Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Monday, May 6, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/219/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216049
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118216049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu C. Y., T.. XX.X.XXXX,

H. J. X, XXX XX C., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66,
Svidník,protižalovanémuBENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlomVajnorská100/A,83104Bratislava,
IČO: 47 967 692, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o.,
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, o vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 3.001,40 eura a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3001,40 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3001,40 eura od 9.12.2018 do zaplatenia, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 7693356506 zo dňa 11.12.2006,
v Obchodných podmienkach článku 4 Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod
4.6 v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Poštovej banky započítavajú bez ohľadu na to, na
aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) úrok
z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 19.11.2018 voči žalovanému domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 3.001,40 eura a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Svoju
žalobu odôvodnil tým, že s právnym predchodcom žalovaného, Poštovou bankou, a.s., uzatvoril dňa
11.12.2016, Zmluvu o úvere, č. 7693356506, (ďalej aj ako „úverová zmluva“). Poštová banka, a.s.
postúpila pohľadávku z úverovej zmluvy na BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, ktorá následne

postúpila predmetnú pohľadávku na PRO CIVITAS s.r.o. S účinnosťou od 9.8.2017 spol. PRO CIVITAS
s.r.o. zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom jej právnym nástupcom sa stal žalovaný. Predmetom zmluvy
bolo poskytnutie úveru vo výške 50 000,- Sk/1 659,70 eura, ktorý mal žalovanému zaplatiť v 60
mesačných splátkach vo výške 1 385,- Sk/45,97 eura, s RPMN vo výške 20,73 %. Vzhľadom na
skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len ZoSÚ). - sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť (§ 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ), adresu
predávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť(§4ods.2písm.e/ZoSÚ),
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročnýa bez poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. g/ ZoSÚ). Zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o výške RPMN,
ktorý je v zmluve uvedený vo výške 20,73%. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN.
Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 24,53%. Tak podstatný rozdiel vo výške

RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. V zmluve je tiež uvedená nesprávne celková výška
nákladov 28 291,79 Sk. Celková výška nákladov predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú má spotrebiteľ
na úver skutočne zaplatiť (výška mesačnej splátky x počet splátok), čo predstavuje v danom prípade
sumu 83 100,-- Sk (1 385,-- Sk x 60) a výškou poskytnutého úveru (50 000,-- Sk). Skutočná celková
výška nákladov je preto správne 33 100,- Sk (83 100,- Sk - 50 000,-- Sk = 33 100,- Sk). Podľa § 4

ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami,
t.j. 4 661,10 eura a výškou úveru 1 659,70 eura, teda 3 001,40 eura. O tom, že sa právny predchodca
žalovaného na jeho úkor bezdôvodne obohatil, dozvedel od združenia, o čom predložil prehlásenie,
zo dňa 6.11.2018. Ďalej uviedol, že Zmluva o úvere č. obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, v
Obchodných podmienkach, v článku 4. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod

4.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke PB započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky
bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania
(3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanému ako
dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a bez
ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobcom a žalovaným,

pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému postupovať v tomto
smere nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva pre žalobcu netransparentné. Uvedená
zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou
(§ 53 ods. 1 OZ). Na podporu tvrdení poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 20.9.2011,

sp. zn. 6Co/39/2011

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o výpočet
RPMN, tak žaloba si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet
mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet

však nie je v žiadnom prípade správny. Pôvodný veriteľ pred poslednou celou splátkou zasiela dlžníkovi
informáciu o výške poslednej splátky, čiže v tomto prípade je výške poslednej splátky 1.237,78 Sk, tak
banka zašle pred jej splatnosťou dlžníkovi list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu
oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený
na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalobca si v žiadosti má možnosť zvoliť výšku úveru ako

aj dobu splácania úveru v rokoch a tiež z dôvodu, že výška mesačnej splátku je zaokrúhľovaná na celé
eurá. Pokiaľ ide o žalobcov výpočet RPMN žalovaný poukázal na to, že Zmluva o úvere bola uzatvorená
dňa 11.12.2006 a taktiež poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 8C/304/2015.
Pokiaľ ide o údaj o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto žalovaný
poukázal na Rozsudok SÚDNEHO DVORA zo dňa 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, uznesenie

Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2017, sp. zn.: 16Co/208/2017. Súdny dvor dospel k záveru, že nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Na základe vyššie uvedeného má
žalovaný za to, že zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že
zmluva o úvere neobsahuje matematicky spočítanú celkovú čiastku úveru ako aj výšku, počet a termíny
splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto

údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v
danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Pokiaľ ide o uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti žalovaný
poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov zo dňa 3.9.2018, sp. zn. 7Csp/5/2018. Pokiaľ ide o
neuvedenie zmluvného úroku v zmluve poukázal na Rozsudok SÚDNEHO DVORA zo dňa 9. novembra
2016, sp. zn. C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný

dokument. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky
ako aj na Sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky, a.s.. Žalovaný predložil Oznámenie,
ktorým pôvodný veriteľ oznamoval výšku úrokovej sadzby, ktorá bola relevantná pre tento úver, pričom v
danom oznámení je úroková sadzba uvedená v rozmedzí 7,5% - 23%. Pôvodný veriteľ úročil daný úverúrokovou sadzbou vo výške 19%, pričom tento údaj je zrejmý z listiny aktuálny stav úveru. Nakoniec
žalovaný vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku tak žalovaný
uviedol, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti takejto zmluvnej

podmienky, pretože takéto rozhodnutie mu nebude nijakým spôsobom užitočné. Pritom poukázal na
Rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/531/2015. Zároveň žalovaný vo vzťahu k určeniu
neprijateľnosti zmluvnej podmienky namieta pasívnu vecnú legitimáciu na strane žalovaného a ma za
to, že s pôvodným veriteľom, Poštovou bankou, a. s. tvoria nerozlučné spoločenstvo. Žalovaný nebol
strojcom zmluvných podmienok, obchodných podmienok alebo všeobecných obchodných podmienok.

Všetky tieto dokumenty boli koncipované pôvodným veriteľom Poštovou bankou, a. s., pričom má za
to, že vo väzbe na akúkoľvek neprijateľnosť zmluvných podmienok by mal žalovaný tvoriť nerozlučné
spoločenstvo s pôvodným veriteľom, Poštovou bankou, a. s., v zmysle ust. § 77 CSP.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, listinnými dôkazmi a to Prehlásením na č.l.
6, Aktuálnym stavom pohľadávky na č.l. 7, Prehľadom úhrad na č.l. 8-9, Výpočtom RPMN pre

spotrebiteľský úver na č.l. 10, Zmluvou o úvere na č.l. 11, Zmluvou o úvere na č.l. 12, Vyjadrením
žalovaného na č.l. 23-27, Kalkulačkou pre výpočet RPMN na č.l. 27, Úrokovými sadzbami na č.l. 28,
Aktuálnym stavom úveru na č.l. 28-29, Vyjadrením k výzve na č.l. 38, Aktuálnym stavom úveru na č.l.
39-40 a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca a právny predchodca žalovaného uzavreli dňa 7.12.2006 Zmluvu o úvere č. 7693356506, na
základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 50 000,- Sk/1 659,70
eura,ktorýmalžalobcaprávnemupredchodcovižalovanéhozaplatiťv60mesačnýchsplátkachvovýške
1 385,- Sk/45,97 eura. RPMN je v zmluve uvedená vo výške 20,73%.

5. Z prehlásenia združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vyplýva, že na združenie sa obrátil
žalobca so žiadosťou, že potrebuje poradiť s úverom, ktorý mu poskytla Poštová banka, a.s.. Informovali
ho pri osobnom stretnutí dňa 21.6.2018, že zmluva obsahuje bezúročná a bez poplatkov a obsahuje
neprijateľné zmluvne podmienky.

6. Podľa vyjadrenia žalovaného po postúpení pohľadávky uhradil žalobca celkovo sumu 3.349,92 eura.
Podľa listiny aktuálny stav úveru uhradil žalobca právnemu predchodcovi žalovaného sumu 1.092,25
eura (32.905,- SK) + 218,93 eura. Spolu žalobca na úver poukázal úhrady vo výške 4.661,10 eura.

7. Žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že mu bolo poradené, aby si nechal preskúmať zmluvy. Navštívil

centrum a následne splnomocnil aj JUDr. Šafranka. Tam okrem tejto zmluvy odniesol aj ostatné zmluvy.
Nie je právnik tak sa do toho nerozumie. V centre mu povedali, že zmluvy sú neplatné a podajú žaloby.

8. Zistený skutkový stav súd právne posúdil

9. Podľa § 52 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj ako
„OZ“),spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenév
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods.1,4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.12. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej aj ako „ZoSÚ“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou

povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom
ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

13. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

14. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere, musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

17. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať aj
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

18. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

20. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

21. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v priebehu
konania vzniesol námietku premlčania, a preto sa súd v prvom rade zaoberal vznesenom námietkou
premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby.Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej
veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na

premlčanie aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k
bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel

alebo nie. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobcu a prehlásenia združenia na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS súd zistil, že žalobca sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až
v mesiaci jún 2018, kedy žalobca predložil združeniu zmluvy a po posúdení ktorých ho informovali,
že podľa ich názoru sú zmluvami bezúročnými a bez poplatkov. Pre začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, preukázateľná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia,
čo v danom prípade nastalo v mesiaci jún 2018. Ak žalovaný nepreukázal, že sa žalobca dozvedel

o prípadnom bezdôvodnom obohatení skôr, súd vychádzal z predloženého prehlásenia združenia
na ochranu občana HOOS. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.11.2018, t.j. v 2 ročnej subjektívnej
premlčacej dobe. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak je povinnosťou právneho predchodcu
žalovaného ako banky poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Neuvedenie úroku a poplatkov v zmysle ZoSÚ nemožno hodnotiť

inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Súd v danom
prípade poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.5.2018, č.k. 7Co/33/2018 -
117, ktorý uviedol: „Ak právny predchodca žalovaného, ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom
trhu, ktorého predmetom činnosti bolo poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom inkasuje úrok alebo
poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedené, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako

konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť aby dodávateľ nemal
vedomosť o tom, čo môže spôsobiť neuvedeným úroku alebo poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený“. V danom prípade je teda 10 ročná
objektívna premlčacia doba. Žalobca prvý krát preplatil istinu úhradou dňa 8.10.2015, a preto nasledujúci

deň začala plynúť premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.11.2018, t.j. v 10 ročnej
premlčacej dobe. Nárok žalobcu teda nie je premlčaný.

22. Súd sa následne zaoberal vecou samou.

23. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a
právny predchodca žalovaného v postavení dodávateľa, preto uvedený právny vzťah je v režime
spotrebiteľského práva.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom bola uzatvorená
Zmluva, na základe ktorej právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 50 000,-
Sk/1 659,70 eura, ktorý mal žalobca právnemu predchodcovi žalovaného zaplatiť v 60 mesačných
splátkach vo výške 1 385,- Sk/45,97 eura. Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu túto Zmluvu súd podrobil

kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy.
Po preskúmaní predmetnej Zmluvy súd zistil, že Zmluva neobsahuje údaj o úrokoch a poplatkoch, a
preto žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného, úroky a poplatky nemohol od žalobcu v zmysle
§ 4 ods. 5 ZoSÚ požadovať.

25. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nenamietal, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70
eura, pričom právnemu predchodca žalovaného a žalovanému žalobca uhradil celkovo sumu 4.661,10
eura, a preto táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Vzhľadom na to, že Zmluva neobsahuje
údaj o úrokoch a poplatkoch, žalovaný sa na úkon žalobcu obohatil, a preto je povinný toto bezdôvodné
obohatenie vydať. A preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.001,40 eura.

26.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.27. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto

prípade žalovaný, podľa § 563 Občianskeho zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho
veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie
žaloby, a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Žalobca si uplatnil zákonný úrok o
omeškania od druhého dňa po doručení žaloby, a preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.001,40 eura od 9.12.2018 do zaplatenia.

29. Námietku žalovaného, že oznámenie, ktorým pôvodný veriteľ oznamoval výšku úrokovej sadzby,
ktorábolarelevantnápretentoúver,bolasúčasťouzmluvy,pričomvdanomoznámeníjeúrokovásadzba
uvedená v rozmedzí 7,5% - 23% a pôvodný veriteľ úročil daný úver úrokovou sadzbou vo výške 19%,
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zákon v tom čase účinný striktne, jasne, zrozumiteľne a bez pochýb
vyžadoval, aby boli v zmluve uvedené úroky a poplatky, pričom ich neuvedenie malo za následok,

že veriteľ ich nemohol od dlžníka požadovať. Pre spotrebiteľa sú úrok a poplatky dôležitým údajom
z hľadiska jeho vedomostí o nákladovosti úveru. Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste
požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť týchto údajov. V predmetnom oznámení je úroková sadzba
uvedená v rozmedzí 7,5% - 23%, pričom súd má za to, že takto vymedzená úroková sadzba nie je
dostačujúca a nepodáva jasnú informáciu o výške úrokovej sadzby priamo v zmluve o spotrebiteľskom

úvere, keďže nie je zrejmé, z akého dôvodu právny predchodca žalovaného úročil úver práve úrokovou
sadzbou 19%.

30. Pokiaľ ide o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky tak súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým
právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky a vychádzajúc z ustanovení zákona č.

250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý
právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na jej určení, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý
právny záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie
uvedených zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.10.2017, sp. zn. 18Co/120/2017,
ktorý pripustil, že spotrebiteľ sa má možnosť domáhať určenia neprijateľnej podmienky. Taktiež podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2017, sp. zn. 6 Ndc 20/2016 právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami

inter partes. A nakoniec podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského
sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná.

31. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)

domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich
neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou
v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom
domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má
podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5

zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý
právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).

32. Súd následne skúmal, či napadnutá zmluvná podmienka je neprijateľná. Súdny dvor v bode
68 rozsudku C-415/11 uviedol: „Ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, pri

otázke, či podmienka spôsobuje „značnú nerovnováhu“ v právach a povinnostiach strán vyplývajúcich
zo zmluvy na škodu spotrebiteľa, treba predovšetkým zohľadniť právne predpisy uplatňované vo
vnútroštátnom práve v prípade absencie dohody medzi zmluvnými stranami v tomto zmysle. Na základe
takejto porovnávacej analýzy môže vnútroštátny súd posúdiť, či a prípadne do akej miery je právnepostavenie spotrebiteľa vyplývajúce zo zmluvy nevýhodnejšie než právne postavenie zakotvené v
platnom vnútroštátnom práve. Okrem toho sa zdá, že na tieto účely je relevantné preskúmať právne
postavenie uvedeného spotrebiteľa z hľadiska prostriedkov, ktoré má podľa vnútroštátnej právnej

úpravy k dispozícii na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok. Pokiaľ ide otázku, za akých
okolností dôjde k takejto nerovnováhe „napriek požiadavke dôvery“, treba konštatovať vzhľadom na
šestnáste odôvodnenie a ako v podstate uviedla aj generálna advokátka v bode 74 svojich návrhov,
že, vnútroštátny súd má na tento účel preveriť, či predajca alebo dodávateľ, ktorí zaobchádza so
spotrebiteľom čestne a rovnocenne, mohol rozumne očakávať, že by tento spotrebiteľ súhlasil s takouto

podmienkou po individuálnom dojednaní.“ Podľa § 566 ods. OZ, pri čiastočnom plnení peňažného
dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Naproti
tomu napadnuté zmluvné ustanovenia poskytujú žalovanému (právnemu predchodcovi žalovaného) ako
dodávateľovi úveru možnosť započítavať platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a to bez
ohľadu na vôľu žalobcu. Je teda nepochybné, že toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah
medzi žalobcom a žalovaným (právnym predchodcom) a dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa.

Navyše žalovaný sa k napadnutým zmluvným podmienkam vôbec nevyjadril.

33. Súd preto zmluvnú podmienka uvedenú v Zmluve o úvere č. 7693356506 zo dňa 11.12.2006 v
Obchodných podmienkach článku 4 Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod
4.6 v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Poštovej banky započítavajú bez ohľadu na to, na

aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka, (2) úrok
z omeškania, (3) úrok z úveru, (4) splátka istiny úveru.“ vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienky.

34. Súd sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného o nedostatku je pasívnej vecnej legitimácie. V konaní
nebolo sporné, že Poštová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku voči žalobcovi na žalovaného a tým

žalovaný nadobudol nielen práva spojené s pohľadávku, ale aj povinnosti.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol
úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% O

výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola tvrdená a v zmysle § 257
CSP ani zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné

náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe
a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).