Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 28, 2018

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5Csr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617204682
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8617204682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Ivom Paradom v spore žalobcu U. M.°chovej, nar. XX.X.XXXX,

bytom XXX XX C. L. XXX, právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10,
089 01 Svidník, proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35
724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613
843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I.Zrušuje rozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociáciiprearbitráž,
so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 01865/17 zo dňa 21.8.2017.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu. O ich výške
súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03
Bratislava, sp. zn. SRSAspA 01865/17 zo dňa 21.8.2017.

2. Svoju žalobu odôvodnila dôvodmi, ktoré sú uvedené v bodoch 6 až 31 tohto odôvodnenia a s ktorými
sa súd stotožnil.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedol, že žalobca sa v predmetnej žalobe
domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž (ďalej len „rozhodcovský súd“) zo dňa 21.8.2017, sp. zn.

2 5Csr/1/2018

SRSAspA 01865/17 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), a to z dôvodov podľa § 45 ods.1 písm. e), g), i)
a l) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“). K uvedeným
tvrdeniam žalovaný uviedol nasledovné: Žalovaný má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 ZoSRK, nakoľko ich naplnenie žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal. Žalovaný má za preukázané, že dňa 6.4.2011 uzatvoril žalobca ako dlžník s

právnym predchodcom žalovaného „Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ (ďalej
len „Zmluva“), ktorou žalobcovi poskytnutý úver vo výške 750 eur. Poskytnuté peňažné prostriedky sa
žalobca zaviazal uhrádzať v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 11,15 eura a dodržiavať
podmienky uvedené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“). Nakoľkosi žalobca neplnil povinnosti z uzavretej Zmluvy riadne a včas, došlo z jeho strany k porušeniu zmluvných
podmienok podstatným spôsobom. Pohľadávka vzniknutá z uvedenej Zmluvy bola následne postúpená
na žalovaného Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2015, pričom postupcom bola spoločnosť

Všeobecná úverová banka, a.s. Špecifikácia postúpenej pohľadávky vyplýva z Prílohy k Zmluve o
postúpení pohľadávky. Podaním zo dňa 18.6.2015 bolo postupcom žalobcovi oznámené postúpenie
pohľadávky, preto od tohto momentu bol žalobca oboznámený s tým, kto je veriteľom pohľadávky zo
Zmluvy. Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie

pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie nie
je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví
sa dlžník záväzku plnení postupcovi. Podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení. K otázke platnosti postúpenia pohľadávky poukázal na skutočnosť, že relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na

vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby
ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa rozsudku Najvyššieho
súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4Obo/210/01 „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a

platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“ Podľa Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo
dňa 27.6.2014, sp. zn. 9Co/133/2013 „V zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka je
pôvodný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu oznámiť skutočnosť postúpenia pohľadávky dlžníkovi.

Ak pôvodný veriteľ uvedené opomenie, účinnosť postúpenia pohľadávky môže nový veriteľ privodiť tým,
že preukáže postúpenie pohľadávky dlžníkovi, a to najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorá musí mať písomnú formu. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na to, že postupca
spoločným oznámením s postupníkom dňa 23.9.2009, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávok, zaslal odporcovi v I. rade oznámenie o tom, že jeho pohľadávka voči odporcovi v I. rade

bola postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. - navrhovateľovi. Z tohto oznámenia je potrebné
vychádzať a s ohľadom na uvedené nie je potrebné prejudiciálne skúmať existenciu a platnosť Zmluvy
o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na uvedené potom záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nie
je aktívne legitimovaným subjektom nie je správny.“ Žalovaný zároveň poukazuje na to, že poukázanie
na ust. § 17 ods.

3 5Csr/1/2018

1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení (ďalej len „ZoSÚ“), je pre
právne posúdenie platnosti postúpenia pohľadávky v danom prípade irelevantné. Ako sám žalobca
poukazuje a cituje prechodné ustanovenie tohto zákona, konkrétne § 25g ZoSÚ „Ustanoveniami tohto

zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik
týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.“ Práve prechodné ustanovenie
a jeho znenie za bodkočiarkou upravuje, že právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa
doterajšíchpredpisov,čoznamená,žeajpostúpeniepohľadávkyvzniknutejzozmluvyospotrebiteľskom

úvere, ku ktorému došlo 25.5.2015 sa spravuje doterajšími ustanoveniami, resp. ustanoveniami platnými
a účinnými v čase postúpenia, ktoré postúpenie pohľadávky neobmedzovali. Žalovaný zároveň zastáva
názor, že opačný výklad by bol v priamom rozpore so zákazom retroaktivity, ktorá je v Slovenskej
republiky jedným zo základných pilierov právneho štátu. Nález ÚS SR z 24.5.1995, PL. ÚS 16/95: „K
definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou

demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty.“ Nález ÚS SR z 3.3.1996, PL. ÚS
36/95: „V ústavnom poriadku SR všeobecný zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov alebo ich
ustanovení možno vyvodiť z čl. I ústavy, podľa ktorého je SR právnym štátom. K imanentným znakom
právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka (princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov
v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov,

resp. ich ustanovení. V podmienkach demokratického štátu, kde vládnu zákony a nie subjektívne
predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho
ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa
vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čímby nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť
zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva
v minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by teda znamenalo, že jednotlivé

subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k
nemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) a ex tunc posudzované ako protiprávne
alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti (v súlade s
platnou a účinnou úpravou). Ústavný súd pri posudzovaní a hodnotení spätnej pôsobnosti právnych
predpisov (ich ustanovení) jednoznačne „vychádza zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval na

základedôveryvplatnýaúčinnýprávnypredpis(jehoustanovenie),nemôžebyťvosvojejdôvereknemu
sklamaný.“ Judikatúra Ústavného súdu SR vychádza zo zásady, že ten, kto konal, resp. postupoval
na základe dôvery v platný a účinný právny predpis (jeho ustanovenie), nemôže byť vo svojej dôvere
k nemu sklamaný. Inými slovami zakotvuje zákaz spätného pôsobenia novej právnej normy na už
vzniknuté právne vzťahy, teda zákaz retroaktivity, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany
práv občanov a právnej istoty. Vzhľadom na uvedené je nutné pri posudzovaní danej veci skúmať za

akého právneho stavu došlo k postúpeniu pohľadávky, pričom je zrejmé, že k postúpeniu došlo v čase,
kedy ZoSÚ neobmedzoval nadobúdateľa pohľadávky banky disponovaním bankovej licencie. Vzhľadom
na uvedené považuje žalovaný námietku neplatnosti postúpenia pohľadávky za nedôvodnú a účelovú.
Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný s dlžníkom (žalobcom) mimosúdne rokovania
ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Výsledkom mimosúdnych telefonických rokovaní bola

vôľa a ochota žalobcu predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku finančných
prostriedkov nebolo v jeho možnostiach
4 5Csr/1/2018

pohľadávkuuhradiťvcelosti.Keďžežalovaný(veriteľ)nemalvúmyslezbytočnenavyšovaťpohľadávkuo

trovy súdneho, prípadne exekučného konania poskytol žalovaný žalobcovi možnosť uhradiť pohľadávku
v splátkach podľa uváženia žalobcu a predložil mu na podpis Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) spolu so Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou.
Žalovaný poukazuje na to, že po doručení vyššie uvedených dokumentov mal žalobca možnosť prezrieť
si ich, oboznámiť sa s ich obsahom, a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplniť a podpísať v prípade,

že s ich obsahom súhlasí. Žalobca predmetné dokument podpísal dňa 4.12.2015. Od tohto momentu
ich žalovaný považoval za platne uzavreté. V zmysle Dohody zo dňa 4.12.2015 žalobca uznal záväzok
vyplývajúci zo Zmluvy a zaviazal sa uhradiť žalovanému dlh pozostávajúci z istiny vo výške 722,73
eura, ostatného príslušenstva zo zmluvy vo výške 540,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 727,73 eura od 27.4.2015 do zaplatenia. Uznanú pohľadávku sa žalobca zaviazal

uhradiť v splátkach po 10 eura, splatnými k 12. dňu v mesiaci, počnúc dňom 12.12.2015. Uvedené
dohodnuté splátky žalobca rovnako ako podmienky dohodnuté v pôvodnej zmluve opätovne porušil,
nakoľko neuhradil ani jednu dohodnutú splátku riadne a včas. V tejto súvislosti poukazujem na to, že
i ústupky voči dlžníkovi (žalobcovi) musia mať svoje medze a nie je možné v rámci mimosúdneho
riešenia pohľadávky neustále odkladať splatnosť existujúceho záväzku najmä v prípade ak dlžník prejaví

snahu uhradiť svoj dlh, ktorý záväzne uzná a následne dohodu po čiastočnom plnení poruší. Právomoc
Rozhodcovského súdu na rozhodovanie v tejto veci bola daná Spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 4.12.2015 (ďalej len „Rozhodcovská zmluva“), v ktorej sa žalobca so žalovaným dohodli, že
všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zánik, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej, 2,

811 03 Bratislava, IČO: 45744971, ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zapísaný dňa
25.5.2015 a rozhoduje spotrebiteľské spory na základe povolenia č. SRS006. Žalobca mal možnosť
výberu podpisu a nebol ničím nútený, podpis Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nebol podmienený
podpisominýchdokladov,napr.poskytnutímúveru,vyplatenímpeňažnýchprostriedkov.Rovnakopodpis

Dohody nebol podmienený podpisom Rozhodcovskej zmluvy, každý z dokumentov bol na samostatnom
liste, zreteľne označený názvom ktorý ozrejmuje obsah toho ktorého dokumentu. Žalovaný poukazuje
na to, že Rozhodcovská zmluva okrem jasného označenia a opisu jej predmetu, obsahovala aj explicitné
poučenie spotrebiteľa, ktoré oboznamuje spotrebiteľa o nasledujúcich možnostiach:
- možnosti odmietnutia rozhodcovského konania,

- možnosti vyslovenia neplatnosti uzavretej rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde,
- možnosti brániť sa proti postupu rozhodcu, ako aj
- možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.Z uvedeného dôvodu nemožno Rozhodcovskú zmluvu považovať za neplatnú a námietku žalobcu
v tejto časti považuje žalovaný za účelovú. Na základe uvedeného má žalovaný za preukázané,
že došlo k platnému uzatvoreniu Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola samostatným dokumentom, a v

jednoduchýchtézachvysvetľovalapredmetzmluvy,označovalapríslušnýrozhodcovskýsúdapoučovala
o všetkých právach a povinnostiach spojených s rozhodcovským konaním. Uzavretie Dohody, ako aj
Rozhodcovskej zmluvy nebolo časovo limitované, a teda podľa názoru žalovaného mal žalobca dostatok
času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel, oboznámil sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnil
v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalovaný má za to, že Rozhodcovská zmluva je platnou dohodou

o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú
5 5Csr/1/2018

riešené pred rozhodcovských súdom, prípadne pred príslušným súdom Slovenskej republiky, a to po
splnení zmluvne dohodnutých podmienok. Znamená to, že Rozhodcovskou zmluvou nebola žalobcovi
uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom, bez akejkoľvek

možnosti zvrátenia či už výberu rozhodcovského súdu, alebo rozhodcovského konania ako takého.
Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukazuje na to, že pohľadávka žalovaného je premlčaná, žalovaný
poukazuje na to, že žalobca svoj splatný dlh v zmysle čl. 2 bod 2.1 Dohody zo dňa 4.12.2015 riadne
uznal čo do právneho dôvodu a výšky. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu došlo k založeniu
vyvrátiteľnejprávnejdomnienkyotom,žedlhvčaseuznaniatrval.Takétouznaniedlhuzostranyžalobcu

je ako právny inštitút zakotvený v Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva,
ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá
dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynúť nová 10 ročná premlčacia doba, a
to priamo zo zákona. Podľa § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak

právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto
lehoty. Žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že podpisom Dohody došlo k naplneniu ustanovenia
§ 110 ods. 1 druhá veta OZ, tzn. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej
premlčacej, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania

vedomosť o premlčaní dlhu. Teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený
o premlčaní, nastávajú vyššie uvedené účinky. Tým, že žalobca podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu
záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach
neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná Dohoda
neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby

sa s ním žalobca nemal možnosť oboznámiť a mal možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak
mal záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp.
odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ide o prejav slobodnej vôle žalobcu, ktorý si
je vedomý svojho záväzku, uzavrieť so žalovaným predmetnú Dohodu a svoj záväzok postupne splatiť
v dohodnutých splátkach. Ohľadne platnosti a individuálneho dojednania Dohody a Rozhodcovskej

zmluvy poukázal žalovaný na nasledujúce rozhodnutia: Podľa Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo
dňa 28.01.2016, sp.zn.: 9CoE/265/2015, z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že povinní ju podpisovali v
čase, kedy už existoval ich záväzok. Okrem toho z tlačiva vyplýva aj poučenie o rozhodcovskom konaní,
a preto sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovský
súd založil svoju právomoc na neplatnej rozhodcovskej zmluve. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva,

že spotrebiteľ mal možnosť neprijať rozhodcovskú zmluvu, ako aj táto rozhodcovská zmluva bola
podpísaná obidvoma zmluvnými stranami. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na platnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v súlade
so zákonom.... Podľa Uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.: 43CoE/372/2013 zo dňa
21.11.2013, „v predmetnom prípade rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného

titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 17.1.2011. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
ide o medzi zmluvnými stranami dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o
revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t. j. Zmluva o revolvingovom úvere
bola oprávneným vopred pripravená na

6 5Csr/1/2018

predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá
predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medziúčastníkmi na zvláštnom liste a teda individuálne. Aj keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako
veriteľom vopred pripravená, pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované
údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.

„ V zmysle Uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici č. k.: 1CoE/328/2013-38 zo dňa 10.12.2013
„Z predloženého spisu však odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva (nie rozhodcovská doložka) je
uzatvorená na samostatnom liste podpísanom oprávneným aj povinným dňa 24.01.2011. Rozhodcovskú
zmluvu z uvedeného dôvodu nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola
individuálne dohodnutá a obsahom rozhodcovskej zmluvy je aj možnosť povinného bod 7 rozhodcovskej

zmluvy odstúpiť od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
Rozhodcovskú zmluvu na základe uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať
za neprijateľnú podmienku podľa § 52 a nasl. OZ.“ Obdobný záver vyslovil aj Krajský súd v Žiline č.
k.: 8CoE/4/2014-42 zo dňa 31.1.2014. K námietke bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle
ZoSÚ žalovaný poukazuje na to, že v Zmluve absentovala náležitosť adresy predávajúceho, na ktorej
môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle ust. § 9 ods. 2, písm. c) ZoSÚ poukazuje

žalovaný na ust čl. II bod 11 Zmluvy, kde je explicitne uvedená adresa, telefonický kontakt ako
aj internetové prepojenie na predloženie sťažností alebo reklamácií klientov. Vzhľadom na uvedené
považuje žalovaný aj túto námietku za bezpredmetnú. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. Apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj „smernica“), Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku,

počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úvery na účely splatenia. Pokiaľ
žalobcapoukazujenaabsenciunáležitostivýšky,počtu,termínovsplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom, poukazuje
žalovaný podporne na skutočnosť, že vo obdobnej veci posúdenia absencie tejto náležitosti a následku

bezúročnosti a bezpoplatkovosti samotného úveru rozhodoval Súdny dvor Európskej únie, ktorý vo
svojomrozhodnutíz9.11.2016voveciC/42/15.VtomtorozhodnutíSDEÚvsúvislostisuvedenímvýšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviedol,
že vzhľadom na jasné znenie ustanovení smernice je potrebné konštatovať, že smernica nestanovuje
povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere výpis vo forme amortizačnej tabuľky a nie je ani nevyhnutné, aby

zmluvaoúvereuvádzalasplatnosťsplátokspotrebiteľasodkazomnakonkrétnydátum,resp.spresnenie
aká časť splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozhodnutí z
9.11.2016 vo veci C 42/15 ďalej judikoval, že porušenie povinnosti veriteľa môže byť podľa vnútroštátnej
právnej úpravy sankcionované zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky, avšak takáto sankcia je
primeraná len pri takom porušení povinností veriteľa, ktoré môže spochybniť možnosť spotrebiteľa

posúdiť rozsah svojho záväzku, t. j. napríklad neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu a
frekvencie splátok, ako aj neuvedenie prípadnej existencie notárskych poplatkov, požadovaných záruk
a poistenia. Súdny dvor Európskej únie v predmetnom rozhodnutí ďalej judikoval, že za primerané by sa
však nemalo považovať, ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať
vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou

uplatňovať sankcia bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru, čo bude vyvolávať voči veriteľovi závažné
následky. Vzhľadom k
7 5Csr/1/2018

vyššie uvedenému má žalovaný za to, že posudzovaná zmluva obsahovala všetky náležitosti

vyžadované ZoSÚ a smernicou a preto poskytnutý úver nie je možné posudzovať ako bezúročný a
bez poplatkov. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že žalobca svoj splatný dlh dňa 4.12.2015 uznal čo do
právneho dôvodu a výšky. Na základe takto prejavenej vôle žalobcu došlo k založeniu vyvrátiteľnej
právnej domnienky o tom, že dlh v čase uznania trval. V zmysle uvedeného žalovaný nesúhlasí s
podanou žalobou, nakoľko má za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku

v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

4. Súd vykonal dokazovanie rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 01865/17 zo dňa
21.8.2017, zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ č. 002451711060411 zo dňa

6.4.2011, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok medzi postupcom Všeobecná úverová banka,
a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 25.5.2015, dohodou o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach č. 3693697 zo dňa 4.12.2015, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 8MCdo/1/2014 zo dňa 30.3.2015, výzvou k úhrade žalovaného č. 3693697 zo dňa18.6.2015, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 18.6.2015, podacím hárkom č. EPH004784217
a spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou č. 3693697 zo dňa 1.12.2015.

5.VdanomprípadeideorozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociácii
pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. SRSAspA 01865/17 zo dňa 21.8.2017,
ktorý bol žalobkyni doručený dňa 11.9.2017. Rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a
zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému sumu 1 258,52 eura, úrok z omeškania vo výške 63,16 eura,
úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 717,73 eura od 27.5.2016 do zaplatenia, trovy

rozhodcovského konania pozostávajúcich z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 79,30 eura a
trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 168,60 eura, to všetko spoločne v mesačných splátkach
vo výške 20 eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalovaného s tým, že prvá splátka
sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až
do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade
nezaplatenia, čo i len jednej splátky riadne a včas.

6. Žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa napadla všetky výroky rozhodcovského
rozsudku, a to z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e), g), i) a l) zák. č. 335/2014 Z.z. (ďalej len ZoSRK),
teda je tu dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, v konaní nebol správne zistený
skutkový stav, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných

právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

7. ZoSRK bol zákonodarcom prijatý pre potrebu samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského
rozhodcovského konania, ktorá vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za

posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v
spotrebiteľských sporoch. Tak je to uvedené v dôvodovej správe k ZoSRK. Rozhodcovský súd absolútne
rezignoval na svoje povinnosti, ktoré mu z novej právnej úpravy vyplývajú. Ochránil ekonomické záujmy
dodávateľa a ignoroval špecifické postavenie žalobkyne ako spotrebiteľa, teda nepomerne slabšej
strany oproti veriteľovi.

8 5Csr/1/2018

8. Podľa § 28 ods. 6 ZoSRK: „Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať,
či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní,

ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu,
na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.“

9. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej
len ZoSÚ).

10. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa OZ, musí

obsahovať:
- adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm.
c) ZoSÚ),
- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ).

11. Podľa ZoSÚ sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 (§ 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ).

12. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s. a
postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 25.5.2015 vyplýva, že dňa 12.3.2012 došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti predmetnej pôžičky. Rozhodcovskému súdu bola žaloba o zaplatenie 1 258,52eura s prísl. doručená dňa 14.7.2017, t.j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa
Občianskeho zákonníka.

13. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je formulár, ktorý vopred pripravil
veriteľ a žalobkyňa nemala možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Jej právny význam a dôsledky sú pre väčšinu spotrebiteľov neznámymi kategóriami.
Pred podpísaním predmetnej dohody žalobkyňa nebola s jej obsahom oboznámená. Rovnako aj

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je vopred pripravený formulár, ktorý bol žalobkyni žalovaným
predložený na podpis bez toho, aby jej boli vysvetlené následky uzavretia takejto rozhodcovskej zmluvy.
Ako neprijateľná, je táto zmluvná podmienka absolútne neplatná.

14. Uzatvorenie takejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona cˇ. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej ZOS), pretože pri uzatváraní Dohody o

uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti
a žalovaným boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku a vnútiť žalobkyni
rozhodcovskú zmluvu. Citované ustanovenie je jedinou explicitnou definíciou dobrých mravov v našom
právnom poriadku. Podpisom formulárovej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach sa

9 5Csr/1/2018

zhoršilo postavenie žalobkyne a uzatvorenie tejto dohody jej privodilo značnú ujmu, cˇo je v rozpore
s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody neprišla
zo strany žalobkyne. Okolnosti, za ktorých žalovaný uzatvára so spotrebiteľmi formulárové Dohody o

uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je potrebné považovať za nekalú obchodnú praktiku
a posudzovať ju najmä podlˇa ust. § 8 ods. 4 ZOS. Uznanie dlhu je jednostranný, hmotnoprávny a
adresný právny úkon. V prípade keď ho dodávateľ „nadiktoval“ do Dohody o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach, ide o to viac o neprijateľnú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku.
Všetko čo je v takejto zmluve (Dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach) podlieha

ex offo súdnej kontrole.

15.Nemožnoposkytnúťsúdnuochranuprávu,ktoréjeuplatňovanépopoužitínekalejobchodnejpraktiky
a je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. Na podporu tvrdení žalobkyne ohľadom nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného a
neprijateľnosti Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je potrebné poukázať
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/1/2014 zo dňa 30.3.2015. Táto
dohoda je považovaná za nekalú obchodnú praktiku zo strany obchodníka, kedy pod zámienkou ponuky
splátkového kalendára bol žalobkyni na podpis predložený formulár, prijatím ktorého uznala svoj už

premlčaný dlh, aj keď o tom nemala vedomosť.

17. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalovaný nie je subjektom, ktorý predmetný úver poskytol.
Postúpenie pohľadávky bankou na žalovaného sa musí okrem § 524 a násl. Občianskeho zákonníka
riadiť aj zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“) a § 17 ods. 1 zák. č 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ).

18. Podľa aktuálneho znenie § 17 ods. 1 ZoSÚ „Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
(zákon o bankách) na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu (zákon o bankách) a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. K tomuto zákonnému ustanoveniu je potrebné poukázať aj

na prechodné a záverečné ustanovenia. Podľa § 25g ZoSÚ „Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
aj právne vzťahy vzniknuté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujúpodľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak. Na lehoty, ktoré do dňa nadobudnutia účinnosti
tohto zákona ešte neuplynuli, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu“.

19. V zmysle vyššie citovaných zák. ustanovení sa na platné postúpenie pohľadávky, podľa § 17 ods.
1 ZoSÚ vyžaduje kumulatívne splnenie podmienky podľa písm. a) aj podľa písm. b). Žalovaný však
tieto podmienky nespĺňa, a preto je súd toho názoru, že nie je
10 5Csr/1/2018

oprávnený na vymáhanie predmetnej pohľadávky, keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky.

20. Ukončením úverového vzťahu sa všetky splátky, ktorých splatnosť ešte nenastala, práve týmto
úkonom stávajú splatnými, a až v tom momente, môže banka platne postúpiť celú svoju pohľadávku.
Avšak môže tak spraviť len vtedy, ak svoju pohľadávku postupuje na subjekt, ktorý taktiež disponuje
bankovým povolením.

21.Inakpovedanébankanemôžepostúpiťnebanke„živýúver“,alebopohľadávku,ktorávzniklasubjektu
s bankovým povolením, na subjekt, ktorému NBS takéto povolenie neudelila.

22. Podľa § 2 ods. 1 ZoB: „Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená

ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové
povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.“

23. Podľa 3 ods. 2 ZoB: „Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v
rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných

prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“

24. Podľa § 7 ods. 1 ZoB: „O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O
udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia
na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s

Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Žiadosť o udelenie bankového
povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.“

25. Podľa § 9 ods. 1 ZoB: „Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú
osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.“

26. Žalovaný v čase, keď malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky nedisponoval bankovým povolením od
NBS, a teda nebol oprávnený na poskytovanie úverov podľa ZoSÚ.

27. Podľa § 20 ods. 1 ZoSÚ: „O udelení povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska na základe

písomnej žiadosti o udelenie povolenia (ďalej len "žiadosť o povolenie"). Žiadosť o povolenie predkladá
žiadateľ, ktorý chce poskytovať spotrebiteľské úvery (ďalej len "žiadateľ"). Žiadosť o zmenu povolenia
predkladá žiadateľ, ktorý je veriteľom. Na konanie o udelení povolenia alebo o zmene povolenia sa
vzťahuje osobitný predpis, ak odseky 3 a 8 neustanovujú inak.“

28.Podľanázorusúduodporujezákonu,pokiaľbanka,ktoráposkytlaúver,tentopostúpinasubjekt,ktorý
nie je bankou ani poskytovateľom spotrebiteľských úverov. Subjekt, ktorý nesmie poskytovať úvery ich
predsa nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Opačným výkladom, by postúpením pohľadávky inkasná
spoločnosť prevzala práva a povinnosti banky. Žalobca nijakým spôsobom nedokladoval, že je schopný
na 100 % plniť všetky povinnosti so správou úveru tak, ako ich mala banka.

11 5Csr/1/2018

29. Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka: Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a

povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu
vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.30.Taktiežjepotrebnédaťdopozornostiustanovenie§53ods.4písm.r)Občianskehozákonníka,podľa
ktorého: „Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.“

31. Je teda zrejmé, že žalovaný nie je oprávnený vymáhať predmetnú pohľadávku. S týmito
skutočnosťami sa rozhodcovský súd vôbec nezaoberal. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

32. Čo sa týka podania zástupcu žalobcu, v ktorom požiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie
nového termínu pojednávania, tak toto podanie bolo urobené v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu. Bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 29.9.2018 o 9.50 hod. (v sobotu), teda súd
sa s ním oboznámil až v najbližší pracovný deň, t.j. 1.10.2018 (v pondelok). Pretože pojednávanie sa
uskutočnilo dňa 28.9.2018 o 13.30 hod. (v piatok), súd nemohol na toto podanie prihliadať.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa
malaplnýúspechvoveci.Žalobkyňasiuplatnilaichnáhradu.Oichvýškesúdrozhodnepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

35. O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa § 4 ods. 2
písm. u) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej návrhu vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného

žalovanéhozaplatiťsúdnypoplatokzanávrhvsume99,50eura(položka1písm.b)Sadzobníkasúdnych
poplatkov, ktorý tvorí prílohu citovaného zákona) na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

12 5Csr/1/2018

Len do uplynutia lehoty na podanie odvolania môže odvolateľ rozšíriť rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda ako aj meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v zneníneskorších predpisov.