dôsledne neskúmal vážnosť
rozvratu manželstva a dostatočne nezistil a následne nevyhodnotil najmä vzájomný citový vzťah medzi
manželmi, dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu. Tvrdenie manželky o jeho neurotických sklonoch

nebolo v konaní ničím preukázané, naopak, je presvedčený, že nimi netrpí a stresové situácie sú
bežným javom v rodinách, s ktorými je potrebné sa vysporiadať. Nechcel svoje pracovné problémy riešiť
vytváraním zbytočného napätia, ktoré by nebolo prospešné pre zdravý vývin maloletého dieťaťa, ale
vysporadúval sa s nimi sám. Manželka nevyvinula žiadne úsilie na záchranu manželstva. Nedostatok
komunikácie ako takej nemohlo spôsobiť závažné a trvalé narušenie vzťahu, ku ktorému by neexistovala
alternatíva na obnovenie manželstva. Domnieva sa, že v prípade, ak by manželka sa pokúsila s ním

absolvovať psychologické poradenstvo, je vysoká pravdepodobnosť, že sa manželské spolužitie obnoví.
Nesúhlasí s návrhom na rozvod a počas celého konania tvrdil, že je ochotný urobiť potrebné kroky k
opätovnému zlepšeniu vzťahu s manželkou. Uviedol, že rozvod nie je v záujme ani maloletého dieťaťa.
Maloletý pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedol, že by bolo lepšie, keby sa rodičia pohádali a
vydiskutovali si to a že mama uvažovala nad rozvodom dlho, otec nie, nakoľko sa nechcel rozviesť.

Tvrdí, že je nelogické tvrdenie maloletého dieťaťa o uprednostnení hádky medzi rodičmi, keď v zásade
každé dieťa má záujem vyrastať v pokojnom prostredí a zbytočný stres zo strany rodičov nevplýva
pozitívne na zdravý vývin dieťaťa. Maloletý uviedol, že otec nebol zlý, ale nestaral sa duševne o
rodinu. Takéto názory maloletého dieťaťa podľa jeho názoru nezodpovedajú jeho rozumovej vyspelosti a
skutočnej vôli, čo preukazuje aj druh zvolených slov, ktoré sa podobajú vyjadreniam manželky. Maloletý

ani nevedel vysvetliť, čo znamená nestarať sa duševne o rodinu. Zastáva názor, že ani nemôže reálne
posúdiť ich význam. K pochybnosti o skutočnej vôli maloletého vzbudzuje aj jeho podozrenie, že chce
zostať s tým z rodičov, ktorému bude patriť dom, ktorý považuje za svoj domov a v ktorom chce zostať
bývať. Podľa jeho názoru spoločný dom, ktorý manželia nadobudli počas manželstva a v ktorom býva
maloletý s oboma rodičmi v ňom vyvoláva pocit harmónie, istoty a pokoja. V opačnom prípade, ak

by bol osobou, ktorá spôsobila rozvrat manželstva a nepokoj, táto skutočnosť by negatívne vplývala
aj na vnímanie a vývin maloletého a nechcel by zostať v dome, ale chcel by s matkou odísť preč.
Maloletý ani netvrdil, že sa chce neobmedzene stýkať s otcom, čo mu v konečnom dôsledku manželka
bráni. Vyslovil názor, že výpoveď maloletého dieťaťa je zjavne pod vplyvom predchádzajúcej prípravy a
ovplyvňovania zo strany manželky. Za daných okolností bolo nevyhnutné, aby súd doplnil dokazovanie

a nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, za
účelom zistenia skutočného stavu veci. Uviedol, že má dobrý vzťah aj so starším synom, ktorý býva v
meste v mieste výkonu svojho zamestnania v Štrbskom plese. S oboma synmi primerane komunikuje a
popiera, že by so starším synom nekomunikoval od jeho pätnástich rokov. Nesprávne právne posúdenie
vidí aj vo výroku rozhodnutia, v ktorom na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti

manželky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Jemu nie je ani mu nebol výkon jeho
rodičovských práv pozastavený, pozbavený nebol výkonu rodičovských práv a povinností ani akokoľvek
obmedzený, preto je oprávnený zastupovať a spravovať majetok maloletého v rovnakom rozsahu, ako
manželka.Zastávanázor,žemanželstvoniejetrvaloavážnerozvrátené,zachovaniemanželstvamožno
očakávať a verí, že manželka svoj postoj k manželskému spolužitiu prehodnotí, preto navrhol zrušiť

rozsudok a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že vo veci boli nariadené dve pojednávania, ktoré
boli odročené za účelom nariadenia psychologickej intervencie manželov ktorú odmietla, trvala na tom,
žesachcerozviesť.Následnebolpredvolanýjejbratakosvedokanáslednesudkyňaoboznámilasprávu

kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal pohovor s maloletým P.. Trvá na tom, že manželstvo je vážne
a trvalo rozvrátené a neplní ani jednu zo svojich funkcií. Pokiaľ manžel uvádza, že išlo o krátkodobý
mimomanželský pomer, zabudol spomenúť, že tento údajne mimomanželský pomer, ako ho nazval,
naďalej trvá, k tomuto vzťahu sa priznala jemu aj ich spoločným synom už v máji minulého roka. Súčasný
partner je rozvedený, ale v manželstve žil 17 rokov. Ich vzťah trvá viac ako rok. Z jej strany nejde o

chvíľkovú ilúziu, ako to tvrdí manžel. Súd na základe podrobnej analýzy a správneho zistenia skutkového
stavu dospel k správnemu záveru keď zistil, aké bolo ich manželstvo, kedy vznikli problémy, zaoberal sa
spoločným hospodárením rodiny aj intímnym životom. Vyslovila názor, že dokazovanie bolo dôsledné a
dostatočné. Súd dal priestor aj na psychologickú intervenciu, pričom aj kolízny opatrovník sa vyjadril, žev prípade neúspešnosti intervencie doporučuje manželstvo rozviesť. Uviedla, že manžel je až fanatický
kresťan, apeluje len na duchovnú stránku, avšak nikdy to nepreniesol do reality. Žije vo svojom svete,
a to vo vzťahu k nej ako k manželke a tiež vo vzťahu k synom. Vyslovila názor, že ich syn P., ktorý má

16 rokov a manžel ho vo svojom odvolaní spochybnil, tak jeho rozumovú zložku ako aj jeho tvrdenia,
že sa nestará duševne o rodinu. Opisuje ho, že jeho názory nezodpovedajú jeho rozumovej vyspelosti
a jeho skutočnej vôli. Keby vo svojom odvolaní uviedol aj druhú časť vety, kde sa maloletý vyjadril k
tomu, že sa otec nevedel duševne postarať o rodinu a ďalej poukázal na to, že otec ani nevedel, čo
mama cíti a nemal pre ňu porozumenie. Uviedla, že manžel si za to môže sám, že dospela k rozvodu,

čo uviedol aj kolízny opatrovník, keď konštatoval, že manželstvo neplní spoločenský účel a komunikácia
medzi nimi viazne. Vyslovila názor, že ich syn, ktorý je na svoj vek až veľmi inteligentný, vnímavý a
empatický, má vlastný názor a úsudok a je nelogické to, čo tvrdí manžel, a síce, že syn by nechcel
zostať v dome ale chcel by s ňou ísť, sa vymyká akémukoľvek racionálnemu zmýšľaniu, pretože syn
v dome žije od narodenia a nerozumie preto, prečo by mal opustiť svoj bezpečný priestor, ktorý tam
má a tiež tam má vytvorené vhodné podmienky. Na pojednávaní bol poskytnutý dostatočný priestor na

doplnenie dokazovania, pričom v danom čase, kedy mal na to priestor a kedy bol sudkyňou vyzvaný na
doplnenie dokazovania, manžel sa ani len nezmienil o tom, že by bolo nevyhnuté dokazovanie doplniť
nariadením znaleckého dokazovania. Vyslovila názor, že je to len zbytočný prieťah v konaní, nakoľko
syn vyjadril svoj názor pred kolíznym opatrovníkom, ktorý ho zastupuje v súdnom konaní a prihliada na
najlepší záujem dieťaťa. Pokiaľ manžel uviedol, že má dobrý vzťah aj so starším synom, na pojednávaní

sa vyjadril, že jeho vzťah s plnoletým synom X. nie je dobrý, čo ho mrzí. Trvá na tom, že manželstvo je
trvalo rozvrátené a neplní ani jednu zo svojich funkcií, preto nechce obnoviť manželské spolužitie a svoj
názor nezmení, preto navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu manžela nevyjadril.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne vo veci rozhodol,
pričom starostlivo prihliadal na všetky podstatné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, vrátane toho,

čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje.

8. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie vyplýva,
že zákonným predpokladom zrušenia manželstva rozvodom je existencia vážneho rozvratu medzi

manželmi, pre ktorý manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel, pričom záver o vážnosti rozvratu
medzi manželmi je dôvodný vtedy, ak sa rozvrat vzťahu medzi manželmi javí ako neodčiniteľný,
nenapraviteľný vzhľadom na jeho intenzitu (hĺbku) a trvalosť rozvratu aj so zreteľom na možnosť
ďalšieho plnenia spoločenského účelu manželstva. Účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií,
a to funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na

zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie
výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej
vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny
si všestranne vzájomne pomáhajú a funkcie hospodárskej, t.j. obaja manželia sa starajú o uspokojovanie
potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Predpokladom rozvodu manželstva je objektívne zistenie podmienok pre rozvod, a to, či manželstvo
môže plniť svoj spoločenský účel. Spoločenský účel manželstva spočívajúci vo vytváraní rodinného
prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú
pomoc a podporu. Prechodný a krátkodobý nesúlad medzi manželmi nemôže byť dôvodom na rozvodmanželstva. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva objektívne kvalifikovaný
rozvrat vzťahu medzi manželmi, intenzitou rozvratu a dĺžkou trvania. Manželia spoločne nehospodária,
intímne sa nestýkajú a záujem manžela o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám o sebe dôvodom

aby súd nútil manželku zotrvať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu
manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Manžel navyše
nepreukázal žiadnu snahu o reparáciu vzťahu s manželkou, ktorá by mala nejakú konkrétnu podobu.
Obrana manžela v konaní a odvolaní spočíva na jeho snahe o obnovenie spolužitia a nedôvodnosti
návrhu na rozvod, avšak neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť

jeho snahu o obnovu manželského spolužitia. Z vyjadrenia manželky vyplýva, že nemá skutočný
pozitívnyvzťahkmanželovi,ktorýbynasvedčovaltomu,žeexistujeaspoňminimálnamožnosťreparácie
vzťahu medzi manželmi aj s prihliadnutím na jej jednoznačné tvrdenie aj vo vyjadrení k odvolaniu,
že nemá žiaden záujem na obnovení spolužitia. Odvolací súd poznamenáva, že na naplnenie účelu
manželstva je potrebná snaha oboch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Preto odvolací súd
dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že skončenie manželstva účastníkov

konania rozvodom má v tomto prípade svoje zákonné opodstatnenie aj so zreteľom na dlhodobý rozvrat
manželstva účastníkov konania.

9. Súd prvej inštancie správne rozhodol o zverení mal. P. do osobnej starostlivosti manželky na čas
po rozvode, ktorá mu svojou nepretržitou a systematickou starostlivosťou vytvára stabilné výchovné

prostredie nespochybnené ani kolíznym opatrovníkom a v konečnom dôsledku ani manželom. Manželka
aj počas spolužitia zabezpečovala starostlivosť o maloletého, hlavne s maloletým rozprávala, zaujímala
sa o jeho potreby, komunikovala so školou, snažila sa o zlepšenie vzťahu oboch synov s otcom, preto
je v záujme P. majúc za to, že matka vie vzťah otca so synom naďalej podporovať bez negatívneho
ovplyvňovala vo svoj prospech a majúc najmä na zreteli jeho zdravý vývoj. V tejto súvislosti odvolací

súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úpravy výchovy maloletého
zostáva vždy jeho záujem. Odvolacia námietka manžela o potrebe nariadenia znaleckého dokazovania
je nedôvodná. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali jeho nariadenie. Maloletý P. je vo veku 16 rokov, v konaní bol vypočutý prostredníctvom
kolízneho opatrovníka. Odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok je len jedným z dôkazných

prostriedkov,ktorýmárovnakúsiluakoostatnédôkazy,niejemožnéhopriorizovaťaakokaždýdôkazho
hodnotiť jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Znalecké dokazovanie je možné
nariadiť len na zistenie skutočností, na ktoré sú potrebné znalosti, pričom v danom prípade sa jedná o
maloleté dieťa, ktoré vo svojom veku je schopné prejaviť svoju vôľu a otcom tvrdená manipulácia matkou
zo spisu nevyplýva. O nerelevantnosti tejto manželom tvrdenej námietky svedčí aj skutočnosť, že mal.

P. prejavil vôľu o neobmedzený styk a v tomto smere bolo súladné aj stanovisko oboch jeho rodičov.

10. Napokon odvolací súd sa stotožnil aj s určením rozsahu výživného na čas po rozvode, ktorý
zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných
v napadnutom rozsudku, z ktorých vyplýva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať

z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb detí, pričom medzi tieto
potreby paria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné
za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania detí, rozvojom ich záujmov
a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby
súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku

dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na strane
povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné
životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomery zabezpečovania
osobnej starostlivosti o dieťa tým, ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné

zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Súd prvej inštancie sa uvedenými
zásadami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti maloletému P. dôsledne zaoberal a určené výživné
150 Eur mesačne je primerané terajším odôvodneným potrebám maloletého aj s prihliadnutím na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktoré súd prvej inštancie správne zisťoval
vyžiadaním odpisov ich mzdových listín od ich zamestnávateľov. Odvolací súd zastáva názor, že súd

prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletého P. a zistil okolnosti rozhodujúce pre
posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov oboch rodičov. Určené výživné je vzhľadom
na citované ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané
a korešpondujúce skutočnému stavu zisteného súdom prvej inštancie.11. Vzhľadom na to, že manžel v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvej inštancie nevysporiadal v rozsudku a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o rozvode, úprave

výchovy, výživného a styku na čas po rozvode, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v
týchto napadnutých výrokoch ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP a v celom rozsahu sa stotožnil
s odôvodnením rozsudku v týchto výrokoch.

12. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k odlišnému záveru ako súd

prvej inštancie o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku. Zastupovanie dieťaťa navonok
je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať.
Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. Správa majetku dieťaťa
predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo
patrí obom rodičom, pokiaľ sú známi, žijú alebo nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne
úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Nositeľmi práva zastupovať dieťa, spravovať jeho

majetok sú obaja rodičia a zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi
výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v ust. § 38 a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu
alebo úplným pozastavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa,
spravovať jeho majetok obom rodičom. Realizovať ho budú v bežných veciach každý samostatne na

základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len
po dohode s druhým rodičom, keďže v podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Z uvedeného
dôvodu preto rozhodnutie súdu, ktorým oprávnenie a povinnosť zastupovať mal. P. a spravovať
jeho majetok vymedzil len matke - manželke, nebolo v súlade so zákonom, nakoľko z vykonaného
dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie či pozbavenie otca -

manželarodičovskýchprávpodľa§38Zákonaorodine,pričomtakýtovýrokbymuselnutnepredchádzať
rozhodnutiu o výlučnom oprávnení matky - manželky maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil rozsudok podľa § 388 CSP v uvedenom výroku o
zastupovaní maloletého a správe jeho majetku tak, že zastupovať mal. P. a spravovať jeho majetok sú

oprávnení obaja rodičia.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov návrh na
ich priznanie nepodal (§ 57 CMP).

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).