Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 31, 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 14Er/551/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4306207865
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Muziková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4306207865.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, IČO:
35 776 005, proti povinnému: G. O., O.. XX.XX.XXXX, N. XXX/XX, F., o vymoženie uloženej povinnosti

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Štorekovi, exekútorský úrad

Nové Zámky, náhradu trov exekúcie vo výške 28,12 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený (v tom čase Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre,
IČO:00735809) podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného dopravného inšpektorátu Levice
číslo AA 1433946 zo dňa 12.10.2005, pre vymoženie sumy 33,19 eur. Súdny exekútor na základe návrhu

a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu Okresný súd Levice
dňa 13.06.2006 udelil - poverenie č. 5402 033713, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Súd zistil, že existuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie z úradnej povinnosti súdu. Došlo k

uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je
vedené exekučné konanie s poukazom na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
účinnom do 31.08.2008. Zároveň oprávnený podal dňa 14.06.2018 návrh na zastavenie exekúcie z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.4.2017, ak tento zákon v§
243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného do 31.3.2017 (ďalej Exekučný poriadok), ak

to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.7.Podľa§88ods.1zákonač.372/1990Zb.opriestupkochúčinnéhodo31.8.2008rozhodnutieouložení
pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

8. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka súd je povinný na zánik práva prihliadať, aj keď to dlžník
nenamietne.

9. Exekučným titulom vo veci je rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste (ďalej len blok na

pokutu), ktorým správny orgán rozhodol o vine a o tom, že za priestupok, ktorého sa obvinený (povinný)
dopustil porušením zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách a zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch sa mu ukladá sankcia - pokuta vo výške 33,19 eur (1000,- Sk), ktorú bol
povinný zaviazaný zaplatiť do 15 dní od uloženia. Zákon o priestupkoch obsahoval v tom čase (v čase
rozhodnutia správneho orgánu - vydania bloku na pokutu a začatia plynutia lehoty na plnenie) aj právnu
úpravu výkonu tohto rozhodnutia a to tak, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku

na náhradu škody a o náhrade trov konania bolo možné vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty
určenej na ich zaplatenie (§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008). Charakter lehoty
vyplývajúcej z citovaného zákonného ustanovenia bol prekluzívny, preto jej márnym uplynutím právo na
vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote 3-och rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať,
t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený,

pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne.

10.Lehotanavykonanieexekučnéhotituluvtejtovecizačalavzmysle§88ods.1zákonaopriestupkoch
účinného do 31.8.2008 plynúť od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie uloženej pokuty. Z bloku na
pokutu vyplýva, že pokuta bola povinnému uložená dňa 12.10.2005, zaplatiť ju mal do 15 dní, t. j. do

26.10.2005. Vykonateľnosť nadobudol exekučný titul dňa 27.10.2005. Trojročná lehota, v ktorej bolo
možné rozhodnutie vykonať, sa potom skončila dňom 27.10.2008.

11. S účinnosťou od 1.9.2008 došlo zákonom č. 298/2008 Z. z. k zmene právnej úpravy ustanovenia
§ 88 zákona o priestupkoch tým, že prvý odsek tohto ustanovenia bol vypustený bez toho, aby

bolo prechodnými ustanoveniami upravené posudzovanie prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred
uvedeným dňom. Z obsahu dôvodovej správy k tejto novele možno vyvodiť záver, že vypustením prvého
odseku § 88 zákona o priestupkoch sa právna úprava výkonu rozhodnutí na peňažné plnenia dostala do
súladu s právnou úpravu v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní upravujúcou lehotu na nariadenie
výkonu rozhodnutia (§ 71 ods. 3), pretože nie je vecný dôvod, aby vymáhanie pokút za priestupky bolo

iné, ako vymáhanie iných pokút.

12. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik,
zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, posudzovať podľa práva
platného v čase, v ktorom k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady

platí pre oblasť práva verejného, ale aj pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch
upravujúcichprávosúkromnénemôžeprávnanormapôsobiťspätne,pokiaľvzákonejejspätnáúčinnosť
nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej
účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava
upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje,

že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa
teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia
vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta
nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.

13. Ak sa teda právna úprava zmení v čase, keď už lehota na vykonanie rozhodnutia začala plynúť, môže
sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje(vo
svojich prechodných ustanoveniach) alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup by mal za
následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecnej platnej zásade trestania upravenej v čl. 50
ods. 6 Ústavy SR. Aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8 Sžo 147/2008 uviedol, že ak

správne delikty patria do kategórie trestných obvinení v zmysle čl. 6 ods. 1 prvá veta dohovoru, treba,
aby aj súd prihliadol k zániku zodpovednosti za správny delikt z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu
na skutočnosť, či zánik zodpovednosti za správny delikt v podanej žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného alebo v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku žalobca namietal. Vtomtoprípadezákonč.298/2008Z.z.,ktorýmbolsúčinnosťouod1.9.2008zrušenýods.1§-u88zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto
sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí podľa nej aj dokončiť.

14. Uvedené závery podľa názoru exekučného súdu vyplývajú aj zo stanoviska správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02 (číslo judikátu 21/2003), aj keď sa týka plynutia
premlčacích lehôt pri vymáhaní sankcií uložených podľa predpisov o sociálnom zabezpečení: „... právo
Sociálnej poisťovne vymáhať poplatok za nesplnenie ohlasovacej povinnosti, pokuty a penále podľa

predpisov o sociálnom zabezpečení sa premlčuje v lehotách, vyplývajúcich z právneho predpisu,
platného v čase, kedy jej právo vzniklo, pokiaľ úprava premlčacích lehôt nie je podľa nového právneho
predpisu pre účastníka výhodnejšia.“

15. Uvedené závery tiež vyplývajú z rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu
Českej republiky, podľa ktorých: „Ak sa spájajú otázky významné pre exekúciu správneho rozhodnutia s

predpisom, na základe ktorého bol vydaný (pričom rozhodné je znenie predpisu účinné v dobe vydania
rozhodnutia), je potrebné tiež lehotu, do uplynutia ktorej možno rozhodnutie vykonať ako vlastnosť
exekučného titulu, posudzovať podľa týchto predpisov (uznesenie NS ČR 20 Cdo 1802/2007 zo dňa
30.10.2008, uznesenie NS ČR20Cdo 43/2010 zo dňa 15.11.2011). „Vzhľadom na absenciu prechodných
ustanovení všeobecné súdy postupovali podľa základného pravidla o časovej pôsobnosti právnych

noriem, ktoré zásadne nepôsobia naspäť. Lehotu, do ktorej je možné rozhodnutie vykonať, ako vlastnosť
exekučného titulu, bolo preto správne posúdiť podľa právneho predpisu, podľa ktorého bolo vykonávané
rozhodnutie vydané (uznesenie ÚS ČR II. ÚS 3391/11 zo dňa 15.11.2011).

16. Podľa názoru prof. Mareka Števčeka (Bulletin SAK 3/2015 - O temporalite procesných noriem, malé

praktikum z teórie práva) „princípom právnej úpravy má však byť vždy princíp aretroaktivity právnych
noriem, avšak len v zmysle neprípustnosti tzv. „pravej“ retroaktivity. Mnohé zmätky totiž vyvoláva
práve pretrvávajúca dichotómia vnímania retroaktivity na pravú a nepravú. Jej korene možno nájsť
už u Savignyho, no jednoznačne sa prikláňame k pomerne smelým a stojaté vody nazerania na túto
koncepciu rozčerujúcim názorom, ktoré toto rozlišovanie odmietajú. Retroaktivita môže byť len jedna,

nepripúšťajúca žiadne prívlastky. Ide o vyjadrenie zásady lex retro non agit, teda, že zákon nepôsobí
(nemá pôsobiť) spätne -čiže princíp aretroaktivity alebo zákazu retroaktivity. Porušenie tohto princípu
znamená, že právna norma reguluje spoločenské vzťahy spätne, teda, že mení obsah práv a povinností
svojichadresátovspätnedočasu,kedysamanebolaúčinná,čímporušujepožiadavkunaúpravuobsahu
právnych vzťahov len do budúcnosti. Jedine tento stav je stavom retroaktívnym. Nič iné. Vo všeobecnosti

možno konštatovať, že ústavný zákaz retroaktivity môže mať povahu absolútnu alebo relatívnu, a v
rámci tohto delenia aj povahu explicitnú alebo implicitnú - Prusák v citovanej práci hovorí v slovenských
podmienkach o existencii explicitného relatívneho zákazu retroaktivity, a implicitného absolútneho
zákazu retroaktivity v Ústave SR. Jednoduchou tézou je, že intertemporalita hmotnoprávnych noriem
je so železnou pravidelnosťou posudzovaná podľa pravidiel „nepravej“ retroaktivity - pre denotát tohto

pojmu budeme používať priliehavejší, i keď ťažkopádnejší výraz princíp okamžitej účinnosti. Pojmovým
znakomtohtoprincípujepritomskutočnosť,ženasegmentyminulýchprávnychdejovsapriposudzovaní
ich aprobácie použije skoršia, zrušená právna úprava. Právna norma tak reguluje už existujúce vzťahy
do budúcnosti, ale isté právne stavy, úkony a udalosti, alebo ich parciálne prvky sa posudzujú naďalej
podľa skoršej (zrušenej a neúčinnej) právnej úpravy.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že v Zákone o priestupkoch chýbajú prechodné
ustanovenia k problematike zrušeného § 88 ods. 1, nemožno na vzťahy vzniknuté do 31.08.2008
aplikovaťnovúprávnuúpravu,nakoľkobybolporušenýústavnýprincípzákazuretroaktivityajepotrebné

aplikovať na spomenuté vzťahy zrušenú právnu úpravu s poukazom aj nato, že preklúzia je inštitút
hmotného práva a nemožno v danom prípade aplikovať zásady typické pre právo procesné akými sú
princíp okamžitej aplikability procesných noriem dopĺňaný pravidlom zachovania účinkov procesných
úkonov, nazývaný tiež princíp justifikácie účinkov procesných úkonov. (bližšie pozri prof. Marek Števček
Bulletin SAK 3/2015).

18. Okrem vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku), ktorej
účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia prekluzívnej lehoty, obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej jesituácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods.1
zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008.

19. Súd exekúciu zastaví, ak zistí, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Neúčinnosť exekučného
titulu je jedným z dôvodov, pre ktorý musí byť exekúcia zastavená. Keďže exekučný titul vo veci sa stal
v priebehu exekúcie neúčinným v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na jeho vykonanie (vymoženie
povinnosti uloženej exekučným titulom), súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) EP a § 58 ods. 1 EP
zastavil.

20. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

21. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

22. Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a
exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

23. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

24. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol podľa § 9a ods. 1 EP, § 200 ods. 5 EP a
262 ods. 1 CSP tak, že povinný je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie. Súdny
exekútor vykonal vo veci exekučnú činnosť, za ktorú mu patria trovy exekúcie. Trovy exekúcie hradí
podľa § 197 ods. 1 EP povinný. Oprávnený môže byť zaviazaný zaplatiť náhradu trov exekúcie iba v

prípade, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie(§
203 ods. 2 prvá veta EP), ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 EP) a v
prípade, že k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením (§ 203 ods. 1 EP). Exekúcia bola zastavená
z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z tohto
dôvodu nemožno považovať za zastavenie zavinením oprávneného. Exekúcia teda nebola zastavená

z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, že na majetok povinného bol
vyhlásený konkurz a ani zavinením oprávneného, preto bolo rozhodnuté, že zaplatiť náhradu trov
exekúcie súdnemu exekútorovi bol zaviazaný povinný (§ 197 ods. 1 EP).

25. Pokiaľ ide o paušálnu odmenu táto sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) a § 15 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008
Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnosť do 30.04.2008, priznáva za taxatívne vymenované úkony exekučnej
činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur. V tejto časti súd priznal
súdnemu exekútorovi odmenu za:

- získanie poverenia..........................................................3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie.............................3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie....................3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu........................................3,32 eur

- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného....................6,64 eur

26. Pokiaľ ide o časovú odmenu táto sa podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznáva
podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm.

a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu
jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. V tejto časti súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za
žiadny úkon, nakoľko súdny exekútor si uplatnil časovú odmenu za vyhotovenie žiadosti o udelenie
poverenia a za prevzatie návrhu na výkon exekúcie. Čo sa týka týchto úkonov, je potrebné uviesť, ževšetky čiastkové úkony smerujúce k získaniu poverenia, je potrebné subsumovať pod úkon získanie
poverenia odmeňovaný paušálnou sumou, pričom súd uvádza, že súd už priznal súdnemu exekútorovi
za tento úkon paušálnu odmenu a keby súd pristúpil aj k časovej odmene za tento úkon, išlo by o

duplicitné a najmä bezdôvodné priznanie časovej aj paušálnej odmeny. Uvedené analogicky platí aj vo
vzťahu k vyhotoveniu upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko súd už priznal za tento úkon paušálnu
odmenu.

27. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov tie sa podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznávajú súdnemu

exekútorovi popri odmene aj za výdavky účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky. V tejto časti súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za:

- poštovné.............................................................3,51 eur

28. Z uvedeného vyplýva, že trovy exekučnej činnosti potrebné na účelné vymáhanie nároku predstavujú
spolu 28,12 eur vrátane 20% DPH, ktoré povinný zaplatí súdnemu exekútorovi.

29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie.

Odvolanie možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice, v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.

V Leviciach, dňa 31.08.2018