Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213137
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213137.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady

majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 165,96 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/652/2004 (súdnym exekútorom pod č. EX
1890/2004) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom
čase.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 24.09.2014 č.k. 10C/130/2012-76 tak, že návrh zamietol
a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu Krajský
súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 22.01.2016 č.k. 2Co/36/2015-140 zrušil napadnutý rozsudok
a vec vrátil na ďalšie konanie v podstate z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a tiež pre
nedostatočné odôvodnenie rozsudku.

Po vrátení veci tunajší súd na pojednávaní dňa 31.03.2016 prejednal vec v neprítomnosti riadne

predvolaných sporových strán s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“),keďprávnemuzástupcovižalobcuakoajžalovanejbolopredvolaniedoručenédňa07.03.2016.
Žalobca cestou právneho zástupcu dňa 24.03.2016 požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že
sa nemohol pripraviť na pojednávanie, lebo mu nebola oznámená jeho spisová značka, pod ktorou
si eviduje žalobu v tejto prejednávanej veci, čím nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu na
pojednávanie. Súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania (čo súd
právnemuzástupcovižalobcuajelektronickýmiprostriedkamioznámildňa30.03.2016),nakoľkožalobca

vedel o pojednávaní od 07.03.2016 a odročiť pojednávanie žiadal 24.03.2016. Pred týmto dňom žiadna
žiadosť o oznámenie jeho spisovej značky súdu doručená nebola a túto značku mu súd tiež vyššie
uvedeným spôsobom oznámil. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedodržanie 5-dňovej lehoty podľa §
115 ods. 2 O.s.p., táto dodržaná bola, nakoľko predvolanie bolo doručené dňa 07.03.2016 a je lenzáležitosťou žalobcu ako si eviduje jednotlivé žaloby, keď v predvolaní mal riadne uvedené, že je
predvolaný vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 10C/130/2012 (pritom pokiaľ mu bolo doručené predvolanie
ešte na pojednávanie dňa 24.09.2014, či rozsudok z rovnakého dňa, ani raz nenamietal, že „nevie“ o

akú vec sa jedná).

Žalovaná ešte v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.07.2014 požadovala žalobu zamietnuť.
Z procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené
nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie

nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (resp. podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom do 31.12.2012). Nakoľko žalobca
neposkytolanisúčinnosťpotrebnúnapredbežnéprerokovanienárokovMinisterstvomspravodlivostiSR,
nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci samotnej žalovaná popierala, že
by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Paušálne náklady

na pohľadávku subjektívne vyčíslené žalobcom nie sú škodou a jej vznik žalobca ani nijak nepreukázal.
Rovnako mu nevznikol ani nárok na náhradu nemajetkovej ujmy lebo jej poskytovanie je individuálne v
každom prípade. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a žalobca nepreukázal vznik škody
(resp. nemajetkovej ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi existovať ani vzťah príčiny a následku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.
11Er/652/2004 a zistil nasledovné:

Tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.04.2004, ktorým žiadal

vymôcť čiastku 7.140,- Sk s príslušenstvom a na podklade notárskej zápisnice č. N 633/2004, NZ
12848/2004 spísanej dňa 15.02.2004 notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom, poveril dňa 26.05.2004
menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnej
G. Š.. Dňa 02.11.2009 doručil žalobca súdu návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby
bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 16.11.2009 tunajší súd

vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, aby v lehote 7 dní vyčíslil trovy exekúcie a predložil
svoj exekútorský spis. Exekútor požadované zaslal dňa 11.01.2010, pričom následne tunajší súd
uznesením zo dňa 28.01.2010, č.k. 11Er/652/2004-18 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. V odôvodnení
uznesenia súd uviedol, že nerozhodoval o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, lebo
v prípade zastavenia exekúcie by zmena súdneho exekútora bola neúčelná. Voči uzneseniu podal

odvolanie žalobca dňa 25.03.2010 požadujúc jeho zrušenie. Uznesením zo dňa 22.09.2010, č.k.
15CoE/239/2010-35 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnuté uznesenie potvrdil,
v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2010. Následne tunajší súd uznesením zo dňa
09.11.2010 č.k. 11Er/652/2004-41 exekúciu zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Aj voči tomuto
uzneseniu sa žalobca odvolal a to dňa 06.12.2010, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo

dňa 28.04.2011 č.k. 15CoE/80/2011-52 napadnuté uznesenie potvrdil.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva

v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné

posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu

žalobcunavykonanieexekúcieanotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulubolotunajšímsúdomvedené
exekučné konanie pod sp. zn. 11Er/652/2004. Súd dňa 26.05.2004 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Jozefa Ďuricu a žalobca ako oprávnený dňa 02.11.2009 požiadal o zmenu exekútora. V
tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Vdanomprípadetunajšísúdakoexekučnýsúdsícenerozhodolozmenesúdnehoexekútora,avšakjeho
postup bol plne opodstatneným, pokiaľ uznesením zo dňa 28.01.2010 vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a v celom rozsahu ju následne zastavil uznesením zo dňa 09.11.2010 z dôvodu, že existovali okolnosti,
ktoré bránili vykonaniu exekúcie a pre ktoré bolo potrebné exekúciu zastaviť. Existenciu takýchto
okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na odvolanie žalobcu obe napadnuté uznesenia potvrdil. V
tomto prípade by bolo v rozpore s logickým procesným postupom, aby na jednej strane najskôr exekučný
súd rozhodol na návrh žalobcu o zmene súdneho exekútora a následne bez potreby vykonávania

akýchkoľvek ďalších úkonov by exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Išlo by výlučne o
samoúčelný postup, teda len o rozhodnutie pre rozhodnutie bez akéhokoľvek praktického významu.

Ešte je potrebné dodať, že zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva

každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyprihliadasícenalehoty,ktorésú
uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za

porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na
jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,
na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu,
ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomrealizácieširšiehozákladnéhopráva-právanaspravodlivýproces,

ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v
príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto
zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno
stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán

dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o zmene
súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných
na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu

poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora utrpel konkrétne vyčísliteľnú
a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by bolo namieste odškodniťv peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza
skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené (a ničím
neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou informačného systému v sume

70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke 40,- Eur, na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie majetkového stavu poškodeného v

porovnanísjehomajetkovýmstavompredškodnouudalosťou.Pretoprináhradeskutočnejškodymožno
kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti.
Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom
na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na
všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu). Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani

nijakobližšienevysvetlilakopaušálnenákladynasprávupohľadávkyvočipovinnejsúvisiasnesprávnym
úradným postupom súdu, keď exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ako už bolo
uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah
príčiny a následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu
pohľadávky by žalobca mal i v prípade, ak by exekučný súd formálne o zmene súdneho exekútora

rozhodol.

Vovzťahukpožadovanejnáhradenemajetkovejujmyžalobcatiežnijakonepreukázalžiadennepriaznivý
dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnej (riziko

zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no
nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučného
súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol.

Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa
25.09.2012naMinisterstvospravodlivostiSRpísomnúžiadosťpodľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.

o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov
do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona),
keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako

účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§

205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.