Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203766
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8813203766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom, a.s., IČO 35 763 469,

Karadžičova 10, Bratislava, zast. JUDr. Oliverom Balážom, advokátom, Zámocká 10, Bratislava, proti
žalovanej: I. T. rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. D. XXX XX, za účasti Združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám.
SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 544,14 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd nepriznáva žalovanej nárok na náhradu trov konania.
III. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 má voči žalobcovi nárok

na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2013 si žalobca voči žalovanej uplatnil nárok na zaplatenie 544,14
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 12.6.2010 do zaplatenia a náhradu
trov konania.

2. Svoj nárok odôvodnil tak, že medzi žalobcom a žalovaným bolo dňa 15.3.2010 uzavretá zmluva
o pripojení č. XXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej mu bola pridelená užívateľská sim-

karta s prideleným tel. číslom XXXXXXXXXX. Dňa 15.3.2010 bol k tejto Zmluve uzatvorený Dodatok
„Relax 60“, na základe ktorého si žalovaný dohodol balík služieb s cenou 9,92 eur bez DPH mesačne.
Týmto Dodatkom sa žalovaný okrem iného zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov
a počas nej si riadne a včas plnil zmluvné povinnosti, najmä riadne a včas platiť cenu poskytovaných
služieb. Pre prípad porušenia zmluvných povinností s následkom odstúpenia od Zmluvy bola v Zmluve
dojednaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur. Žalovaná si neplnila riadne svoje zmluvné dohodnuté
povinnosti, neuhradila žalobcovi vystavené faktúry za poskytnuté služby a to už od vystavenia prvej

faktúry. Z dôvodu neprimerane vysokého nárastu využívania služby zo strany žalovanej od momentu
uzavretia Zmluvy spolu s Dodatkom bola žalovanej v súlade s článkom 4.2 písm. d,b) doručená zálohová
faktúra č. XXXXXXXXX s upozornením, že ak nebude uhradené žalobca od Zmluvy odstúpi. Zálohová
faktúra nebola zo strany žalovanej uhradená, preto bola dňa 14.4.2010 činnosť jej sim-karty zo Zmluvy
obmedzená. Žalobca sa dňa 31.5.2010 pokúsil o zmier a po márnom uplynutí dodatočne poskytnutej
lehoty v zmysle tohto pokusu dňa 13.6.2010 odstúpil od Zmluvy. Tým vznikla povinnosť žalovanej
zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 47,80 eur dojednanú v Dodatku. Žalobcom žalovaná

čiastka predstavuje poplatky za hovorné, ostatné telekomunikačné služby a zmluvnú pokutu. Úrok z
omeškania si navrhovateľ uplatnil 12.6.2010, čo je deň nasledujúci po dni splatnosti ostatnej faktúry.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 11.4.2010 za fakturačné obdobie od 22.2.2010 do 21.3.2010 si
žalobca uplatnil v sume 61,70 eur mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby. Faktúrou č.XXXXXXXXXX splatnou 11.5.2010 za fakturačné obdobie od 22.3.2010 do 21.4.2010 si žalobca uplatnil
v sume 434,64 eur mesačné poplatky, hlasové služby a nehlasové služby. Faktúrou č. XXXXXXXXXX
splatnou 11.6.2010 za fakturačné obdobie od 22.4.2010 do 21.5.2010 si žalobca uplatnil v sume 47,80

eur zmluvnú pokutu. Dlžné sumy zo strany žalovanej neboli uhradené.

3. K uplatnenej zmluvnej pokute žalobca uvádza, že inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych
prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, súhrnne upravených v § 544 až 587 Občianskeho
zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinnosti, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej

pokuty spočíva predovšetkým v hrozbe citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že
nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej
ujme, ktorá by mu v nesplnení hlavného záväzku mohla vzniknúť. Tento účel je, ako vyplýva z povahy
veci, ťažko splniteľný iba symbolickou hrozbou, ktorá nemotivuje dlžníka dostatočne k tomu, aby bral
na seba iba také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou
splniť. Súčasne má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha

nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dojednanej
výške. Dojednanie zmluvnej pokuty ako aj jej výšky je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Zmluvné
pokuty v prejednávanom prípade boli dojednané v súlade so zákonom, pričom boli dodržané všetky
formálne náležitosti. Žalovaná výslovne akceptovala jednotlivé výšky zmluvnej pokuty, určené pevnou
sumou v dodatkoch ako dostatočne citeľnú majetkovú hrozbu, ktorá zohľadňuje aj dĺžku obdobia, ktoré

malo zabezpečenie trvať a teda aj možnú výšku do úvahy prichádzajúceho súhrnu škôd hroziacich
žalobcovi. Žalovaný mal možnosť voľby a oboznámil sa s podmienkami ako aj následkami vyplývajúcimi
z prípadného porušenia zmluvných podmienok pred uzavretím zmlúv. V prípade posudzovanej veci
zmluvné pokuty nepovažuje žalobca za neprimerane vysokú sankciu vzhľadom na zabezpečovaný
záväzok. Zmluvná pokuta teda neplní len prevenčnú funkciu, ale hlavne plní reparačnú funkciu,

ako paušalizovanú náhradu ujmy žalobcu. Minimálne čo do výšky hodnoty mobilného zariadenia a
poskytnutej výhody z dojednaného balíka služieb v zmysle Zmluvy. Sankčná funkcia sa vzhľadom
na uvedené ani nenapĺňa. Nemôže sa preto jednať o porušenie § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka.

4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

5. Podaním doručeným súdu dňa 23.5.2013 do konania vstúpil podľa § 93 ods. 3 OSP ako vedľajší
účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01
Prešov, IČO: 42 176 778 na podporu žalovanej. Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do tohto

konania. O pripustení vstupu tohto vedľajšieho účastníka do konania rozhodol Okresný súd Vranov nad
Topľou uznesením 5C/116/2013-57 zo dňa 2.12.2015. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal. O
jeho odvolaní rozhodol Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 16Co/77/2016-67 zo dňa 8.12.2016
tak, že toto uznesenie o pripustení vedľajšieho účastníka na strane žalovanej do konania potvrdil.

6. Vedľajší účastník sa k žalobe vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca odstúpil od Zmluvy
ku dňu 13.6.2010. Vedľajší účastník preto vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcu
žalobcom uplatnenej žalobou, tzn. oboch samostatných nárokov ako v sume 496,34 eur za nezaplatené
elektronické komunikačné služby, tak aj v sume 47,80 eur za zaplatenie zmluvnej pokuty. Žaloba bola
súdu doručené dňa 9.4.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Popri námietke premlčania

poukázal aj na žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu ako na nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Žalovanýmalpovinnosťzaplatiťzmluvnúpokutuvrovnakejanezmenenejvýškezaakékoľvekporušenie
svojich povinností v zmysle zmluvného vzťahu so žalobcom. Takáto zmluvná pokuta má nežiaduci
rozmer, je neobhájiteľná a neprimerane ukracuje spotrebiteľa. Poukazuje na § 53 ods. 1, 53 ods. 4
písm. k), 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. O neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám

o pripojení žalobcu - dodávateľa rozhodol opakovane Krajský súd v Prešove. Cituje viacero rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove o vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej pokuty v Dodatkoch k zmluvám. S
poukazom na § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je žalobca povinný zdržať sa používaniu nekalej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Uvedené právoplatné
rozsudky Krajského súdu v Prešove predstavujú pre žalobcu zákonnú prekážku uplatnenú nárok na

neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň zákonnú prekážku pre súd priznať žalobcovi plnenie z
takejto absolútne neplatnej zmluvnej podmienky. K opakovanému a opätovnému uplatňovaniu nárokov
vyplývajúcich zo zmluvných klauzúl opakovane vyhlásených súdmi za neprijateľné cituje rozsudok
Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.4.2012 sp. zn. 6Co/91/2011. Vedľajší účastník si uplatnil náhradutrov súdneho konania. Na základe uvedeného navrhuje, aby súd žalobu zamietol a zaviazal nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

7. K tomuto sa vyjadril žalobca. K námietke premlčania uvádza, že má za to, že odstúpením od Zmluvy
o pripojení nevznikol medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia a preto nemôžeme
aplikovať § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka o dvojročnej premlčacej dobe. Účinky odstúpenia boli
dohodnuté inak ako v zákone. Zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia odstúpenia
od zmluvy druhej strane. Ak spoločnosť T-mobile uvedie v tomto svojom oznámení o odstúpení od

zmluvy neskorší deň, ku ktorému má zmluva na základe jej odstúpenia zaniknúť, zmluva zanikne až
k tomuto dňu. Momentom zrušenia a dňom zániku zmluvy je s poukazom na text Pokusu o zmier
zo dňa 31.5.2010 deň nasledujúci po poslednom dni lehoty poskytnutej na úhradu pohľadávky, t. j.
13.6.2010. Účinkom odstúpenia od zmluvy je jej zrušenie s účinkom do budúcna. Navrhovateľ od zmluvy
o pripojení odstúpil s účinnosťou ku dňu 13.8.2010. Uplatnené nároky sa premlčujú vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka. A to s poukazom na to, že nárok

navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby vznikol ešte pred odstúpením od zmluvy. Preto
neplatí dvojročná premlčacia doba ako v režime bezdôvodného obohatenia, ale všeobecná trojročná
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. K tomu cituje rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, podľa ktorého všetky záväzky vzniknuté zo zmlúv o pripojení (vrátane
zmluvných pokút) do momentu odstúpenia súd považuje za existujúce. Vzhľadom na povahu zmluvy

o pripojení nie je možné pri odstúpení od zmluvy považovať zmluvu za zrušenú od začiatku. Žalobca
doplnil svojim návrhom vyjadrenie, že v čase uzatvorenia Zmluvy o pripojení, zmluvná pokuta vo výške
47,80 eur zabezpečovala záväzok vo výške 238,08 eur. K dohodnutej zmluvnej pokute sa žalobca
vyjadril tak, že je zásadne vecou vzájomnej dohody strán, a to ako dojednanie samotnej zmluvnej pokuty,
tak aj jej výšky. Podľa zákona č. 610/2003 Z.z. bol navrhovateľ ako prevádzkovateľ verejnej elektronickej

komunikačnej siete povinný uzavrieť so záujemcom Zmluvu o pripojení. Na základe Dodatku k Zmluve
sa žalobca zaviazal po dobu 24 mesiacov poskytovať odporcovi balík služieb, ktoré si odporca vybral a
tomu zodpovedá záväzok odporcu hlavne riadne a včas platiť za poskytnuté služby. Navrhovateľ všetky
svoje povinnosti splnil bezo zvyšku. Odporca svoje povinnosti prestal plniť hneď od počiatku. Opätovne
cituje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/31/2012, podľa ktorého právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný
mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne
nižšej výške než je výška zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu možno považovať za primerane vysokú
sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje výšku zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia) ako aj
súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti (sankčná funkcia). Dojednaná zmluvná pokuta 47,80 eur je primeraná, pretože jej výška je
porovnateľná s výškou potenciálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy (238,08 eur) k tomu cituje
viacero rozsudkov súdov Slovenskej republiky, kde mali súdy dojednané zmluvné pokuty priznať v plnom
rozsahuprípadnevyužiťsvojemoderačnéprávo.Ktrovámvedľajšiehoúčastníkauvádza,ženemánárok
na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože v tomto prípade nejde o účelne vynaložené náklady na

bránenie práva. Poukazuje na § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého
má súd ex offo prihliadať na premlčanie uplatňovaného nároku. Preto vznesenie námietky premlčania
vedľajším účastníkom nemožno považovať za účelne vynaložené náklady na bránenie práva.

8. Podľa § 297 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd na

prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.

9. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

10. V danom prípade boli splnené podmienky podľa § 219 ods. 3 a § 297 CSP preto súd v danej
veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo
uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 11.9.2017.11. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä žalobou a jej prílohami, vyjadrením sporových strán, a
listinnými dôkazmi a to najmä: Zmluvou o pripojení č. 3678795 z 15.3.2010 a Dodatkom „Relax 60“ z

rovnakéhodátumu,Všeobecnýmipodmienkami,zálohovoufaktúrouč.XXXXXXXXXnasumu47,80eur,
faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, pokusom o zmier z 31.5.2010, priebehom
pripájaní a odpájaní v e-maile z 28.2.2013.

12. Súd v súlade s § 191 ods. 1 CSP zhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo a zistil tento skutkový stav:

13. Dňa 15.3.2010 na základe Zmluvy o pripojení z 15.3.2010 žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej
mobilné telekomunikačné služby. Dodatkom „Relax 60“ k tejto Zmluve si žalovaná dohodla balík služieb
so žalobcom s cenou 9,92 eur bez DPH mesačne. Zároveň sa týmto Dodatkom žalovaná zaviazala

zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti,
najmä riadne a včas platiť cenu poskytnutých služieb. Pre prípad porušenia zmluvných povinností a
odstúpenia od zmluvy bola v zmluve dojednaná zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur, ktorú by v takom
prípade bola žalovaná povinná uhradiť. Zálohovou faktúrou pod variabilným symbolom XXXXXXXXX
žalobca vyúčtoval žalovanej sumu 140,- eur za obdobie od 22.3.2010 do 21.4.2010. Táto faktúra

bola vyhotovená 27.3.2010 a splatná do 1.4.2010. Táto faktúra obsahuje upozornenie, že ak nebude
uhradená do dátumu splatnosti, žalobca bude nútený obmedziť prevádzku sim-karty, resp. mobilného
telefónu žalovanej. Zároveň v takom prípade odstúpi od Zmluvy. Za poskytnuté služby žalobca vystavil
žalovanej faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 61,70 eur splatnú 11.4.2010 a XXXXXXXXXX na sumu
434,64 eur splatnú 11.5.2010. Žalovaná tieto faktúry neuhradila. Pokusom o zmier - predsporovou

výzvou zo dňa 31.5.2010 žalobca vyzval žalovanú na úhradu týchto dvoch faktúr. Zároveň jej v tomto
pokuse o zmier oznámil, že ak do 12.6.2010 uvedené pohľadávky žalobcu neuhradí, tak počnúc
nasledujúcim dňom odstupuje od Zmluvy o pripojení, ukončí poskytovanie služieb a vyúčtuje dojednanú
zmluvnú pokutu. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila, preto žalobca faktúru č. XXXXXXXXXX splatnou
11.6.2010 žalovanej vyúčtoval zmluvnú pokutu v sume 47,80 eur.

14. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledovné právne normy:

15. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v práve a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, z ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

19. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.20. Podľa § 43 ods. 1 Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia: Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia: Zmluva o pripojení zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,
b) dohodou účastníkov zmluvy,
c) odstúpením od zmluvy,
d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

21. Podľa ods. 5 písm. b) citovaného ustanovenia podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

22. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

23. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu

takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

26. Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZOS“) Orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.28. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Podľa článku 4 ods. 1 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť

na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

31. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

32. Podľa článku 3 Práva a povinnosti Všeobecných podmienok poskytovanie elektronických
telekomunikačných služieb spoločnosti T-mobile, bodu 3.2. písm. db): Všeobecných podmienok

poskytovania služieb: Okrem ďalších práv uvedených vo všeobecných podmienkach Má spoločnosť T-
mobile právo najmä: Na zaplatenie zálohy ešte pred ukončením zúčtovacieho obdobia minimálne vo
výške mesačného poplatku za Službu, najmä ak Účastník vykázal v určitom období neprimerane vysoký
nárast využívania Služby.

33. Po aplikácii uvedených právnych noriem a zistený skutkový stav súd vec takto právne hodnotí:

34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, prípadne dodávateľ finančných, telekomunikačných,
či iných služieb, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ

nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje,
že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v prevahe povinností v neprospech
spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej
viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a

ponúkaný tovar a služby koná profesionálne v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá
sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník
zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných

podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Dodávateľ je povinný zdržať sa ich
používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

36. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).37. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona

o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

38. Ku dňu 13.6.2010 žalobca odstúpil od Zmluvy. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva
na začiatku zrušila a nastal právny režim bezdôvodného obohatenia. Podľa § 107 ods. 1 sa právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Vedľajší účastník
vzniesol námietku premlčania tohto nároku z uvedeného titulu. Okrem toho podľa § 5b ZOS je súd
povinný ex offo prihliadať na premlčanie nároku v spotrebiteľskom vzťahu. Celý žalobcom uplatnený
nárok je tak premlčaný.

39. Súd poukazuje na ďalšie nečestné praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky, z ktorých si žalobca
uplatnil svoj nárok.

40. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorú si nárokuje žalobca, táto je fixná a v nezmenenej výške
dohodnutá za akékoľvek porušenie povinnosti žalovaného. Takéto zmluvné dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi postavením žalobcu a žalovaným. Uvedené tézy sú podporené aj širokou
rozhodovacou praxou súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/31/2012 z
15.3.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/32/2012 z 15.3.2012, rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 3Co/26/2012 z 23.5.2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7Co/36/2012 z 21.6.2012).

41. Oveľa zarážajúcejšie je však opätovné uplatňovanie tohto nároku na súdoch v Slovenskej republike

aj po vydaní, resp. posúdení tohto nároku týmito, ale aj inými rozhodnutiami, kde bol tento nárok
posúdený ako vyplývajúci z neprijateľnej zmluvnej podmienky a preto neexistujúci. Žalobca tak opätovne
porušuje § 53a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je povinný zdržať sa používania podmienky v
zmluvách so všetkými spotrebiteľmi ak súd určil podmienku za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti. Na
toto opätovné porušovanie práva takýmto spôsobom bol žalobca upozornený okrem iného aj rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 zo dňa 24.4.2012. Súd sa s touto rozhodovacou praxou
stotožňuje a nevidí dôvod sa od nej odkloniť.

42. Súd považuje za nutné vyjadriť sa aj k neprijateľnosti takého konania žalobcu ako dodávateľa,
kedy vystavil žalovanej zálohovú faktúru a na jej základe napokon od Zmluvy odstúpil. Žalobca v

samotnej žalobe konštatuje, že vystavil žalobcovi zálohovú faktúru z dôvodu neprimerane vysokého
nárastu využívania služby zo strany žalovaného. Toto právo mu malo vyplývať z článku 3.2., písm. db)
Všeobecných podmienok poskytovania služieb (v žalobe je zrejme omylom uvedený článok 4.2.). Súd
takéto zmluvné dojednanie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku a z tohto dôvodu toto zmluvné
dojednaniepovažujezaneplatnézdôvoduneprijateľnosti,pretožetakétozmluvnédojednaniespôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a nerovnosť zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Žalobca ako dodávateľ vo Všeobecných podmienkach nedefinuje, čo považuje
zaneprimeranevysokýnárastvyužívaniaslužby,alenechávatonasvojejvoľnejúvahe,čoniejevsúlade
so spotrebiteľským právom a zároveň je to v rozpore s dobrými mravmi. Takéto zmluvné dojednanie
zo strany dodávateľa evokuje, ako by malo byť dohodnuté isté obmedzenie alebo limit využívaných

dát spotrebiteľom za zúčtovacie obdobie, hoci Zmluva ako ani Dodatok k nej takéto dojednanie nikde
neobsahuje. Zostáva tak na voľnej úvahe dodávateľa rozhodnúť o tom, čo je z jeho pohľadu neprimerane
vysokým nárastom využívania služby a na základe tejto voľnej úvahy mu dáva jednostranné právo
kedykoľvek počas zúčtovacieho obdobia požadovať úhradu za služby vopred, t. j. ešte pred dodaním
týchto služieb a v prípade neúhrady zo strany spotrebiteľa od zmluvy odstúpiť. Na základe využitia tejto

neprijateľnej zmluvnej podmienky napokon žalobca od zmluvy odstúpil po nezaplatení tejto zálohovej
faktúry žalovanou. Takémuto konaniu nemôže súd poskytnúť právnu ochranu.43. Za ďalšiu nečestnú praktiku dodávateľa súd považuje takmer mikroskopickú veľkosť písma, ktorú
dodávateľ v svojich formulárových zmluvách využil ako v samotnej Zmluve o pripojení, tak aj Dodatku k
nej a Všeobecných podmienkach poskytovania služieb. Takáto veľkosť písma, ktoré je možné prečítať

len s pomôckami na čítanie (lupa a pod.) u bežného spotrebiteľa môže evokovať nepodstatnosť takýchto
zmluvných dojednaní. Nárok uplatnený žalobcom sa však zakladá práve na dojednaniach uzatvorených
takouto veľkosťou písma.

44. Na základe uvedených skutočností súd uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu zamietol.

45. Podaním zo dňa 23.5.2013 vstúpil podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS. S účinnosťou od 1.7.2016 nadobudol účinnosť CSP, ktorý OSP nahradil. CSP už
pojem vedľajšieho účastníka nepozná. O pripustení vedľajšieho účastníka do tohto konania rozhodol
Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením 5C/116/2013 zo dňa 2.12.2015. Krajský súd v Prešove

uznesením sp. zn. 16Co/77/2016 zo dňa 8.12.2016, t. j. už po nadobudnutí účinnosti CSP toto uznesenie
potvrdil.

46. V zmysle zachovania právnej kontinuity podľa § 470 ods. 2 CSP v spojení s článkom 4 ods. 1
Základných princípov CSP má súd za to, že bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania subjektu,

ktorý do nadobudnutia účinnosti CSP 1.7.2016 v konaní vystupoval a konal ako vedľajší účastník -
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
6Cdo/181/2015 z 28.11.2016). Tento subjekt aktívne konal na podporu žalovanej a aj jeho pričinením
bola žalovaná v konaní plne úspešná. V súvislosti s tým mu v konaní vznikli účelne vynaložené trovy,
ktorých náhradu si v prípade úspechu v spore voči žalobcovi uplatnil. Preto mu súd podľa § 255 ods.

1 CSP s analogickým použitím článku 4 ods. 1 Základných princípov a § 470 ods. 2 CSP priznal voči
neúspešnému žalobcovi plnú náhradu trov konania.

47. O trovách sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v konaní plne
úspešná, avšak žiadne trovy konania si neuplatnila a ani jej žiadne v konaní nevznikli, preto jej ich súd

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.