Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13CoE/94/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615208501
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:5615208501.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 36432105, zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému: X. K., L.. XX.XX.XXXX, J.
N.. Š. XX, T., pre vymoženie pohľadávky vo výške 810,82 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom

Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad Bratislava, Vajnorská 100/A, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 1.2.2016 pod č. k. 9Er/558/2015-18, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1) Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Jany Virličovej o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie pod sp. zn. R. XXXX/XXXX, a to podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

2) Uznesenie zdôvodnil tým, že oprávnený podal dňa 31.3.2015 na Exekútorskom úrade Mgr.
Jany Virličovej návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške
810,82 eur s prísl., priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom Slovenského
rozhodcovského súdu, zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. J.-S. z

19.10.2012 a pre vymoženie trov exekúcie. Oprávnený pripojil k návrhu, okrem rozhodcovského
rozsudku, aj kópiu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 26.7.2006 medzi pôvodným
oprávneným (G. J. S..D..) a povinným a obchodné podmienky pre úver (verzia 1/2006). V článku 9,
9.2] obchodných podmienok pre úver je uvedená rozhodcovská doložka, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Táto rozhodcovská doložka nedáva
spotrebiteľovimožnosťvýberumedzivšeobecnýmsúdomarozhodcovskýmsúdom,čímje,podľanázoru

exekučného súdu, obmedzené právo „slabšej“ zmluvnej strany domáhať sa ochrany na všeobecnom
súde Slovenskej republiky. Takéto ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve exekučný súd vyhodnotil
ako neprijateľnú podmienku, pretože spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a súčasne nebolo individuálne dojednané. Predmetná rozhodcovská
zmluva bola totiž vyhotovená na predtlačenom formulári, teda spotrebiteľ sa s ňou síce mal možnosť
oboznámiť pred podpisom zmluvy, avšak (reálne) nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, a preto ju

nemožno považovať za individuálne dojednanú. Rozhodcovský súd teda odvodzoval svoju právomoc od
neprijateľnej podmienky, ktorá ako každá neprijateľná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je
podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré
boli preukázané vykonaným dokazovaním, dospel okresný súd k záveru, že v danom prípade exekučný
titul je v rozpore so zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok
nedostatok materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, teda rozhodcovského rozsudku. Preto žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.3) Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Zastáva názor, že prvostupňový súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,čímmubolaakoúčastníkoviodňatámožnosťkonaťpredsúdom.

Súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako
pripúšťa znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu podľa
§ 45 ods. 1,2 ZoRK a prekážka rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na
to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
má ním byť exekučný súd viazaný rovnako. Exekučný súd preto nemá oprávnenie skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre
účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK).
Tvrdí, že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej
veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Exekučný súd svojím postupom mu znemožnil uplatniť
právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného

rozsudku. Zastáva názor, že ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani Zákon o
rozhodcovskom konaní neposkytujú žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej, a teda, napríklad vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo napríklad rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Je arbitrárne a nezákonné
skúmať platnosť rozhodcovskej doložky a porušením čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konštatovať neplatnosť

rozhodcovskej doložky z dôvodu, že „spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach ku škode
spotrebiteľa“ bez uvedenia, v čom má údajná nerovnováha spočívať. Nijako neskúmal vôľu povinného,
že nebol preukázaný jej nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky, rovno, bez akýchkoľvek
skutkových či právnych dôvodov ju označil za neplatnú, nerešpektujúc princíp zmluvnej slobody. Oporu
takéhoto postupu nemožno nájsť ani v slovenskom právnom poriadku, ani v európskej judikatúre, ktorá

výslovne vylučuje, aby boli všetky rozhodcovské doložky per se označené za neplatné, bez dôkladného
skúmania skutkového stavu. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/
EHS, pretože tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je aktom výlučne
sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne

indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Postupom súdov dochádza k porušovaniu právnej
istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie
vydajú aj zamietajú a v tomto smere príkladmo poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.6.2012. Oprávnený ďalej zastáva názor, že postupom exekučného
súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek

právny úkon, súd ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza tak
pasivitupovinnéhosvojímkonanímasvojouvôľoubeztoho,abypovinnýurobilakýkoľvekúkon.Súdytak
motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolaciemu súdu
uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 23/2013-8. Tvrdí, že exekučný súd svojím postupom znemožnil
uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami

právoplatného rozsudku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v
celomrozsahuzmeniltak,žežiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciesa
vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

4) Povinná sa na odvolanie oprávneného nevyjadrila.

5) Oprávnený podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 9.3.2016, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963
Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

6) Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd pri preskúmaval
napadnuté rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania, t.j. ku dňu 9.3.2016.

7) Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvej inštancie
napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie, v tejto súvislosti správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací
súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p).

8) Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací
súd dopĺňa:

9) V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že zo Zmluvy o úvere zo dňa 26.7.2006 (č. l. 7) uzavretej
medzi predchodcom oprávneného (G. J., S..D..) a povinnou, z jej obsahu nepochybne vyplýva, že ide o

zmluvu spotrebiteľskú (povinná nie je podnikateľom, je fyzickou osobou). Preto sa odvolací súd zaoberal
rozhodcovskou doložkou uvedenou v obchodných podmienkach pod bodom 9.2]. Dospel k záveru, že v
danomprípade,ajkeďbolaplatneuzavretázmluvaoúvere,nedošlokplatnémuuzavretiurozhodcovskej
doložky v Obchodných podmienkach poskytovaných právnym predchodcom oprávneného (G. J., S..D..,
J.).

10) Zároveň sú neplatné Obchodné podmienky ako celok, pretože nespĺňajú zákonné podmienky
písomného právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, písomný
právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia
byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť
mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

11) Tieto zákonné náležitosti spĺňa iba zmluva o úvere, nespĺňajú ich však všeobecné obchodné
podmienky(niesúnikýmpodpísanéaodatumované).Zmluvaoúveresanemôžeuzavrieťlensodkazom
na obchodné podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone, a tento vylučuje jej
uzavretie len odkazom na obchodné podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273

Obchodného zákonníka nie je možné použiť, pretože nejde o obchodno-právny vzťah (povinná v čase
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy nebola podnikateľom). U spotrebiteľských zmlúv niet podobnej úpravy,
aká je napr. pri poistných zmluvách v prípade ustanovenia § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Neplatnosť Obchodných podmienok ako celku spôsobuje neexistenciu rozhodcovskej zmluvy (doložky),
čo znamená, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať, inými slovami, má sa za to, že k

uzavretiu rozhodcovskej doložky nedošlo (absentuje exekučný titul).

12) V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012 ,
sp. zn. 6Cdo/1/2012, v ktorom sa uvádza, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci
je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme

osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu,
nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu

práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je
odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škodespotrebiteľa.Kpovinnostispotrebiteľanamietaťplatnosťrozhodcovskejdoložkyvrozhodcovskom
konaní Najvyšší súd SR doplnil, že princíp vigilantibus iura scripta sunt v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To

znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa princíp vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

13) V exekučnom konaní je v každom štádiu potrebné skúmať existenciu podmienok konania, pričom
jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc
(obchodné podmienky sú ako celok z vyššie uvedených dôvodov neplatné), potom ide o akt, ktorý nemá

atribúty exekučného titulu. Preto správne rozhodol súd prvej inštancie, ak podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.14) Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§
219 ods. 1 O.s.p.).

16) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).