Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613206931
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8613206931.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu A. S. W., W.., so sídlom V. 5, XXX XX O., H. XX XXX
XXX, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843,
proti žalovanému J. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W.. Z. XXX/XX, XXX XX Svidník, za účasti vedľajšieho
účastníka 1/ Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, 909 01 Skalica, IČO
42 264 154, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky

Grob,2/ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,sosídlomNám.Legionárov5,08001Prešov,
IČO 42 176 778, právneho zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 8 902,80 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Svidník, č.k. 5C 413/2013-91 zo dňa 19.9.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalovanému nepriznal náhradu trov
konania a vyslovil, že žalobca nemá právo na ich náhradu. Žalobcu zaviazal zaplatiť prvému vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania v sume 261,86 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa
Kempu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcu zaviazal zaplatiť druhému vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania v sume 314,22 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ku dňu postúpenia pohľadávky voči žalovanému medzi postupcom
Slovenskou sporiteľnou, a.s. a žalobcom ako postupníkom bol žalovaný už cca 3 roky a 5 mesiacov
v omeškaní. Tým považoval celý nárok žalobcu za premlčaný, keďže uplynula všeobecná trojročná
premlčacia doba, pretože žaloba bola podaná na súd dňa 4.11.2013. Vedľajší účastníci zhodne vzniesli
námietku premlčania, na ktorú súd musel prihliadnuť a premlčané právo nemohol priznať. Zánikom

nároku na platenie istiny z dôvodu premlčania sa premlčal samotný nárok aj nárok na zaplatenie úroky
z omeškania, preto žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vo svojom odvolaní

uviedol, že pri posúdení otázky premlčania a splatnosti dlžnej sumy nemôže súhlasiť s posúdením
tohto údaja zo strany súdu prvého stupňa, keďže predmetný údaj nemožno stotožňovať s ukončením
zmluvy, resp. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru. Počet dní omeškania určuje, kedy sa odporca
prvý raz dostal do omeškania s úhradou splátky, čo však neznamená, že žalovaný následne ďalšie
splátky neplatil. Tieto okolnosti neboli preukázané a súd bez ďalšieho nemohol na tieto prihliadnuť.
Súd prvého stupňa len vychádzal z dedukcie, aj to z nesprávnej. Právny predchodca žalobcu neukončil

záväzkový právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovaným na strane druhej,
nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a tiež nedošlo k odstúpeniuod zmluvy. Žalobca takýmito dôkazmi nedisponuje. Postúpením pohľadávky žalobca bol oprávnený,
no nie však povinný, predčasne ukončiť záväzkovo právny vzťah. Postúpením pohľadávky sa stal
žalobca veriteľom tejto pohľadávky a základným právom veriteľa je v zmysle § 488 OZ právo na

plnenie od dlžníka. Žalobca nevidí dôvod, prečo súd prvého stupňa nerešpektoval a neprihliadol na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo strany žalobcu ako postupníka pohľadávky. Preto súd prvého
stupňa mal žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s príslušenstvom v zákonnej výške.
Žalobca tiež namietal výroky o trovách konania vo vzťahu k vedľajším účastníkom s poukazom na to,
že nemožno dospieť k záveru, že tieto boli účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva.

Citoval nález Ústavného súdu SR II. ÚS 78/03, tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo 5/2013.
Vedľajší účastník mal síce právo dať sa zastúpiť advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti
nemožno považovať za účelné. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade vystupovali na
strane žalovaného dvaja vedľajší účastníci. Obaja vzniesli námietku premlčania, teda konanie minimálne
jedného z nich bolo absolútne neúčelné, keďže pre žalovaného z pohľadu jeho úspešnosti v konaní
nemalo žiaden význam. Preto išlo o absolútne neúčelné trovy. Poukázal aj na podstatu existencie

združení na ochranu spotrebiteľa nato, že reálne disponujú materiálnou, ale aj personálnou základňou
na to, aby poskytli pomoc spotrebiteľom. Vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, aby mal bližšiu
informáciu o podstate sporu a vedomosť o tom, či ide o spor, kde vystupuje na jednej strane konania
spotrebiteľ, resp. nie. Preto navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa vec vrátiť na ďalšie konanie,
resp. zmeniť rozhodnutie a priznať nárok uplatnený žalobou vrátane trov konania pred súdom prvého

stupňa a v odvolacom konaní.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník v 2/ rade na strane žalovaného. Poukázal na to, že
žalobca nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol, postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa
musí riadiť nielen ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001

Z.z. (ďalej len zákon o bankách). Banka je oprávnená písomnou zmluvou postúpiť zodpovedajúcu časť
pohľadávky klienta, ktorý je s plnením v omeškaní nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo ak
súčet všetkých omeškaní klienta so plnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke,
presiahol dobu jedného roka. Zámer zákonodarcu umožniť postúpiť len pohľadávku, ktorej splatnosť už
nastala, je obsiahnutý aj v dôvodnej správe zákona o bankách. Ukončením úverového vzťahu formou

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto
úkonom stávajú sa splatnými a až v tomto momente môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku
na subjekt, ktorý bankou nie je. Inak povedané banka nemôže postúpiť inštitúcii, ktorá nie je bankou
„živý úver“. Národná banka Slovenska žalobcovi nevydala bankové povolenie a ten ani nie je oprávnený
na poskytovanie spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ banka poskytla

úver tento postúpi na subjekt, ktorý nie je bankou ani poskytovateľom úverov napriek tomu, že ešte
nenastala splatnosť celej pohľadávky, takýto postup odporuje zákonu. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať
úvery predsa nemôže vo vlastnej réžii ich ani spravovať. Môže si ho vlastnom mene vymáhať, ale to
predpokladá dovŕšenie splatnosti pohľadávky. Napriek tomu, že v prípade žalobcu ide o nadnárodnú
inkasnú spoločnosť, jej aktivity nepodliehajú povoleniam Národnej banky Slovenka, preto je na mieste

obava o zhoršení zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa. Žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou
vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluvu o postúpení pohľadávky je potrebné
považovať za neplatnú. Postupca môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníka, čo však zo strany žalobca preukázané nebolo, preto nie je známy obsah tejto výzvy, ak takáto
výzva absentuje, taktiež ide o neplatné postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na celý raz

rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, napr. 1Co 27/2012, 3Co 26/2012, 13Co 47/2012. Je absurdné,
ak žalobca ako účastník konania, zastúpený advokátom, upiera právo na zastúpenie advokátov inému
účastníkovi. V tejto súvislosti je potrebné zobrať do úvahy Č. 169 zmluvy o fungovaní EÚ a tiež Čl. 47
ods. 2 Ústavy SR. V týchto dokumentoch je garantované rovnaké postavenie a právo na právnu pomoc
účastníkom konania, konkrétne spotrebiteľovi. V tejto súvislosti poukázal aj na najnovší komentár I.

diel, druhé vydanie autorov B., E. a kol. Občianskeho súdneho poriadku str. 327 až 331 edície BECK.
Rovnako pokiaľ išlo o názor na účelnosť a vôbec potrebu zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom,
poukázal na celý rad rozhodnutí Krajských súdov v Košiciach v Banskej bystrici a Prešove. Žalobcovi
sa nepáči, že vystupuje advokát za vedľajšieho účastníka namiesto toho, aby zastupoval priamo
spotrebiteľa. Tvrdenia, že podania vedľajšieho účastníka sú nadbytočné, opakujú sa bez uvedenia

nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, nie sú pravdivé, nakoľko podanie
vedľajšieho účastníka sa nazývajú vyjadrenie k žalobe, čiže najprv majú k dispozícii žalobu a následne
vedľajší účastník v tejto zaujíma svoje stanovisko. Celé odvolanie žalobu, ktorý na oficiálnom webovom
portály figuruje ako inkasná agentúra s vyššou úspešnosťou vymoženia pohľadávok vzhľadom na jejmiesto na trhu, ako keby žalobca si súdu nárokoval ochranu jeho hospodárskych záujmov, preto navrhol
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených
v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcu je dôvodné s tým, že neboli splnené podmienky pre potvrdenia, prípadne zmenu súdneho
rozhodnutia.

Dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa bola tá skutočnosť, že súd prvého stupňa sa
nedostatočne zaoberal skutkovým stavom a vec aj nesprávne právne posúdil s tým, že nebola splnená
základná podmienka Občianskeho súdneho konania, t.j. aktívna legitimácia žalobcu. Súd v každej tej
fáze konania musí zisťovať, či sú splnené podmienky pre konanie. Touto podmienkou sa súd prvého
stupňa nezaoberal napriek tomu, že vedľajší účastník v 2/rade pri svojom písomnom podaní z 25.3.2014
na splnenie tejto podmienky konania, teda vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, poukázal.

Z obsahu spisu je zrejme, že žaloba odvíjal svoju účasť v tomto konaní na strane žalobcu na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 7.6.2012 uzavretú so Slovenskou
sporiteľnou, a.s. Bratislava. V žalobe bola predložená zároveň aj zmluva o splátkovom úvere uzavretá
medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. Bratislava a žalovaným dňa 28.4.20008, z ktorej vyplýva, že úver

bol poskytnutý žalovanému na dobu 10 rokov splatnosťou prvej splátky istiny dňa 20.5.2008 a splatnosť
konečného úveru nastane 20.4.2018.

Možno sa stotožniť s vyjadrením vedľajšieho účastníka v 2/ rade k odvolaniu žalobcu a tiež jeho podaním
z 25.3.2014, kedy sa vyjadroval vo veci samej potom, čo mu bola doručená žaloba a ostatné listiny, ktoré

predložil žalobca spolu s podanou žalobou.

Hoci odvolateľ namietal vo svojom vyjadrení okolnosť, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil otázku
premlčania celkovej pohľadávky, keď podľa jeho názoru premlčané boli možno jednotlivé splátky úveru,
nie však premlčanie celého úveru. Dôvodom pre toto tvrdenie žalobcu bola tá okolnosť, že neboli

predložené dôkazy, aby právny predchodca, teda Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava pred postúpením
pohľadávky na žalobcu odstúpila od zmluvy, zmluvu zrušil a vypovedala, resp. vyhlásila mimoriadnu
splatnosť tohto úveru.

Práve z týchto dôvodov s poukazom na citované ustanovenie § 92 ods. 8, ktoré znie: „ „Ak je napriek

písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou
(ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.“

Je zrejme, že zákon o bankách, čiže zákon č. 483/2001 Zb. v ustanovení § 92 presne upravuje postup
banky, peňažného ústavu pôsobiaceho v rámci Slovenskej republiky v prípade, že dlžník je v meškaní
voči veriteľovi splatením viac ako 90 kalendárnych dní alebo súčtom omeškaní klienta so splnením
peňažného záväzku voči banka po dobu viac ako 1 rok. Toto ustanovenie je základným dôvodom, prečo

bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené keďže aj z iných rozhodnutí, ktoré cituje vedľajší účastník
v 2/ rade odvolacích súdov je zrejme, že pokiaľ banka nesplní presne stanovený postup predtým ako
postúpi pohľadávku, resp. pristúpi k mimoriadnemu zosplatneniu tejto pohľadávky, nemôže postúpiť
inštitúcii, ktorá nemá bankovú licenciu, živú úver, teda úver, ktorého trvanie a platnosť zmluvy o úvere
nebola pred postúpením pohľadávky nijakým spôsobom zo strany bankovej inštitúcie ukončená.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania). Medzi nákladnými podmienkami konania je otázka toho, kto
je účastníkom konania podľa § 90 O.s.p. a v danom prípade je na mieste sa zaoberať tým, že žalobca
nie je vecne aktívne legitimovaný pre podanie žaloby, keďže doteraz vykonané dokazovanie a listinné

dôkazy, ktoré žalobca predložil v konaní nesvedčia o tom, že boli splnené podmienky uvádzané v zákone
o bankách tak, ako ich citoval vo vyššie uvedenom texte odvolací súd.Preto odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude predovšetkým zaoberať sa aktívnou legitimáciou žalobcu a je na
ňom, aké dôkazy predloží vo vzťahu k podpore svojich tvrdení o tom, že je aktívne legitimovaný. Je
potrebné vychádzať zo zákona o bankách. V prípade, že nebudú zistené okolnosti, ktoré vyžaduje
zákon o bankách preto, aby bolo možné postúpiť pohľadávku banky na nebankový subjekt, potom nie
je žalobca aktívne legitimovaný a nemôže takejto žalobe vyhovieť. V prípade, že sa zistia okolnosti na

plnenia zákonom stanovených podmienok, potom prihliadne na obranu vznesenú vedľajšími účastníkmi,
t.j. bude sa zaoberať námietkou premlčania.

Pri ďalšom rozhodovaní o trovách konania bude rozhodovať súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho
konania podľa ustanovenia § 24 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.